logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Historický schematizmus slov. farností


Citáty k tejto farnosti:
Číslo záznamu : 9110
Meno farnosti : Bojnice
Pcmeno farnosti : bojnice
Názov knihy : Némethy, Ľ., Series parochiarum et parochorum archidioecesis Strigoniensis ab antiquissimis temporibus usque annum 1894, Ostrihom 1894.
Skratka knihy : nem1894
Strany : 330-331
Poradie : 106440
Citát : Bajmócz.
(Weinitz, Bojnicze.)
Olim in ADioecesi in ADtu Nitriensi, VADtu Bajmóczensí. Nunc in Dioecesi Neosoliensi ADtu Nitriensi, VADtu Bajmóczensi. Antiqua Parochia quae jam saec. XIII. habuit ecclesiam in honorem Sti Martini. Ep.1) Matricae ab 1668.

XV. saec. occ. - - - Petrus.
1437. occ. - - - - Ladislaus.
1464. - - 1487. - - Keberhard Michael.
1488. - - - - - Poleczy Petrus, Bajmóczensís.
1527. occ. - - - - Szuchinyi, vel Szuchényi Petrus.
1632. occ. - - - - Valerianus Edmundus, E. M. S. Canon. ADnus Gömör.
1640. - - 1645. - - Biela, vel Bielavius Thomas, Canon. Posoniensis, Abbas Ss. Trinitatis de Siklós.
1645. - - 1645. - - Kauszek Andreas.
1645. - - 1654. - - Cherlay Joannes.
1657. - - - - - Gerezidy, vel Gersich Joannes.
Post hunc - - - - Hunfalvy.
1664. - - 1667. - - Aurifabri.
1667. Jul. 15. + 1691. - - Turkovics, vel Jurkovics Joannes, Alexius, Ignatius.
1691. Oct. 15. 1718. - - Zilka, vel Zsilka Joannes, Franciscus, 1713. el. Eppus Scutariensis.
1718. Aug. 7. + 1736. - - Chilkó Joannes, Emericus, Praep. S. Augustini de insula Lazan.
1745. - - 1755. - - Latecska Adamus.
1755. - - - - - Majthényi L. B. Ladislaus, Abbas B. M. V. de Teraska.

1) Antiquitatem hujus Parochiae demonstrant diplomata. Anno 1112. occurrunt „Suburbani Bajmóczenses.“ Fejér, C. D. V. I. 314. Bajmócz jam saec. XIV. proprium districtum habuit, qui 1384. nominatur. Ibid. X. I. 161. Nominat qua antiquam parochiam catalogus Pázmánianus. Péterffy, l. c. - Penes ecclesiam, filii Joannis Onofrii, proprietarii arcis Bajmócz, a 1479. capellam erexerunt cum ara S. Antoni Abb. quam amplis fundationibus providebant. Quae fundatio 1490. Parochiae conjuncta est. De splendore et divitia ecclesiae testatur visitator a. 1659. sic loquens: Ecclesia S. Martini pulcherrima, quae nulla eget reparatione, habet calices septem de argento deauratos, duas monstrantias de argento deauratas, unum pacificale argenteum cum lapillis, ciborium argenteum intus cum pixide argentea. Ornatus decem, cappas quatuor sericas, item reliquias in quatuor thecis vitreis. - Juxta assertionem visitatoris a. 1560. mox defunctus parochus non verebatur constitutioni Eccl. Romanae contradicere. Sic aleviatus fuit labor novatorum. Dum Joannes Thurzó dominus arcis existeret e Vittenberga procuravit praedicatorem a. 1550. in persona Caspari Capislani. Hunc secutus est Thomas Osvaldi. 1571. Paulus Vranka qui se libenter Praepositum Bajmóczensem vocitare amabat. 1580. Valentinus Melczer. 1583. Michael Lazanszky. 1587. Andreas Kaprius. 1607. Isaacus Abrahamides, alias Hrochotius pastor et praepositus, tardius superintendens. Simili titulo guadentes successores fuerant 1622. Nicolaus Fidicinus, alias Piscatoris, vel Bajmóczi. 1625. Andreas Dióssi. 1627. Bazilius Fábri. 1630-1641. 2. Febr. Tobias Banedicti. - Historiam, in cujus augmentum proposita adtulimus, habet Schemat. hist. Dioec. Neosol. 1876. 365.

Číslo záznamu : 27419
Meno farnosti : Bojnice
Pcmeno farnosti : bojnice
Číslo knihy : 1044033
Názov knihy : Zarevúcky, A.: Katalóg farností a kostolov banskobystrického biskupstva. Samizdat, 1976
Skratka knihy : Zar1
Strany : 154-159
Poradie : 520
Citát : Bojnice
Osídlenie kraje je starobylé. V prepoštskej jaskyni, ktorá je pod farou, vo vápencovom brale našli nástroje z doby kamennej a kostí mamuta. Prvý raz sa v listinách vyskytuje r. 1112. Je to listina zoborského opátstva o tu sa uvádza ako podhradie, „suburbani Baymocz”. / 1/ R. 1384 sa spomína okres Baymócz. /2/ V stredoveku bolo stredisko bojnického domínia, ktorého rozloha zaberala celú hornú Nitru. Zámok bol oporný bod mocenskej ochrany panstva. Z podhradia sa vyvinulo mestečko. Palatín Peter de Jolsva mu dal jarmočné právo. 1429 ho potvrdil kráľ Žigmund. Mestečko bolo opevnené hradbami. Bolo považované za bohaté, preto bolo cieľom nájazdov husitov, Turkov, aj protihabsburských odbojníkov. Kvitli tu remeslá, združené do cechov. Dnes majú obyvatelia širokú škálu pracovných možností v priemysle, nováckych i handlovských baniach a chemickom priemysle v Novákoch. Sú tu ďalej kúpele a teplými prameňmi. Zámok a jeho obrazáreň, zoologická záhrada a krásny park sú cieľom, domácich aj zahraničných turistov. /3/ R. 1958 bolo povýšene na mesto.
Farnosť je starobylá. Uvádzajú ju protokoly pápežskej decimy aj Pazmáňov katalóg. Jej územie ako hradnej fary v prvopočiatku sa rozprestieralo na celé panstvo. Z nej sa potom postupom času vytvorili nové farnosti. Pri nemeckej kolonizácii N. Pravno, Kľačno, Malinová, Tužina a Handlová. V listinách je známe, ako vznikli farnosti v Brezanoch a Lazanoch. Kaplánska stanica je tu od nepamäti.
Významnou udalosťou pre farnosť bolo zriadenie altárie sv. Antona pustovníka. R. 1479 Onufrej Noffry, posledný člen tohto rodu, daroval posesiu lazianskeho a kanianského chotára ako fond altárii, pri oltári sv. Antona mal F slúžiť sväté omše za zomrelých členov rodiny zakladateľov v pondelok, na česť sv. Antona a odpustenia hriechov v stredu, na pamiatku umučenia Pána v piatok a v sobotu na česť P. Márie. Okrem toho ofícium na niektoré dni. Donáciu uskutočnil so súhlasom svojich bratov Alberta a Imricha. Po ich smrti dal donáciu potvrdiť od panovníka a zaviesť do krajinského tabulária, čo mu zariadil palatín Michal Országh de Gút. Kráľ Matej donáciu potvrdil a zriekol sa náležitostí, ktoré panovníkovi z týchto posesií prináležali. Prvým rektorom bol Peter Poléczy, syn Šimona, Prievidžan. Inštaloval ho Tomáš de Ibafalva AD v sobotu pred sv. Urbanom. Proti donácii nik nič nenamietal. /SchH/
Keď rod Noffryovcov r. 1485 vymrel, prešlo vlastníctvo domínia na kráľa. Rektor altárie Peter v obave o ďalší osud altárie obrátil sa na kráľa Mateja, aby ho aj naďalej potvrdil ako rektora. Pri tom žiadal, aby hranice lazianského chotára boli nanovo vytýčené. Matej tým potvrdil turčiansky konvent. Keď sa tak stalo, Peter za odstupné získal bojnického F Michala, aby sa zriekol fary. R. 1488 dostal prezentu od kráľa a stal sa F. Potom za pomoci komesa Matúša de Czecze získal súhlas od kniežaťa Jána Korvína, aby bojnická fara s altáriou spojili. Odvtedy sú F rektormi altárie. / 5/
Keď sa v 16. storočí stali zemepánmi Thurzovi zaviedli sem lut. vieru, ktorá trvala 80 rokov. Ev. F si privlastňovali titul prepoštov. Po vymretí Thurzovcov nastúpili Pálffyovci. Tí zaviedli katolícky kult. 1635 vypovedal Pavel Pálffy Jana Vranku a uviedol Tomáša Belaviusa. Konverzií však nebolo veľa. Až keď r. 1666 vd. Františka Khuen Pálffy vypovedala všetkých ev., nastal obrat. Kocúrany a Šútovce odporovali ešte dlho a iba r. 1671 sa obrátili, keď zakročila vrchnosť. Za Tököliho éry sa vrátili ev. F.
Noffryovci, keď zakladali fundáciu, uložili altaristovi, aby si držal dvoch kaplánov. To sa zachovalo doteraz.
Filiálky: Opatovce, Kocúrany, Šútovce.
Patronát vykonávali bojnickí zemepáni.
Kostol sv. Martina bisk. Vôkol neho bol voľakedy cintorín ohradený múrom. Múr bol neskoršie zosilnený a rozšírený aj na farský areál, takže vznikla pevnôstka. Teraz z neho už stoja iba čiastky, ale aj tie poukazujú na mocnú fortifikáciu. Pod kostolom je krypta už nepoužívaná. Rozmery: d. 36,30m, š. 8,70m, v. 8m. Svätyňa je polygonálna a ma tu zvláštnosť, že za oltárom neni uzavretá rovnou stenou, ako to pri gotických kostoloch býva, ale uhlom, čo je ojedinelý prípad. Svätyňa je od lode oddelená nevýrazným víťazným oblúkom. Loď je zaklenutá valenou klenbou nad oknami s lunetami. Tie sú ozdobené štukovými puklicami. Vzadu je železobetónový chór, zhotovený r. 1955. Pri ňom sú zachované karyatídy Mojžiš a Áron, ľudová sochárska práca zo 17. st. Vo fasádnom priečelí stoji veža, 34m vysoká. V nej sú tri zvony uliate na mieste r.1969. Hlavný oltár je skorý barok s renesančnými prvkami. Na ňom je socha Madony z r.1450. Druha socha P. Márie je na bočnom oltári. Jej starobylosť objavili pri jej renovácii.
Kaplnka sv. Antona je pristavaná na južnej stene lode. Rozmery: d. 5,50m, š. 4,10m, v. 5m. Má krížovú klenbu z rebrami, ktoré sedia na hlaviciach. Má dve okná ozdobené gotickou kružbou a sklomaľbou. S kostolom ju spája otvor vo stene. Zachovala si svoj gotický charakter. Oltár je novogotický. Pôvodný oltár dali na radu B Ipolyiho do budapeštianskeho múzea. /Pri vonkajšej úprave terénu našli pri severnej stene základy nejakej stavby. Mohla to byť kaplnka sv. Antona alebo karner./
Pôvod kostola. Základná časť kostola je iste z doby gotickej. Potom ho viac ráz prestavovali. Z doby renesančnej je veľa prvkov. V tejto dobe treba počítať, že bola postavená veža. Kaplnku dal postaviť začiatkom 15. stor. Albert Noffry.
Monštrancia:
Medzi klenotmi má monštranciu vysokú 110cm zhotovenú v podobe vežičky, ozdobenú fialami a inými gotickými ozdobami. Je strieborná, pozlátená. Sú na nej sošky sv. Jána apošt., Kataríny a Barbory ako aj štyroch evanjelistov. Má ešte dva starobylé kalichy.
Kaplnka sv. Michala stojí na kostolnom dvore. Dal ju postaviť na svoj náklad prepošt Žila r. 1718. Je v nej krypta, má oltár z neobyčajným bohatým retabló z vyrezávaných fantastických kvetov barokového štýlu, všetko pozlátené. Na jeho zábradlí sú staré maľby z biblickými motívmi.
Kalvária je neúplná, má len 6 štácii, ktoré sú v dezolátnom stave. Na vrchole je rotunda Sedembolestnej, 1815 zväčšená A. Čičmánim, úradníkom panstva.
Kaplnka sv. Vendelína postavená r. 1774 Jánom Derérom.
Kaplnka sv. Jána Nepom. zriadená z bývalej bašty opevnenia.
Kaplnka sv. Jána Kapistr. na zámku je priestranná, ozdobená štukovým dekórom a krásne vymaľovaná. Bohoslužobným úkonom teraz neslúži.
Vo filiálkach:
Opatovce nad Nitricou. Na mieste starej zvonice bola postavená r.1934-1938 priestranná kaplnka. Má starobylý zvon bez nápisu váhy asi 40 kg. Zasvätená je Sedembolestnej P. Márii, postavili ju z milodarov za vedenia Ondreja Vážana.
Kocúrany. R. 1931 postavili veriaci kaplnku sv. Václava. Titul premenili neskôr na P. Máriu. Má malý zvon.
Horne Šútovce. Kaplnka sv. Cyrila a Metoda. Postavili ju veriaci v r. 1908, mala dva zvony, z ktorých jeden zrekvirovali za prvej vojny.
Dubnica. Tu je zvonica so starobylým zvonom.

Fara je poschodová, priestranná, ohradená múrom a zachovaná v podobe pevnôstky z doby protitureckej obrany. Vstupná brána do dvora má letopočet 1691. Na dvore je budova kaplánskych bytov.
Farári
Medzi r. 1332-1338 Chemy – 15. stor. sp Ladislav – 1437 sp. Ladislav- 1454 - 1468 Keberhard Michal – 1585 sp Michal – 1488 Poléczy Peter – 1560 sp. Buchínyi Peter – 1632 Valerianus Edmund – 1640 Bielavius Tomáš – 1645 Kausek Adam – 1645 Cherlay Ján – 1657 Gersich Ján – 1657 Hunfalvy – 1664 Aurifaber Ján – 1667 Turkovič Alexius – 1691 Žilka Ján – 1718 Chílko Ján – 1745 Latečka Adam SF – 1745 Majthényi Ladislav – 1756 Várady Ladislav – 1794 Veis Ignác – 1806 Fegyveres Ján – 1823 vakancia – 1825 Fekete Michal – 1832 Majthényi Ladislav – 1874 vakancia – 1877 Holéczy František – 1880 Bursák Štefan- 1882 Tamáskovics Jozef – 1901 Rudnay Aloiz – 1920 Medvecký Karol – 1937 Smida Stanislav SF – 1938 Petráš Lukáš – 1961 Schrott Ladislav

Poznámky
Maď. Bajmócz, iné mená Boynicz, Wienicz, Weignich
Pramene: HD, CV, Dr. J. Novák: Bojnice a ich okolie, Lad. Paulíny: Dejepis nitr. superintendencie.
1. Fejér CD X, 1.314
2. Fejér CD X, 1.161
3. Bojnický zámok bol strediskom domínia. Jeho pôvod je starobylý. Už v dobe hradištnej tu stál hrad. Z hradu bolo ovládateľné západné úbočie rieky Nitry a cesta vedúca z Panónie do Poľska. Dnešný zámok má svoj pôvod v dobe gotickej, v 13. st., keď staré hradisko opustili. Bol to pôvodne kráľovský hrad, ale ako mnohé iné, dostal sa do držby veľmožov, ktorých kráľovská štedrosť chcela obdarovať. Prvý bol Matúš Trenčiansky, ktorý ho násilne vyrval z držby Diviackovcov. R. 1299 ho vojsko Ondreja III. donútilo hrad opustiť. Po vymretí Arpádovcov sa pridal Matúš na stranu českého kráľa Václava II., podporoval jeho nároky na uhorský trón pre jeho syna, za čo dostal majetky trenčianskeho a nitrianskeho komitátu, medzi nimi aj Bojnice. Držal ich do smrti. Potom bol v držbe kráľa. Karol Róbert ho dal za služby palatínovi Gelathovi. Po jeho smrti spravovali hrad jeho synovia Ján a Mikuláš. R. 1368 turčiansky konvent preveroval hranice domínia. R. 1367 bol majiteľom palatín Ladislav Opoľský. Koncom 14. st. dáva panovník domínium mocnej rodine Leustachovcov de Jolsva. Za ich správy sa kraj zveľadil, založili nové osady Kľačno, Chvojnicu, Malinovú, Vyšehradné a Tužinu, kde kolonizovali nemeckých osadníkov, ktorí mali hľadať v horách rudné bohatstvo a tak obohatiť domínium. Bane síce niekde otvorili, ale to, čo hľadali, nenašli, niektoré bane živorili. Starali sa aj o rozvoj remesiel a obchodu. Keď vymreli, r. 1430 dal kráľ Žigmund panstvo do zálohu Noffryovcom. /Noffry, či Nyffor, potomci Onufria Barda, meštianskeho pôvodu, ktorý prišiel za Ľudovíta Veľkého z Florencie do Uhorska a zaoberal sa obchodom./ Pomáhali mu v boji proti husitom. 1485 vymreli a domínium dostal zase kráľ. R. 1489 ho daroval Matej Korvín svojmu synovi Jánovi. Panstvo bolo však zadlžené jágerskému biskupovi Urbanovi Dóczymu, ktorý štedro požičiaval Matejovi na jeho nákladnú zahraničnú politiku. Po troch rokoch v dôsledku dlžôb zmocnili sa násilím Imrich a Štefan Zápoľskovci. Pri tom im pomáhal zradný hradný kapitán Peter Póky, ktorý nielen prešiel na stranu nepriateľov kniežaťa Jana Korvína, ale chcel ho úkladne zavraždiť. Za to bol ako vierolomník odsúdený a v Budíne rozštvrtený. Zápoľskovci si však hrad podržali až do náhlej smrti Jána Zápoľského. R. 1527 Ferdinand daroval domínium svojmu prívržencovi Alexovi Thurzovi. Thurzovci boli mocný rod, pochádzali z Nemecka a ku šľachtickému titulu sa dostali pre svoje veľké bohatstvo získané z obchodovania a baníctva. František Thurzo, bývalý gubernátor nitr. biskupstva, ktorý za reformácie odpadol od kat. viery, zámok opevnil. Po vymretí Thurzovcov, za ktorých hrad prežil časté útoky Turkov, r. 1645 ho dostala rodina Pálffyovcov. Od 1740 ho mali už dedične. Po prvej vojne bolo panstvo rozparcelované a zbytok kúpila r. 1936 firma Baťa. Posledný majiteľ Ján Pálffy, ktorý mal veľkú záľubu v staviteľstve, reštauroval hrad od roku 1899 pod vedením arch. Jozefa Huberta. Reštauráciu previedol podľa vzoru francúzskych zámkov v údolí Loiry. Teraz je v držbe štátnej pamiatkovej správy. V ňom je obrazáreň a múzeum. Zámok je veľmi navštevovaným turistickým miestom. V brale, na ktorom stojí, je kvapľová jaskyňa, ktorá má byť tiež časom sprístupnená.
4. Okrem toho darovali Noffryovci altárii ešte aj kúriu, zvanú „Pavlovský dvor“. K nej patrilo právo prevádzať remeslá, držať výčap a kúpele. Kúriu však stratili, nevedno kedy. Chylko ju vyhľadával, ale márne. Týmto to stali bojnickí F bohatými virilistami a oddávna si vindikovali titul prepoštov. Fara sa volala prepozitúrou. Toto si vindikoval dokonca aj ev. F za éry reformácie. Prepozitúra však tu nikdy nebola a ak mali taký titul, tak to bolo len iných titul iných prepozitúr, už zaniknutých. Pálffyovci dávali prezenty len privilegovaným osobám šľachtického pôvodu, obľúbencom alebo exponentom smerov, ktoré oni vyznávali. Od začiatku BBB len dvaja boli kňazmi BBB. Ostatní sa sem dostali s iných diecéz. Po roku 1918 Medvecký dostal faru ako Čechoslovák.
Z kroniky:
R.1244 Belo IV dáva Bojničanom právo slobodnej voľby F.
1401 ponosuje sa bojn. F, že do N. Pravna uviedli kňaza A. Renissa, ktorý ho nerešpektuje, uráža a krivdí mu. Jur de Jolsva mu sľubuje pomoc.
1437 Brezanci žiadajú kňaza pre svoju obec. Povoľuje sa im, ale musia platiť poplatok.
1446 Gregor, boj. občan, syn Petra a jeho manželka Dorota darujú fare vinohrad. Za čo ma F slúžiť omše a chudobných nachovať pri svoje stole.
Keď Noffryovci založili fond pre kaplánov, zaviazali týchto, aby slúžili omše za zomrelého cisára Žigmunda a Noffryovcov.
Po zriadení farností v N. Pravne mali farníci platiť 6 fl. Malinová 60 den. Kľačno poldruha fl, sedecimu Tužina a Vyšehradné. Niektorí to odopierali, preto ich F donútil platiť súdnou cestou.
R. 1490 ku Nofr. základine pridal Ján Korvín ešte desiatok z plodín, vína a šafranu na majetkoch panstva a deviatok z oviec a prasiat.
Xenodochium. Bol tu v minulosti špitál, na ktorý zanechal bývalý gajarský F Ján Iganitz 30 fl.
Prepošstvo: Keďže lut. F stále používali tento titul, je domnienka že táto tradícia bola od pradávna.
Privilégiá: Bojnice boli mestečkom s magdeburským právom, ktoré im umožňovalo vykonávať remeslá a kupectvo.
R. 1382 kráľovná Márie vykrojila z územia Bojníc chotár Prievidze a urobila ho privilegovaným mestečkom.
O rekatolizáciu kraja sa najviac zaslúžila Františka Khuen Pálffy, vdova po Pavlovi. Bola veľmi horlivá a nič nedbala na kritiku, očierňovanie a ponižovanie, V Prievidzi ženy urobili vzburu, keď mal prísť kat. F. Grófka ich pozvala do zámku a tam ich držala, kým nebol inštalovaný jezuita Sitárovič, keď 15 aug. 1660 vypovedala ev. F M. Tarnóczyho. Na rekatolizáciu pozvala jezuitov. Neni dosť jasné, prečo zmenila toto rozhodnutie, jezuitov vymenili piaristi pre ktorých postavila krásny kostol a kláštor.
R.1878 Tököli napadol s vojskom kraj. Vyplienil Prievidzu a okolie. Mesto zapálil. Zhorel kostol, v ktorom sa zadusili niektorí mešťania ktorí sa tam skryli. Vojaci vyrabovali kláštor a pátrov Tomáša a Wolfganga ohňom na smrť umučili. Vtedy zhorel aj mestský archív. V ďalšom plienení im zabránil Karol Pálffy, ktorý ich zahnal až po Žiar nad Hronom. Bojnice ostali neporušené. 1680-1681 prišli znova početné tlupy, ale občania sa bránili. R.1686 však prišli veľké sily a zaujali Bojnice aj Prievidzu. Kat. F vypovedali a uviedli ev. Gen. Heister ich však nečakane rozprášil. Piaristi sa vrátili z Poľska, kam sa uchýlili a vrátili sa aj kat. F, ktorí už natrvalo zostali.
1704 zaujali zámok Rákoczyovci. Gen. Bercsényi tu ubytoval svoju manželku. 1708 ho však nazad vydobyl gen. Ján Pálffy z inej vetve rodu. Posledný majiteľ už bol zomrel r.1706. Po ňom ho zdedil Ján Pálffy, ktorý za 200 000 fl poplatku sa stal jeho dedičným majiteľom.
1924 kostol opravil Medvecký.
1958-1959 bola prevedená generálna oprava, ktorá kostol veľmi pozdvihla. Zaslúžili sa o to F L. Petráš a K J. Hromada.

Číslo záznamu : 31562
Meno farnosti : Bojnice
Pcmeno farnosti : bojnice
Číslo knihy : 401119
Názov knihy : Schematizmus slovenských katolíckych diecéz, SSV Trnava, 1978
Skratka knihy : Schem78
Strany : 174
Poradie : 18520
Citát : BOJNICE 972 01, tel. 223 07, o. Prievidza (6.000), k. sv. Martina b. (1224), kap. sv. Jána Kapistrána, hradná (st.), 2 kap. P. M. Sedemb. (1715), kap. sv. Vendelína (1774), kap. sv. Michala A. (1718), kap. sv. Jána Nep. (1741). — Fil.: 1. Opatovce n. Nitr. (1.600), kap. P. M. (18. st.), 2. os. Kocúrany (400), kap. P. M. (1930), 3. os. Šútovce (400), kap. B. S. J., kap. P. M. Materstva (17. st.). — K 90, p 40, s 35.
Duchovný správca: Ladislav Schrott.
Kaplán: Dušan Bartošík.
Kňazi bývajúci vo farnosti: František Haspra, apošt. protonotár, Andrej Bella a Pavol Lihotský.

Číslo záznamu : 49866
Meno kňaza : Chema(1332,Bojnice)
Pcmeno kňaza : chema1332bojnice
Meno farnosti : Bojnice
Pcmeno farnosti : bojnice
Číslo knihy : 1063781
Názov knihy : Mon. Vat. hist. regni Hungariae. S.I.T.I.,Budapest, 1887
Skratka knihy : mvsiti
Strany : 183
Poradie : 47410
Citát : (Fol. 69a. col. II.)
Item Chema vicearchidyaconus de Locnunt iuratus de credulitate extimavit suum beneficium ad duas marcas, est archidyaconatus Nitriensis, solvit
Preklad : Chema, vicearchidiakon z Bojníc, prísažne odhadol svoje benefícium na dve marky, ktoré zaplatil. Je to Nitriansky archidiakonát.

Číslo záznamu : 63728
Meno farnosti : Bojnice
Pcmeno farnosti : bojnice
Www stránka : http://bojnice.fara.sk/?stranka=o_farnosti [3.11.2021]
Skratka knihy : www
Citát : Pre úplnosť na záver uvedieme ešte zoznam správcov farnosti Bojnice, ktorého chronologické údaje sme získali z dostupných písomných prameňov.



zač. 15. stor. Peter, farár

1437 – Ladislav, farár

1464 – 1487 Michal Keberhard, farár

1488 – Peter Poleczy, farár (od roku 1485 rektor Bojnického oltárnictva)

1569 – Peter Szuchini, farár

pol. 16. stor. Ján zo Satmáru, evanjelický farár a prepošt

pol. 16. stor. Gašpar Kapislanus, evanjelický farár a prepošt

2. pol. 16. stor. Jur Zapkovius, evanjelický farár a prepošt

2. pol. 16. stor. Ján Nosko, evanjelický farár a prepošt

2. pol. 16. stor. Pavel Vzanda, evanjelický farár a prepošt

1580 Adam Fábry, evanjelický farár a prepošt

1580 – 1590 Melicher Šupka, evanjelický farár a prepošt

1580 – 1598 Pavel Vranka, evanjelický farár a prepošt

1607 – 1621 Izák Abrahamides Hrochotský, evanjelický farár a prepošt

1623 – 1625 Mikuláš Fidicinis, evanjelický farár a prepošt

1625 – 1630 Bazil Fábry, evanjelický farár a prepošt

1630 – 1640 Tobiáš Benedikty, evanjelický farár a prepošt

1640 – Tomáš Belanius, farár

pol. 17. stor. Ján Cherlay, farár

pol. 17. stor. Ján Gersitz, farár

pol. 17. stor. Mikuláš Hunfalvy, farár

1662 – Ján Alexej Turkovič, farár

1692 – František Žilka, farár

1721 – Ján Imrich Chilko, farár

pol. 18. stor. Ladislav Majténi, farár

1779 – Ladislav Várady, farár

1794 – 1806 Ignác Veisz, farár

1806 – 1825 Ján Nepomuk Vegyveres, farár

1825 – 1831 Michal Fekete, farár

1833 – 1874 Jozef Majténi, farár

1877 – 1880 František Holécy, farár

1880 – 1882 Štefan Bursák, farár

1883 – 1901 Jozef Tomáškovič, farár

1901 – 1920 Alojz Rudnay, farár

1920 – 1937 Karol Anton Medvecký, farár

1938 – 1961 Lukáš Petráš, farár

1961 – 1980 Ladislav Šrot, farár

1980 – 1990 Pavol Kollár, farár

1990 – 1992 Jozef Šmál, farár

1992 – 1994 Jozef Repko, farár

1994 – 1995 Juraj Dubec, farár

1995 – 1997 Ján Obžera, farár

1996 – 1997 Štefan Barilla, administrátor

1997 – 2008 František Havlík, farár, dekan

2008 - Anton Eliaš, farár, dekan