logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Historický schematizmus slov. farností


Citáty k tejto farnosti:
Číslo záznamu : 9343
Meno farnosti : Vyhne
Pcmeno farnosti : vyhne
Názov knihy : Némethy, Ľ., Series parochiarum et parochorum archidioecesis Strigoniensis ab antiquissimis temporibus usque annum 1894, Ostrihom 1894.
Skratka knihy : nem1894
Strany : 436
Poradie : 133630
Citát : Vihnye.
(Eisenbach, Vyhne.)
Olim in ADioecesi in ADtu Barsensi, VADtu Szent-Keresztensi. Nunc in Dioecesi Neosoliensi, ADtu Barsensi, VADtu Ujbányaensi. Antiqua Parochia1) quae 1671. e manibus protestantium recuperata et ad Geletnek qua filialis adjuncta, subin 1760. restituta. Ecclesia antiqua, ut fertur 1584. aedificata, cujus locum ab 1776. nova occupat ad Stum Michaelem Arch. Matricae ab 1674.

1760. Mart. 28. 1762. Apr. 28. Mednyánszky Ignatius.
1762. Maji 26. 1770. Oct. 11. Bartek Franciscus.
1771. Jan. 13. 1773. Maji 2. Krajcsovics Joannes.
1773. Maji 2. - - - Ganzer Ignatius.

1) Incolae circa finem saec. XIV. ad placita Lutheri defecerunt, quibus pastores praeerant: 1645. Samuel Krmann, 1655. Jacobus Dominicenus. Tempore Tököliani tumultus quatuor annis protestantes possederunt. Historia habetur in Schemat. hist. Dioec. Neosol. 1876. 338.

Číslo záznamu : 27471
Meno farnosti : Vyhne
Pcmeno farnosti : vyhne
Číslo knihy : 1044033
Názov knihy : Zarevúcky, A.: Katalóg farností a kostolov banskobystrického biskupstva. Samizdat, 1976
Skratka knihy : Zar1
Strany : 291-294
Poradie : 1030
Citát : Vyhne
Obec leží v hlbokej doline Štiavnických hôr. Má dve časti: Vyhne a Peserín. V minulosti to boli dve obce, ale ešte za monarchie boli spojené. Vznikla po objavení rúd striebra, olova a železa. Bane jestvujú doteraz, ale niektoré štôlne po vyčerpaní rúd zatvorili. Preto v minulosti nastala fluktuácia obyvateľstva, lebo pre nedostatok práce sa museli mnohí odsťahovať. V dávnej dobe hospodársky patrila kráľ. banskej komore. R. 1519 obec panovník daroval B. Štiavnici za verné služby mesta. Meno pochádza od vyhní, v ktorých sa kulo železo. Z vyhní sa neskoršie vyvinuli strojárne. Tie sú teraz popredným podnikom. Je tu aj známy pivovar, ktorého tradícia siaha až do 14. st. Údajne ho založili templári, alebo iná rehoľa. Pivo sa varilo pre baníkov, hutníkov a kúpeľných hostí. Teraz zásobuje široký kraj. Sú tu aj kúpele s termálnou vodou. Sú starobylé, spomínajú sa už v 15. st. Za druhej vojny boli vydrancované a stáli dlho zatvorené. Teraz sú obnovené a od 1969 otvorené. /1/
Farnosť treba považovať za starobylú. Vznikla pravdepodobne za reformácie. Začiatkom 17. st. sa tu spomínajú dvaja kazatelia. 1673 ju vrátili katolíkom, ale ostala neobsadená a ako filiálka bola prifarená ku Hliníku. V mieste sa jedno volá „stará fara“. Bolo to len n dočasné opatrenie, lebo matriky viedol hlinický F osobitne. Niektorí F sa dali titulovať ako vyhnianski F. Za tököliovskej éry sa vrátili ev. F. Po skončení povstania sa zase vrátila správa hlinických F, čo trvalo do r. 1760, kedy OAB na žiadosť patróna a banskoštiavnického magistrátu farnosť obnovil. R. 1788 bola zriadená kaplánska stanica. Kaplána platil magistrát. V druhej polovici 19. st. zanikla. F. Pilárik vo svojej chorobe žiadal jej oživenie, ale štátna vrchnosť žiadosť zamietla. Hlavný dôchodok mal F z mlyna, ktorý okolo r. 1875 zrušili. Obec sa mala postarať o náhradný dôchodok pre F, ale občania nechceli vziať na seba novú ťarchu, preto bol biskup už rozhodnutý faru zrušiť a prifariť obec ku Hliníku. Konečne sa však vec vyriešila k dobru F z prestížnych dôvodov, aby pre obec nevznikla hanba.
Patronát vykonával magistrát mesta B. Štiavnice. Pri obnovení farnosti proti tomu protestovala banská komora, ktorá si na to robila nároky, ale márne.
Kostol sv. Michala archanj. stoji na vysokej stráni. Cintorín je vedľa neho. Rozmery: d. 36m, š. 14m, v. 12m. Štýl je prechodný medzi barokom a empírom. Svätyňa je obdialníková, zakončená rovnou stenou, víťazný oblúk oddeľuje loď. Všetko je zaklenuté valenou klenbou. Vzadu je murovaný organový chór. Veža, vysoká 40m, je zakrytá ihlanovitou helmicou. Oltáre sú barokové. Hlavný oltár má na stene mohutné retabló. Pod chórom je kaplnka Bož. hrobu. Okná sú ozdobené sklomaľbou s bibl. motívmi z r. 19.. Sú síce umelecky zhotovené, ale veľmi stmavujú vnútro kostola. Krížová cesta je reliéfna. /3/ Dlažba je z ryolitových kameňov.
Pôvod kostola. Dal ho postavil patrón, magistrát B. Štiavnice. Stavali ho r. 1776-1779 /4/ Je to druhý kostol. Pôvodný bol postavený podľa zápisu CV r. 1584. Bol murovaný, malý, d. 12m, š. 8m a v. 5m. Svätyňa bola sklepená, loď s rovnou povalou. Boli v ňom tri oltáre. Pri ňom bola zvonica.
Kaplnka. Pri kúpeloch na vŕšku je kaplnka P. Márie Kráľovnej. Je postavená zo žulových kresaných kvádrov. Svätyňa je štvorcová, malá, loď obdialníková. Nad vchodom je vežička so zvončekom. Zvnútra má štýl tirolských stavieb. Drevená povala je lomená a osadená do strešnej väzby. Dosky sú ornamentálne pomaľované. Postavili ju r. 1913. /5/ Pred ňou tu stála k. sv. Jána Nep., z r. 1734. V nej sa konali služby božie pre kúpeľných hostí. Bola už zašlá, preto ju r. 1896 zbúrali, ale novú postavili až o 17 r.
Fara stojí pri ceste pod kostolom. Podľa tradície to bol pôvodne lovecký dom, ktorý adaptovali na faru. V pôvodnej časti majú izby krásne štýlové klenby. 1967-1968 budovu obnovili a prispôsobili požiadavkám moderného bývania.
Farári:
1760 Mednyánszky Ignác – 1762 Bartek František – 1771 Krajčovič Ján – 1773 Ganzer Ignác – 1787 Stauder Ján – 1818 Cserháty Ján – 1856 Bittera Ferdinand – 1868 Borsiczky Adolf SF – 1869 Gombár Daniel – 1915 Zamboy Vojtech SF – 1915 Leporis Ignác – 1922 Berényi Lukáš – 1928 Pilárik Štefan – 1933 Plško Ondrej – 1941 Šuman Hreblay Vojtech – 1942 Füzy Imrich – 1942 Jasenský Dominik SF – 1946 Jasenský Dominik F – 1946 Galúsek Karol – 1946 Miartuš Anton – 1946 Drozd Lukáš – 1946 Gese František – 1946 vrátil sa D. Jasenský – 1947 Galúsek Karol – 1948 Krajan Milan SF – 1949 Pisch Emil – 1965 Slivka Ján – 197… Hrmo Albín – 197… Lang Pavol

Poznámky:
Maď. Vyhnye Peszerény. /Peserín je názov druhej strany obce odvodený od nemeckého slova „bessere“. Tak ju nazývali Nemci, lebo mala lepšie podmienky. Nem. názov obce Eisenbach sa odvodzuje od magmatickej železnej rudy, ktorá sa tu nachádza.
Pramene: CV 1778, 1804, 1820, HD od 1858.
1. Kúpele sa spomínajú r. 1497 pod menom „Thermae reselienae“. Vtedy ich mal v zálohu banský gróf Erasmus Resel. SchH str. 338
2. Nad obcou je štôlňa pomenovaná po tomto svätcovi.
3. Krížovú cestu venoval miestny rodák, kňaz Alex. Kriváň.
5. Kaplnku dalo postaviť mesto ako patrón. Projektoval evanjelik. F sa ani nespýtali na mienku. Deň jej posviacky je pamätný tým, že v ten deň bola vyhlásená mobilizácia prvej svetovej vojny. Slávnostná nálada posviacky skončila plačom.
V matrike sa často vyskytujú mená rehoľníkov, jezuitov, hieronymitánov, ktorí tu občas vypomáhali.
1818 posvätili tu zvon pre Bád a 2 pre Žarnovicu. Tu ich uliali.
1870 bola katolícka škola poštátnená. F Gombár proti tomu všetko podnikol, ale márne. Potom každoročne podnikol kroky aby sa vrátila cirkvi, ale tiež márne.
1871 Jozef Duda postavil kaplnku sv. Anny.
Obnovili oltár Panny Márie.
F musel úradne naháňať farníkov na plnenie preštácií.
1872. Obecná vrchnosť žiadala F, aby si držal kaplána. Ten odpovedal, že je ochotný tak urobiť, ak obec zabezpečí pre neho ročný plat 200 zl. a B dá ku tomu súhlas. Potom nastalo veľké mlčanie. Obecná vrchnosť vyvolila pokladníka, ktorý bude spravovať kostolnú pokladnicu.
1872. Maľovanie kostola a obnova bočného oltára. F na túto akciu usporiadal lotériu, ktorá vyniesla 319 zl a 40 gr.
1874. Farníci urobili podpisovú akciu za vrátenie školy cirkvi. Odvolávali sa na to, že nemajú kantora a tým sú služby božie ochudobnené. Predvolali ich na úrad a vyšetrovali. Zo štátnej kasy posiali na podporu kantora 50 zl.
Obnovený bol hl. oltár.
1875. Obnovená bola kaplnka sv, Jána pri kúpeľoch. Otvorený bol nový cintorín.
1876. Jubileum storočnice kostole.
1887. Kúpili nové vežové hodiny, staré vyradili.
1890. Bol obnovený oltár sv. Antona.
1892. Obnovený a pozlátený bol hlavný oltár.
1895. Obnovený bol oltár P. Márie. Previedol Jozef Krause.
1901. Vežu pokryli plechom.
1906. Luteráni konali služby božie v škole.
1920. Kostol bol vykradnutý.
1923. Kúpili dva nové zvony a jedno cibórium.
1925. Konali sa ľudové misie.
1926. Kostol bol znova vykradnutý.
1931. Začala sa akcia za oživenie kaplánskej stanice, ale márne, lebo štátna vrchnosť žiadosť zamietla.

Číslo záznamu : 31614
Meno farnosti : Vyhne
Pcmeno farnosti : vyhne
Číslo knihy : 401119
Názov knihy : Schematizmus slovenských katolíckych diecéz, SSV Trnava, 1978
Skratka knihy : Schem78
Strany : 183
Poradie : 19040
Citát : VYHNE 966 02, tel. 916 107, o. Žiar n. Hr. (3.200), k. sv. Michala A. (1760), kap. P. M. (1928). — Fil.: Bzenica (800), k. sv. Alžbety (1938), 2. Bukovina (250), kap. P. M. (1890), 3. Záhorčie (150), kap. P. M. (1850). — K 26, p 25, s 5.
Duchovný správca: Pavol Lang.