Historický schematizmus slov. farností
Citáty k tejto farnosti:
| Číslo záznamu : | 9199 |
| Meno farnosti : | Ľubietová |
| Pcmeno farnosti : | lubietova |
| Názov knihy : | Némethy, Ľ., Series parochiarum et parochorum archidioecesis Strigoniensis ab antiquissimis temporibus usque annum 1894, Ostrihom 1894. |
| Skratka knihy : | nem1894 |
| Strany : | 369-370 |
| Poradie : | 116420 |
| Citát : | Libetbánya. (Liebethen, Lubiethova.) Olim in ADioecesi in ADtu Zoliensi, VADtu similiter Zoliensi. Nunc in Dioecesi Neosoliensi, ADtu Cathedralí, VADtu Libetbányaensi. Antiqua Parochia.1) Ecclesia ad Stam Mariam Magdalenam, quam vidua Ludovici I. regis fertur aedificasse. Matricae ab 1694. - - - + 1557. - - Joannes, per Hussitas occisus. 1674. Dec. 3. 1674. - - Novák Georgius, Franciscus. Simul cum illo laboraverunt: P. Anselm, Ord. S. Benedicti, Bajmóczi Michael et Miriss Nicolaus. 1675. Mart. 31. + 1677. - - Cseklészi Georgius. 1677. - - + 1678. Aug. 10. Ptácher, aut Ptachelius Laurentius, decapitatus. 1681. - - + 1683. - - Benkovics Joannes, decapitatus. 1683. - - 1691. - - Parochus Pojnikensis administravit. 1691. Mart. 27. 1692. - - Drényi, aut Drien Andreas. 1692. Apr. 22. 1693. Maji 16. Benkovics Georgius. 1693. Maji 16. 1694. - - Takács Joannes. 1694. Apr. 24. 1696. - - Konáry Andreas. 1696. Aug. 17. 1703. Apr. 18. Sinkay Andreas. 1709. Dec. 6. 1720. Jul. 19. Hanuszek Paulus. 1727. Nov. 21. 1737. - - Svarda Joannes. 1737. - - 1740. - - Hurtha Mathias. 1740. Mart. 12. 1741. Mart. 29. Czipeziár Jacobus. 1741. Jun. 9. 1743. - - Palumbini Mathias, Nicolaus. 1743. Aug. 26. + 1744. Jun. 18. Motus Stephanus. 1744. Sept. 25. + 1755. Nov. 3. Plavecz Nicolaus, Paulus. 1756. Jan. 5. 1757. Nov. 21. Bencsáth Mathias. 1758. Mart. 5. 1762. - - Kedelyi Stephanus. 1762. Jul. 7. 1766. - - Szvetniczky, vel Liatniczky Jacobus. 1766. Mart. 9. - - - Kollarovics Stephanus. 1) In schemate Pázmániano occurrit inter antiquas Parochias. Péterffy, l. c. - Ecclesiam Hussitae everterunt, saec. XVI. restaurata et 1502. consecrata est. Fidei novationem hic unus socius Lutheri, Nicolaus Mathesius incoepit. Tardius, nempe a. 1673. Elias Cseh Germanorum et Daniel Agner Slavorum pastorem egit. Post occisionem Ptachelii iterum Augustani introducti sunt. Historiam profert Schematismus hist. Dioec. Neosol. 1876. 191. |
| Poznámka DKI : | Teraz filiálka farnosti Medzibrod |
| Číslo záznamu : | 27383 |
| Meno farnosti : | Ľubietová |
| Pcmeno farnosti : | lubietova |
| Číslo knihy : | 1044033 |
| Názov knihy : | Zarevúcky, A.: Katalóg farností a kostolov banskobystrického biskupstva. Samizdat, 1976 |
| Skratka knihy : | Zar1 |
| Strany : | 51-53 |
| Poradie : | 160 |
| Citát : | Ľubietová Mestečko Ľubietová leží v kotline lesami a lúkami ohradenej, nad ktorou sa vypína Vepor. Patrila ako slobodné kráľovské mesto medzi sedem banských miest. /1/. Miesto bolo obývané už v dobe bronzovej, ako to nasvedčuje poklad predmetov vykopaných pri stavbe vodovodu. /2/ Meď ťažili aj Slovania. V 13. a 14. st. sa rozvinulo baníctvo. hutníctvo, preto sa dostáva do pozornosti kráľa. R. 1379 mu Ľudovít I. dal výsady B. Štiavnica. Od vtedy malo vlastný erb. Aj iní panovníci priali Ľ. Žigmund ju oslobodil od decimačných poplatkov pre OA. /3/ Kráľovná Barbora a Mária ho obdarili inými výsadami. Vladislav r. 1496 udelil výsadu slobodného pohybu po krajine a Ľudevít II výsadu pohybu bez platenia mýta. /4/ Z toho je jasné, že tu bola remeselná výroba a majstri sa pohybovali po krajine, aby odpredali výrobky. Počiatočný rozvoj mesta zaistili náleziská medenej rudy. Rudné žily boli však skromné a neobsahovali striebro. O nich je známe, že v polovici 16. st. prevzala ťažbu kráľovská Komora. Výroba medi bola však stratová, tak ťažbu prevzal bb mešťan Juraj Zahlwein a po ňom iní súkromní podnikatelia. Huta zanikla a rudu vozili na spracovanie do tajovskej šmelcovne. Oživenie baníctva nastalo s výrobou železa. Pod Veprom sa našla železná ruda, ktorú začali na mieste spracúvať. Prvá pec sa spomína r. 1643. V dobe rozkvetu sa pracovalo v 72 primitívnych peciach. Železiarska výroba trvala, do r. 1912. /5/ Veľmi bola rozšírená remeselná výroba. Bola tu 25 cechov. /6/ Debnárske remeslo, ktoré malo základňu v drevenom bohatstve, sa udržalo do druhej svetovej vojny. Hrnčiarstvo až doteraz, keď prešlo na výrobu drobných, najviac upomienkových predmetov zo zdobenej majoliky. Iná remeselná výroba už zanikla. Obyvateľstvo chodí za prácou do Podbrezovej a BB. Poľnohospodárstvo je kolektivizované, v pašienkárstve je zavedená kejda. Dobre sa tu darí ovociu v chránenej polohe. Aj tu panovali Nemci v dobe baníctva. Títo sa už dávno slovakizovali a na nemecký pôvod poukazujú už iba priezviská. R. 1822 ešte niekoľkí hovorili nemecky. Pre odľahlosť od komunikácie mestečko vo svojom rozvoji stagnuje. /7/ Ako banské mesto malo svoje osady a to Povrazník, kde sa vyrábali banské povrazy, a Strelníky, kde bola mestská strelnica. Celková výstavba je urbanistická, nie dedinská. Ako chránená pamiatka sú banícke domce. Farnosť je starobylá. Keď Ľudovít I. povýšil Ľ. na mestečko, už tu musela byť farnosť. CV kladie jej začiatok do 13. st. Pazmáňov katalóg ju pozná pod menom Lybetha. Bola exemptná. R. 1484 ju znivočili husiti. Skoro sa tu ujalo luteránske hnutie. Po potlačení baníckej vzbury uväznili ako podnecovateľov F Filipa Nicolaiho a rektora Gregoriho. R. 1674 bol kostol vrátený katolíkom a dosadený kat. F. Mešťania neboli s tým spokojní, preto r. 1678 sťali F Ptachelia a 1683 Benkoviča. /8/ Patronát od r. 1379 malo mestečko patronát. V dobe reformácie preto, že prešlo na lut. vieru, bolo zbavené výkonu tohoto práva a vykonávala kráľ. banská Komora v B. Štiavnici. Za Jozefa II. však získalo opäť toto právo naspäť a do r. 1949 ho vykonávala katolícka časť magistrátu, neskôr obecného zastupiteľstva. Kostol sv. Márie Magdalény stojí na stráni nad mestečkom. Ohradený je múrom. Bol pri ňom cintorín. Rozmery: d. 28m, š.11,35m, v 11m. Svätyňa bolo polygonálna, zaklenutá gotickou klenbou, ktorá bola z bezpečnostných dôvodov strhnutá a r. 1821 nová zhotovená. Svätyňu vtedy zväčšili, ale stratila svoj gotický charakter. Loď je obdialníková. Pôvodne mala drevenú povalu. R. 1821 ju nahradili kamennou klenbou. Ťažká, klenba začala múzy roztláčať, takže ju museli strhnúť a novú železobetónovú na spôsob starej zhotoviť. Stalo sa to r. 1937 – 1938. Armované pásy sťahujú stenu. Ich rohové časti vyčnievajú nad strechu. — Veža je vo fronte kostola. Portál je gotický. Okná však stratili gotický charakter. Vzadu je organový chór. Hlavný oltár, ako aj ostatné vnútorné zariadenie je barokové, z r. 1783. Retabló má na stene a v ňom na spôsob jaskyne je umiestnená socha sv. Márie Magd., drevená, polychrómovaná na spôsob bieleho mramoru. /9/. Pôvod kostola. Tento kostol je z neskorej doby, preto je dôvod domnievať sa, že tu stál kostol. Podľa CV tu stála kaplnka Sv. Anny. Podľa tradície terajší kostol založila kráľovná Mária. Konsekrovali ho r. 1502. /10/ Ona mu pridelila aj hojné pozemky na jej údržbu. /11/ Iný kostol stál vedľa farského. Bol postavený r. 1677 pre Slovákov./ Nemci nechceli so Slovákmi sa ani modliť./ Kedy ho zbúrali neni známo, ale CV 1822 píše, že jeho ruiny boli ešte viditeľné r. 1813. Materiál použili na iné stavby. Kaplnka sv. Jána Nep. stojí na námestí pri potoku Hutná. Postavená bola r. 1803, posvätená r. 1807 veľprepoštom Millerom. V oltári sú relikvie sv. Jána. Rehoľníci. Tradícia sa zachováva, že tu mali kláštor minoriti, ktorí prešli neskôr do Spišského Štvrtku. Farári: 1558 sp. Vavrinec - 1543 sp. Ján - 1557 bol zabitý F Ján - 1674 Novák Juraj, s ktorým spolupracovali P. Anzelm OSB Michal Bajmóczy a Mikuláš Miriss - 1675 Cseklészy Juraj - 1677 Ptachelius Vavrinec, sťatý 10. aug. 1678 - 1681 Benkovič Ján sťatý 1683 - 1683 - 1691 administrovali ponickí F – 1691 Drien Ondrej - 1692 Benkovič Juraj - 1693 Takáč Ján - 1694 Konáry Ondrej - 1696 Simkay Ondrej - 1703 Lehotkay Prantišek administroval z Poník, r. 1705 ho vypovedali. Nasledovní F administrovali faru z Poník: 1709 Hanusek Pavel. 1721 Tomša Pavel - 1727 Švarda Ján - 1732 Majthényi Ladislav - 1734 Nedecký Adam - Od 1737 boli miestni F: Hurtha Matej - 1740 Cipciar Jakub - 1741 Palumbini Matej - 1743 Matúš Štefan - 1744 Plavec Mikuláš - 1756 Benčáth Matej - 1758 Szedélyi Štefan - 1762 Svetnický Jakub - 1766 Kollarovič Štefan - 1783 P. Honorius Veselský SF - 1784 Kronner Jakub - 1787 Bauer Juraj - 1807 Kmeť Jozef - 1815 Mészáros Štefan - 1823 Toman Juraj – 1834 Hlinický Michal - 1835 Majer Ondrej - 1865 Markus Jozef – 1902 Longauer Ján – 1913 Horáček František SF - 1915 Kekát Jozef – 1934 Šimičák Jozef - 1937 Strelka Ladislav - 1945 Róm Róbert - 1946 Záň Jozef — 1947 Kollár Konštantín - 1957 Klajban Rastislav - 1958 bola fara pridelená na administrovanie medzibrodským farárom. Poznámky: Maď. Libetbánya. nem. Libethen. l. Niektorí odvodzujú meno od ľubov, ktoré sa tu mali vyrábať 2. Balassa: Praveké osídlenie stred. Slovenska. 3. Bél: Notitia 4. Fejér CD IX 5, 512. 5. Binder: Osadníci na Horehroní. 6. Tamže. 7. Podľa sčítania bolo r. 1869 1840 obyv. r.1960 už len 1704. 8. Náboženský život bol tu podivný, samé väznenie a zabíjanie. Za reformácie a protireformácie sa tu uvádzajú, zabití: 1557 F Ján, 1526 Filip Nicolai a rektor Gregori, 1678 Ptachelius, 1685 Benkovič Ján. Martýr Ján pred sťatím prehlásil, že je nevinný a nad mešťanmi vyslovil trojakú kliatbu /pozri do katalógu kňazov/. Táto kliatba, ako sa zdá, bola účinná, lebo mešťania požiadali nového biskupa, aby z nich tú kliatbu sňal. Jeho menom im odpovedal veľprepošt Matejovich v hexametre. Pozri SchH str. 194. Nemci, ktorí sa neznášali so Slovákmi, ktorých ani do svojho kostola nechceli pustiť, boli slovenským živlom strávení. Pohľad do katalógu ukazuje, že do polovice 19. st. sa tu máloktorý kňaz dlhšie zdržiaval. 9. Sochu vyhotovil Vavrinec Dunajský, tunajší rodák, ktorý žil v Pešti. Socha je považovaná za jeho hlavné dielo. 10. Chotár má výmeru 6029 ha. Keď za Jozefa 11 sa konala previerka chotára, bolo zistené, že kostolný fond vlastní 382 kat. jutár. 11. O konsekrácii ľubietovského kostola našiel vizitátor Naray zápis v misále jasenovského kostola toho to znenia: „Anno Christi 1502 /či 1512/ consecrata fuit eeclesia Libeth-Bányensis s. Mariae Magdalenae in qua capella quoque septemtrienalis s. Annae a Paulo epp. et altare s. Annae est quoque dedicatum s. Joanni Evang. et s. Barbarae et B. Virgini de Nive et in anniversario dedicationis concessae indulgentiae in decta capella et inclusive reliquiae de sepulchro B. M. Virginis et aliae.” |
| Číslo záznamu : | 31525 |
| Meno farnosti : | Ľubietová |
| Pcmeno farnosti : | lubietova |
| Číslo knihy : | 401119 |
| Názov knihy : | Schematizmus slovenských katolíckych diecéz, SSV Trnava, 1978 |
| Skratka knihy : | Schem78 |
| Strany : | 167 |
| Poradie : | 18150 |
| Citát : | ĽUBIETOVÁ 976 55, tel. — , o. B. Bystrica, (360), k. sv. Márie Magd. (14. st.), kap. sv. Jána Nep. (1803). — Fil.: 1. Strelníky (3), 2. Povrazník (2). — K 5, p 2, s 2. Duchovný správca: Ľudovít Gregor. |