logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Historický schematizmus slov. farností


Citáty k tejto farnosti:
Číslo záznamu : 9333
Meno farnosti : Špania Dolina
Pcmeno farnosti : spaniadolina
Názov knihy : Némethy, Ľ., Series parochiarum et parochorum archidioecesis Strigoniensis ab antiquissimis temporibus usque annum 1894, Ostrihom 1894.
Skratka knihy : nem1894
Strany : 432
Poradie : 132660
Citát : Vallis Dominorum.
(Urakvógye, Herrngrund, Spania Dolina.)
Olim in ADioecesi in ADtu Zoliensi, VADnali districtu superiori. Nunc in Dioecesi Neosoliensi, ADtu Cathedrali, VADtu Neosoliensi. E manibus protestantium 1673. erepta statio Missionis S. J. evasit. Ecclesia ad Transfigurationem Domini jam 1254. exstitit, 1593. navi ampliata, quae 1722. iterum exstendebatur, 1820. renovata et 1824. per Eppum Belanszky consecrata est. Matricae ab 1629.

1673. - - - - - Metzger Alexander, Horváth Stephanus, S. J.
1705. - - 1706. - - Ordo S. Francisci.
1706. Sept. 26. 1706. - - Zlinszky Joannes.
1706. Nov. 20. 1709. - - Poloni Joannes, Venceslaus, Praepositus S. Michaelis Arch. Protonot. Apost.
1709. - - 1773. - - Societas Jesu.
Poznámka DKI : Teraz filiálka farnosti Úľanka

Číslo záznamu : 27399
Meno farnosti : Špania Dolina
Pcmeno farnosti : spaniadolina
Číslo knihy : 1044033
Názov knihy : Zarevúcky, A.: Katalóg farností a kostolov banskobystrického biskupstva. Samizdat, 1976
Skratka knihy : Zar1
Strany : 93-97
Poradie : 320
Citát : Špania Dolina

Obec starej a slávnej baníckej tradície. Vznikla po nájdení medenej rudy./l/ V listinách sa prvý raz spomína r. 1263 pod menom „Montana“, /mesta terrae Andreae, villico de Bezterczebánya inter hanc et Lypcham donatae. SchH st. 157/. Kolonizácia je mladšia ako na Starých Horách. Vlastníkom bola kráľovská komora, ale v rozličných dobách tu ako nájomníci ťažili aj súkromníci. V čase rozkvetu bola ľudnatá. Pre hutnícku prevádzku vybudovali vodovod dlhý 20 km zpod Prašivej, ktorý je na vtedajšie technické možnosti obdivuhodnou stavbou. Keď sa vyčerpali zásoby rudy, začiatkom 19.st. začala obec upadať. Baníci sa stehovali do Kremnice, Štiavnice a inde. Keď bane celkom zatvorili, tí, čo ostali, živili sa v prítomnej dobe prácou v harmaneckej papierni, v podbrezovských železiarňach a doma chovom dobytka. Ženy „kleplovali“ čipky. R. 1965 obnovili prevádzku ťažby medenej rudy zo zásob v haldách, ktoré ako menej cenné nevedeli starí hutníci vyťažiť./3/
Farnosť. Pôvodne o duchovnú správu sa staral F z BB. Na začiatku 16.st., keď boli bane v rozkvete, založili tu farnosť. Keďže baníci a hutníci boli Nemci, ujalo sa tu skoro reformačné hnutie. Je podivné, že vizitátori vyslaní r. 1561 OAB Oláhom, nespomínajú špaňodolinskú farnosť, hoci v tom čase už iste jestvovala. Snáď bola len miestna kaplánska stanica. R. 1673 bol vypovedaný ev. F Bretovinus. /4/ Nešlo to hladko. 9. okt. 1673 žiadal gen. Collalto z BB., aby predstavenstvo odovzdalo kľúče od kostola. Keď tak neurobili, pritiahol 13.okt. s vojskom. Baníci sa ozbrojili a tuho bránili vojakom prístup na vršok ku kostolu. Jedného horvátskeho vojaka zabili. Vojaci potom zle naložili s baníkmi a kostol zaujali ozbrojenou mocou. Farnosť odovzdal gen. Spoločnosti Ježišovej, ktorá si tu otvorila trvalú misiu. Účinkovali tu dvaja pátri.
Za Tököliho vypovedali misiu, vrátil sa ev. F. Pre katolíkov chodil vykonávať služby Božie páter františkán z Kremnice. Po porážke povstalcov sa všetko vrátilo po pôvodného stavu. Za Rákoczyho II kostol bol prisúdený ev. Jezuiti nem. národnosti odišli, slovenskí sa odsťahovali do vedľajšej budovy, ktorá sa volá bašta. Tam bola kaplnka, ale aj odtiaľ museli odísť. /5/ Pre katolíkov zase vykonával služby Božie páter františkán z Kremnice. Býval v dome banského prefekta Tobiáša Ruprechta. R. 1710 sa jezuiti vrátili a do zrušenia rehole vykonávali duchovnú službu. R. 1754 bola oddelená od Š. D. starohorská dolina, pre ktorú bola zriadená misia v Motyčkách. Počet pátrov, ktorí boli od 1728 traja, sa znížil na dvoch. Po zrušení SJ 1773 ostal bývalý superior Lehocký F a P. Krakovicer kaplánom. Po smrti Lehockého menoval biskup svetského kňaza Magyara za F. Krakovicer odišiel do Košíc a K stanica ostala neobsadená. Obnovili ju 1781. Zmenšujúcim sa obyvateľstvom ostala stanica zbytočnou. Posledným K bol O. Lepieš, ktorý odišiel r. 1839. R. 1876 je ešte v SchH poznačená ako neobsadená. Potom zanikla.
Kostol Premenenia Krista Pána stojí na vysokej stráni. Vystupuje sa k nemu po cestičke, alebo po krytých schodoch. Vôkol neho bol cintorín, po ktorom však už niet ani stopy. Kostol bol ohradený múrom a uspôsobený na pevnôstku. Múr je z väčšej časti zbúraný, ale stojí ešte budova zvaná bašta, súčasť opevnenia. Rozmery : d. 28m, š.10m, v. 10m. Pod svätyňou je krypta, ktorá bola užívaná ako karner. Svätyňa je štvorcová, zakončená oválnou stenou. Víťazný oblúk je polkruhový, monumentálny. Loď má obdialníkový pôdorys, valenú klenbu s lunetami nad oknami. Vzadu je pôvodný organový chór. Má aj postranné murovanú chóry, ktoré boli pristavené r. 1722. Uberajú na vnútornej mohutnosti vzhľadu. Pred portálom južnej steny vystavali kaplnku P. Márie. /6/ Na severnej strane je kaplnka Božieho hrobu. /7/ Vo fronte stojí vysoká veža s krovom v podobe gule. Prízemie veže tvorí predsieň kostola. Vo veži sú 4 zvony a hodiny. Hlavný oltár je barokový, postavený r. 1754. /8/ Bočné oltáre sú sv. Klementa a Františka Regis, patrónov baníkov, zhotovené 1756. Má veľkú ručne tepanú krstiteľnicu zhotovenú z miestnej medi. /9/
Pôvod kostola. Podľa nápisu, teraz nejestvujúcej stála tu už r. 1254 kaplnka. Podľa tradície to mala byť svätyňa terajšieho kostola. Štýlová jednota kostola však túto mienku popiera. Terajší kostol bol postavený r. 1593. /10/ R. 1722 - 1726 za P. Juraja Mihalóczyho bola postavená veža a bočné chóry. R. 1824 bol renovovaný. Keďže nebol konsekrovaný, biskup Belánsky ho 8. aug. 1824 konsekroval. Slávnosť bola veliká, baníci na to venovali zadarmo jednu šichtu. Vzhľad kostola je veľkolepý. Z vnútra vyzerá mohutne, je krásne vybavený maľbou Jozefa Hanulu.
Kaplnky
Kaplnka rozoslania apoštolov sa považuje za najstaršiu. Teraz má titul sv. Petra a Pavla. Dal postaviť O. Roth r. 1652.
Kaplnka Božieho hrobu v dedine. Hovorí sa o nej, že to má byť posledná štácia veľkej krížovej cesty, ktorá sa začínala štáciou getsemanskej záhrady pri far. kostole v BB, mala štácie po ceste ako kaplnky a končila tu. Pútnici a cestujúci na Š. D. si pri nich oddýchli a súčasne vykonali pobožnosť. Postavená je v štýle Božieho hrobu jeruzalemského. R. stavby 1794.
Kaplnka sv. Anny
Kaplnka sv. Jána Nep. – Okrem tých sú ešte tri kaplnky v poli.
Fara je starobylá budova jezuitskej misia, poschodová.
Farári:
Misionári zo Spoločnosti Ježišovej : 1673 Juraj Seifert - 1674 Alexander Metzger - 1675 E. Sturm - 1675 Alexander Metzger - 1682 boli jezuiti vyhnaní - 1683 Pudmay Matej, svetský kňaz - 1685 Juraj Gosetič - 1686 Alexander Metzger – 1704 P. A. Metzger odišiel spolu s nemeckými pátrami. Po ňom nastúpil Ján Murgaš, vyhnanec z Dlhej Lúky, ktorý viedol duchovnú správu Nemcom. 1705 Juraj Kúty viedol duch. správu Slovákom. - 1705 kostol bol okupovaný ev. - 1706 pátri J. Kúty a A. Nastal boli tiež vypovedaní. Dochádzali sem občas patri z františkánskeho kláštora v Kremnici. V matrike sú poznačené mená: P. Anton Valdreich, P. Narcis Cihlárik, P. Kapistrán Michna, P. Bartolomej Valovič. - R.1710 sa pátri SJ vrátili, misia bola povýšená na rezidenciu, rektor vykonával funkciu F. R. 1710 Michal Pikuli - Ján Marco - Ján Herchl - Adam Sandschuster - Pavel Renich – 1718 Ferdinand Hausfach zomrel 19.nov. a nastúpil Juraj Peťko – 1720 Michal Pikuli, - 1724 Juraj Mihalóczy - 1727 Andrej Kontil - Bartolomej Zambal - Andrej Szendrei – Juraj Poleg - Ján Pirold - Juraj Szerdi - Pavel Silaček - 1744 Michal Frigeri - 1745 Imrich Visnioczky - Daniel Paulikovič - Michal Javorský - 1747 Daniel Paulikovič - 1748 Gotfried Carl - 1749 Juraj Nagyszombati – 1752 Juraj Machal - 1763 Juraj Liskovský - 1764 Mikuláš Moder - 1771 Ján Lehocký - 1773 bola zrušená rehola SJ, SF ostal naďalej Lehocký Ján, keď zomrel 1775 Krakoviczer Jozef SF.
Potom nastúpila éra svetských kňazov: 1776 Magyar Jozef - 1777 Marček Samuel - 1792 Moringer Michal - 1795 Hajdák Andrej – 1795 Kovalčík Martin - 1801 Troj Jakub - 1813 Zimáni Ján SF - 1813 Prúnyi Samuel – 1823 Hanauer Augustín - 1823 Justh Ján - 1856 Hrivnák Matej SF - 1856 Gerometta Ján - 1864 Kluch Ján - 1902 Štrbáň Ján SF - 1902 Csongrády Štefan - 1931 Kmeť Anton - 1937 Korec Jozef - 1941 Kollár Konštantín - 1946 Plško Ondrej - 1905 Gregorovič Tibor - 1965 Teplan František - 1969 Macínka Vladimír.

Poznámky:
Mená : Lat. Vallis Dominorum, nem. Herrengrund, maď. Úrvölgye. Slov. meno má svoj pôvod od slova špan-pán. dolina panstva, županova dolina, čím sa vyjadrovalo vlastníctvo baní. Ľudovo sa volá „Baňa“.
Pramene : Diáriá misie SJ. 1744 - 1754, 1766 – 1773. HD 1911, HD St. Hory.
1. Na kostole je kamenný reliéf koňa. Podľa tradície nájdenie rudy, ktorú kôň kopytom vyvalil zo zeme.
2. Správ neni mnoho, lebo to bol jeden podnik so St. Horami.
3. Pre posúdenie populácie nech slúžia tieto dáta: V druhej polovici 18.st. sa narodilo ročne priemerne 75 deti. V polovici 19 st. bolo 1600 duší, na konci 1150, r. 1912 bolo 1020, r. 1920 už iba 729.
4. Pozri dodatok.
5. Kronikár opisuje udalosti počas Rákoczyho povstania: V obci bolo z počiatku ticho. Pátri slúžili sv. omše, spovedali ako obyčajne. Nedalo sa tušiť, že by mala nastať strhujúca udalosť. Len keď sa rozšírila správa, že bola ustanovená komisia, ktorá má preberať od katolíkov kostoly a to podľa počtu vierovyznania, nastala skrytá a i verejná propaganda. Keď mala prísť komisia na Š .D. propaganda sa zvýšila na najvyššiu mieru. Používali si nielen nahovárania ale aj vyhrážky, že baníkov vyhodia z práce, že budú platiť veľké dane, že ich nedovolia pochovať v cintoríne, že svojich kňazov musia vydržiavať na vlastný náklad a pod. Tak sa stalo, že keď prišla komisia, bolo viac tých, ktorí sa hlásili ku ev. ako katolíkov. Kostol katolíkom teda vzali a pátri museli opustiť farnosť.
6. Kaplnku vystavali pred bočný vchod asi preto, lebo tade vznikal prievan.
7. Boží hrob je tu najvýstavnejší a najväčší zo všetkých jestvujúcich v kostoloch BBB. Okrem obvyklých paramentov je ešte ozdobený kusami medenej rudy. herrengrunditu, ktorú baníci v pekných kusoch nalámali a venovali na česť a slávu Božiu.
8. Posvätil ho biskup Anton Révay, ktorý toho roku birmoval na Š .D. 958 birmovancov.
9. Pobožnosť ku sv. Klementovi je starobylá a udržala sa aj teraz, hoci sú bane zaniknuté. Úcta sv. Františka Regisa však zanikla. Jeho oltár neskoršie ozdobili sochou sv. Antona Pad. Na deň sviatku patrónov sa vydržiavali slávnostné bohoslužby s hudbou. Po nich bývala svetská slávnosť, na ktorej sa zúčastňovalo celé osadenstvo od predstavených po uhliarov.
10. Dobu postavenia kostola potvrdzuje aj pokladničná kniha Kremnice, kde je zapísaný výdavok 6 fl, ktorým mestom prispelo r. 1593 na stavbu kostola. /Matunák CDK s. 94/
Z kroniky :
Hmotné postavenie patrónov nebolo najlepšie. Na prvý kvartál 1744 dostali 29 fl a 16,5 den. v hotovosti a v naturáliách. Muselo ich niekedy podporovať kolégium z BB. Aj baníci boli biedni. Časté im aj pol roka nevyplatili lôn. Často bola aj nezamestnanosť. R. 1744 sto baníkov poslali drevo rúbať do Králik, lebo nebola pre nich robota.
Otázka národnostná. Banskí predstavení baníci a hutníci skoro všetci boli Nemci. Držali sa za popredných ľudí a chceli mať vo všetkom prím. Pre nich bola osobitná duchovná správa. Superior bol Nemec i jeden páter. Ale pomaly sa osadenstvo slovakizovalo. 1744 je poznačené, že N. šomrali na to, že nemecké katechézy sa konajú len zriedkavo. S úpadkom baní upadal aj nemecký živel. Noví prisťahovalci už nechodili. Niektorí odišli, keď nebolo práce a ostatní sa poslovenčili. Od polovice 18. st. boli superiori Slováci a po zrušení SJ nebol ani jeden Nemec F.
Služby Božie: Na tých si dali pátri veľmi záležať. Na sviatky boli slávnostné služby Božie, s hudbou. Organ mali prvotriedny. Mali starosť aj o ostatné náležitosti.
R. 1749 už jestvovalo bratstvo „Umierajúcich Krista Pána“. Staralo sa o pohrebnú úctivosť pre zomrelých členov. Spomína sa aj katechetické bratstvo.
1750 bol jubilejný rok.
6. febr. 1750 stala sa v bani katastrofa. Na severe vypukol požiar. Poslali dvoch baníkov, aby ho zahasili. Tí sa zadusili. Druhí im išli na pomoc, ale aj tí tam ostali. Z tých, čo vyniesli, jeden zomrel, ostatní boli pridusení, ale sa uzdravili. Jedenásti to však zaplatili životom. 10. febr. bol ich pohreb.
17. marca 1751 predpoludním okolo 11.00 hod. strhla lavína osadu Rybô. Zahynulo 11 ľudí a dobytok. Zachránili jednu tehotnú ženu. ktorá ležala medzi trámami.
Postavili oltár sv. Františka Regis, druhého patróna baníkov.
1776 prišiel prvý svetský kňaz Magyar. Služby Božie museli byt zredukované, hudba skasovaná. Výsledok sa ukázal hneď na sv. prijímaní. Kým v rokoch správy SJ bolo ročne 11 - 13 tis. sv. prijímaní, t. r. ich bolo len 4.500.
1795 posvätili nový cintorín.
1814 Bane navštívil knieža Lobkovitz. Ukázal sa veľkým priaznivcom, lebo dovolil prácu na šachte Ľudvik, ktorou baníci chceli spojiť bane so starohorskými. Bola to dávna túžba, ale financie nestačili. Na prácu povolali baníkov zo Smolníka. 1815 prácu zastavili. Pre štátny bankrot komorský gróf Coloredo nielen prácu zastavil, ale prepustil niekoľko úradníkov. Baníci začali odchádzať do Kremnice a Štiavnice.
1831 bola cholera, na ktorú zomrelo 130 ľudí. Vypukla 15. aug. ráno o pol štvrtej, keď ochorel prvý a za niekoľko hodín zomrel. Cintorín sa zaplnil a bolo treba ho zväčšiť.
1835 požiar v dome baníka M. Gregora. Zhorel on aj syn.
1858 zhotovili na vežu nový krov. Hoc anno scandilia ad ecclesiam erecta et tecta sunt.
1861 kaplnka na cintoríne bola zbúraná a nová postavená.
1867 v júli bol zemetrasenie. Na kostole sa ukázali trhliny.
1935 horlivosťou F A. Kmeťa. bol kostol z vnútra obnovený.
V prítomnej dobe bola Š. D. vyhlásená za národnú pamiatku. Pamiatková správa sa stará preto aj o kostol a jeho okolie. Za veľký náklad boli zhotovené nové schody, opravené ploty, na veži zhotovený krov, zem od kostola bola odhrnutá a odvodnený terén a mnohé iné veci.
Po zatvorení baní nastala sociálna bieda. Rodičia nemali možnosť dať živobytie v Š. D., využívali preto školy v BB, kde si školili svoje deti. Po vyštudovaní sa rozišli do sveta a zastávali všelijaké miesta v štátnej správe, alebo v podnikoch. Zachovali sa však spomienky na rodnú obec a na hostinu 6. aug. sa schádzali po lipami, spomínali na štedrú chudobu, v ktorej sa zrodili a pestovali priateľské vzťahy.
Za vojny prešla obec veľkú kalváriu, všetko podrobne opísal v HD F Konštantín Kollár. Je to vzácny dokument.

Číslo záznamu : 31541
Meno farnosti : Špania Dolina
Pcmeno farnosti : spaniadolina
Číslo knihy : 401119
Názov knihy : Schematizmus slovenských katolíckych diecéz, SSV Trnava, 1978
Skratka knihy : Schem78
Strany : 169
Poradie : 18310
Citát : ŠPANIA DOLINA 976 01, tel. 982 80, o. B. Bystrica (356), k. Prem. Pána (kone. 16. st.), kap. B. hrobu (16. st.), kap. sv. Petra a Pavla, ap. (1705), kap. sv. Anny (1824), kap. sv. Jána Nep. (1824), kap. P. M. Navšt. (1826), kap. Najsv. Trojice (1857), kap. P. M. Sedemb. (16. st.), kap. sv. Ľudovíta a sv. Alžbety, kalv. (1664). K 9, p 9, s 3.
Duchovný správca: Anton Miartuš.