logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Historický schematizmus slov. farností


Citáty k tejto farnosti:
Číslo záznamu : 9259
Meno farnosti : Radvaň
Pcmeno farnosti : radvan
Názov knihy : Némethy, Ľ., Series parochiarum et parochorum archidioecesis Strigoniensis ab antiquissimis temporibus usque annum 1894, Ostrihom 1894.
Skratka knihy : nem1894
Strany : 397
Poradie : 123580
Citát : Radván.

Olim in ADioecesi in ADtu Zoliensi, VADnali districtu superiori. Nunc in Dioecesi Neosoliensi, ADtu Cathedrali, Decanatu Neosoliensi. Antiqua Parochia cujus jam 1287. fit mentio.1) Ecclesia ad Nativitatem B. M. V. in stylo gothico. Matricae ab 1673.

1332. inter et 1337. occ. - Stephanus.
1498. occ. - - - - Andreas.
1516. - - 1534. - - Abraham, filius Stephani Fabri de Ponik.
1557. - - 1361. occ. - Simonics Valentinus, VADnus.
1674. Nov. 15. 1677. Maji 3. Stephanóczy vel Stephanovics Andreas.
1677. - - 1679. - - Dominiki Michael.
1679. Febr. 14. 1680. Sept. 23. Gloselius Mathias.
1681. Jan. 23. 1688. Aug. 11. Pilarik Michael, Licentiatus.
1688. - - 1694. - - Harsteiner Josephus, juris utriusque Licentiatus, Notarius Apost. ab 1693. et in Badin.
1694. Mart. 22. 1701. - - Thorányi Joannes, Alexius.
1701. Maji 3. 1701. Maji 27. Ludány Petrus.
1701. Maji 27. 1705. - - Meglitz, vel Meglési, vel Megléthy Antonius, Joannes.
1709. Dec. 13. 1712. - - Sixti Stephanus.
1712. Jul. 30. 1719. Febr. 11. Schmauchler Gedelfriedus.
1719. Mart. 28. 1727. Nov. 21. Rajeczky Joannes.
1729. Apr. 30. 1732. Nov. 6. Laczkó Mathias.
1732. Nov 13. 1736. Febr. 9. Ferentsik Matthaeus.
1736. Febr. 9. 1739. Febr. 11. Stanek Joannes.
1733. Febr. 20. 1740. Mart. 12. Czipeziar Jacobus.
1740. Mart. 13. 1744. Jan. - Zermegh Paulus.
1744. Jan. 6. + 1746. Mart. 20. Bossányi Josephus.
1746. Apr. 3. 1747. - - Cseh Joannes.
1747. Aug. 2. 1743. Mart. 3. Rassovszky Paulus.
1743. Mart. 5. 1750. Jul. 2. Dulay Gabriel.
1750. Aug. 17. 1761. Dec. 4. Hanzlik Joannes.
1761. Dec. 23. 1766. - - Plathy Adamus.
1766. - - - - - Halácsy Paulus.

1) Occurrit in diplomate a. 1287. „Ecclesia virginis gloriosae in fine villae Radosna versus occidentem.“ Wenczel, C. D. Árpád. XII. 453. - Anno vero 1309. vocatur „Ecclesia matrix et parochialis.“ Fejér, C. D. VIII. I. 351. In rationibus census papalis a. 1332-1337. inter majora benificia cum media marcae solutione occurrit. Habetur etiam in schemate Pázmániano, Péterffy, l. c. Patrocinante Georgio et Francisco de Radvan, dominis terrestribus, ad protestantium manus devenit, quorum ministri 1578. Martinus Alitis, 1581. Bartholomaeus Ocsovszky, 1583. Melchior Cantoricz, 1588. Josephus Raskovius vel Rascenus, Andreas Lihany. Turcis temporibus ecclesia vices propugnaculi praestabat. 1620. Joannes Kalinka, 1636. Daniel Hodikius, 1673. Daniel Sinapius exul factus. 1683. Joannes Simonides, 1705. Joannes Glosius. Historiam proponit Schemat. hist. Dioec. Neosol. 1876. 152.

Číslo záznamu : 27394
Meno farnosti : Radvaň
Pcmeno farnosti : radvan
Číslo knihy : 1044033
Názov knihy : Zarevúcky, A.: Katalóg farností a kostolov banskobystrického biskupstva. Samizdat, 1976
Skratka knihy : Zar1
Strany : 76-78
Poradie : 270
Citát : Radvaň
Obec tvorí od dávna zástavbou jeden celok v BB. Teraz aj politicky je súčasťou mesta BB. Zjednotenie sa z stalo r. 1960. Za feudalizmu patrila magnátskej rodine barónov Radvánszkych. Títo pre seba a pre členov rodiny postavili viacej kaštieľov. Zaviedli tu remeselnú výrobu /hrebenári, pilnikári, garbiari, tkáčovňa a pod./, od ktorých potom brali poplatky. Aby sa výrobky mohli ľahšie odpredať, zaviedli na deň posvätenia chrámu, 8.sept. veľký jarmok, na ktorom si miestni remeselníci predávali svoje výrobky a prišli aj iní kupci zo vzdialených miest. Tak sa stal jarmok významnou obchodnou záležitosťou a jeho meno bolo známe na širokom okolí. Teraz ráz starej obce mizne, lebo sa robí nová výstavba, pre ktorú búrajú staré i novšie domy. Obec premení sa na mestské sídlisko, s veľkými obytnými domami.
Farnosť je starobylá. Vyskytuje sa v decimačných protokoloch pápežských, pozná ju Pazmáňov katalóg. Za reformácie sa pridala k luteránskemu hnutiu. Od 1581 boli tu ev. R. 1675 ju vrátili katolíkom. Za tököliovcov sa vrátili ev. Keď sa povstanie skončilo, zasa bola katolícka. Za čas ju spravovali bb jezuiti. Za rákoczyovcov bola zase v užívaní ev. Po skončení malkotentského povstania je katolícka.
Patrónom bola v minulosti rodina Radvánszkych. Táto však odpadla od kat. viery, tak ostala farnosť bez patróna a všetky náklady si farníci uhradzovali sami.
Kostol Narodenia P. Márie stojí na príkrom vŕšku, ktorý sa volá Hôrka. Je k nemu prístup po skrytých schodoch. Kostol je nepravidelná stavba. Svätyňa je postavená východným smerom. Víťazným oblúkom sa pripája k dvoj lodi. Keďže to bolo nepravidelné, lebo do svätyne videli len ľudia z jednej lode, za F Mišúta premiestnili svätyňu do bočnej kaplnky Sedembolestnej, ktorá stojí na severnej stene lode a je v strede. Svätyňa má gotickú klenbu obvyklého usporiadania. Loď má krížovú klenbu, ktorá stojí na dvoch pilieroch. Kaplnka má sieťovú klenbu s rebrami. Chór je drevený. Na hlavnom oltári je starobylá socha Sedembolestnej zo 16. st. Veža je postavená osobitne pri kostole, vysoká 36 m so štíhlou ihlancovou strechou. V nej sú štyri zvony. Bola súčasťou opevnenia kostola, z ktorého už stojí len jedna bašta. V kostole boli 4 krypty, ktoré r. 1912 dal F Mišút zlikvidovať. Okolo kostola je aj teraz cintorín. Bol ohradený múrom, ktorý r. 1713 ešte stál. Potom ho postupne zlikvidovali, ako rozširovali cintorín.
Pôvod kostola pochádza z 12 st. Matunák je toho názoru, že kostol bol rytierskou sálou vojenskej rehole, ktorá tu mala účinkovať. To však neni pravdepodobné. Kostol bol viackrát prestavovaný. Klenba je zo 17.st. Vežu dokončili r. 1668. Asi vtedy zaklenuli aj kostol. Kostolu na udržiavanie patril majetok H. Rakytovca, ktorý kostolu darovali Imrich a Klement de Gadócz, ale okolo r. 1505 ho násilne kostolu odobral Demeter z Kráľovej. Filiálky: Králová - Iliáš, Kremnička, Rakytovce, Horné Pršany – Malachov – Ortúty – Laskomerské – Skubín
Fara. Bola postavená za rákoczyovskej éry. Ešte nedokončenú ju musel kazateľ Gloziu opusti, keď r. 1709 sa vrátil kat. F.
Farári:
1325 sp. Štefan - medzi 1332 - 1338 Štefan – 1420 sp. Ján - 1498 sp. Andrej - 1516 a 1554 sp. Abrahám - 1536 a 1561 Simonides Valentín - 1674 Stephanoczy Andrej - 1677 Dominik Michal - 1679 Gloseliu Matej - 1681 Pilarik Michal licenciát -1681 jezuiti z BB - 1688 Hartsteiner Jozef - 1694 Thorányi Ján - 1701 Ludányi Peter -1701 Meglithy Ján - 1705 vypovedaný - 1709 Sixty Štefan – 1712 Schmauchler Gotfríd – 1719 - 1727 Rajecký Ján - 1729 Dr. Lacko Matej - 1732 Ferenčík Matúš - 1736 Stanek Ján - 1739 Cipciar Jakub – 1740 Zermegh Pavel - 1744 Bossányi Pavel - 1746 Cseh Ján - 1747 Rassovský Pavel - 1748 Dulay Gabriel - 1750 Hanzlík Ján – 1761 Platthy Adam - 1766 Haláczy Pavel - 1796 Urbanec Martin - 1801 Kudlík Ján – 1805 Majer Jakub - 1806 Havass Ján SF - 1807 Ďurďovič Karol - 1819 Varzell Ján – 1830 Danček Andrej - 1832 Škoda Ján - 1837 Rissák Ján - 1842 Dérer Vavrinec - 1842 Vozáry Karol – 1860 Sásik Ignác – 1865 Šujanský František – 1892 Čižmarovič Andrej -1897 Mišút Anton -1921 Kacina Július - 1930 Ferjanec Ján - 1929 Dr. Búda Jozef - 1937 Kmeť Anton.
Poznámky: Pramene CV 1715 1804. HD niet.
Z kroniky:
6. mája 1325 Mikuláš zvol. AD po vypočutí okolitých F a kňazov zbavil fary v Radvani F Štefana, ktorý sa škriepil s komesom Tomášom, synom Dionýzia z Radvane. /Knauz: Monumenta Eccl. strig. III. st. 65/
R. 1670 napísal v matrike o sebe Sinapius Horčíčka: „Hoc Anno 3. febr., Ego Daniel Sinapius Thurocensis ex eccl. Teplensi in Cottu Liptoviensi sita ad hanc Ecclesiam Raduanem, traductus sum, DEO opitulante quem uti omnium actionum fundamentum lubens pono. Ita ut O.A.M.D.G. fiant ipsa segu. pro memoriam pono.“
R. 1673 skončil písanie matriky ku koncu roku a ani slovom nespomína, že by sa mal odsťahovať.
Za éry ev. F predával F Milochovský miesto v kost. laviciach. Robil to už Kalina, ktorý bral za miesto 25 den. Pozri matriku radvanskej fary na FÚ v BB.

Staré poznámky o radvanskom jarmoku
30. nov. 1685 je v Diáriu SJ v BB zápis: „Festum s. Andreae ap. Divina more solito. Sed. concio non fuit propter nundinos in Radowancz.“
V 17. storočí už musel byť radvanský jarmok veľmi zaužívaný, lebo hoci 8. sept. bol sviatok, jezuiti nekázali „propter nundinos radvanenses." Podľa tohoto zápisu bol jarmok aj na Ondreja.
Diárium uvádza, že r. 1688 bol jarmok v Radvani 8. mája.
1688 sa píše v Diáriu, že 8.sept. išli všetci pátri na hostinu do Radvane. Pri slávnostných službách božích po slov. kázal P. Abrahám a nemecky miestny farár. Kantorom bol P. superior.
27 .marca bol požiar v Radvani. Diárium SJ.
CV 1713 píše, že titul kostola je „Natae reginae angelorum”.
V kostole sú štyri chóry, má tri oltáre, hlavný je starobylý,
je ohradený múrom, vo veži sú štyri zvony,
je tu škola, rektor je Tomáš Lazáry.
Keď je jarmok, kostolníci chodia vyberať milodary do zvončeka po jarmoku.
Štatistika: v obci je 1437 duší, z toho 3 katolícke a 4 konvertiti.
CV 1804 píše, že v kaštieli Eszterházych v Kráľovej je súkromná kaplnka.
Monštranciu venovala vd. Hájnická.

Číslo záznamu : 31515
Meno farnosti : Radvaň
Pcmeno farnosti : radvan
Číslo knihy : 401119
Názov knihy : Schematizmus slovenských katolíckych diecéz, SSV Trnava, 1978
Skratka knihy : Schem78
Strany : 165
Poradie : 18050
Citát : B. B.- RADVAŇ 976 04,tel. - , o. B. Bystrica, (2.390), k. P. M. Národ.(1283). - Fil.: 1. Králová—Iliáš (964), 2. Horné Pršany (100), 3. Kremnička (100), 4. Malachov-Ortúty (200), 5. Rakytovce (30), 6. Laskomerské Skubín (150). — K 25, p 16, s 3.
Duchovný správca: Anton Kmeť.

Číslo záznamu : 50529
Meno kňaza : Štefan(Radvaň,1332)
Pcmeno kňaza : stefan1332radvan
Meno farnosti : Radvaň
Pcmeno farnosti : radvan
Číslo knihy : 1063781
Názov knihy : Mon. Vat. hist. regni Hungariae. S.I.T.I.,Budapest, 1887
Skratka knihy : mvsiti
Strany : 220
Poradie : 54040
Citát : Item Stephanus plebanus de] Bodoan (Rodoan) Soliensi iuravit, suum beneticium non credere [valere ultra quinque] marcas, solvit mediam marcam.
Preklad : Štefan, kňaz z Radvane vo Zvolenskej župe, prisahal, že jeho benefícium nie je viac ako 5 mariek, zaplatil pol marky.