Historický schematizmus slov. farností
Citáty ku kňazovi:
| Číslo záznamu : | 1087 |
| Meno kňaza : | Brankovič, Pavol |
| Pcmeno kňaza : | brankovicpavol |
| Názov knihy : | Némethy, Ľ., Series parochiarum et parochorum archidioecesis Strigoniensis ab antiquissimis temporibus usque annum 1894, Ostrihom 1894. |
| Skratka knihy : | nem1894 |
| Strany : | 511 |
| Poradie : | 146760 |
| Citát : | Brankovics Paulus.Croata Dubrovkaensis in cottu Poson. 22. Nov. 1720. susceptus, 5. Nov. 1722. ingressus in alumnatum Budensem Széchényianum. 4. Nov. 1728. per Vicarium ad Nagy-Maros missus, ubi 27. Mart. 1733. parochus investitus. Hic 1732. Joannes Ujvendéghy ADnus Hont. visitationem peregit, in qua de parocho dicitur, quod sit annorum 36. Tunc parochiam Marcus Peverelli administrabat. In Nov. 1736. accepit a comite Thoma Starchenberg patrono Visegrád, ubi 15. Dec. ejusdem a. inchoavit laborare. Hinc 22. Mart. 1742. investitus parochus in Nyerges-Ujfalu, ubi 1742. et 1746. stragem per ignis devastationem sustulit. Ecclesia etiam conbusta et campanae solutae. Idcirco 19. Jun. 1750. transivit ad Neczpál in cottu Turócz, hinc jam 16. Sept. 1751. ad Turócz-Szent-György, ibi VADnus factus. Inde vero 13. Sept. 1752. per Nicolaum Pálffy praesentatus et 10. Oct. ejusdem a. investitus ad Divény in cottu Poson. Demum 18. Jun. 1755. accepit Malaczka, ubi † 15. Nov. 1770. |
| Preklad : | Bol Chorvát z Dúbravky v Bratislavskej župe. 22. novembra 1720 bol prijatý do alumnátu budínskeho Széčeniana, kam vstúpil 5. novembra 1722. 4. novembra 1728 ho vikár poslal do Nagymarosa, kde bol 27. marca 1733 ustanovený za farára. Tu v r. 1732 vykonal vizitáciu hontiansky dekan Ján Ujvendéghy, v ktorej o farárovi hovoril, že má 36 rokov. Potom farnosť spravoval Marek Peverelli. V novembri 1736 prijal Visegrád od patróna grófa Tomáša Starchenberga, kde začal pracovať 15. decembra toho roka. Potom bol 22. marca 1742 ustanovený za farára v Nyergesujfalu, kde v r. 1742 a 1746 zostali po požiari hromady odpadu a popola. Zhorel aj kostol aj samotné zvony. 19. júna 1750 teda prešiel do Necpál v Turčianskej župe, odtiaľ už 16. septembra 1751 do Turčianskeho Svätého Ďura, kde sa stal dištriktuálnym dekanom. 13. septembra 1752 ho Mikuláš Pálfi predstavil v Devíne v bratislavskej župe, kde ho 10. októbra toho roka ustanovil za farára. Potom 18. júna 1755 prijal Malacky, kde † 15. novembra 1770. |
| Číslo záznamu : | 27632 |
| Meno kňaza : | Brankovič, Pavol |
| Pcmeno kňaza : | brankovicpavol |
| Číslo knihy : | 907730 |
| Názov knihy : | Zarevúcky, Anton: Katalóg kňazov banskobystrického biskupstva. Badín 1969, rukopis |
| Skratka knihy : | Zar2 |
| Strany : | 26 |
| Poradie : | 1380 |
| Citát : | Brankovič Pavel Horvát, n. v Dúbravke. 1728 farár v Nagymarosi, 1736 vo Vyšehrade, 1742 v Nyerges Ujfalu, 1750 v Necpaloch, 1751 vo T. Sv. Ďure, kde bol VAD. 1752 dostal prezentu na Divín a skončil 1755 v Malackách. Z. 15.XI.1770. NSP |