logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Historický schematizmus slov. farností


Citáty k tejto farnosti:
Číslo záznamu : 27382
Meno farnosti : Hronec
Pcmeno farnosti : hronec
Číslo knihy : 1044033
Názov knihy : Zarevúcky, A.: Katalóg farností a kostolov banskobystrického biskupstva. Samizdat, 1976
Skratka knihy : Zar1
Strany : 48-50
Poradie : 150
Citát : Hronec
Hronec sa menoval dávnejšie Hámor. Územie patrilo ľupčianskemu panstvu. R. 1367 udelil šoltýstvo kráľ Ľudovít Pavlovi, synovi Štefana. Túto osadu on založil. / Je to pravdepodobne tá „Plantatio Pauli“, ktorá sa vyskytuje v listinách./ /1/ R. 1406 kráľ Žigmund pridelil z nej desiatky breznianskemu F. /2/. - Boli tu starobylé primitívne pece na výrobu. železa, tzv. „maše“. Boli roztrúsené po celej doline počnúc od Troch vôd. Rudu dolovali len povrchove, ložiská boli roztrúsené ako hniezda. Ruda nebola vynikajúca. Pece však boli jedny z najstarších v Uhorsku. /3/ R. 1580 kúpila banská komora bane a huty od vd. Zimmerpeilovej. Väčší rozvoj nastal v tereziánskej dobe, keď sa sem prisťahovalo viacej odborníkov z Tirolska. /4/ Z výrobkov bol známy drôt. Výrobňa stála v osrblianskej doline; lokalita sa aj teraz menuje Drotáreň. V tom čase sa začala rozširovať výroba na celom okolí. Koncom 18. st. začali vyrábať oceľ. R. 1813 zhotovili prvý liatinový most v Uhorsku. Stojí doteraz na potoku. /5/. Závod postupne rozširovali. R. 1833 založili výrobňu v Chvatimechu. Vyrábali rylá, motyky, šrauby a klince. Za revolúcie r. 1848 vyrábali pušky a delá. Keď sa železiarska výroba v polovici 19.st. sústredila do Podbrezovej, význam hrončianskych dielní sa nezmenšila. Zaviedli sem výrobu smaltovaného riadu. Význam závodu sa zväčšil, keď bola 1884 otvorená železnica z B. Bystrice do Podbrezovej. R. 1901 predala komora celý závod v Hronci Barthelmusovým závodom v Plzni. Toto bol veľký krok dozadu, lebo firma kúpila výrobňu len z konkurenčných dôvodov. R. 1913 bola postavená železnica do Hronca. Po prvej vojne boli závody zoštátnené. Česká buržoázia sa však stále pokúšala závody zrušiť, ako nerentabilné. Za druhej vojny ich prevzala nemecká organizácia Todt. Veľký rozvoj nastal po vojne, keď sa výroba niekoľkonásobne rozšírila. V Hronci sa vybudovala zlievareň. Vznikli nové obytné štvrte a obyvateľstvo sa veľmi rozšírilo novými prisťahovalcami.
Farnosť bola založená r.1787. Patrili nej osady Chvatimech, Piesok, Štiavnička a Osrblie. Tieto osady boli malé, len s rozvojom priemyslu vzrástli. Len Osrblie bola väčšia obec. Pred založením farnosti bol Hronec najprv filiálkou(...), potom Valaskej. Keď bol v Podbrezovej r.1890 postavený kostol, bola odtrhnutá od Lopeja a r. 1892 pripojená k Hroncu. Súčasne bola zriadená kaplánska stanica. Kaplánova povinnosť bola duchovne obsluhovať Podbrezovú. Farnosť v Podbrezovej bola právne zriadená už r. 1911, ale v skutočnosti obsadená iba r. 1926. Vtedy od farnosti odpadli osady Chvatimech, Piesok a Štiavnička. Kaplánska stanica však ostala.
Patronát . Prvým patrónom bola kráľ. banská komora. Po prvej vojne Ministerstvo verejných prác, nakoniec Ministerstvo strojárenstva.
Kostol zasvätený sv. Klementovi stojí na vyvýšenom mieste uprostred obce. Rozmery : d. 32,5m, š. 12m, v. 7,70 m. Svätyňa je obdialníková, víťazný oblúk polkruhový, masívny, loď obdialníková. Klenba je pruská, delená pásmi, ktoré stoja na vnútorných operných pilieroch. Okná sú obdialníkové, umiestnené vysoko. Majú. Sklomaľbu. Vzadu je murovaný chór. V priečelnej fasáde je veža, vysoká 23 m, v ktorej sú hodiny a dva zvony. /6/ Helmicu má nízku v hornej časti otvorenú pokrytú plechom. Hlavný oltár je nízky, obraz sv. Klementa je na stene. /7/ Lavice stúpajú, ako v divadle. Vnútorné sokle sú obložené drevenými tapetami. Zvonka kostol mizne medzi stromami a domami, zvnútra je dosť tmavý, ťažkopádny ale ináč mohutný.
Pôvod kostola. R. 1787 postavili prvý drevený kostol. Stál neďaleko vtoku osrblianskeho potoka do Hrona. To bolo provizórne riešenie, preto sa usilovali hneď o murovaný. Tento začali stavať r.1811. Vybudovali základy a posvätili základný kameň. Vtedy vypukla vojna s Napoleonom. Stavbu preto odložili do r. 1825. Ukázalo sa však, že na vybudovaných základoch nemožno kostol postaviť, lebo boli stále zaliate vodou. Vybrali vhodnejšie miesto. Stavbu prevádzal Leopold Gašparec; stála 6.742 zl. Staviteľ ušporil 462 zl., ktoré mali pripadnúť jemu, ale on ich venoval na vymaľovanie kostola. 3.sept. 1826 Michal Fodor, okresný dekan, kostol posvätil.
Zvonica stojí neďaleko kostola. Sú v nej tri zvony.
Kaplnky: P. Márie, postavená r.1790
P. Márie Starohorskej, postavená r.1820
Sv. Jána Nep. pri valaštianskej ceste, post. r. 1787
Sv. Jána Nep. na Maneistom, postavená r.1852
Kaplnku pri mlyne postavil Filip Bendík r. 1852
Anjela strážcu, postavil Peter Schoen r.1852
Sv. Jozefa, dala postaviť vd. Júlia Schmidtová r. 1896.

Osrblie
Filiálny kostol stojí na návrší nad obcou. Zasvätený Navštíveniu P. Márie. Rozmery d. 22m, š. 9m, v. 7m. Svätyňa je nepravidelne postavená k osi kostola. Víťazný oblúk chýba. Loď je obdialníková. Okná sú ozdobené sklomaľbou. Klenba je drevená, valená, omietnutá. Vzadu je drevený organový chór. Má jediný oltár kompozičného štýlu. /9/ Kostol je veľmi jednoducho postavený, lebo ho stavali v dobe hospodárskej krízy, keď nebolo finančných prostriedkov. Tehlu vypálili z hliny vykopaných základov. Práce si porobili veriaci sami. Náklad hradil väčšinou F Lucký a veriaci milodarmi. Po vymaľovaní je zvnútra veľmi príjemný a dôstojný stánok Boží.
Pôvodne tu bola drevená kaplnka, postavená r. 1812. R. 1830 vymurovali novú. Táto trvala do stavby kostola.

Fara. Prvý F býval v dome, kde je ordinácia lekára. R. 1830 postavili terajšiu budovu. R. 1892 postavili kaplánsky byt.
Farári .
1787 Javorník Štefan - 1791 Žídek Gašpar - 1792 Pichel Január - 1793 Neuwirth Andrej - 1797 Hasil František - 1812 Schwarzl Benedikt - 1814 Rubesch Ignác - 1831 Spiššák Ján - 1834 Tolth Štefan SF - 1834 Hromada Tomáš - 1867 Gsell Ján SF - 1867 Skalečka Ján - 1896 Matyassovicz Ján - 1903 Kmeť Štefan - 1905 Lucký Ignác - 1939 Hurtík Jozef - 1943 Anner Jozef - 1944 Ďurkovič Jozef - 1945 Šuman Hreblay Vojtech - 1946 Mišík Mikuláš - 1947 Slivka Ján - 1949 Šimunek Anton - 1952 Strmeň Ladislav - 1954 Hromádka Ladislav - 1956 Dr. Kamil Mečiar - 1960 Vozár Michal - 1964 Straka Jozef - 1974 Drienko Alojz
Poznámky : Pramene : CV 1805, 1822 HD, Hronec a Valaská
R. Róm: Hronec, monografia, litografia.
1. Fejér CD X.1. 114 – 2. Fejér CD X.4.876. Binder: Osadníci.
2. HD Valaská / Po nich sa volá jedna ulica “ Tirolská ”/.
3. Róm „Hronec“ - 6. Hodiny zhotovili r.1831. 1921 ich opravili
5. Obraz namaľoval R. O. Dolliger. 8.0ltár dal postaviť R. Bartelmus
7. Oltár zhotovil V. Šteffek
Z kroniky:
1821 Hronec navštívil arcivojvoda František Karol. Venoval 50 zl, z tých 40 venovali na zakúpenie baldachýna
1827 Zúrila nákazlivá červienka, ktorej mnohí podľahli
1843 Založená bola Mariánska družina
1851 Založená bola „Jednota“. Jej cieľom bol kresťanský život. Mala vyše 200 čl.
1871 Založená bolo jednateľstvo SSV.
1896 Založené bolo bratstvo sv. ruženca
1872 premenili oltár sv. Anny na oltár P. Márie
1895 zhotovili v smaltovni emailové obrazy na kalichy. Obložili sokel kostola drevenými tapetami a kostol vymaľovali.
1897 Kúpili krížovú cestu a sochy B. Srdca, Petra a Pavla.
1902 Postavili nový oltár P. Márie
1904 Upravili dvor kostola tak, že nad cestou vymurovali operný múr a priehlbiny zaviezli.
1921 Zhotovili na vežu nový krov.

Číslo záznamu : 31524
Meno farnosti : Hronec
Pcmeno farnosti : hronec
Číslo knihy : 401119
Názov knihy : Schematizmus slovenských katolíckych diecéz, SSV Trnava, 1978
Skratka knihy : Schem78
Strany : 167
Poradie : 18140
Citát : HRONEC 976 45, tel. Brezno 851 94, o. B. Bystrica, (2.400), k. sv. Klementa, p. m., (1826), kap. Najsv. Trojice (1937), kap. P. M. Navšt. (1932), kap. sv. Kríža (1939), kap. sv. Jána Nep. (st.). — Fil.: Osrblie (600), k. P. M. Navšt., kap. Najsv. Trojice. — K 42, p 32, s 11.
Duchovný správca: Alojz Drienko.