logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Časopis: Cyrill a Method, rok 1865, číslo 4


Obsah:



: Obálka
: Úvahy o Pápežskej Encyklike.
PIUS PP. IX. : VENERABILIBUS FRATRIBUS PATRIARCHIS, PRIMATIBUS, ARCHIEPISCOPIS
: Vestník Cirkevný
: Zprávy.
Josef Neureutter : Katolícke hlasy v Čechách
: Katolícka Literatúra


Obálka



CYRIL a. METHOD.
Časopis cirkevný.

Predplatná cena celoročná: 4 zl. 50 Kr. polročná: 2 zl. 25. Kr. r. č. s poštovou dopravou. Predpláca sa u vydavateľa a redaktora Dr. Andr. Radlinského, farára kútskeho. Adresuje sa do Holíča (Uhry) via Gődlng. Vychádza 5, 15, a 25, každého mesiaca na búrku.



Číslo 4. V Skalici, v nedeľu dňa. 5. februára 1865. Ročník XV.

Odpovedný redaktor a vydávateľ Dr. Andrej Radlinský, spoluredaktor: Víťazoslav Sasinek.
V Skalici, 1865, Tiskopm Fr. X. Škarnicla synov




Úvahy o Pápežskej Encyklike.


Úvahy o Pápežskej Encyklike.
z dňa 8. dec. 1864. „Quanta eura“

Neraz už zvonili nepriatelia cirkvi katolíckej na skonanie pápežovi a pápežstvu, považujúc a rozhlasujúc ticho v Ríme za nemoc, shovievanie za slabosť. Nie len že vykričali pápeža za mŕtveho, ale i pápežstvu odčítali dni vezdajšiho života. Smlúvou medzi cisárom Napoleonom a kráľom Viktorom Emanuelom odmeraný bol čas panovania hlavy cirkevnej v Ríme na dva roky. Tak sa aspoň hlásalo po novinách, a to s netajenou radosťou. Však kedykoľvek sa zdalo, že je najhoršie, že pápežstvo dokonáva„ hrozbami i pletkami súc pohlušené, pozdvihol každý raz Námestník Kristov hlas svoj na obranu práva a pravdy, svet zvedel že pápež v Ríme žije a pápežstvo že neni pochované.
Tak i teraz. Už sa počali i verní katolíci báť o sv. Otca. Radili sa, kam sa predsa len sv. Otec vysťahuje a uchýli až vojsko francúzske z Ríma odtiahne a piemontské ta vtrhne iní sa tešili tou nádejou: že však príde pomoc buďto zo Španielska, buďto z Rakúska, čo ale opäť odvolalo. Videlo sa, že je ten raz už najhoršie. A hľa, tu znenadála pozdvihol zase hlas svoj sv. Otec. Dňa 8. decembra m. r. vydal tri listiny: o kružnicu na biskupov kat. sveta, druhou odsudzuje a zavrhuje z bludných náuk novovekých, a tretou prohlašuje na rok r. 1865. jubileum, ktoré sa má celý jeden mesiac sláviť.

Za našich časov stali sa proslulými novoročné reči cisára Napoleona v Paríži. Pred každým novým rokom bývalo ticho vo svete politickom; so strachom čakali národy, čo povie mocný vladár francúzsky, a čo povedal, oznamované svetu ďalekopisom, písmom i tiskom: Európa sa triasla. A toho roku premlúvil striebrovlasý starček v Ríme, stiesnený pápež, a hľa trasie sa nielen Európa, ale celý svet. Pápežstvo neni pochované, pápež je posavád hlavou Cirkvi po celom okršteku zemskom rozptýlenej. On premluvil, a zatriasli sa tróny, úžasu národy. Ktože neobdivuje odvážnosť sv. Otca, ktorý súc po súdu ľudskom v tej najväčšej súre, neohrozené opakuje svetoznáme slovo svoje „Non possumus, nemôžeme." Nemôže uznať za pravdu, čo on sám a predchodcovia jeho za blud boli prehlásili. Nieto medzi v dotčenej bule uvedenými „bludnými a. prevrátenými“ náukami a snáď ani jednej vety teraz teprv odsúdenej a zavrhnutej; je to súhrn a opakovanie náuk už predtým Odsúdených a zavržených.
Na príklad uvádzame „tajné spolky,“ ktoré ako známo, sv. stolica už viac ráz odsúdila a zabránila. Teraz stalo sa to poznove. To a podobné dotklo sa mnohých. Odtiaľ to zúrenie v istých listoch proti bule a pápežovi. A predsa mali by to mat za zbytočné; bo je-li to „poslední výkrik skonávajúceho pápežstva,“ tak im nič neuškodí. Je-li to avšak výrok živej hlavy bojujúcej cirkvi, a ako iní vykladali: protest proti snahám lúpe živým a svätokrádežným, ktoré náuky zavrhnuté zrodili, živia a podporujú, veru, nemali by sa tomu protiviť. My zdržíme sa všetkých úsudkov, v pokore uznávajúc sudcovskú právomoc najvyššieho biskupa, ktorému prísluší riadiť a spravovať Cirkev Božiu na zemi.
Jak pápež ináč mluvit nemohol a mlúvil-li na čase, toť sa dosť skoro
ukáže. Ba vo Francúzsku už sa ukazuje. Jak prudký vietor vlny dvíha, tak hlas z Ríma po hnul mysľami ľudskými. Noviny zvestujú, že vláda uznala za prospešné zakázať biskupom ohlásenie o kružnice a viet čili náuk zavrhnutých. Príčiny zákazu ľahko sa domyslieť: možno. Náuky zavrhnuté sú základ, na ňom spočíva budova štátneho ústroja vo Francúzsku. Pohnú-li sa základy, otrasie a zviklá sa i budova. No náuky tie sú i vyhňa, kde sa kujú šípy metané na pápežstvo, sú ohniskom útokov na vieru a spoločnosť kresťanskú, na Cirkev a jej sväto vládu. Teda na obranu Cirkvi prehovoril pápež. A to sa mu má za zlé. Však čo by čo robil, neuhovie nijak ľudom, ktorí sa na príklad mrzia na zrušenie kláštorov v Rusko-Poľskej, a pochvalu plieskajú Viktorovi Emanuelovi, ktorý to isté robí v Itálii; doma zastávajú zriadenie federatívne, a v Itálii chcú mat centralizáciu, spojenie všetkých zemí pod žezlom kráľa Viktora Emanuela atd. O nekresťanoch, proti kresťanoch a židoch nebudeme ani hovoriť; tým nebude nikdy pápež po vôli.

Napokon obraciame pozornosť na divnú nezhodu, že sa zabraňuje ohlásenie pápežskej buly vo Francúzsku, v tej zemi, kde sa zrodil a voľný priechod mal rúhavý spis Renanov v tej zemi, odkiaľ prichádzajú k nám hanlivé spisy proticirkevné, romány protikresťanské spisy, ktorými sa viera v Spasiteľa sveta podkopáva a ľudu zo srdca vydiera. Za Francúzmi robia druhé národy ako opice všetko. Ale beda takému kráľovstvu, kde viera v Boha vymizla z myslí a sŕdc! Kde niet úcty k zákonom Božím, nebude úcty k zákonom svetským; kde nieto lásky k Bohu, nebude lásky k blížnemu pre Boha; kde sa borí oltár, tam neobstojí trón . (Blaho zvesti)




VENERABILIBUS FRATRIBUS PATRIARCHIS, PRIMATIBUS, ARCHIEPISCOPIS

PIUS PP. IX.


VENERABILIBUS FRATRIBUS PATRIARCHIS, PRIMATIBUS, ARCHIEPISCOPIS, ET EPISOOPIS UNIVERSIS GRATIAM ET COMMUNIONEM APOSTOLICAE SEDIS HABENTIBUS.
PIUS PP. IX.

Venerabiles Fratres. Salutem et Apostolicam benedictionem.

Quanta cura ae pastorali vigilantia Romalli Pontifices praedecessores Nostrí, exequentes demandatum sibi ab ipso Christo Domino in persona beatissimi Petri apostolornm principis oiłlcium munusque pascendi agnos et Oves, numquam intermiserint universum dominicum gregem sedulo enutrire verbis fidei, ac salutari doctrina imbuere, eumque a venenatis pascuis arcere: Omnibus quidem ac vobis praesertim compertum, exploratumque est, venerabiles fratres. Et sane iidem decessores Nostrí augustae catholicae religionis, veritatis ac justitiae assertores et vindices, de animarum salute maxime solliciti nihil potíus umquam habuere, quam sapientissimis suis litteris, et constitutionibus retegere et damnare Omnes haereses et errores, qui divinae fidei nostrae, catholicae Ecclesiae doctrinae, morum honestati, ac sempiternae hominum saluti adversi,
graves frequenter excitarunt tempestates, et christianam civilemque rempublicam miserandum in modum funestarunt. Quocirca iidem decessores Nostrí
apostolica fortitudine continenter obstiterunt nefariis iniquorum hominum molitionibus, qui despumantes tamquam fluctus feri maris confusiones suas,
ac libertatem promittentes, cum servi sint corruptionis. fallacibus suis opinionibus, et perniciosissimis scriptis catholicae religionis civilisque societatis flludamenta convellere, omnemque virtutem ac justitiam de medio tollere, omniumque animos mentesque depravare, et incautos imperitamque prae
sertim juventutem a recta morum disciplína avertere, eamque miserabiliter colrumpere, in erroris laqueos inducere, ae tandem ab Ecclesiae catholicae
sinu avellere conati sunt.
Jam vero, uti vobis, venerabiles fratres, apprime notum est, Nos, vix dum arcano divinae providentiae consilio nullis certe Nostris meritis ad hanc Petri cathedram evecti fuimns, cum videremus summo animi Nostrí dolore horribilem sane procellam tot pravis opinionibus excitatam, gravissima,ao numquam satis lugenda damna, quae in christianum populum ex tot erroribus redundant, pro apostolici Nostrí ministerii oflicio illustria praedeeessorum Nostrorum vestigia sectantes Nostram extulimus vocem, ac pluribus in vulgus editis encyclicis, epistolis et allocutionibus in consistorio habitis, aliisque apostolicis litteris praecipuos tristissimae nostrae aetatis errores damnavimus, eximiamque vestram episoopalem vigilantiam excitavimus, et universos catholicae Ecclesiae Nobis carissimos fi-lios etiam atque etiam monuimus et exhori ati sumus, ut tam dirae contagia pestis Omnino horrerent et devitarent.
Ac praesertim Nostra prima encyclica epistola die 9. novembris anno 1846. Vobis scľipta, binisque allocutionibus, quarum altera die 9. dceembris anno 1854., altera vero 9. junii anno 1862. in consistorio a Nobis habita fuit, monstruosa opínionum portenta damnavimus, quae hac potissimum aetate cum maximo animarum damno, et civilis ipsius societatis detrimento dominantur, quaeque non solum catholicae Ecclesiae, ejusque salutari doetrinae ac venerandis juribus, verum etiam sempiternae naturali legi a Deo `in omnium cordibus insculptae, rectaeque rationi maxime adversantur, et ex quibus alii prope omnes originem ha-bent errores.

Etsi autem haud omiserimus potissimos hujuamodi errores saepe proscribere et reprobare, tamen catholicae Ecclesiae causa, animarumque salus Nobis divinitus commissa, atque ipsius humanae societatis bonum omnino postulant, ut iterum pastoralem vestram sollicitudinem excitemus ad alias pravas profligandas Opiniones, quae ex eisdem erroribus, veluti ex fontibus erumpunt. Quae falsae ac
perversae opiniones eo magis detestandae suut, quod eo potissimum spectant, ut impediatnr et amoveatur salutaris illa vis, quam catholica Ecclesia ex divini
sui auctoris institutione, et mandato libere exercere debet usque ad consumationem saeculi non minu erga singulos homines, quam erga nationcs, popu-los summosqne eorum principes, utque de medío tollatur mutua illa inter sacerdotium et imperium consiliorum societas et concordia, quae rei cum sacrae tum civili fausta semper exstitit ac salutar.)
Etenim probe noscitis, venerabiles fratres, hoc tempore non paucos reperiri, qui civili consortio impium absurdumque naturalismi, nti vocant, principium applicantes audent docere, „optimam societatis publicae rationem. civilemque progressum omnino requirere, ut humana societas constituarur et gu-bernetur, nullo habito ad religionem respectu, ac si ea non existeret, vel saltem nullo facto veram inter falsasque religiones discrimine.“ Atque contra
sacrarum litterarum, Ecclesíae, sanctorumque patrum doctrinam asserere non dubitant, „optimam case conditionem societatis, in qua imperio non agnoscitur oflicium coěrcendi sallcítis poenis violatores catholicae religionis, nisi quatenus pax publica. postulet.“ Ex qua omnino falsa socialis regiminis idea
haud timent erroneam illam fovere opinionem: catholicae Ecclesiae, animalumque saluti maxime exitialem a rec. mem; Gregorio XVI. Praedecessore Nostro deliramentum appellatam, Q) nimirum „libertatem conscientiae, et cultuum esse proprium cujuscumque hominis jus, quod lege proclamaľi, et asseri debet in omni ľecte constituta societate, et jus civibus inesse ad omnimodam libertatem nulla vel ecclesiastica., vel civili auctoritate coarctandam, quo suos conceptus quoscumque sive voce, sive typis,sive alia ratione palam publiceque manifestare, ac declarare valeant.“
Dum vero id temere aiñrmant,cogitant et considerant, quod libertatem per-
ditionis ) praedicant, et quod „si humanis persuasionibus semper disceptare sit liberum, numquam deesse poterunt, qui veritati andeant resultare et de
humanae sapientiae loquaczitate confidere, cum hanc nocentissimam vallitatem quantum debeat fldes et sapientia christiaua vitaľe, ex ipsa Domini nostri
Jesu Christi institutione cognoscat.“ )

Et quoniam, ubi a civili societate fuit amota religio, ac repudiata divinae revelationis doctrina etauctoritas, vel ipsa. germana jnstitiae humanique juris notio tenebris obscuľatur et amittitur, atque in verae justitiae legitimique juris locum materialis substituitur vis, inde liquet, cur nonllulli, certissimis sanae rationis principiis penitus neglectis posthabitisque, audeant conclamare, „voluntatem populi, publica, quam dieuut, opinione vel alia ratione manifestatam constituere supremam legem ab omni divino humanoque jure solutam, et in ordine politico facta consummata, eo ipso quod consummata sunt,
vim juris habere.“
Verum ecquis non videt, planeque sentit, hominum societatem, religionis ae verae fjustitiae vinculis solntam, nullum aliud profecto propositum habere posse, nisi scopum comparandi cumulandique opes, nullamque aliam in suis actio-
nibus legem sequi, nisi indomitam animi cupiditatem inserviendi propriis voluptatibus et commodis?Eapropter hujusmodi homines acerbo sane odio in-sectantur religiosas familias, quamvis de re christiana, civili, ac litteraria summopere meritas, et blaterant, easdem nullam habere legitimam existendi rationem, atque ita haereticorum commentis plaudunt. Nam ut sapientissime rec. mem.
Pius VI, decessor Noster docebat „regulalium abolitio laedit statum pnblicae professionis consiliorum evangelicorum, laedit vivendi rationem in Ecclesia commendatam tamquam apostolic-ae doctrinae consentaneam,laedit ipsos insignes fundatores, quos super altaribus veneramur, qui nonnisi a Deo inspirati cas constituerunt societates.“ Atque etiam impie pronunciant, auferendam esse civibus Ecclesiae facultatem„qua eleemosynas christianae caritatis causa palam
erogare valeant,“ ae (ie medio tollendam legem,„qua certis aliquibus diebus opera servilia propter Dei cultum prohibentur,„ fallacissime praetexentes,
commemoratam facultatem et legem optimae publicae oeconomiae principiis obsistere. Neque contenti amovere religionem a publica societate, volunt
religionem ipsam a privatis etiam arcere familiis.
Etenim funestissimum communismi et socialismi docentes ae profitentes errorem, asserunt „societatem domesticam sell familiam totam suae existentiac ra
tionem a. jure dumtaxat civili mutuari; proindeque ex lege tantum civili dimanare ac pendere jura omnia parentum in filios, cum primis vero jus insti-tutionis , educationisque curandae.“ Quibus impiis opinionibus, machinationibusque in id praecipue intendunt fallacissimi isti homines, ut saľutifera catholicae Ecclesiae doctrina ae vis a juventutis institutione et educatione prorsus eliminetur, ac telleri flexibilesque juvenum animi perniciosis quibusquc erroribus, vitiisque miscre inficiantur ae depraventur.
Siquidem omnes, qui rem tam sacram, tum publicam perturbare, ac rectum societatis ordinem evertere, et jura omnia divina et humana delere sunt conati , omnia nefaria sua consilia, studia ot operam in improvidam praesertim juventutem decipiendam ac depravandam, ut supra innuimus, semper contulerunt, omnemque spem in ipsius juventutis corruptela collocarunt. Quocirca numquam essant utrumque clerum, ex quo, veluti certissima historiae monumenta splendide testantur, tot magna in christianam, civilem, et litteraľiam rempublicam icommoda redundarunt, quibuscumque infandis modis divexare, et edicere, ipsum elerum „utpote velo, utilique seientiae et civilitatis progressui inimioum ab omni juventutis instituendae edueandaeque eura et Oflieio esse amovendum.“

At vero alii instaurantes prava ac toties damnata novatolum commenta, insigni impudentia audent Emlesiae et hujus apostolicae Sedis supremam
auctoritatem a Ohristo Domino ei tributam civilis auctoritatis arbitrio subjieere, et omnia ejusdem Eeelesíae et Sedis jura denegare cirea. ea, quae ad
exteriorem ordinem pertinent.
me pudet aflrmare „Ecclesiae leges non obligare in oonscientia, nisi cum promulgantur a civili potestate; acta et deereta Romanorum pontificum ad
religionem et Eeclesiam speetantia. indigere sanctio ne et approbatione, vel minimum assensu potestatis civilís; constitutiones apostolieas, quibus damuan-tuľ clandestinae societates, sive in eis exigatur, siYe non exigatur juramentum de secreto servando, eorumque asseelae et fautores anathemate mulctantul, nullam habere vim in illis Orbis regionibus,ubi ejnsmodi aggregationes tolerantur a eivili gubernio; exeommunicationem a concilio Tridentino et
Romania Pontificibus latam in eos qui jura possessionesque Ecclesiae invadunt, et usurpant, niti confusione Ordinis spiritualis, ordinisque civilis ae politici ad mundanum dumtaxat bonum plosequendum;Ecclesiam nihil debere deeernere, quod obstríngere
possit tidelium eonscientias in ordine ad usum rerum temporalium; Ecclesiae jus non eompetere violatores legum suarum poenis temporalibus coercendi; conforme esse sacrae theologiae, jurisque publici principiis, bonorum proprletatem, quae ab Ecclesia, a familiis religiosis, aliisque loeis piis possidentur, civili gubernio asserere, et vindicare.“
Neque erubescunt palam pnblieeque profiteri haeretieorum efatum et prineipium, ex quo tOt perversae oriuntur sentelltiae, atque errores. Dictitant enim: „Ecclesiasticam potestatem non esse jule divino distinetam et independentem a potestate civili, neque ejusmodi distinctionem, et independentiam servari posse, quin ab Ecclesia invadantur et usulpentur essentialia jura potestatis civilis.“ Atque silentio praeterire non possumus eorum audaeiam,qui sanam non sustinentes doctľinam eontendunt„illis apostolicae Sedis judiciis et decretis, quorum Objeetum ad bonum generale Ecclesiae, ejusdemque jura, ae disciplínam spectare deelaratur, dummodo fidei morumque dogmata non attingat, posse assensum et Obedientiam detrectari absque peccato, et absque uila catholicae professionis jactuľa.“ Quod quidem quantopere adversetnr eatholico dogmati plenae potestatis Romano pontifici ab ipso Chľisto
Domino divinitus collatae universalem pascendi, regendi, et gubernandi Ecclesiam, nemo est qui non clare apeľteque videat et intelligat.

In tanta igitur depravatarum opinionum perversitate, Nos apostoliei Nostri otficii probe memore, ae de sanetissima nostra religione , de sana doctrina, et animarum salute Nobis divinitus commissa, ae de ipsius humanae societatis bono maxime sollieiti, apostolicam Nostram vocem iterum extollere existimavimus. Itaque omnes et singulas pravas opiniones ae doctrinas singillatim hisce litteľis eommemoratas auctoritate Nostra apostolica reprobamus, proscribimus atque damnamus, easque abomnibus eatholicae Ecclesiae filiis, veluti reprobatas, proscriptas atque damnatas omnino haberi volumus et mandamus.

Ac praeteľea, Optime seitis, venerabiles fratres,hisee temporibus omnis veritatis justitiaeque Osores et acerrimos nostrae religionis hostes, per pestiferos libros, libellos, et ephemerides toto terrarum orbe dispersas populis illudentes. ac malitiose melltientes alias impias quasque disseminare doetrinas.
Neque ignoratis, hac etiam llostra aetate, uonnullos reperiri, qui satanae spiritu permoti, et incitati eo impietatis devenerllnt ut dominatorum Dominum nostrum Jesum Christh negare, ejusque divinitatem scelerata procaeitate Oppugnaľe non paveant. Hic vero hand possumus, quin maximis meritisque laudibus vos efieramlls, venerabiles fratres, qui episcopalem vestram vocem contra tantam impietatem Omni zelo attollere minime Omisistis.

Itaque hisce Nostris litteris vos iterum amantissime alloquimuľ, qui in sollieitudinis Nostrae partem vocati summo Nobis inter maximas Nostras
aeerbitates sď-atio, laetitiae, et consolationi estis propteľ egľegizlm, qua plaestatis religionem, pietatem, ac propter mirum illum amorem, fidem et ob-selvantiam, qua Nobís et huic apostolieae Sedí concordissimis animis obstricti gravissimum episcopale vestrum ministerium strenue ae sedulo implere contenditis. Etenim ab eximio vestro pastorali zelo expectamus, ut assumentes gladium spiritus, quod est verbum Dei, et confortati in gratia Domini Nostľi
Jesu Christi velitis ingeminatis studiis quotidie magis prospicere, ut fideles eurae vestrae concrediti„abstineant ab herbis noxiis, quas Jesus Christlls
non colit, quia non sunt plantatio Patris.“ Atque eisdem fidelibus illculcare nunquam desinite, Omnem veram felicitatem in homines ex augusta nostra re-
ligione, ejusque doctrina et exercitio redulldare, aebeatunl esse populum, cujus Dominus Deus eius.
Docete: catholicae fidei fundameuto regna subsistere, et nihil tam morliferum, tam praeceps ad casum, tam expositum ad omnia perícula, si hoc solum uobis putautes posse sulficere.. quod liberum arbitrium, cum nasceremur, accepilnus, ultra jam a Domino nihil quaeramus,id est, auctoris nostri obliti, ejus potentiam, ut nos osteudamus liberos, abjllremus. Atque etiam ne omittatis docere regiam potestatem non ad solum muudi regimeu, sed maxilne ad Ecclesiae praesidium esse collatam, et nihil esse quoll eivitatum priucipibus, et
regibus majori fructuí, gloriaeque esse possit, quam si,ut sapientissimus fortissimusque alter praederessor Noster s. Felix Zenoui imperatori perscribebat: „Ecclesiam catholicam . . . . sínaut uti legibus suís , nec libertati ejus quemquam permittant obsistere . . . Certum est enim hoc rebus suis esse salutare, ut, cum de causis llei agatur, juxta ipsius constítutum regiam volumtatenl sacerdotibus Christi studeaut subdere, non praeferre.“

Sed si semper, venerabiles fratres., nunc potíssimum in tantis Ecclesiae, civilisque societatis calamitatibus, in taula adversariorum contra rem catllolicalu, et hanc apostolicam Sedem conspiratione tantaque errorum congerie, uecesse omnino est, ut udeamus cum tlducia ad thronum graliae, ut misericordiam consequamur, et gratiam inveniamus in auxílio opportuno. Quo circa omnium fidelium pietatem excitare existimavimus., ut uua Nobiscuul vobiscumque clementissimunl luminum et misericordiarum patrem ferveutissimis humillímisque precibus sine intermissioue orent, et obsecrent, et in pleuitndine fidei semper confugiant ad Dominum Nostrum Jesum Cllristum, qui redemit nos Deo in saguine suu ejusque dulcíssimum cor flagrantissiluae erga nos caritatis viclimanl enixe jugiterque exoreut, ut amoris sui vinculis omnia ad seipsum trahut, utque omnes homines sanctissimo suo amore inflammati secundum cor ejus ambulent digne Deo per omnia placentes, in omni bono opere ťructitlcautes.
Cum autem sine dubio gratiores sint Deo hominum preces, si animis ab omni labe purís ad ipsum accedant, idcirco coelestes Ecclesiae thesauros dispensationi Nostrae commissos christifidelibus apostolica libertate reserare censuimus, ut iidem fideles ad veram pietatem vehementius incensi, ac per poenitentiae sacramentum a peccatorum maculis expiati fidentíus suas preces ad Deum effuudaut, ejusque misericordiam et gratiam consequantur.

Hisce igitur litteris auctoritate Nostra apostolica omnibus et singulis utríusque sexus catholici orbis fidelibus plenaríam indulgeutiam ad instar jubilaei conce-tum futurum annum 1865. et non ultra, a vobis, venerabiles fratres, aliisque legitimis locorum ordiuariis statuendum, eodem prorsus modo et forma, qua ab iuitío supremí Nostri pontífleatus concessimus per apostolicas
Nostras litteras in forma brevis die 20.mensis novembris auuo 1846. datas, et ad universum episcopalem vestrum ordinem missas, quarum initium „Arcana Divinae provideutiae consilio,“ et cum omuibus eisdem facultatibus, quae per ipsas litteras a Nobis datae fueruut. Volumus tamen, ut ea omnia servenlur, quae in commemoratis litteris praescripta sunt, et ea excipiantur, quae excepta esse declaravimus. Atque. id concedimus , nou obstantibus in conlrarium facientibus quihuscumque, etiam speciali et individua mentione, ac derogatíone dignis.
Ut autem omnis dubitatio et difficultas amoveatur, (Parundem litterarum exemplar ad vos perferri jussimus.

Rogemus veuerabiles fratres, de intimo corde et de tota mente misericordialn Dei, quia et ipse addidit diceus: misericordiam autem meam non dispergam abeis. Petamus et accipiemus, et si accipiendi mora et tarditns tuerit, quoniam graviter offendímus, pulsemus, quia et pulsauti aperietur, si modo pulsent ostium preces, gemitus , et lacrimae nostrae, quibus insistere et
immorari oportet, et si sit unanimis oratio . . . nnusquisque oret Deum non pro se tantum, sed pro omnibus fratribus, sicut Domluus orare nos docuit. Quo vero
facilius Deus Nostrís, vestrisque, et omnium fidelium precibus votisque annuat, cum omni tlducia deprecatricem apud eum adhibeamus lmmaeulalam sanctissimamque
Deiparam Virginem Maríam, quae cuuclas haereses interenlit in universo muudo, quaeque omnium noslrum amantissima mater tota suavis est . . . . ae plena mi-sericordiae . . . . omnihus sese exorabilem, omnibus clementissimam praehet, omnium necessitates amplissimo quodam miseratur afleclu. atque utpote regina
adstans a llextris Uuigeuiti filii sui Donliui Noslrí Jesu Christi in vestitu deaurato circumamicta varíetate nihil est, quod ab eo impetrare non valet.

Sulfragia quoque petamus beatissimi Petri apostolorum principis, et coapostoli ejus Pauli, omniumque sanctorum coelitum, qui farti jam amici Dei perveueruut ad coelestia regua, et coronati possident palmam, ac de sua ínlulotralitate securi, de nostra sunt salute solliciti.

Denique coeleslium omnium donorum copiam vobis a Deo ex anímo adprecantes singularis Nostrae iu vos caritatis pignus apostolicam benedictionem ex intimo
corde profeclam vobis ipsis venerabíles fratres, cunctisque clerieis, laicisque fidelibus curae vestrae commissis peramanter impertimus. Datum Bomae apud s. Petrunl die Vlll. Decembris anno 1864., decimo a dogmatica definilione lmmaculatae. couceptionis Deiparae Virginis Mnriae. Pontificatus PIUS PP. IX.




Vestník Cirkevný


Vestník Cirkevný
a) Dopisy.

Z Pudmeríc. - Od vľct. dopisovateľa nášho p. M. A. prijali sme nasledujúci dopis: 5-ho dec. m. r. 1864 som bol svedkom peknej slávnosti v Halmeši filiálke k Pudmeríciam. Staval sa tam od základu nový kostol na miesto starého a síce z kapitálu samého kostola Halmešského, ktorého to pozemky skrze obec obrábané kostolu kapitál vyše30,000 zl. nazhromaždili. Terajší nový kostol skrze staviteľa p. Mája z Trnavy vystavený stál 22,000 zl. Obec ani ťažnými ani rukovnými prácami sa pri stavaní nezúčastnila. 5-ho dec. ráno
o 9-tej hodine došiel halmešskými mládencami na koloch sprevádzaný do Halmeša Jeho Osvieť. p. vikár z Trnavy.
Po prijatí ho vo škole s asistenciou a prítomným duchovenstvom sprevádzaný ku kostolu túto novú, k väčšej sláve božskej vystavenú budovu zo vnútorne posviacal , po čom nasledovalo vnútorné posviacanie a reč slávnosti primeraná, držaná od v. p. farára dubovského Mich. Jurisa. Potom Jeho Osvieť. držal služby božské, po ktorých skončení sa išlo do Pudmeríc, aby nie len slávnosť posvätenia nového chrámu, ale i meniny vysoko dôstojného p. dekana okresu pezinského, Jeho Svätostí komorníka, farára pudmerického kňaza jubilovaného priateľským obedom slávené boli.
Riaditeľ a obstarateľ stavania bol vysoko dôstojný pán miesto dekan
Alojz Berzak, farár báhoňský, ktorému pre svoj zošli vek miestny p. farár túto starosť odovzdal, ktorú on i ochotne prijal a šťastlivo ku koncu priviedol.

Na trenčianskom Považí, d. it-ho jan. Aby som dokázal, že som z nepoctivých dajakých úmyslov časopisectve našom katolíckom „neumlknul,“ aspoň v krátkosti, na zdar vyvolávam práve v T. S. Martine zasadajúcemu Výboru Matičnému; milenému národu ale moje mu vyplnenia spravodlivých nárokov jeho v otvorenom novom roku zo srdca prajem!

A v skutku, nový rok k vrúcim želaniam našim sa vidí nakloňovat, ked v prvších hodinách svojich prevel. pp. Franka Vencela, tajomníkom biskupským, Janka Košela, značníkom sväto-stoličným, Janka Nemčáka, farárom teplánskym, aJuraja Stískala, správcom dolno-sučanským, udáva. No, len tak ďalej, a uvidíme spasenie svoje! alebo aspon náhradu toho, čo nám vlaňajší rok natropil.
Ač práve zaiste vlaňajší rok nám oddávna očakávanú výhodu priniesol, predca bez obety jej nepozostavil. K drahým obetám týmto patrí nie len náš Martinko Šuchter, bývalý farár solčanský, ale aj velk.niekedy p. Franko Lukácy, kóburgsko-husárský kapitán na odpočinku, jeden to z najšlechetnejších farníkov trenčianskych, ktorý aj s časopisom týmto sa rád zabával a velk. nekdy p. Antonia Androvíč, jedna to z najpodarenejsich dcier okolia našeho, ktorá aj v závete svojom na milovaný národ nezabudla.
Medzitým, ani národ na ňu nezabýva. Keď zaiste za dvoch prvších miláčkov našich smútočné pobožnosti sa už pokonali: vtedy za Antonínku našu, rodenú Kolković, 19-ho t. m. o9-ej hodine ráno v trenčianskom kostole Sv. Anny budú sa slávne zádušnice vykonavať, ku ktorým zvláštnym smrtnopisom drahí národovcí sa pozvali. Pokoj teda nech je zosnulým, nám, ale milosť božská, skrze zjaveneho práve národom Spasiteľa sveta!

Z Pešti. dňa 3L decemb. 1864. (Dokončenie)
Za rečou predsedovou vystúpil p. K. úd spolku, čo ročník k slávnosti tejto hlasovaním vyvolený a zo známou výrečnosťou a svätým zápalom hlásal otázočnej slavnosti ozaj primerane. Už predmet, jaký si vyvolíl, podával mu látku slavnému okamihu sodpovedajúcu. Dal sa rozberať povolanie kňaza s jeho blahonosnými účinkami. Nemám úmysel stopovať jednotlivé myšlienky, bo by ma to od môjho predsavzatia, dľa ktorého len nástin slávnosti zdelit mienim, ďaleko odviedlo. To ale vysloviť musím, že nás ľubé zvuký plynnej chorvatčiny obdivovať učila, a zaiste bez žiaduceho výsledku nezostala. Náboženstvo spojené so starostou o ľud v každom ohľade , z poťahu na vzdelanosť a osvetu národu zvlášte s jednostajnými reflexiami na slavnostný deň tento pôsobia hlavné myšlienky; tak,jako p. predseda tak i p. rečník v duchu opravdívého kňaza vetilí,tak že sa zcela vyplnil na nich slová jednoho z najvätších vyrečníkov slovenských znejúce:
„Už je to raz pravda, ze, to ide po cestách tých slôv, ktoré sme vo vlastnom srdci vydláždilí a aj von k citu a bránam umu vyviedli, že je to o moc pružnejšie a do srdca lahodnejšie idúce, jako to, čo hovoríme vyštudovanou rečou. Jaké výsledky mala reč táto v útrobách poslucháčstva,vidno bolo z toho, že sa p. rečníkovi po jej skončení jednohlasne hlučné živio dostalo za podiel. Neni môj cieľ hovorit pro domo sna; vyjaviť ale nádobno to, čo je pravda, že p. rečník budil život tam , kde ho dosť nebolo a utužoval v tých, ktorí zárodok k takému v srdciach rodoľubých už zasiaty mali. Rečnilo sa opravdu v principe slovenskom, ktorý už skoro pred dvaciatým storočím vyslovený bol vo Vetíne v slovách: „Lebo národnu česť, a slávu nikde nehľadáme ani hľadať nechceme len v samom boha ľudskom duchu a jeho živote. Tomuto duchu neprekáža ani sláva zemská, ani nesláva ani bohatstvo, ani chudoba;ked raz prídek sebe a nájde sa, teda je všetko jeho, vpustote sa osadí a všetko zaľudnatí, v práznote si zaľúbi a všetko radostnýmí postavami naplní; k ničejúcemu národu sa kloni a navždy ho v istote postaví.“ A to je duch krestanský! Po ukončenej p. rečníkom reči dal sa zase p. predseda hovoriť reč záverečnú, ktorú pre jej výbornosť celú sdeliť vnútorný cit mi kaže. Zneje. dôslovno takto:

„V časoch, jaké žijeme, stala viera, čisté mravy a opravdivá pobožnosť čo deň zo srdc národov sa tratia. Miesto jejich zaujíma drzú nevera, hrozna pokazenosť mravov a neslýchaná dosiaľ ľahostajnosť naproti všetkému, čo sa Boha, náboženstva, Cirkve sv. týka. V takých okolnostiach kto je v stave oceniť rýdze mravý, nepokazenosť a nevyplemeniteľnú vieru v lone národa našho, dary to Boha všemohúceho , ktoré ešte neopustily vrchy a doliny naše. Náš ľud slovenský velmi rad putuje! Jak náhle sa jar začne, už vidíš na Slovensku, kedy chceš, húfy pútnikov Marianských, a to trva ešte aj na podzim. A dobre je to tak. Radujme sa z toho drahý bratia, lebo jestli, jako dobre poznamenal Sv. Ján Zlatoustý, jestli slabá žena skrze vítazstvo Dehory oslobodila ľud izraelský, zdáliž na nebi za nas orodujúca Matka Krista Ježiša nebude v stave nepriateľov pravdy lebo zahambiť, alebo na pravú cestn priviesť? Dozaista, jakokoľvek dosavád, tak aj napozatým Cirkev kat. môže povedať, no môže povedať i narod náš o Prebl, Panne Márii tie slová, ktorými hlavný kňaz židovský Judithu bol pozdravil: „Ty sláva Jeruzalema, Ty radosť Izraelu; ty potecha národa nášho buď požehnaná od pokolenia do pokolenia.
Drahý bratia, keď až pohanský básnik hovorl: „et fama est junctas fortius ire preces“ spojme teda aj my vrúcne vzdychy svoje. Modlime sa dnes, aby Boh všemohúci na mocnú prímluvu Prbl. P. M. drahý náš národ slovenský od tej všeobecnej nevery, ktora takmer celú vzdelanú Evropu sťa povodeň zaplavila, ochrániť ráčil. Modlime sa, aby Boh otvoril oči tým bratom naším, čo opustivše národ ten, z jehož lona pošli, k cudzým modlúm pospiechajú, svoj ubohý národ odsudzuje k večitej porobe duševnej,jakoby už ani vyššieho hnutia schopný nebol, a na veky v tomto otroctve zotrvávať mal; modlime sa za nich, aby už raz predsa prestali bočiť od svojej domoviny. Modlime sa za bratov svojich od lona samo spasitelnej Cirkvi katolíckej odtrhnutých, ktorých počet skoro na 70 mil. vystupuje a ktorých Boh zväzkom jazyka rodinným s nami spojil, aby čím skôr aj svãzok vierysnami obnovili.
Kto verí, že modlitba uprimna neni puhým hlasom, lež mocou, ktorá preráža nebesia a komu nevyhasla láska z hrudi k bratom,ten sa pričiní, aby sa to stalo. Mária našou žastitou, kríž našim znamením, a Boh dá, naše aj víťazstvo!

Týmito slovami zakončil p. predseda beh slávnosti; stejnými city naplnení rozišli sa údovia spolku a druhí poslucháči zo skromného pokojíka spolku slov. vydychajúc si o vyplnení p. predsedom vyslovených želaní. A čo mne ešte schádza, abych môj dopis ukončil; iste nie inšie jako jeden vzdych z hlbín srdca pochádzajúci: „Mária bez poškvrny počata pros za nás, svoje útočište k tobe berúcích! P . . . č.




Zprávy.


b) Zprávy.

Pešť. Pozoru našeho hodné sú slová sv. Otca Pia IX., ktoré vo svojom dňa 3. nov. r. 1864 na spolok sv. Štefana poslanom liste hovoril: „Vera autem animi Nostri consolatione ex eisdem vestris literis novimus; quanta eura studioque ista s. Stephani societas omnem operam indesinenter conferat in sacras edendas imagines, atque in vulgandos et díspergendos sallltaris doctrinae libros omniblls fere. isthic vigentibus linquis conscriptos ad augustam nostram tuendam religionem et ad virtutem pietatemque in populis fovenda et excitandam. Nihil enim nobis gratius, nihilque optatius esse potest, quam ut in hac praesertim tanta temporum iniqllitate, tantaque pestilentissimorum librorum ephemeridumque colluvie, et inimícorum llominum contra catholicam Ecclesiam conspiratione catholici existant, qui sub proprii antistitis ductu tum in optimis libris vulgandis, tam in opportunis aliis suscipiendis consiliis rem catholicam tueri ac nefarias adversariorum insidias detegere, errores refellere, conatusque reprimere contendant.“

Praha. - Lonského roku vysokod. p. custos od jednoho menovať sa nechcejúceho obdržal l000 zl. r.č. na podporu pražského fondu k dostaveniu chrámu kathedralného, a preto vo verejných listoch uverejnil, že v určený deň za neznámeho dobrodinca sv. omšu slúžiť bude. Ten istý neznámy dobrodinec teraz opäť k tomuže cieľu zaslal 1000 zl. r. č. Tak vznešený dobrodinec už dobre zná: „Neaciat .vinistm tua etc.! (Beihz lolksf.)

Šlezvig - Msgr. Pavel Melchert, biskup v Osnabrucku, jakožto apoštolský vikár pre severné misie, v pastierskom liste svojom narídil slavnostné „Te Deum“ a to preto, že Boh všemohúci, ktorý i zo zlého dobré uviesť znú, poslednu vojnu učinil prosriedkom k vyslobodeniu svojej sv. cirkvi z tých neľudských pút, ktorými ona v kniežactvách Holstín a Šlesvig viazaná bola. - (Beil. z. Vlksf.)

Anglicko. Sv. Otec narídil biskupom anglickým vystríhať veriacich svojich pred nebezpečenstvom hroziacim ich viere svätej od protestantov, ktorí prijali meno i habit aký rehoľnici katolícki nosia. (lyg. k.)




Katolícke hlasy v Čechách

Josef Neureutter


Katolícke hlasy v Čechách o našom duch. časopise „Cyril a Metod.“

Slávne vydavateľstvo „Cyrila a Metoda.“ Vedia dobre, že zdar a trvaní časopisu každého závisí od množstvá odberateľov, a vedia že katolícky časopis „Cyril a Metod“ vycházeti by prestal, kdyby, počet odberatelů sa nezvětšil; odesýlam Vašnostem tuto polo letné predplatné na časopis tento totiž 2 zl. 25 Kr. a chci častečkou touto přispěti k tomu, by se udržeti mohl, a i na delší čas zastavati by mu lze bylo záujmu církevnich. Nej sem a nebudú boh dá jediný, který nově přistoupíl v řadu odběratelů; snad více katolíků slovanských zložilo částku predplatného v úmyslu, aby „Cyril a Method,“ nepřestal apoštolovati v zemích slovanských a neumlkl v době, kde by nejvíce a nojohniveji měl hlásati a hájíti víru, již jsme nabili svatými Cyrilom a Methodem. Ba jistě, komu na srdcí leží zdar a dobrá povesť katolíck. náboženství, kto miluje víru sivou a żl'ti se snaží podlehl, kto zkusil, co jest láska K Ježišovi ten a takový zajisté podporovati bude každé podniknutí, jehož by účel bylo háji ti cirkev a víru a odrážeti všeliké útoky nepŕátelské bludu a nevěry, ten zajíste přispěje i k tomu, by „Cyril a Method“ trval i dále ješte a blahodárně působil na líd. A protož lze se nadíti„ že počet odběratelú se zvýši; neb doposud jest mnoho, přemnoho, horlivých katolíků slovanských. Mnohý snád pijec přispěje k tomu, by vydávaní „Cyrila a Methoda“ stalo 'se możnějším. Ostatné doufejmeż! Bůh żehnal „Cyril a Methodu“ po 14 let, On żehnati mu bude ina dál, On neopustí hledajících sebe. Zdal" Bůh! s úctou 18 16/1 65. Josef Neureutter mlynář v Slanem v Čechách (přes Prahu)




Katolícka Literatúra


Katolícka vierouka pre vyšší učební ústavy Rakúske. Z Dr. Konráda Martina preložil Bohumil F. Hakl, katechéta na c. k. gymnasium v Hradci Králové. Cena 1 zl. 12. kr. Nákladom kníhkupectvo I. L. Kobier. V Prahe 1865. Preklad tento na gymn. známej knihy schválený je od najdôst. konsistore Pražskej a Kráľohradeckej.
„Školní kancionálek.“ Z rozkazu J. E. p. kard. arcib. pražského dľa kancionálu Svätojánskeho zostavil a vydal Vinc.Bradač, kanonik pri metrop. chrámu Pána a riaditeľ Svätojánskeho dedičstva. V Prahe u K. Belmana 1864. seš. po 25 kr.

Oznam -Vidán roku 1862 „Galériu kráľov poľských,“ roku 1863 zas „Galériu hetmanov poľských i litovských,“ ktoré to oba obrazy tak podobou, ako tiež I vkusným vyvedením sú dnes ozdobou každého poľského domu, pristúpil som k vydaniu ílovej pamiatky našej minulosti, tou zas jest:„Skúpenia svätých i blahoslavených Božích pôvodu slavianskeho.“
Obraz tento veľkých rozmerov, kreslený v podobe podlhovastej, a vyvedený kroz oboznaného dôkladne s históriou našou umelca, slúžiť bude podobne ako tie dva prvšie k ozdobe domov katolíckych, a obzvlášte škôl i svätín Božích: preto nepochybujem, že sa mu dostane toho samého rozšírenia, ako predošlým dvom, k čomu dopomáha i prístupná, levná cena; bo obraz ten zvýš loktu na najtuhšom papieri regálovom, cestou poplatkov stojí iba 2 zl. Po jeho vyhotovení, čo bude už budúci mesiac, nastane cena krámska 3 zl. r.

Opísanie obrazu: U vrchu vznáša sa v oblakoch Bohorodička Mária Panna v postave Orodovnice; poniže zoskupení sú Svätí a Blahoslavení v počte 60: Cyril a Method, prvý apoštolovia slavianski. Vojtech, Stanislav Ščepanovsky, Stanislav Kostka, Salome kráľovná halická, Jacek Hyacinthus, Kazimír, Ján Kant,Jadviga, Kunegunda, Vincent Kadlubek, Benedikt, Bonifác biskup ruský, Šimon z Lipnice, Ján Grot, Česlav, Veronika, Ján z Dukly, Izajaš Bonar, Andrej Zuravek, Andrej Bobola, Ján Prandota, Jozafat Kunevič, Stanislav Kazimirčik, Branislava, Mikolaj Gissa, Michal Gedroje, Klement z Ružie, Helena (Oľga)kňažná ruská, Ladislav z Gielnova, Rafal z Prošovic, Gastold Grzymielava, Konštancia, Herman, Gedeon, Jakob, Stremie, Florián, Dorota, Svätoslav, Roman a Boria kniežatá ruskí, Alex metropolita , Verner, Ivo, Svätoslava, Anzelm, Bruno, Peter Krempa, Dávid (Chleb), Nankier, Majnard, Gaudencia, Rafal Chyliňsky, Jan Dembinsky, Juta Konopácka Jadviga kráľovná, Agneška, Merkurius vojak.
Celé to zoskupenie Svätých a Blahoslavených predstavené je vedľa najpravdivejších vzorov tak vo vyobrazení poslali jak i odevu bude preto jedným z najpeknejších pomníkov našej minulosti, akým sa dosiaľ žiaden národ pochválil nemôže.
Nákres obrazu predložený Jeho Excelencii Najdôstojnejšiemu Arcipastierovi, ako tiež znalcom umenia toho, získal všeobecnej pochvaly; plný dôvery obraciam sa teda k vľct. Obecenstvu s prosbou: aby sa zaujalo o rozšírenie spomínaného obrazu, mnou obmýslaného, a vyhotoviť sa majúceho za krátky čas s božou pomocou.
Taktiež dostať ešte u podpísaného po cene prvotnej (2 zl. r. za kus) Galéria kráľov poľských a hetmanov, v krámoch po 3 zl. r. predávané. Predplatená výtisky pošlú sa pod udanou adresou po pošte.