logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Historický schematizmus slov. farností


Citáty k tejto farnosti:
Číslo záznamu : 33531
Meno farnosti : Bardejov
Pcmeno farnosti : bardejov
Číslo knihy : 401119
Názov knihy : Schematizmus slovenských katolíckych diecéz, SSV Trnava, 1978
Skratka knihy : Schem78
Strany : 214
Poradie : 22450
Citát : BARDEJOV 085 01, tel. 25 95, o. Bardejov, (12.000), k. sv. Egida (1247), k. sv. Kríža, kalv. (1868), k. sv. Jána Krstiteľa, klášt. (1400), k. sv. Anny (1822), kap. sv. Michala A. (1848). — Fil.: 1. Bard. N. Ves (800), k. P. M. Narod. (1643), kap. sv. Jakuba (1822), 2. Bard. kúpele (300), k. sv. Kríža (1821), 3. Mihaľov (100), k. P. M. Mena (1984). — K 293, p 75, s 68. Duchovný správca: Štefan Benkö, t. kanonik.
Kapláni: Ján Figľár, Jozef Lopata.
Kňazi bývajúci vo farnosti: Alojz Gavlák, Jozef Buranovský.

Číslo záznamu : 50328
Meno kňaza : Ján(Bardejov,1332)
Pcmeno kňaza : johannes1332bardejov
Meno farnosti : Bardejov
Pcmeno farnosti : bardejov
Číslo knihy : 1063781
Názov knihy : Mon. Vat. hist. regni Hungariae. S.I.T.I.,Budapest, 1887
Skratka knihy : mvsiti
Strany : 210
Poradie : 52030
Citát : Item Johannes sacerdos de Bardusa (Bardafa) iuratus dixit, decimam beneficii sui ultra XXIIII. grossos credere valere, quos solvit.
Preklad : Ján, kňaz z Bardejova, prísažne povedal, že desiatok z jeho benefícia (nie) je viac ako 24 grošov, ktoré zaplatil.

Číslo záznamu : 54027
Meno kňaza : Henrich(Bardejov,1332)
Pcmeno kňaza : henrich1332bardejov
Meno farnosti : Bardejov
Pcmeno farnosti : bardejov
Číslo knihy : 1063781
Názov knihy : Mon. Vat. hist. regni Hungariae. S.I.T.I.,Budapest, 1887
Skratka knihy : mvsiti
Strany : 317
Poradie : 89020
Citát : Item Henricus de Barstha solvit XXIII. grossos.
Preklad : (Kňaz) Henrich z Bardejova zaplatil 23 grošov.

Číslo záznamu : 55497
Meno farnosti : Bardejov
Pcmeno farnosti : bardejov
Číslo knihy : 1063781
Názov knihy : Mon. Vat. hist. regni Hungariae. S.I.T.I.,Budapest, 1887
Skratka knihy : mvsiti
Strany : 355
Poradie : 103720
Citát : Item de Bardfa solvit VIII.
Preklad : (Kňaz) z Bardejova zaplatil 8 (grošov).

Číslo záznamu : 55500
Meno farnosti : Bardejov
Pcmeno farnosti : bardejov
Číslo knihy : 1063781
Názov knihy : Mon. Vat. hist. regni Hungariae. S.I.T.I.,Budapest, 1887
Skratka knihy : mvsiti
Strany : 355
Poradie : 103750
Citát : Item de villa Ludvici solvit II.
Preklad : Tiež (kňaz) z Ludisdorfu (zaniknutá dedina pri Bardejove) zaplatil 2 (groše).

Číslo záznamu : 56155
Meno farnosti : Bardejov
Pcmeno farnosti : bardejov
Číslo knihy : 1063781
Názov knihy : Mon. Vat. hist. regni Hungariae. S.I.T.I.,Budapest, 1887
Skratka knihy : mvsiti
Strany : 371
Poradie : 110300
Citát : Item de Bartwa solvit VI.
Preklad : (Kňaz) z Bardejova zaplatil 6 (grošov).

Číslo záznamu : 62399
Meno farnosti : Bardejov
Pcmeno farnosti : bardejov
Číslo knihy : 94501
Názov knihy : Trochta, J.:Zoznam stredovekých fár na Sl.,XVI. Šarišská stolica
Skratka knihy : Trochta
Poradie : 1200
Citát : 3. BARDEJOV, (o. Bardejov).
a) 210: Johannes sacerdos de Bardusa (Bardafa), d.: 24 gr.-
b) 317: Henricus de Barstha, 23 gr.-
c) 355: de Bardfa, 8.-
d) 371: de Bartwa, 6.-

0-203/5: Bartosfalva-Bártfa. Balássy nesprávne aplikuje názov "Bartusa" na Bartošovce, lebo nedá sa predpokladať, žeby fara takého skromného miesta mala až 5 mariek príjmu. Schem. 67-69: Bardejov.

Na území dnešného Bardejova, ktoré vtedy ležalo za zásekmi (gyepü-indagines) uhorskej krajiny, sa usadili v I. polovici XIII. stor. cisterciáti, ktorí tam postavili aj kostolík sv. Egidia.(1) Títo pochádzali z poľskej Koprivnice (v oblasti Sandomíra).(2) O tomto kostole je zmienka v kráľovskej listine z r. 1247, ktorou sa určili hranice ich majetkov v Uhorsku. (3) Patrocínium kostola sa zachovalo doteraz.(4) R. 1277 sa dostala táto oblasť s početnými dedinami do svetských rúk.(5) R.1320 dostal Bardejov určité výsady a jeho farárovi priznal kráľ polovicu cirk. desiatku.(6) R. 1361 sa uvádza farár Jakub. (7) Kráľ Žigmund sa usiloval obmedziť právo slobodnej voľby farára, keď r. 1391 zomrel farár a mesto si zvolilo jeho nástupcu. Vtedy poslal kráľ svojho dvorného kaplána Přibyslava (dictus Kon) do Bardejova za farára.(8) Či sa fakticky ujal menovaný svojho úradu, nemáme správy. R. 1419 sa vyskytuje istý farár Ondrej(9) a r. 1424 Jakub.(10) V XV. stor. pôsobil dlhé roky agilný kňaz "Christianus plebanus et vicearchidiaconus de Bartfa", ktorý má veľké zásluhy okolo stavby terajšieho chrámu.(11)

V Bardejove existoval aj špitálsky kostol sv. Ducha a kláštor rehole Augustiniánov s kostolom sv.Jána Krstiteľa.(12) Tomuto kláštoru povoľuje pápež odpustky (r.1400) pre veriacich, ktorí budú podporovať výstavbu nového kostola,(ecclesia monasterii sancti Johannis Baptiste de Bartfa ordinis fratrum Heremitarum s. Augustini, Agriensis dioc).(13) Kláštor r. 1528 zanikol.(14) Farský kostol prevzali evanjelíci r. 1539 a mali ho v moci do r. 1711.(15)

1) Schem. jubil. str. 227. Títo mnísi založili niekoľko dedín, mená ktorých sú nám známe z istej donačnej listiny z r.1277, (W-IX/167, Szp. II. č.2258 a Szp-Borsa, II. č. 2810). Pozri aj Bartolomej Krpelec: Bardejov a okolie dávno a dnes, Bardejov,1935; Alex. Frický: Z histórie Bardejova, Pamiatky a múzeá, 1956, str. 2-5.
2) Opátstvo cisterciánskej rehole sa často vyskytuje na stranách diela "Monumenta Poloniae Vaticana", najmä v spojitosti platenia pápežských desiatkov. Bol to zámožný kláštor. Vyvodzujeme to z hodnoty opátovho benefícia, ktoré činilo 90 mariek ročne. (Monasterium de Comprovinitia ordinis Cisterciensis-Koprzywnica). V platobnom období 1325-1327 bol "frater Johannes abbas"; p. citované dielo, Acta Camerae Apostolicae, I/1-119).

3) F-VI/2-375-377; Szp. I. č. 864, transumpt z r. 1500, (Iványi, Bard. I. č. 3495, regest.). (...fratres de Copriwnicze... apud Ecclesiam Sancti Egidii de Bardfa prope Sarus commorantes...). Wagner nesprávne identifikuje túto Koprivnicu s dedinou toho istého mena v Šarišskej stolici, (Wagner, DCS, str. 513,pozn.). Môže byť, že aj túto dedinu založili bardejovskí cisterciáni, pôvodom z poľskej "Copriwnicze" a dali jej meno podľa názvu svojho materského kláštora. V Bardejove bola totiž iba filiálka tohto kláštora, a preto nesprávne tvrdí jubil. schematizmus, že tam existovalo opátstvo, (I-227).
4) Schem. 1938, str. 67.
5) W-IX/167; Szp. II. č. 2258, a Szp. Borsa, II. č. 2810.
6) Wagner, DCS-97-99; F-VIII/2-253.
7) Wagner, DCS-99, pozn. Je tu zmienka o konfirmácii listiny z r. 1320 Ľudovítom I., a to r. 1346, tiež r. 1361, keď sa tak stalo na žiadosť "Jacobi plebani de Bartpha". Ľudovít I. povýšil Bardejov r. 1376 na kráľovské mesto, (transumpt z r. 1387-Iványi Bard. I. č. 27, a tiež r. 1424- Iványi, Bard. I. č. 115).

8) F-X/1-685-686, ZSO-I. č. 1906. Arch. Bard. č. 30 aj. Iványi, Bard. 1. č. 30.
9) Fejérpataky L. A magyarországi városok régi számadáskönyvei, str. 181.
10) Tamtiež str. 205-206 a Iványi, Bard. č. 124.
11) Schem. jubil. I/234. Tam sú uvedení aj ďalší stredovekí farári bardejovskí, (234-242). Menovaný Christian založil r.1449 na povznesenie náboženského života bratstvo kňazov bardejovského vicearchidiakonátu. Jeho stanovy schválil na návrh toryského AD-na Ondreja jágerský biskup, (celý text uvádza Iványi Bard. I. č. 531). Toto bratstvo menom "Mater misericordie" (Matka milosrdenstva) rokovalo r. 1452 (podľa Wagnera 1456) o tom, ako naložiť s pozostalosťou tých kňazov bratstva, ktorí zomreli bez písomného testamentu. (Iványi, Bard. I. č. 673, Wagner DCS, 477).

12) Archív Bard. č. 464, (Iványi Bard. I. č. 456). V jubil. schematizmu je na str. 230 uvedený ešte jeden špitálsky kostol, a to sv. Leonarda "extra muros." O takomto kostole sme nenašli záznam ani v Iványiovom regestári. Je síce tam spomenutý kostol tohto mena, ale ten existoval v Prešove. (Iványi Bard. č. 3454-r. 1499 "in der Kircher Sent Linhart yn der vostadt der Stad Epperies gelegeh." R. 1496 sa tiež spomína v istom testamente bardejovskej ženy "ecclesia Beati Leonardi in suburbio Epperiensiensi." (Iványii: Eperjes város végrendeleti könyve. Történelmi Tár, 1909, str. 445, č. 37). V inom testamente z r. 1517 sa odkazuje "Domino Stephano presbitero plebano ecclesie sancti Leonardi" jeden flór. (Iványi, Prešov, č. 1209, (inv. č. 974). Tento kostol bol postavený asi koncom XV. stor., lebo predtým nie je zmienky o ňom, a potom často sa uvádza najmä v závetových odkazoch.
13) MVat. I/4.296.
14) Schem, jubil. I/239.
15) Tamtiež, I/240-246.

Číslo záznamu : 62438
Meno farnosti : Bardejov
Pcmeno farnosti : bardejov
Číslo knihy : 94501
Názov knihy : Trochta, J.:Zoznam stredovekých fár na Sl.,XVI. Šarišská stolica
Skratka knihy : Trochta
Poradie : 1670
Citát : 40. LUDISDORF, (zaniknutá dedina pri Bardejove).
a) -.-
b) -.-
c) 355: de villa Ludvici, d.: 2.-

Balássy neuvádza toto miesto medzi farami Šarišskej stolice, ale v zozname fár Abovskej stolice, a názov aplikuje na istú samotu "Lajosháza" v okolí Šace, (o. Košice, 0-166/119). Keďže "villa Ludovici" je v páp. registri v okolí Bardejova, hľadali sme ju tam a zistili sme, že podľa domácich dokumentov existovala tam počiatkom XV. stor. Nemcami osídlená dedina menom "Ludisdorf", ktorej farár sa spomína r. 1439(1) a tiež r. 1440.(2) Dedina sa uvádza aj r. 1424, (villa Ldoviczi),(3) r. 1433, (Lodvigisdorf).(4) V súpise port z r. 1427 sme nenašli dedinu tohto mena. Ani Csánki ju nespomína. Môže byť, že dedina mala aj iný-nemecký-názov.

1) Iványi, Bardejov, I. č. 346.
2) Tamtiež, č. 353, (Lajosfalva).
3) Fejérpataky László: Magyarországi városok régi számadáskönyvei, str. 206.
4) Tamtiež, str. 327.

Číslo záznamu : 62514
Meno farnosti : Bardejov
Pcmeno farnosti : bardejov
Číslo knihy : 94501
Názov knihy : Trochta, J.:Zoznam stredovekých fár na Sl.,XVI. Šarišská stolica
Skratka knihy : Trochta
Poradie : 2440
Citát : 32. BARDEJOVSKÁ NOVÁ VES, (o. Bardejov).
Schem. 68: Bardejovská Nová Ves, (zf), fara Bardejov. R. 1489 sa spomína farár z Novej Vsi.(1) V účtovných knihách mesta Bardejava nájdeme r. 1428 položku, že mesto dodalo maltu pre kostol "ad Novam Villam".(2) R. 1492 obsahuje súpis majetkov makovického panstva aj "Wyfalu cum ecclesia lapide.(3) V portálnom súpise z r. 1427 ešte nie je uvedená, iba žeby to bola dedina "Vyfalu" Jána Zudara, (35 port).(4) .

1) Iványi, Bard. I. č, 2724/arch. 2731. (Neudorf).
2) Fejérpataky László: Magyarországi városok régi számadáskönyvei, str. 265.
3) OL. Budapešť, D1. č. 3022.
4) LC. Saros. col. 9.