logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Časopis: Cyrill a Method, rok 1865, číslo 30


Obsah:



: Úvod a záver
Ľudovít Szauter. : Otázky
Štefan Závodnik : Drahí Bratia v Kristu a Národe!
Tritinov. : Vestník cirkevný
: Na Považí, d. l3-ho dec.
: Správy.
: Katolícka Literatúra.
Redakcia „Cyrilo-Metoda“. : Posledne slovo


Úvod a záver










CYRIL a METOD.
Časopis cirkevný.

Predplatná cena celoročná: 4 zl. 50 kr. polročná: 2 zl. 25. kr. r. č. s poštovou dopravou. Predpláca sl u vydavateľa a redaktora Dr. Andr. Radlinského, farára kútskeho. Adresuje sa do Holíča (Uhry) via Gůdlng. Vychádza 15, II 30, každého mesiaca na hárku.

číslo 30.
V Skalici, v nedeľu dňa. 31. decembra 1865.
Ročník XV .


Odpovedný redaktor a vydavateľ Dr. Andrej Radlinský, spoluredaktor: Víťazoslav Sasinek.
V Skalici, 1865. Tiskom Fr. X. Škarnicla Synov.




Otázky

Ľudovít Szauter.


Otázky na 3-ej ročnej cirkevnej schôdzke v Pružinskom dekanáte predložené.

1.) Ktoré sú hlavné príčiny rastúcej vo veriacom ľudu našom nemravnosti?
2.) Aké prostriedky majú sa upotrebiť, aby sa zlé toto napozatým prekazilo? čili by sa nemali znovu uviesť spolky miernosti? pre mládež ústavy čnosti a nevinnosti? čili nemali by sa usilovne vydržiavať Školy nedeľné? atd.

Príčiny hlavne rastúcej vo veriacom ľudu našom nemravnosti, sú: zlé vychovávanie dietok; zlé príklady rodičov, ktoré oni dietkam svojim najviac kroz výstupok opilstva dávajú. Pozorujeme li rodinných otcov v obci, ako kresťanského života zachovávateľov, ani pri najlepšej vôli duchovného pastiera nič sa nedá previesť; jestli títo neporiadny život vedú; naproti ale kvitne tá obec, v ktorej rodičia dobrým príkladom dietky svoje i predchádzajú. Rodičia môžu veľmi mnoho zlého zapríčinil, jestli zanedbávajú výchovu dietok; jestli o služobnú čeľaď svoju sa nestarajú. Výchovu svojich dietok zanedbávajú tí rodičia, ktorí sú tak krátkozrakí, že sa pred dietkami svojimi dopúšťajú zvady, zlorečenia, bohuruhania, nestrídmosti, a iných neporiadností ktorí dietky svoje v rozhorčenom hneve trestať zvykli, ktorí v prítomnosti dietok svojich blížnemu svojmu na cti a na dobrom mene utŕhajú, áno čo viac takých skutkov sa pred dietkami svojimi dopúšťajú, ktoré jej ich mravom škodlivé sú.
Zanedbáva sa ďalej výchova dietok, jestli rodičia na tom nestoja, aby dietky na poriadok života kresťanského zvykali; jestli raňajšiu a večerňajšiu modlitbu zameškávajú bez toho, žeby sa dieťa nešťastlivým cítilo, keď modlitbu vynechá! Modlitbu nasledovať musí pobožné navštevovanie chrámu božieho, a služieb božích; predovšetkým ale častejšie prijímanie svätých Sviatostí. Zanedbáva sa ďalej kroz rodičov výchova dietok; jestli známosti dospelejších bez všetkého rozdielu trpia, áno čo viac sami napomáhajú a podporujú. Tá sama povinnosť viaže domových Otcov aj naproti vlastným sluhom svojim; bo „kto o domácich svojich starosť nemá vieru zaprel, a horší je od neveriaceho.“

Najväčšiu starosť zapríčiňujú duchovnému pastierovi korheľstvá ľudu nášho po krčmách; bo skrz Opilstvo zameškáva sa práca domáca; kroz opilstvo povstávajú v dome rozbroje, roztržky; manželka s dietkami sotva to má každodenne, čo potrebuje; kdežto muž celé imanie kroz výstupný, korheľský život prežerie. Mládež naša sa kazí po krčmách, v ktorých sa nestudné reči rozprávajú; krčmy sú hlavná príčina, že zasvätenie dňov nedeľných a sviatočných sa prestupuje a zanedbáva.

Čo má teda činiť pastier duchovný, aby sa zlé toto zastaviť mohlo? Jak má upotrebiť prostriedky, aby sa aspoň budúce pokolenie zachovalo?
Pastier duchovný najprv ta svoju starosť obráti, aby mal dobrých učiteľov v školách; bo školu nemôže zanedbať pastier duchovný. Keď sa už podarilo duchu času terajšieho, vyššie školy z väčšej strany do rúk svojich pritiahnuť; nezadlho obráti šípy svoje aj proti školám nižším, aby ich Cirkvi Odňal; mnohí učitelia zlým duchom pod sedlaní už vopred tešia sa na najbližšie vymaniť sa spod správy duchovenstva. Pastier teda duchovný všetku možnú usilovnosť vynaloží, aby svätú povinnosť svoju, ktorú mu ešte zákon ponecháva, sväto vyplnil. Preto svedomitý pastier poriadne a usilovne navštevuje školu, pátra a skúma povahu dietok, ktorú v škole na seba berú; kázeň školskú na ruke drží a ta smeruje, aby zanedbaná kroz rodičov výchova dietok, doplnila sa v škole; samo sebou sa rozumie, že pastier veriacich svojich častejšie napomenie a poučí o povinnostiach rodičov naproti dietkam svojim.
Pastier duchovný učiteľa rázneho zo srdca nech napomáha áno aj proti prenasledovaniam farníkov, ktoré za časov našich už akoby do zvyku prešli, zastane, a bráni; naproti ale učiteľa vo viere vrtkavého so všetkou vážnosťou na pravú cestu priviesť nech sa snaží; bo zlý, nemravného života učiteľ nie len vieru, ale aj mravy celej obce pokaziť v stave je; kde však ani rázne zakročenie pastiera duchovného nič neosoží, takého učiteľa ako smrtonosný jed odstrániť nech sa usiluje, zvlášte jestli sa nevinnosť dietok do nebezpečia uvŕha.

Čo sa korheľstva ľudu po krčmách tyká; dohre urobí pastier duchovný, keď prednejších z obce na svoju stránku privábi, a s nimi dobre nažíva; bo títo, poneváč najväčší vliv majú na obec; ako mnoho zlého zapríčiniť; tak tiež mnoho pre dobré obecné účinkovať môžu. Keď pastier duchovný prvých najpobožnejších v obci mužov, ktorí kroz pobožné navštevovanie chrámu božieho, usilovné prijímanie svätých Sviatostí, kázeň a bázeň božiu, skrze dobrý v domoch svojich poriadok všetkým občanom nasledovania hodným sveta príkladom, na svoju stranu získal, tým mnoho vyhral; bo účinkovanie jeho sa týmto spôsobom veľmi napomáha a podporuje; takí totižto mnohé z obžerstva nasledovať mohúce pohoršenia prekaziť môžu.
Najmocnejší však prostriedok k vykoreneniu a vypudeniu hnusného korheľstva, sú: „spolky miernosti,“ bo dobré, ktoré zo spolkov miernosti, nie len Cirkvi. ale aj Obciam a vôbec každému jednotlivému človeku vyplýva, dľa úsudku najvznešenejších nášho veku mužov, tak veľké je, že slepým, áno nepriateľom pokolenia ľudského musel by byt ten, ktorý by na vzdor tomu, o najužitočnejšom prospechu ústavu miernosti pochybovať sa osmelil: „Theobald Mathev“ hovoril biskup norvichský 11-h0 mája 1840 v reči svojej “ viac učinil pre pokoj a spásu Írska, nakladajúc povinnosť zdržania sa od všetkých opojných nápojov nežli ktorýkoľvek druhý z mužov v XIX stoleti“ alebo čo, prosím, znamená Onen cit vďačnosti celého írskeho národu naproti Mathewovi svojmu ako ho teraz nazýva Spasiteľovi, ktorým zapálený 300,000 zl. dlh, *) ktorý tento tým cieľom učinil, aby ústav miernosti rozšíril, zavedúc dobrovoľnú zbierku so slzami vyplatil, a Mathewa svojho zo žalára, do ktorého pre tieže dlhy dľa zvyku v Írsku panujúceho osadený bol, s radosťou plesajúcimi ramenami vyniesol; ktorého však predtým včas za počatého apoštolovania, kadiaľ išiel pres dediny a mestá, tehlami, hnilými jablkami, smradľavými vajcami, klnúc a zlorečiac mu, napádal čo znamená oná veľkodušnosť, ktorou nadchnutí mešťania Londýnski 37,000 zl. ktoré Mathew znovu strovil na podporu svojich súdruhov, vyplatili, a súhrn 80,000 zl. na úroky dali, aby pomocou 8,000 zl. každoročne z tejto základiny vyplývajúcich úrokov po celom Írsku ústavy miernosti založiť sa mohli? tu nie slová, ale skutky hovoria .

Jestli že ústav miernosti ničomný a darebný je; prečože sa toľkí tisíci o pokolenie ľudské najzaslúženejší lekári v prospech jeho vyslovili? V každom síce veku bohužiaľ! najväčší tento, a človeka na obraz božský stvoreného najnehodnejší výstupok a zločin, opilstvo, svojich čítal otrokov: avšak svedkom je dejepis mravov, že zkáza táto, zvlášte od teda ako pálené do života prišlo, pokolenie ľudské hubí a nivočí! Videli toto srdnatí mužovia, a v duchu, nad smutným týmto ľudu božieho Osudom vzdychali; a bárs síce nikdy naproti tomuto nepriateľovi pokolenia ľudského boj viest neprestávali; však predsa záhuba táto nemiernosti, zvodcom súc pálené zo dňa na deň rástla; tu už v Cirkvi už v obcách mnohí povstali Hunoltdovci, ktorí s ňou duchovným i svetským zápasili mečom, avšak na darmo: snahy jej ich žiaden, alebo len malý a nepatrný malý výsledok; Čo je toho príčinou? Zvodca ten pálené takú vážnosť sebe vyzískal u ľudu nášho, že vezmúc náličnicu všeobecného lekára, utešiteľa, posilňovateľa, súdruhu a priateľa, aj vzdelanejších v ľudu zviedol; tak že posvätní kazatelia vždy na opilstvo, jeho následky, a nie na pálené čo hlavným opilstva studnicu narážali; lekári viac potajmo, nežli verejne proti pálenému vystupovali; iní zas prúdom panujúceho predsudku zachvátení pálené schvaľovali; svetská ale vláda vždycky násilie nikdy vhodný prostriedok k vykoreneniu páleného užívala.
I stalo sa, že nevedomosť, lakomstvo a odpor ľudu celým srdcom pálenému oddaného, všetky snahy, pokuty, a vyhrážky, vysmiala. Náličnica teda táto, ktorou sa zvodca ten pálené do milosti a lásky ľudu vtieral, nadobro bolo stiahnuť, a ľud nie len vôbec upozorniť, jak hrozného v lone svojom chová hada, ale aj zvlášte poučiť: aká moc a lož skrytá leží v pálenom, ktorou toto človeka do opilstva, nemoce, chudoby, a zhovädilosti uhodit môže.
Aj to sa stalo, zvlášte, keď nesmrteľnej pamäti Hufeland pred 63 rokom vo verejných berlínskych novinách celému svetu privolával: „že pokolenie ľudské z väčšej strany otravuje sa jedom, ktorý s páleným vpíja, a že nikdy netrpelo pokolenie ľudské najťažšia nemoc, ako je mor páleného, a, všetkých, ktorých povinnosťou je starať sa o ľud, posvätných kazateľov, rodičov, vychovávateľov, a svetské vrchnosti, akoby svätým a prorockým nadchnutý duchom, vyvolával: aby spojenými silami so všetkou usilovnosťou ľud beží učiniac počiatok pri dietkach, na zkázu túto upozorňovali, a ho od nej odstrániť a odstrašiť sa usilovali.

A keď už aj dietky náchylnosť k pitiu prezradzujú: dobré a spasiteľné bude v škole, Ústav čnosti, a. nevinnosti založiť, tým spôsobom, akým sa to v ostatnej kázni dielka: „Hlas Pastierski“ skrz dôst. p. St. Zavodnika vydaného krásne a dôkladne vykladá.

Veľké hýbadlo k rozširovaniu mravnosti sú aj školy nedeľné, ktoré nie sú nič inšie, ako opakovanie toho, čo sa v školách prvopočiatočných prednášalo; bo pravým nie menej ako obecným je porekadlom, že opakovanie je matkou vied. Bez opakovania už samým behom času zabývajú sa do pamäti kedysi vtlačené vedomosti; a síce tým istejšie a skoršie, čím útlejšie sú pamäte, učeniu menej zvyklo, a čím menej priaznivé sú ďalšiemu rozvíjaniu rozumu okolnosti, v ktorých sa útla mládež vystúpäc zo škôl nachodí: tak že len kroz nedeľné školy dá sa previesť, aby školy prvopočiatočné z väčšej stránky ovocia svojho neboli zbavené. Dorastajúcim vekom dozrievajú aj duševné sily človeka, ktorými on lepšie chápe, nie len to, čo k vyvinutili dla vzoru sv. evanjelia mravov ale aj to, čo k technickému zaoberaniu sa, a od toho to odvislému onom činenia, a celého života beh usporadujúcemu spôsobu patri, a prináleží, ktorímžto by sa z veriaceho ľudu nášho, zbožní kresťania, a užitočné rodu, obci, áno celej vlasti údy stať mohli.



*) Dlhy urobil P. mathew na svoje cesty, vydávanie kníh o spolkoch Striezlivosti, rozdávanie pamätných medailí a t. d.




Drahí Bratia v Kristu a Národe!

Štefan Závodnik


Drahí Bratia v Kristu a Národe!

Sdelujúc Veľactenému Obecenstvu Slovenskému prosto srdečnú prácu túto , pošlú z pera V. p. farára Belušského, Ľudovíta Szautera, nemožno mi udusiť, abych nevyslovil ten žiaľ srdca moje ho, ktorý som pocíti] v ten čas, keď po všetkých skoro stranách milého Slovenska sa úbohý ľud Náš úmyselne demoralizoval, s páleným a opilstvom kroz nepriateľov naše ho ľudu k voľbám snemových vyslancov pripravoval, aby takýmto spôsobom pred celým svetom zohavený, a spolu v mysli omámený použiť mohli k cieľom svojim nepravým, k záhube toho samého ľudu a národa slovenského čeliacim; Buď mi tu dovolené k Vám, drahý Bratia v Kristu i Národe! dôverné a priateľské slovo prerekmit, totižto: aby sme sa ukázali pravými učeníkmi Kristovými, ktorý to povedal: že zdraví nepotrebujú lekára ale nezdraví; aby sme sa skutkom dokázali vernými pastiermi stáda Krištového, ktorý nás učil: že dobrý pastier na púšti za- nechá 99 oviec v bezpečnosti postavených, a ide vyhľadávať tú, ktorá zablúdila, ovečku až ju nájduc vloží na ramená svoje a prinesie a zachráni pred hltavými vlkami; aby sme sa dosvedčili pred nebom i svetom, že sme stáli priatelia a obrancovia cti Národnej, a Otcovia ľudu slovenského, keď sa z novu prichytíme tej práce duchovnej, aby sa čo najskôr napravili na Slovensku urobené mravnosti poklesky a chyby, aby sa vyplel a vytrhal ten kúkoľ zlosti a opilstva, ktorý skrze rozdávanie a natískaním ľudu nášmu páleného sa v tieto neblahé časy rozsieval do role Kristovej, preto sa všetci vospolok zaviažme, Bratia milí! že k oblaženiu človečenstva, k ubezpečením Kresťanstva k upevnenia mravnosti, k rozšíreniu čnosti a striezlivého obcovania, ako aj k zamedzením všetkého budúcne svoditeľstva pomedzi dobrým ľudom našim Slovenským, nasledujúc štyri pravidla apunktá pastierskeho účinkovania bezodkladne nasledovať, a do života v každej dedinke, mestečku, a fare napozatým uvádzať všemožnou usilovnosťou z budeme: s tým heslom: Pane spas ľud tvoj. K tomu treba:
1.) Z novu založiť na Slovensku Spolky Striezlivosti.
2.) V každej škole pomedzi Mládež uviesť ústavy Čnosti a Nevinnosti.
3.) V každej farnosti pre odrastlejšiu Mládež uviesť do života školu nedelnin, pre mládencov .Od hodiny 8 do 10 pred službami božími, a pre panny od 2 do 4 hodiny popoludní vydržiavať sa majúcu.
4.) Pre starších pozakladať spolky Čítania a Knižnice, z mravných a poučných kníh záležajúce.

Takým spôsobom jedine vyvedieme ľud náš z poroby a zahynutia.
A s tým s Bohom zostávam
V Pružine, dňa 8‹ho decembra 1865 v deň , nepoškvrneného počatia B. P. Márie Váš verný priateľ, a brat
Štefan Závodnik
farár a dekan v Pružine.

*) Pre knižnice na Slovensku som hotový z kníh, ktoré sa u mňa na sklade nachodia, ako sú: „Škola dedinská“ „Hlas pastiersky“ „Ježiš opravdivý Syn Boha živého,“ „Mariánska pobožnosť,“ „Vlastimil,“ a t. d. za polovičnú cenu prepuslit. Závodnik..




Vestník cirkevný

Tritinov.


Vestník cirkevný
a) Dopisy.

Na Trenčianskom Považí, d. 12 dec. Rok sa chýli ku sklonku, avšak nie ako verí dopisovateľ ostrihomský, aj ku sklonku života Cyrilo-Metodovho. Pán
Boh chráň! To by znamenalo záujmy katolicizmu slovenského do istej priepasti uvrhnúť. Veď vieme aké časi žijeme. Známe, akú demoralizáciu zapríčinia práve zavŕšené voľby vyslanecké; v ktorých aby sa chlebíček ubezpečil; alebo neslechetnost zakryla; aj nespôsobnosť sa tak zastávala: že posvätená ruka kamením do toho hádzať hrozila, kto by sa opovážil oproti modle Nabuchodonozorovej vystúpiť. V neblahých časoch týchto intrigy a zvody, kliatby a zlorečenie, pijatiky a hostinky, rvanice a podpaľačstva, krivo prísahy a zrady, zločinské nápady a vraždy, a aby som všetko v jednom slove zahrnul, ruhaniny oproti trojjedinému Bohu sa tak rozmnožili: že v jednom volebnom okrese práve sa Boh zapiera, sviatosti poškvrňujú, duchovenstvu znevažuje, a dedictvo Krista na viechu vystavuje, aby od mimo idúcich zhabané a tak Cirkev Kristova všetkej podpory hmotnej pozbavená bola.

Chytré úskoky tieto pre šibalstva, na svoju ruku rozsobašenstva, cudzoložstva, rozumkárstva, neverstva, farizejstva, nevycválaného nadutstva, a tisicnasobného o mnoho povážlivejšie rany dobrým mravom a a viere zadali, ako všetky spisy Renanove! V dôležitých dobách týchto síce zvláčte „Consulibus convendum est, ne Respublíca ditrimentum capiat: avšak ani nosič katolíckych záležitosti umĺknuť, podstatu svoju zanechať, a tak vec svätú zradiť nesmie. Jestli kedy zaiste teraz on musí nejestvujúci bohužiaľ! ústav Sväto-Vojtešský zastupovať, a menom jeho neohrozene „instare, obsecrare, et increpare in omni parientia et doctrina.“

Vzťahom toho to, my v záujmoch svätej veci katolíckej žiadame, a s dôverou očakávame, že náš Cyríl-Metod s novým rokom v novej podobe a sile vystúpi. Vystúpenie toto sa najprospešnejšie stane, jestli často opakované heslo „spojenými silami“ zo všetkých ohľadov sa tak prevedie: že Cyril-Metod s Vojtechom zlúčený, a každom týždenne vydávaný, poučno-zábavnýmí rozmanitosťami sa odporúčať, a dopisovateľov práve tak, ako aj predplatiteľov si nadobývat neprestane. Požiadavka túto sebe každý odôvodni. Len vystúpenie takéto my považujeme za primerané duchovným a hmotným silami našim. Len vystúpenie takéto sa nám slabým a chudobným ešte Slovákom dariť môže. K primeraným a pre žiadaným podujatiam týmto priberme sa všetci, ako jeden chlap, a neminie nás požehnanie božské!

V nádejach týchto, že sa slušné žiadosti naše vyplnia, ponáhľame so smútočnými z právami našimi, žeby sme nimi novo vystrojeného Cyrila kaliť nemuseli, keď jedenkrát predsa to urobiť úprimnou povďačnosťou zaviazaní sme.
Áno povďačnosť a nezlomná lieta nás vedie, aby sme veľactenému čitateľstvu časopisu toho to od vysoko dôstojného a veľkomožného niekedy p. Juraja milý, opáta, a lektora kanonika nitrianskeho poslední pozdrav ten priniesli, ktorý sme len na upozornenie druhého priateľa Janka, začo nech sú mu vďaky, 18 p. m. v Nitre prijať šťastlivý boli. Práve sme totižto blaho darenie naše k 8O-ym 17-0 Novembra t. r. vybavovať sa majúcim, veľkomožného a vysoko dôstojného nekdy p. Štefana Bublíka, prepošta, dekana a farára vrábeľského, narodeninám, tlmočili a papieru,sverené pošte oddali; keď z tejže pošty pred uvedené od 13-0 novembra upozornenie k nám dorazilo, a nasledujúce povážlivé správy prinieslo:

„No ale, toto je nie, čo vám písať chcem, to je ešte horšie! A čo? Starý Apko náš Tvrdý asi od dnes týždňa vo veľkom neduhu sa nachodí; bez bolesti slabne, len keď zakašle pri ľadvinách ho zabolí; do jedla nemá. chuti žiadnej; dal sa už aj odpovedať; pritom ale je veselý, a celkom odhodlane kráča v ústrety smrti; ba áno veselý! P. Biskup ho v sobotu navštívil. Ja dnes ráno vidiac ho, badám, že okovidome vädne a padá; duch je jednaký; lekár hovorí: nie je pomoci! A tak teda snáď prv než sa nazdáme usne!!! Škoda človeka, ktorého kto zná či dakto bude v stave zastúpiť! Dnes dostal od p. Závodníka list, ja som mu čítal pri posteli. Smutnú správu túto s delte tým, ktorý si snáď žiadajú, aby aspoň daktoré vzdychy zaňho k Bohu zaslali. Až trati ozaj zomrieť, budem sa usilovať telegrafom to vám sdelit; a vy to potom ďalej podáte!!!

Správa táto na mňa tak hrozne účinkovala, že myslel som, že rána nedočkám. Medzitým ráno predsa prišlo, v ktorom vybavením spoločenskej za vyzdravenie miláčika národa pobožnosti, vybrali sme sa v sprievodníctve úprimného Jurka do starobylej Nitry, aby sme snáď poslednú úctu velikému zástupcovi svojmu dokázali, a darom duchovným sa mu zavďačili.

V úmysloch týchto stavili sme sa v milých Drážovciach, kde v ozdobenom a až po stolice ako i organ, nádherne opravenom, menovite ale mramorovou krstiteľnicou ako i preutešeným, novým oltárom nepoškvrnene počatej a krásnymi sochami Cyrila-Metoda otočenej Bohorodičky, ozdobenom chráme, predniesli sme o pätnú hostinu smerenia trojjedinému Bohu, žeby ako 1863-0 aspoň v doterajšom stave nám velikána nášho zachovať ráčil. Zatým v spoločenstve pre žiadaného rovesníka a starodávneho dôverníka Matka pospiechali sme k cieľu svojmu stým predsavzatím: že k zakrytiu účelov našich, vybavením povinnosti našej v Nitre, popoludňajším výletom cteného rodáka nášho vo Vrábľoch prekvapíme.
Avšak mi sme o mnoho viacej prekvapení boli, ako by bol býval tento dobrý krajan náš, keď zložením sa u milovano-cteného, vysokodôstojneho a veľkomožného p. Jána Krajčíka, opáta a kantora-kanonika, vyrozumeli sme: že s úctou menovaný prepošt vrábeľský už vtedy mŕtvy ležal, keď sme my jemu blaho darenie úprimné zaslali. V otázke zaiste postavený horlivý národovec, dobrý kňaz a pravo vlastenec, aj vo vysokej starobe svojej bol tak silný na duchu a na tele, že za zvtaštnú milosť túto božskú zvláštne vďaky nebesiam vzdať sebe zaumienil; z príčiny tejto povolal k sebe na 16-ý november takým hojným počtom priateľov a ctiteľov svojich, že k náležitému uhosteniu jej ich, MO novembra domácich svojich na trh do Nitry vyslal, aby tam k zriedkavej slávnosti potrebné veci zaopatrili. Medzitým, sotva poslušní sluhovia odišli, tak silná porážka mocného ináč rodomila nášho zachvátila, že v predrečnom pripravovanej slávnosti dni do matky zeme uložený byt musel. Nech je teda ľahko duši Jeho vo večnosti!

Predstavenie udalosti tejto nás tým viacej zronilo, keď o chvíľu pri posteli drahého chorého postavení, na milej ináč tvári Jeho smrť rozhniezdenú sme nalezli, a pohnutie naše nie bárs zákryt znali. Na šťastie po krátkom úcty dokazovaní, sám vysoký utrápenec nás z rozpakov vyviedol, keď našskou dobrosrdečnosťou sa ozval: vitajte Bračekovci! rád by som sa s vami vyprával: ale nemôžem! Zatým prejali sme slovami, a asi za Štvrť hodiny v ňom pokračovali, vyprávajúc velebnému starčekovi o pohyboch národa; ktoré s takou viditeľnou obľubou prijal: že k odchádzajúcim nám celú kázal tú opätoval, ktorú nedávno svojim hosťom predniesol. Páni moji! otvoril on ústa drahé tak silným hlasom, jaky na smrť nepoukazoval, ja vás ctím; avšak za kňazov vás neuznávam! Prečo? Pýtali sa zvedaví navštevovatelia. Preto, odvetil on, poneváč neplníte najvyšší zákon: milovať budeš Boha nadovšetko; blížneho ale ako seba samého! Každý dobrý kňaz ľúbi, a zaujíma sa za ľud ten, uprostred ktorého úraduje. Ktorý kňaz takto nejedná. alebo práve, ktorý oproti zvykom, mravom a reči národa svojho vystupuje, či ten vznešený charakter kňaza zasluhuje ?! V rozoberaní úsudku toho to dlhšie, a to tak zápalisto horlil: že trebárs len o okamženie drahocenné živobytie Jeho predlžiť chcejúc, prosiť sme museli vznešenca, aby sa upokojil, že mi do radu takých kňazov patriť nechceme. V osvedčením našim upokojený hodnostár prijal posledne bozkanie posvätnej a dobročinnej ruky svojej a v pokoji nás prepustil, pojedajúce: „s Bohom Bračekovia! milujte sa, a pozdravujte našich.“

Upokojením takto vrúcich túžob svojich, ponavštevovali sme ešte drahých našich, ba z rána budúceho dňa pokonali sme aj v zámku na včerajší úmysel výročitú pobožnosť založenia starobylého chrámu toho, a potom v dumách zahrliženi vrátili sme sa k svojím; aby sme im predne výstrahu dali pred tými neschodnými cestami nitrianskymi, na ktorých vo Veľkých Topoľčanoch pri moste v samom meste tak sme zaviazli, že štyria chlapi s drúkmi nás z blata a Štrku asi za pol hodiny vyťahovať museli; potom ale, aby sme ich predvedeným nezapomenutelným pozdravom ohradovali. Drahocenný pozdrav tento boli by sme hneď aj s celým mileným národom sdelíli, keby nás predne trápna neistota, potom ale sama smrť veľkého národovca nebola pomýlila.

Práve sme totižto 23-ho novembra pri obede sedeli, keď na pohnútku od vysoko učeného p. Pavla Uhrína, profesora na vyššom gymnásiume nitrianskom tú ďalekopisnú správu sme prijali: že v tom istom dni ráno o 10-ej hodine nezapomenutelný Apko náš v Kristu skonal! V nasledujúcom dni prišla druha od bl. p. Adolfa Gutvilla, notára v Nitre telegrafická depeša, ktorá nás poučila, že v sobotu, čili 25-ho t. m. druhých pozostatkov pohreb ovanie sa pokoná; za čo obom zprávodajcom vďačnosťou sme zaviazaní. Ač práve zaiste k pohrebu tomu pamätnému ustanoviť sme sa nemohli, predsa v stave sme boli nepočetných ctiteľov Nebožtíka o velikej udalosti poučiť, a žiadané pobožností smútočné sriadit.
Prvšia pobožnosť takáto sa vykonávala v 7-om dni oslávenca naše ho smrti, čili 29-0 novembra v kostole sv. Anny v Trenčíne, kde pri prítomnosti ctených národovcov a hojnejším počtom zhromaždeného veriaceho ľudu, slávnostné zadusnice sa vybavili: aby veliký mecén nás v nekonečných krajoch večnosti oslávený zostal.

Podobné pobožnosti smútočné sa aj v druhých chrámoch považských vykonávali; ktorým vyvodila Družina, keď l-o t. mes. v prítomnosti hojnejšieho duchovenstva trúchlo služby pokonávala, a vrúcimi modlitbami večné svetlo dobrodincovi svojmu vydobývala. S vrúcimi modlitbami týmito zaiste súhlasiť bude celý národ, keď sa rozhliadne, že v oplákavanom hodnostárovi nie len cirkev bezúhonného kňaza, vlasť svedomitého mešťana, Škola štedrého obhajca, chudoba nevyčerpateľného zástupca, človečenstvo Šlechetného ľudomila, ale aj národ slovenský jedného z najvýtečnejších a najzaslúžilejších synov utratil.

Toto je ten milosrdný Samaritán, ktorého už pred rokmi, a to len známe dobro dejstvá, na 50,000 zl. r. č. sú vypočtované, ktoré k rozšíreniu slávy božskej, k napomoženiu kresťanskej osvety, a k uľaveniu biedy ľudskej veľkodušne obetoval! Toto je ten miláčik a dôverník národa, ktorý vždy s pomocou prichádzal, keď núdza bola najväčšia! toto je ten šťastlivec, ktorý na odpor dlhotrvajúcej choroby, tak umrel, že aj najdôstojnejší ordinariát nekrológ Jeho zostavovaním príkladného kňazstva sprevádza! Toto je konečne ten šlechetník, ktorý aj v závete svojom 500 dukátmi na farský chrám žilinský, 500. zl. r. č. na lazaret nitriansky, a krom mnohých druhých základín, aj na rodinu svoju pamätal!

V požehnaní teda zostane pamiatka Jeho, trebárs aj ako veríme, veľkodušnosť Jeho druhom synovi národa nahradená bude! A v skutku, máme. dôkazy pri rukách, ktoré svedčia, že s veľkým mecénom slovenským láska kresťanská do hrobu pochovaná nezostala. K dôkazom týmto patrí pobožná, a zo 100zl.r. č. pozostávajúca základina tá, ktorú prev. p. Jozef Zoborský, duchovný správca na semeništi nitrianskom pri kostole sv. Anny v Trenčíne položil, a s ktorou nie len drahým rodičom svojim Imrichovi a Tereze, s ktorými kedysi tu blažené roky života útleho trávil, duchovný pomník vystavil; ale aj patričných súčasnitelov hmotne napomohol.

V skutku povďačná uznanlivosť náleží obetovavosti tejto kresťanskej, ktorá aj vloní dobročinnej veľkodušnosti svojej tým väčší výraz podala: čim na chatrnejšie dôchodky je obmedzená. Keď teda verejné vďaky šlechetne vystupujúcemu dobrodincovi vzdávame, zo srdca prajeme, žeby sa okres činnosti jeho rozšíril, v ktorom aj dôkazy kresťanskej lásky rozvetviť by sa mohli!




Na Považí, d. l3-ho dec.


Na Považí, d. l3-ho dec. -
Keby sa až priveľmi úzka medze nepriaznivých objateľství kurát neho kléru odstránili, vtedy by sa aj dôkazy dobročinnosti jeho rozmáhali. Medzitým, buď Bohu chvála! aj pri skúpych okolnostiach týchto nachádzame príklady obetovavosti, z ktorých tu jeden predstaviť chceme.
Nedávno totižto sme hodnoverný správu prijali, že prev. p. Franko Novotný, farár v Kostolnonovejvši, zas otvoril Štedrú ruku svoju, aby ňou česť božiu rozmnoží. V pobožných výmysloch týchto vykázal 200 zl. r. č. základinu pre farský chrám čavojský, ktorá k účelom nám neznámym aj v skutku na večné časy ubezpečená je.
Dôkaz tento obetovavosti chudobného farára skvelé miesto medzi zbieranými štatistickými dárkami zaujme. Pán Boh zaplať a nahraď!

Príležitosťou touto pripomíname, že výreční naši dekani, Pongrác a Závodník, v zajtrajšom valnom zhromaždení spolku sv. Ladislava v Pešti vydržiavanom sa zúčastnia; a že priateľ náš Anton Kropácky práve sa z turnianskej kaplnky do Mšenného ako farár prevádza. Mnoho zdaru všetkým!

Z Banskej Bystrice 15 doc. Dňa 14 dec. Školská mládež Kr. kat. gymnasia naše ho, u prítomnosti sboru učiteľského, slávila „Vent Sandŕ, prosiac Boha všemohúceho, aby otvorený snem výsledkom dobrým korunovať ráčil. Táto pobožnosť, ako aj najsv. Obeť konal d. p. M. Čulen, správca tohože gymnasia.
K ostávajúcim svätým hodom vianočným p. klerici semenišťa bánsko-bystrického pripravujú sa k vianočnej besede, s ktorou nielen predvečer vianočného hodu oslávit chcú, lež s týmto spolu aj spojiť slávenie slávnostných menovité svojho najmilostivejšieho Arcipastiera, Štefana Moysesa, biskupa baňsko-bystrického.

Program
vydržiavať
sa majúcej vo „štedrý večer“ slávnostnej

BESEDY.

zriadenej od údov cirk. lit. spolku sv. Karola Bar. Na semenisku b. bystrickom, ku osláveniu narodenín Spasiteľa sveta Ježiša Krista a menín Jeho Excelencie nášho milostivého arcipastiera
Štefana Moysesa
Motto: „Christus natus est nobis: Venite adoremus.“

„Domus paterna;“ úvodná reč, predniesol Ft. Xav. Heimberger.

Oddelenie I.

1. Hudobní úvod.
2. Slávnostná reč; predniesol J. E. Podivimký.
3. Cirk. spev: „A soli: ortus oardine.“
4. Das „Glória und Oledo“ am Weihnaclltsteste; predniesol A. Bogisits.
5. Pastierska idyla, (Sextet na husle).
6. Deklamovanka: „Spasiteľ,“' od J. Hollého, predniesol K. Pilko. ,

Oddelenie II.

1. Pastierstvo a roľníctvo,“ Selanka; osoby: Stanislav, Bohumír, Predslav, Bratslav a Čestislav; so spevom sprevádzaným phylharmonikou.
2. „Zvon večerný,“ Štvorspev od J. L. Betty.
3. Deklamovanka: „SUS mariahos,“ olaszból, Petrarca után; predniesol P. Krupá.
4. „NOC,“ Solospev s hudobným sprievodom, predniesol K. Baránka.
5. „Záverečná reč,“ predniesol J. Ev. Kuklička.
6. Pápežská hymna, spievaná celou spoločnosťou so sprievodom.




Správy.


b) Správy.

Viedeň. (W. K.) Zo stránky ministeria bola J. E. p. kardinál a arcibiskup viedenský upozornený na to, že sa v c. k. východnej akadémii nachádza kalich, majúci striebornú kúpu s bronzovou nôžkou, na ktorom stojí nápis, že kúpa tá je ešte z onoho kalicha, ktorý upotreboval blahosl. Kanisius v čas svojho meškania vo Viedni. J. Em. p. arcibiskup, ktorému tento pamätný pozostatok bol ponechaný k slobodnému nariadeniu, dal ku kupé tej striebornú podnožku spraviť, k čomu staviteľ Lippert nákres vyhotovil, tak že sa ozdobiny kúpy veľmi zmyselným a podareným spôsobom na podnožke opäť predstavujú. Nový nápis na nej bude svedčiť, že kúpa kalichu toho je pozostatok bl. Petra Kanisia, a tento pozostatok jakožto veľmi drahocenný daruje J. E. chrámu metropolitanskemu.
Brno. V schôdzke kat. jednoty sv. klementskej d. 19. nov. p. A. Zaoral mluvit o pravej národnosti aká sa dá smierit s kresťanstvom.
Královi Hradec. D. 5 nov. ako i po cely týždeň na to slávil sa v tunajšom stoličnom chráme pamiatka dvestoročná založenia biskupstva královohradského spôsobom dôstojným; konaná bola totiž starostlivosťou J. Exc. najdôst. p. biskupa Karola Hanla sv. misia od kňazov svetských, ktorá sa d. 4 za počala a trvala do 10 nov. J. Exc. najd. p. biskup, trebárs už 84-ročný starček, podával sám veľkej časti kajúcnikov tela Pána. Vedľa stoličného chrámu stoji tak zvaná vysoká biela veža, u ktorej stojí kostol s kupolou sv. Klementu zasvätený, tomu totiž, ktorého ostatky vynalezli naši sv. apoštolovia Cyril a Metod.
Terajší kostol stoji na mieste prastarého kostola pochádzajúceho hneď z prvých dôb kresťanských. (HI.Br.)
Záhreb. J. Exc. najdôst. p. biskup diakonský J. J. Strossmayer daroval spolku ku podpore chudobných žiakov študujúcich na gymnasiume varaždínskom 1000 zl.
Varšava. Zomrel tu ex provinciál rehole kňazov Basilitov, P. Basil Kalinmoski v 108 roku veku svojho: Až do posledku zachoval úplnú prítomnosť ducha.
Poznansko. Podľa žiadosti sv. Otca, prejavenej kroz pápežského nunciusa v Drážďanoch, metropol. kapitula poznanskú dla storobilého práva svojho vymenovala grófa Ledochowského, pápežského nunciusa belgickej vlády, za arcibiskupa poznanského, jakožto muža vynikajúceho ušľachtilými čnosťami kňazskými, rozsiahlou učenosťou a statočným razom.
Brusel. O novom ministrovi osvety a právo súdia Bara píše „Augsb. Posiztg.“ že teprv 30 rokov pociťuje a že svoje povýšenie akorat má jedine svojej nenávisti naproti všetkému, čo je katolícke, ktorú ako vyslanec pri rozličných príležitostiach viac raz dosvedčil. Tak v zasadnutí 9 mája 1863 sa vyslovil. „Rád by som videl terajšiu vládu v Ríme padnúť.“ Jeho úsudok o belgických biskupoch (11 dec. 1863) znel: Nehovorte mi o zmierlivom duchu týchto ľudí; ich duch neni duch pokoja, lež rozbroja; oni sú to, čo jednu polovicu Belgicka huckajú proti druhej.“ O duchovenstve prejavil sa (to marca 1865) „U tohto panuje samá zvrchovaná miera tej najvyzývajúcejšej krestanosti; ono drží všetko za dovolené a šliape nohami tie najrostoduchejšie zásady mravnosti.“ O kláštoroch tiež takto sa vyslovil (17 jan. 1865): „Kláštory boli vždy na škodu krajín... Kláštor je ústav vedúci k lenivosti a pohodlnému životu. Jestli sa ktorý národ necíti byt do cela šťastlivým, toho vina sú vždy kláštory.“ V ten istý deň hovorili tiež „o ohromnom majetku o palácoch a o bezuzdnej nádhere kláštorov.“ Poťahom na otázku o hrobitovoch, ktorá sa v Belgicku teraz tak ohnive vedie., prejavil sa: „Farárovi v tejto veci dať slobodu. neznamenalo by iné, ako mu dovoliť, aby na mŕtvole statočného človeka potupu spáchať mohol.“ Toto je krátky nestína jeho nepriateľského ducha proti Cirkvi kat. a jej inštitúciám. Smutná to vec, keď taký bezbožník sa dostane k veslu vlády. Nešťastlivá taká krajina!

Itália. Biskup Ghilardi z Mondovu poslal kráľovi Viktor Emanuelovi pamätný spis o návrhoch zákona, ktoré sú na ujmu Cirkvi a o terajšom stave mnohých talianskych biskupstiev. Z pripojenej k tomuto pamätnému spisu prílohy vynímame nasledujúce dátky: V Piemonte je 9 biskupstvá uprázdnených (jedno od r. 1853, druhé od r. 185-1), jeden biskup je ale podruhýkrat (tento krát pre vyhlásenie jubilea) odsúdený. V Ligúrii a na ostrove Sardínskom je 9 biskupstve uprázdnených (dve od r. 1853, jedno od r. 1854,) jeden biskup je do vyhnanstva poslaný; v Lombardsku sú dva biskupi preč zahnaný; v Palme je jeden biskup do vyhnanstva poslaný, jeden je v žalári a jeden sa navrátil z vyhnanstva; v Modene je jeden biskup do vyhnanstva poslaný a jeden obžalovaný. V Toskansku je 7 biskupstvi uprázdnených, arcibiskup pisansky, kardinál Corsi je od r. 1840 v Turíne uväznený. V pripojených zemiach cirk. štátu je 5 biskupství uprázdnených 9 biskupov vyhnaných, 7 vo väzení alebo internovaných, tria nie sú od vlády uznaní; v Neapolitánsku a Sicílii je 12 biskupstvi uprázdnených, 44 biskupov preč odohnaných, jeden v Turíne internovaný, traja boli do vyhnanstva poslaní, ktorí sa ale už navrátili (W. K. Z.)

Rím. - Časopis „Díritto“ vychádzajúci vo Florencii priniesol z obežníka veľkého východu z Palerma tú nehanebnú lož, že praj Pius IX vo svojej mladosti bol vstúpil do rádu slobodných zedníkov a že aj ako člen bol zložil obyčajný toho rádu prísahu. Z Diritto prešla táto lož do všetkých európskych novín. Avšak vec túto neni nová. Už pod republikou r. 1849 prešla tá lož do verejnosti. Pius IX vtedy vo svojom príhovoru od 20 apr. poznačil ju ako ohavnú lož a ako tú najnepravejšiu a najtrpkejšiu pomluvu, ktorá bola proti jeho osobe namierená. Ľudia, čo teraz túto infámiu proti námestníkovi Kristovmu vyšprihnút sa opovážili, sú to ty istý, ktorý vo svojej opovážlivosti sa nebáli a nehanbili i samého Krista Pána bohorúhavé prvým sansculottom pomenovať. (W. K. Z.)

V Mosilií. Utvorili mladí ľudia, počtom 6000, medzi sebou spolok proti prílišnej nádhere, ktorí sa verejne prejavili, že nechcú sebe brat za manželky také ženy, ktorým najvyššia úloha a ciel života je márnotratné šperkovanie.

Londýn. - Nový arcibiskup Dr. Manning vo svojej odpovedi držanej na reč, ktorou ho počas svojho slávnostného úvodu do stoličného chrámu duchovenstvo uvítalo, riekol medzi iným, toto: „Aká bude naša budúcnosť, to vie len sám Boh; však ale musíme s dôverou očakával veliké vecí a so stálou vernosťou sa usilovať ich v skutok uviesť. Neplnili by sme našu povinnosť k naše mu majstrovi božskému, keby sme cieľa zámer náš postavili nižšej nežli na obrátenie celého Anglicka, na vyslobodenie všetkých našich bratov z kacírstva a odpadnutia od pravej viery, na opakované spojenie našej drahej vlasti s kráľovstvom Kristovým.

Dve veci sú isté: za prvé , že protestanti už dokonal ako všetky ostatne kacírstva 300 rokov a teraz sa rozpadúva a pomíňa; a za druhé, že viera kat. sa na všetky strany rozširuje. . . . V jednom alebo dvoch pokoleniach bude anglikanizmus to, čo je arianismus alebo donatismus kapitulou v histórii. Nezmenná, nehynúca cirkev prejaví sa ale u prostred všetkých tých zo dňa na deň sa zmáhajúcich bojov svetových jakožto jediná archa spasenia na Širokom morí.“




Katolícka Literatúra.


Liturgia, čili Vysvetľovanie obradov rímske-katolíckej Cirkvi pre kat. a školskú mládež.. Zostavil a vydal Anton Cebecauer, prof. náboženstva na kat. kr. gymnázium banskobystrickom. Vo Viedni tlačou Karola Goriška.“ K dostaniu u pôvodca.

Veľ. p. profesor A. Uebecauer, zo zásad pedagogických a vlastnej skúsenosti znajúc, že prirodzený a z ohľadu Školskej slovenskej mládeže jedine zdaronosný prostriedok vyučovania je vlastný materský jazyk slovenský ; nechcejúc ukrivdenie Bohom daných práv slovenského národa, lež s prospechom a nie za chlebíčok nechcejúc pracovať i na narodilo cirkevnom vzdelaní mládeže slovenského národa, opäť slovenskú cirkevnú literatúru obohatil s knižkou, s odobrením najd. b. bystrického Ordinariatu vydanou, ktorej nečelný nápis na čelo tohto oznamu sme položili. Okrem predmluvy bude počítal 192, st. v malej os morke. Jej cena bude 75 kr. r. č. Ležia predo mnou už 5 hárky, a na začiatku b. r. 1866 dokončená obsahoval bude 12. hárkov.

Keď knižku tuto vo ználnost uvádzame, neupozorňujeme na ňu jedine mládež školskú a tých, ktorým vyučovanie nasej slovenskej mládeže zverené na srdci byt musí, lež aj velebné duchovenstvo, učiteľstvo a každého kresťana; lebo tamto nájdu v nej predmety, ktoré vyučovať , tento ale také veci, ktoré znať nielen užitočné, no i potrebné je. Kto nezná význam posvätných, obradov, ten si ich nevšíma.. ich oceniť a si vážiť nezná, ich zanedbáva, ba bohužiaľ! často i opovrhla. Tieto nevedomosti a z nej vyplivavujúcim nedostatkom v ústrety ide spomenuté Liturgia.

Takto spomenutí Líturgiku, ktorej papier, tlač, podoba, úhlednost, sloh a mluva k výtečností knihy náležia, v známosť uviesť, znamená už dostatočne odporúčať.




Posledne slovo

Redakcia „Cyrilo-Metoda“.


Posledne slovo k vľct. Obecenstvu Cyrila a Metoda.

S týmto číslom dokonáva náš „Cyril a Metod“ svoju XV-ročnú púť, a lúči sa bolestne s tými, ktorí mu až do konca verní zostali. Že sme my z našej strany všetko k jeho udržaniu vynaložili, ani žiadnej obety neušetrili, v tom nám uspokojujúce svedectvo vydáva naše vlastné svedomie. Tým ale pl. t. pp. ktorí nás či duševne, či hmotne podporovali, aby tak časopis tento od pádu zachovali, vrelé tu vďaky skladáme, a ich spolu prosíme, aby sa teraz tým horlivejšie „Vojtecha“ ujali. ktorého ľud náš v týchto bezbožných a mravnej nakazenosti plných časoch ako kus každodenného chleba potrebuje. Snáď len Cirkvi našej a nám Slovákom v nej zvlášte blaženejšie časy svitnú, že bude môcť náš teraz pochovaný „Cyril a Metod“ zase z mŕtvych vstať a medzi svojimi spásonosným životom žít. Má-li ale z mŕtvych vstať, žiaduco je, aby sa to pred vypršaním šesť mesiacov stalo, lebo potom prestane jeho koncesia, a o novú sa uchádzať bude nádobno a preto prosíme, aby kto z našich národovcov má k redigovaniu a vydávania časopisu tohoto i vôľu a schopnosti i spôsob a príležitosť, nám to čím najskôr, najdiaľ ale do konca mája bud. roku, ohlásil, aby sme potom na takého, s privolením patričnej pravomocnosti, koncesiu časopisu toho to preniesť mohli.