logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Časopis: Cyrill a Method, rok 1865, číslo 21


Obsah:



: Úvod a záver
: O Protonotároch.
: Encyklika od 8-ho dec. 1864 a jej nepriatelia
B. L. : Dopisy.
Tritinov. : Na Trenčianskom Považí
: Banská Bystrica
: Správy


Úvod a záver




Cyril a Metod
Časopis cirkevný

Číslo 21.
V Skalici, v štvrtok dňa 15. Augusta 1865
Ročník XV

Predplatná cena celoročná: 4 zl. 50 Kr. polročná: 2 zl. 25. Kr. r. č. s poštovou dopravou. Predpláca sa u vydavateľa a redaktora
Dr. Andr. Radlinského farára kútskeho. Adresuje sa do Holíča (Uhry) via Godlig. Vychádza 15, a 30, každého mesiaca na búrku.




O Protonotároch.


Protonotarius , slovo grécke Protonotarios, t. j prvý zápisník, vyznamenáva hodnosť cirkevnú pri dvore rímskom, ktorý sa ináč volá prvým spisovateľom cirkevným, alebo zápisníkom Stolice apoštolskej Protoscriptor Ecclesiae, Notarius Sedis Apostolicae. Táto hodnosť vzala svoj pôvod s počiatkom cirkvi. Už totižto roku 48. Clemens I. rímsky Pápež Rím na sedem krajov podeliac, v siedmych krajoch mesta sedmorých zápisníkov ustanovil, aby skutky mučeníkov vybádali a spísali. Títo zápisnici pre vznešenosť úradu svoje ho, prví zápisnici čili Proto-Notari pozdejšie z nazvaní, aj po zavedení pokoja v cirkvi zadržaní a namiesto spisovania skutkov mučeníkov inými vážnejšími prácami bolí poverení, tak n. pr. nekdy bola Protonotarova povinnosť v čas vyvolenia Pápeža tomuto dla ľúbosti meno dát atd.
Sixtus V. rímsky Pápež počet jej ich rozmnožil na dvanásť, lež Rehor XVI. ich zase na prvotný sedmorý stiahnul; a Sixtus V. povolil im výsady najrozsiahlejšie. Tak mohli Protonotarov neúčastných, ritýrov zlatých
(Equites Auratos), Notárov apoštolských a doktorov theologie a práv tvoriť a nezákonitých rodu prinavrátiť, ktoré výsady ale Pius IX. r. pápež lebo zrušil, alebo na istú mieru odkázal.

Dnes protonotári sú trojnásobní v cirkvi: účastní, neúčastní a čestní (participantes, nonparticipantes et honorarii). Účastní, preto tak nazvaní, že krom dôchodkov vlastných, ktoré majú od Stolice apoštolskej, delia sa aj s inými úžitkami z rozposielania listov apoštolských ; počtom sú sedmoria a vyňatí sú z pod právomoc biskupov; v Ríme tvoria zbor ktorý môže pre seba stanovy utvoriť; každý rok štyroch doktorov teológie, lebo oboje ho práva alebo kanonického urobiť; avšak kandidátov sú povinní napred Pápežovi predložiť, a ich skrze 5. členov sboru svojho, alebo v páde prekážky kroz profesorov hlavného gymnázium v Ríme skúške podrobiť a jedného čestného Protonotára s poradcu Pápežovou vymenovať; nosia rúcho prelátske; majú právo po čas cestovania so sebou nosiť oltár nositeľný; a jak sú kňazi, môžu pri omši slávnej užívať infulu a iné pontifikálne paramenta aj v katedrálnom kostole, lež v prítomnosti biskupovej potrebujú privolenie toho to. Nosia rochetky a mantelletty, v kaple pápežovej predchádzajú poručníka Ducha sv. v Sasku (Commendatarium Spiritus S. in Saxia), messanského archimandritu a všetkých opátov infulovaných a t. d. Neúčastní (Nonpartici-pantes) sú počtom neurčití, majú síce hodnosť prelátsku i právo odznakov (insignium) prelátskych, ale poneváč sú pravo mocnosti biskupskej podriadení, bez privolenia biskupov nemôžu pontifikálne paramenta užívať, ako to nariadil Pius IX. roku 1853.; na miesto vyzdvihnutej výsady oltára nositeľného, teraz obra dujú sa len dovolením modlitebnice súkromnej (Oratórií privati). Čestní sú v Ríme a na vonku, hodnosťou a výsadami neúčastným rovní. Do počtu týchto len tí môžu byt povýšení, ktorých na túto hodnosť sám biskup odporúča, a listinami hodnovernými dokážu: že sú z rodu šlechetného a poctivého, rokov aspoň 25 majúci, zo stavu kňazského, doktori teológie, lebo juris, alebo ináč vysoko učení, a že ich dôchodok ročitý pri najmenej 200. škudov (400 zl. striebra) vynáša. Menovaní bývajú lebo kroz Pápeža listom apoštolským (Breve Apostolicum), alebo kroz sbor Protonotarov účastných diplomom.
Práva jej ich sú: a.) Môžu spísať listiny o príčinách blaho a svätorečenia sluhov božích. b.) Slušne bývajú volení za ochrancov radov rehoľných,
za sudcov synodálnych, za povereníkov apoštolských a za sudcov od Najsvätejšieho Otca privolaných v záležitostiach cirkevných a dobročinných. Potom do rúk jej ich slušne skladajú vyznanie viery tí, ktorí sú to učiniť dla úradu povišilí. c.) Bárs oni nie sú preláti, predsa nosia rúcho prelátske, ako: šatu až po päty dlhú a kepenček Juanteletto zvaný, pri sprievodoch verejných a iných úkonoch cirkevných i rochettu pod kepienkom. d.) Rúchom prelátskym Oblečení predchádzajú prednosťou všetkých jednoduchých kňazov, aj kanonikov, jednotlivé vzatých, nie ale vy sbor zhromaždených, a zaujímajú miesto hneď za vikármi generálnymi biskupskými alebo kapitulskými a za infulovanými Opátmi.
e.)Keď stoja pri službách božích Y rúchu prelátskom, dvojím osádzania ťahom uctení bývajú; sedia na mieste, kroz ceremoniál biskupský označenom, za opátmi, ani pred ani medzi kanonikmi. d) Keď obsiahnu kanonictvo, do chóru odievajú sa oblekom radu svojho, nie ale prelátskym,a sedia na tom mieste, ktoré im prislúcha dľa dobročnice, ináč bývajú podielov každodenných zbavení. f.) Nosia kolár a pančuchy farby fialkovej a prsteň. g.) Keď omšu sv. slúžia, nedelia sa najmenej od kňazov jednoduchých: preto obliekajú sa v zakrystii, sluhu majú len jedného, sami si nesú, odkrývajú a zakrývajú kalich, sami si i v knihe mešnej vyhľadávajú a strany prekladajú. Protonotari čestní, ktorí by inšie práva užívali, jestli by kroz biskupa, ako Stolice apoštolskej plnomocníka, jeden lebo dva razy napomenutí neposlúchali, udelenej sebe hodnosti v skutku sú zbavení.




Encyklika od 8-ho dec. 1864 a jej nepriatelia


Encyklika od 8-ho dec. 1864 a jej nepriatelia pri svetle
Brožúrky Félixa Dupanloupa, biskupa orleanskéko.
(Dokončenie)

Áno neberúc ani ohľad na prevzaté záväzky, je už držanie majetku dostatočnou čínou, že sloboda náboženstva zachovávaná b musí. Tak to čítam v jednej v Ríme vytlačenej a dosti známej knihe. A po všetkom tomto vyhadzujete nám ešte na oči sväto-bartolomejskú noc a Španielsku inquisiciu, na ktoré sťažovali si tak často aj samí pápeži. Ja z mojej stránky neznám žiadnych väčších učiteľov neznášanlivostí, žiadneho, kto by tak márnotratne s kľatbami rozhadzoval, ako práve týchto pánov. Oni obviňujú nás, že svedomiu naše „Gredo“ natískame: či ale nevidíte s akým rozkazovacím hlasom nám oni svoje natisknút chcú? Kto je teda tuná inquisitorom, a koho chcú tu spáliť?

Inkvizítormi sú oni učiteľovia novomódneho sveta; bárs nesvorní medzi sebou, zhodujú sa predsa všetci v tom, že naučím katolíkov ustavične obviňovať, osočovať a zatracovať. Usmiať sa musím , keď čujem, že blud tuná prenasleduje sa. Ja vidím ho víťazstva slávii,kdežto pravda trpí všade násilie. Pápež je spokojný s napomínaním a obracia sa len na svojich veriacich. Títo páni metajú kľatbami a chcú predpisovať zákony celému ľudskému pokoleniu.
Vo mene i svojho zle vyloženého Grada uzavierajú oni v Itálii revolúciu, vo Francúzsku, Belgicku, Rakúsku a dakde inde vytvorenie a potlačenie. Alebo kresťan alebo občan. Medzi týmto dvojím najväčším imaním ľudským máme si jedno zvoliť, na miesto oboje objať; tak žiadajú to oni. Oni chcú, aby spreneverili sme sa lebo občianskej prísahe alebo viere našej, a oni vynašli toto nové mučidlo pre svedomie statočných ľudí. O Cirkev svätá je po vždy tá pravá matka, ktorá nechce, aby jej dietky na dve polky rozseknuté boli. Neústupná sú vo svojich zásadách, je ona povoľná naprotivá ľudom, a dovoľuje , ba čo viac, odporúča každému človekovi, aby zadosť učinil povinnostiam svojím občanským a aj ako statočný poddaný, povinnostiam zákonitej ústavnosti svojej krajiny.

VII.
Politická sloboda.

Avšak, hovoríte ďalej, pápež siaha na pole druhé, ktoré mu zakázané je; on opúšťa duchovné pole svoje, a zaoberá sa politikou. A ja odpovedám vám: Veľmi krátkozrakými politikmi sú tí, ktorí nevedia, že politika vo svojej podstate a vo svojej zvrchovanosti hraničí s mravoukou; ktorí nevedia, že to patrí k pápežova právu, k jeho poslania a k jeho cti, aby svedomia objasňoval, aby hlásal povinnosti pred obličajom panovníkov a národov, aby pozdvihol hlasu svojho pred svetom za pravdu a spravodlivosť. On zaoberá sa s politikou. Hádam ale činí to preto, aby spoločnosťou zatriasol, alebo, aby jej základy upevnil? On zatracuje brutálne moc dejov a zvíťazujúcu nespravodlivosť. On bráni neporušiteľnosť: práva a spravodlivosti a neporušiteľnosť prísah .

On zastáva vážnosť pred mocou, zastáva všetky tie ochraňujúce zásady, bez ktorých nieto pokoja, nieto bezpečnosti pre žiadnu krajinu. On zatracuje právo vzbúrenia sa, suverenitu cieľa, a všetky tie streštené doktríny, ktoré včulajšiu spoločnosť do zvláštneho nebezpečenstva privádzajú, a ktoré zapríčiňujú, že žiaden národ zajtrajška istý neni. Kto vám to teda uverí, že pápež, poneváč zatracuje brutálnu moc počtov, a ponevač nechce, aby každé právo od skutočnejšej akejkoľvek väčšiny odvodzované bolo, že pravím , zavrhuje tie ústavnosti, ktoré spočívajú na všeobecnom práva hlasovania? Žiadny.
Pápež ohlasuje suvereným hlasom svojim, obdarený súc tou najvyššou autoritou, tú veľkú sociálnu a morálnu pravdu, ktorú síce sophistovia, ako J. J. Rouseau zaznali, ktorú ale mudrci všetkých vekov s nadšením prijali, že totižto: Počet sám nečiní právo. Či hádam: nepáchalo sa po svete v mene väčšiny (Majorität) to najstrašlivejšie tyranstvo? A jestli sú panovníci despotickí, či nebývajú dakedy komory ešte tyranskejšie a hroznejšie despotické? Či hádam volebné zhromaždenia nemôžu byť práve tak klamlivo vydržiavané, ako všetko iné? A či nevideli sme snáď nikdy vo svete hrať v mene všeobecného práva hlasovania smutnú komédie?

Ale ja pýtam sa, či jestvuje dajaký spôsob panovania, ktorý by cirkev zavrhovala? Nie. Cirkev svätá je katolícka t. j. pre všetky časy a pre všetky miesta. Ona žiada len jedno a to je: poslanie' svoje vyplniť a so všetkými vládami pokojne žít. A preto, že tejto myšlienke cirkevnej, ako aj v mnohých iných veciach, nerozumejú, preto činia nám tuná tie sebe odporujúce výčitky, a obviňujú nás hneď; že neznesieme sa so žiadnou vládou, hneď zase: že sme spolu vinníkmi každého násilia.
Pravdivé je to, že Cirkev dla podstaty svojej, neodvisla je od každého spôsobu panovania, a že prijíma všetky tieto spôsoby, keď sú len spravodlivé; s týmto ale nie povedané, že jej to ľahostajné je, jestli národy dobre lebo zle riadené bývajú, a že dietkam svojim vlastenectvo zakazuje. Všetky ale spôsoby panovania menia sa a Cirkev nemôže učiniť sa odvislou od žiadnej, poneváč je večná a všeobecná. Všetky vlády sú, relatívne a nedokonalé.
Už oddávna hádajú sa ľudia medzi sebou o najlepšom spôsobe panovania, a už u Herodota môžeme čítať pamätihodné pretriasania potažných výhod a aj nedostatkov demokracie, oligarchie alebo monarchie. Cirkev je povýšená nad tieto diskusie; ona nestará sa oto, či má byt republika, či monarchia alebo cisárstvo; vôňa ponecháva všetky tieto rôzne politické formy slobodnej voľbe svojich dietok. A ja opovažujem sa vyslovil, že z toho to ohľadu nieto slobodomyseľnejšieho ducha, ako je duch Cirkvi sv. A toto pôsobí ta vyššia jednota duší, ktorú ona po nad všetkými ľudskými rozbrojmi a hádkami v najúplnejšej slobode otvoriť vedela; to pôsobí tá čistá a tak podivu hodná mravná jednota viery. Môžeš sa ty ako kolvek politickej forme koriť; môžeš ty akejkoľvek krajine a akejkoľvek sociálnej ústrojnosti prináležať katolícka jednota ostane ti otvorená. Od 18 sto rokov obdivuje svet túto veľkolepú jednotu. To je božské Detinské by ale bolo myslieť, že táto rozsiahla znášanlivosť núti Cirkev k tomu, aby nadužívania posvätila , aby zakázala pravý pokrok potrebné opravenia v týchto zdokonaľovania obzvlášte súcich veciach.
Ako teda môže byť Cirkev pri tak slobodomyseľnom duchu, pri tak veľkodušnej ústavnosti, nepriateľky ňou politickej slobody? Hovoríte azda o neobmedzenej slobode? Kde ale, a kedy natrafili ste v dejepise na túto záludu (chiméru)? A ako že to stoji s vami z ohľadu na slobodu? Dovoľte mi túto otázku. Čo sa mňa týka, mám v ošklivosti násilné revolúcie a študovanie jejich preniklo útroby duše mojej. A predsa vyznávam úprimné, že patrím k tým, ktorí dôverujú občanským a politickým slobodám, k tým, ktorí úfajú, že slobody tieto pokojne vo vlasti mojej pokračovať budú. Ja patrím k tým, ktorí konajú na statočný spôsob obtížny pokus tento, ktorý je nebezpečenstvom a slávou 19. storočia. Buďme ale skromní. Je pokus tento už ukončený? Vydaril sa?

Za života môjho viem o desiati revolúciách, a v mojom biskupstve najmenej aspoň o šiesti sebe protivných stránkach. Každodenne čítame v novinách, že tá najmenšia sloboda nebezpečná je. Tá najsilnejšia vláda, a to ešte na tom najsjednotenejšom priestore , nedovolí aby mohlo 20 občanov zhromaždiť sa, aby mohli 3 biskupi spolu zmlúvat sa, aby bez ťažkosti založiť sa mohla škola pre malé dietky, aby bula pápežova z úst kňazových slyšaná byt mohla. Tak ďaleko prišli sme za 76 rokov po r. 1789. A tie chýrečné zásady tohto roku sú ešte porád a to z mnohého ohľadu v stave ideálu, ktorému sa koria, bez toho žeby ho v skutok uviedli. .A vy sami, vy lopotní advokáti slobody jak ku podivu zabúdate ustavične na slobodu, čo sa nás týka!
Keď zhromaždí sa dakoľko občanov aby sa s voľbami zaoberali, a prepadnú zákonu, ktorí zakazuje zhromaždenia viac ako 20 osôb, ten krát vzdycháme my katolíci nad týmto nedostatkom slobody. Keď ale porúčajú nám, keď prikazujú nám mlčať, keď odsudzujú nás v štátnej rade, ten krát sa vy málo staráte o urazenie slobody v našej osobe, a áno dakedy čujeme s prekvapením od vás to schvaľovať.

Mohol bych vypočítať tuná všetky málo liberálne kroky , ktoré ste proti nám žiadali alebo schválili tomto ohľade beduje váš liberalizmus. A potom sa čudujete, že pápež, ktorý každodenne v mene slobody napadnutý, zhanobený a
skľúčený býva proti tomuto dvojmyseľnému slovu . Či nevytisol už sv. Peter, nesmrteľný predchodca jeho, tejto istej slobode znak potupy na čelo, keď ju nazval, velamen malitiae, zásterou zlosti? Vy čudujete sa, že on, poneváč vidí klátiť sa zem pod experimentmi vašimi, im ešte porád nedôveruje, a vyvolávate: „Nie zásady jeho neznesú sa s našimi, bo nedajú sa previesť . . . Sú tie vaše už prevedené? Či prohlašujete vy dačo užšieho, ako povetmé zámky? Nie ste prinútení, vy pyšní filozofovia prijal len rozdiel medzi thesou a hypothesou, medzi teóriou a prevedením, ktorý vám u theologov tak pohoršlivý je?

A kresťanom a všetkým rozumným a nepredpojatým ľudom hovorím:

Rozpomeňte sa, že ten, ktorý hovorí, je námestník Kristov na zemi; majte v úctivosti aj to,čo nás do rozpakov privádza; pýtajte sa z ohľadu toho to biskupov a nie novín podrobte sa zo srdca a s úctou tomu, čo svätý Otec hovorí, a rozpamätajte sa aj vďačné na to, čo nehovorí. On nehovorí, že pokúsil sa najprv aj sám dať slobodu tomu ľudu, nad ktorým panuje. On nehovorí, že požehnal namáhania svojich dietok, ktoré použili rečnite a lis, aby obsiahli náboženskú slobodu a aby rozhorlili Francúzsko k hájeniu svätej stolice. (Brev. Pia IX. na p. Falloux a grófa Montalemberta) On nehovorí, že požehnal O'Connella, P. Ravignana a P. Lacordairea, ktorí opierajúc sa na práva slobody a občanov naspäť uviedli rehole do Francúzska; nehovorí že požehnal Írsko a že potešil Poľsko.“ On nehovorí, že zriadil znovu Cirkev v Anglicku a Holandsku a že utvoril v zjednotených štátoch a vo vzdialených misiách viac ako 20 biskupstva, ustanovujúc znovu v lone a pod ochranou verejných slobôd katolícka hierarchiu.

On nehovorí, že pociťoval vždy medzi najlepších služobníkov svojich spisovateľov , vyslancov, rečníkov francúzskych, belgických , španielskych, talianskych a nemeckých, ktorí tú prísahu, ktorú na ústavnosti svojich krajín na statočný spôsob zložili, ju aj na statočný spôsob plnili, takoví sú: Félix z Merode, Charles de Montalembert, Alfréd de Falloux; François de Corcelle, de Camé, Ozanam, Ch. Lenormant, de Vatimesnil, Cauehy, de Champagni, Donoso Cortés, Daniel O,Connel, de Theux, Albert de Broglie, Dechamps , P. Sauzet, de Rianeej, Alfréd Nettement, Ponjoulat, Augustín Cochin, Anatole Lemercier, Armand de Melun, Keller a mnohí iní, bez toho že bych pripomnel až po dnes nepremožiteľného Berryera a Brignolea, ktorý neúnavné bránil Cirkev v piemontskom parlamente, nezaomínajúc ani Talbota Norfolka a konečne ani udatného ministra Rossiho, ktorý u nôh jeho zavraždený bol.

On nehovorí, že miluje tým najútlejším srdcom Italiu vždy práve tak povoľne ako nezlomne, a že netrpí, aby rieklo sa mu, aby smeril sa s Itáliou, preto že dobre vie, že neprestal ju milovať nikdy. Však ale dosť! poneváč vy kresťania nepožívate slobodného slova svojich biskupov, aby vám spomoženo bolo slovám pápežovým rozumie, preto zaklínam vás, aby ste aspoň dovolili vyložiť samé pokračovanie Pia IX., reč svätej Stolice tak, ako sa sluší.
Prijímajte jeho slová tak, aby nasledovali ste jeho skutky a aby zapudili ste tak tie bezvýznamné strašidlá, s ktorými úzkosti chcú vopred vypočítané prehnanosti dušu vašu!

To sú slová vie hlasného Dupanlonpa, ktoré preniknúť a preraziť musia každé nepredpojaté srdce. V závere spisu svojho hovorí ešte o zlomyseľnom lisu, ktorý namierený je proti kňazstvu a Cirkvi, o neprajných proti týmto zákonom a do všeobecnej nemravnosti, navzdor ale všetkému tomuto, že nehrozí nebezpečenstvo Cirkvi svätej. On hovorí, že bárs by aj snáď zhynula tisícročia svetská vláda pápežova, že bárs aj prenasledovaná bude Cirkev, že tu teprv dokáže sa zjavne, že vie znášať sa Cirkev s každou vládou, aj s prenasledovaním. S včuľajším prenasledovaním Cirkvi, že dosahuje sa len to, že vracia sa šlechetnejší diel ľudského pokolenia k nej, praví filozofovia, štátnici, umelci áno aj priemysel sám prichádzajú pomalú do jej lona. A bárs aj mnohí myslia, že na hrozný stupeň vystúpila bezbožnosť, že on je predsa spokojnejší, nežli pred 40 rokmi, bo že zmáhajú sa každodenne kresťanské pravdy a čnosti, a že neúnavné pracuje sa vo vinici Pána.
Pri tomto, že keď pozorujeme na horlivosť a oddanosť jedných, a na zášť a nenávisť druhých, že musíme zvolať: Že veľkou mocou musí byt náboženstvo to, ktoré povzbudilo toľkých lásku a toľkú nenávisť. Že mocné je náboženstvo naše, to že dokazuje to, že keď otvorí pápež ústa svoje, že trasie sa Anglicko, Francúzsko, Nemecko, Rusko, Amerika, a k mlčí, že znepokojený je nad tým celý svet. A tak teda bárs akékoľvek búry podvihnú sa proti Cirkvi sv. a proti námestníkovi Kristovmu, že odolajú títo po vždy útokom týmto.




Dopisy.

B. L.


Vestník cirkevný
a) Dopisy.

V Ostrihome na začiatku júla: Človek kresťan je opravdivý obraz sv. Cirkvi kresťansko- katolíckej. Bo, ako tamten až do posledného ducha svojho života musí bojovať naproti telu, svetu a diabla, aby nepadol do ich osídiel: tak aj táto stojí od jej počiatku v ustavičnom boji s nepriateľmi kríža a nebude od neho sprostená, dokiaľ anjel nedá trúbou znak k poslednému súdu. Boj tento pravdy naproti bludu, vykázaný, je Cirkvi sv. od samého božského jej Zakladateľa, keď riekol k apoštolom svojim, že oni sa budú rmútiť, svet ale radovať, a že budú v nenávisti u všetkých pre meno Jeho.
Avšak sľubuje im i hneď odmenu, ho jejich zármutok má sa obrátiť na radosť v kráľovstvo božskom; radujte a veseľte sa, hovoriac, ho odplata vaša hojná je v nebesiach. Aby ale Cirkev svätá, ako aj jednotliví jej synovia a dcéry neupadli na korisť diablovi a jeho prívržencom, tamtej poslal Ducha Sv., ducha pravdy, aby s ňou bol až do skončenia sveta; ku potvrdeniu týchto ale vo viere ustanovil sviatosť birmovania, ktorým stávajú sa v skutku, udatnými a neohrozenými bojovníkmi Ježiša Krista a jeho sv. Nevesty, Cirkvi katolíckej. A jestli kedy, zaiste za našich dni potrebujeme posilnenia a milosti nebeskej, bo sotva kedy otáčalo duše naše toľko nepriateľov, ako za našich pokušenia plných časov. Preto i náš najmilostivejší arcipastier, Jeho Eminencia p. kardinál, knieža primáš Uhorský Ján Kr. Scitovský z Veľkého Kýru udeľoval vo svätodušnú nedeľu sviatosť birmovania v bazilike ostrihomskej , ktorá pod službami božími ktoré sa sviatku tomuto zodpovedajúcou slávnosťou odbavovali preplnená bola veriacim jak tunajším tak aj okolitým Ľudom rozličného stavu, a počet sviatosťou birmovania posilnených vyššie než na 1000 vystúpil.
Dal by Všemohúci, by dnešní deň Duchom Sv. posilnení jeho služobníci až do smrti zostali stáli vo viere, čistí v mravoch a neporušení v láske naproti Nemo a blížnemu svojmu! Druhé, o čom veľct. Obecenstvo upovedomiť mienim, je to, že onedlho uvidí sa zase metropolis arcibiskupstva ostrihomského oslávenou jednou nie každodennou slávnosťou. Slávnosť táto nebude zaiste prevyšovať tú, ktorou posviacala sa pred niekoľko rukami veľkolepá bazilika ostrihomská, a však isté tiež je, že i táto bude patril do radu tých najväčších, slávnosť, na ktoré sa vždy s radosťou dívala a divá Cirkev sv. a ktoré sa len kedy v Ostrihome slávili.

Bude to posviacanie jak veľkolepého, tak zaiste aj slávnej arcibiskupi i ostrihomskej zodpovedajúceho nového semenišťa, ktoré Jeho Eminenciou, naším najmilostivejším Arcipastierom dňa 8. októbra b.. roku, vykonávať sa bude, pri ktorej slovnej príležitosti aj Jeho Excelencia p. Marino Falcínea, nuncius pápežský vo Viedni, zase 08trihom svojou prítomnosťou poctiť ráči. Keď toto správu o posviacaní ostrihomského semenišťa - do ktorého budúceho školského roku aj chovanci VII. a VIII. triedy, ktorí dovčuľ v Trnave študovali, preložení boli a ktorého obšírnejší opis poštám, oznamujem spolu tú premenu - ktorá síce v iných časopisoch, nie však v našom Cyrilovi uverejnená bola že stala sa v slovnej kapitole ostrihomskej.

Najvyšším totižto vynesením Jeho e. k. ap. Veličenstva, vysoko dôstojný p. Karol Somogyi , kanonik požunský, stal sa kanonikom ostrihomským; dňa ale 20. mája výsosť oddst. p. Michal Kemp, kanonik ostrihomský, odobral sa po dlhoročnej práci do večných stánkov. Ostatky tohto ctihodného 73 ročného starčeka sama Jeho Eminencia pochovaný do kapitulskej krypty baziliky ostrihomskej. Pokoj prachu jeho! B. L.




Na Trenčianskom Považí

Tritinov.


Na Trenčianskom Považí, 20 júla.Najistejši dôkaz človeka čnostného a čistého srdca je: verným a šľachetno mysleným byt v maličkostiach. Kto vernosť a šľachetnosť dokazuje pri malých veciach, ten ani v dôležitých dobách ju nezradí. Keď v srdci človeka poctivosť, spravodlivosť a dobrota je tak zakorenená, že i v maličkostiach nešľachetnosti sa dopustiť hrozí: u toho sa čnosť v druhú prirodzenosť premenila. Príroda vo všetkých veciach po stupňoch kráča. Jak srdce pokazené nebýva razom zošlechtené: tak čistota jedným skokom do záhuby neupadá.

Čnosť kresťana nič neni iného, ako zvyk a náchylnosť, dla ktoré vždy sa namáha dobro činiť a zmýšľať. Náklonnosť túto ináč sebe získať nemôže, ako keď v tom ustavične cvičený o vedený býva. V jednom dni nešlechetníkom sa nikto nestane. Hriešnik z počiatku si zohráva len v mysli so zlým úmyslom; keď k tomuto privykne, vyriekne ho slovami; a keď na to nenasleduje trest, prikročí k vyvedeniu skutku. Preto každému, komu u šľachtenie srdca a kresťanská dokonalosť sú sväté, dôležité veci, nie len na sebe ale aj na zverencoch svojich s maličkosťami začína, ako sa to na gymnázium trenčianskom pokonáva.
V Trenčíne totižto velební, a na poli cirkevnom ako i literárnom vysoko zaslúžili otcovia jezoviti, hneď včas otvorenia gymnasia miestneho 1655-0 r. zriadili tovarišstvo nepoškvrnene počatej bl. P. Márie , ktoré až do 1773-0 r.,v ňomž pod ostatným správcom tovarišstva mariánskeho nábožným grófom Jánom Illésházym pre žiadaný rád jestvovať prestal, behom “8 rokov s najlepším prospechom pestovali.

Odstránením Jezuitov r. 1776-0 otázočke gymnázium oddalo sa ústavu pobožných škôl, ktorý aj spolok mariánsky až do 1784-0 so zápalom spravoval; keď za tým riešením cisára Jozefa 2-ko zrušením všetkých bratrství mariánskych, aj trenčianske tovarišstvo vyzdvihnuté zostalo". Mohutné hýbadlo mravopočestnosti a nábožnosti sa pohrešovalo až do 1855-o r.,v ktorom nábožný biskup Imrich Palugyay práve 2-ho júla pred ráčené tovarišstvo slávnostným ohľadom s kriesil a obnovil. Spôsobom týmto práve dnes sa završuje desiaty rok, čo náboženský ústav ten jestvuje, ktorý už viac kňazov Cirkvi podal, a ktorý nie malo uznaný a vyznačený tým zostal, že zvláštnou blahosklonnosťou k spolku tomu vedený osv. p. biskup Augustín Roskovanyi, na miesto stenového , olejový, krásnym rámom zaopatrený, Nepoškvrnenej Bohorodičky, za 64. zl. r.č.zaopatrený obraz, oltáru oratoriuma mariánskeho vykázal, a posviacku jeho dost. p. Jánovi Dualskýmu, kanonikovi a farárovi beckovskému , terajšiemu to ústavu správcovi zveriť ráčil.
Posviacka tato, ako počúvanie, pohnala sa bohužiaľ! len súkromne. Predošlého totižto mesiaca 1-o dňa s úctou menovaný správca pri bočnom, nepoškvrnenej Bohorodičke zasvätenom oltári chrámu sv. Františka Xav. malú svätú omšu odslúžiac, v slávnostnom pochode pod laba rum, zástavou a všetkými významy, ako sa na slávnosť nepoškvrnenej P. Márie a božieho tela, aké i pri pohrebe avšak v smútočnej teda podobe, patričných údov koná, a uprostred spevu srdce pohybujúcej piesne: „Ave maris stella “ postupoval s mládežou do aratoriuma otázočného, kde predne o úcte hl. Panny slávnosti primeranú dôraznú reč držal, po ktorej predpísaným obradom cirkevným vystavený už na oltári obraz posvätil.

Nad prijatou ozdobou touto oratoriuma uradovaný predstavený mariánsky v. o. Ambróz Bezák, v nasledujúcom asi zmysle zverencov svojich oslovil: Tovariši mariánski! Ľúbezný spisovateľ v reči latinskej Cornelius Nepos v životopise znamenitých vodcov vojenských o Titovi Pomponiovi Attikovi píše: že keď za časov dobrosrdečného muža toho nepokoj v Ríme vypuknul, by snáď jestvujúce tam stránky neurazil, považoval čas ten dla náklonnosti svojej k učeniu za príhodný, a preto odobral sa do Athen, aby sa v gréckych umeniach vycvičil. Poneváč ale starosť mu spôsobilo, aby cesta táto domácnosti jeho nejakú ujmu nezapríčinila, preplavil tam aj velikú čiastku majetku svojho, s ktorým nie malo sa vyznačil. V čas zaiste bydlenia svojho v Athenách, tak veliké dobrodenie mešťanom tamojším preukazoval: že keď sa obecný pôžičky zaviesť musel a oni k tomu slušné výnimky nemali, vždy s takým prostredníctvom prispel, že nikdy od nich úroky nevzal.
Dobro dejstvom týmto neupokojený, aj tú štedrosť dokázal, že všetkých toľkým obilím obdaril, z ktorého každý sedem mier pšenice dostať mohol. Činom týmto sa stalo, že sa mu všemožnú verejnú česť preukazovala; áno v rade ľudu uzavreto bolo aby sa mu socha postavila. Medzitým muž šetrný, dokiaľ sa tam bavil, všemožne sa bránil aby sa mu socha nepostavila. Avšak keď mesto opustíl,už brániť nemohol. Vzhľadom čoho, nie len k úcte jeho, ale aj Fidiovi, dla druhých ale Midie, na najposvetnejšich miestnostiach sochy sa vyzdvihli. '

Tovaryšovia mariánsky! Vznešený príklad tejto po dlžnej povďačnosti pôsobiť musí na každého človeka, zvláčte ale na útle srdce vaše. Vierou touto vedený, nadejem sa, že aj vy synovskej povďačnosti vašej odpoviete. Aby ste ale do omylov dajakých neopadli, vyvolávam vás, postavte osv. p. biskupovi, milostivému to Otcovi vaše mu, ktorý vás obrazom týmto hl. p. Márie s láskavou ochotou obdarovať ráčil, socha, ale nie z latky, akú athensky vystavili Attikovi, ale vystavte mu sochu v srdciach vašich, ktorá by od mramoru a mosadze stálejšia bola, sochu totižto povďačnosti, pobožnosti a nevinnosti.
Aby ste ale v povďačnosti tejto nezostali za athenskými, ktorí aj Fidiovi, čili Midií sochu postavili; vystavte i vy veľk. p. kanonikovi a láskavému správcovi vaše mu, ktorý obraz tento dľa obradov cirkevných nie k malému povzbudeniu vaše mu o zápalistou zaujatosťou posvätiť ráčil, druhú sochu v srdciach vašich, sochu to poslušnosti, oddanosti a vrelej úcty. Aby ste ale tak dôležité dielo šťastlivo previesť mohli, nebuďte len menom, ale aj skutkom tovarišmi mariánskymi.. K tomuto cieľu usilujte sa nasledovať prebl. p. Márii v jej pobožnosti, nevinnosti, poslušnosti a poníženosti tak: žeby ste neúhonnými jej mravmi vždy sa honosiť mohli. Vzdychajte teda často ku veľkej Patrónke tejto vašej: Pod tvoju ochranu sa utiekame svätá Božia Rodička; primlúvaj sa za nás včuľ, aj v hodinu smrti našej. Amen!

Celú slávnosť túto zavŕšila voľba 15. nových tovarišov, ktorú kroz skutočných tovarišov tajným hlasovaním sa pokonala, a ktorú len na gymnasialnu mládež obmedzená, nie tak ľahko na poznačeného dajaký výstupkom čeladina pripadá. Bože daj, aby sa obmedzenosť tato nikdy použiť nemusela! Ho spodine vyslyš, aby ústav tento duchom pravým, duchom nabožno-národnim nadchnutých údov obecenstvu podával, a tak nie len národu, ale aj cirkvi a vlasti stonasobné prospechy prinášal! Tritinov.




Banská Bystrica


Banská Bystrica, d. 6. júla. Včerajší deň, ako pre celé Slovanstvo, tak menovite pre biskupstvo bansko-bystrické zavítal radostný a veľa významný. Zavítala nám slávnosť sv. Cyrila a Metoda, svätých to Bratov Solúnskych, prozreteľnosťou Božou od východu, odkiaľ nám Slnko Spravodlivosti zasvitlo , na našu slovenskú zem vyslaných; poneváč je to toho roku prvá výročnú slávnosť, na tento deň milostivým prostredníctvom Jeho Excelencie p. Štefana Moysesa, naše ho najmilostivejšieho Otca a Veľ pastiera, preložená a povýšená! Čiby hlavne mesto biskupstva bánsko-bystrického malo zaostať po zadu. Nie, ani veru nezostalo!
Už 4. júla vyšli hviezdičky, slávnosť cyrilo-metodejské predzvestujúce. Chovanci bánsko-bystrického semenišťa na svojich p. t. predstavených, ako tiež na dosť. p. M. end, gymnaziálneho riaditeľa, a A.Cebeeaura, gymn. katechétu rozposlali nasledujúce pozvanie.

„Že sa toho to roku, ako je známe, prvý raz slávi výročitá pamiatka našich Slovanských Apoštolov Bl.Cyrila a Metoda dňa 5. júla, chceme i my, vedený súc nevýslovnou úctou naproti našim Svätým, deň tento čo najskvelejšie a najslávnejšie, rozumie sa, že pokiaľ to naše slabé sily dopustia, zasvätili. Tým cieľom sláviť budeme pamiatku našich Svätých hore udaného dňa a síce cirkevným spôsobom o 6. hodine raňajšej v domácej kaplnke, národným ale spôsobom t. j. besedou o 5. hodine popoludní. Aby ale slávnosť naša tým velebnejšou a skvelejšou bola, opovažujeme sa požiadať čo najúctivejšie . . . by ste nás, jak by to bolo možno, jak ráno, tak i po obede vzácnou Vašou prítomnosťou poctiť ráčili.

Rozvrh besedy o 5. hodine po obede vydržiavať sa majúcej je nasledujúci, a síce:
1.) Slovenský štvorspev.
2.) Reč úvodnú; predniesol J. Badušek.
3.) Deklamovanky slovenské: a) „Verili sme aj ešte veríme“ od D. Maróthyho; predniesol P. Krupá; b) „Cyril a Metod“ od F. V. Sasinka; predniesol J. Jurkových.
4.) Deklamovanka ruská: lilleaermalb Poecila od A. vC. Ilymnana; predniesol J. Podivinský.
5.) Čítanie pôvodných básni zhotovených a smerujúcich k slávnosti tejto.
6.) Deklamovanka česká: „Horymyrov skok“ od J. Mareka; predniesol K. Takács.
7.) Deklamovanka illirská: Stepana Martanoviča „llirski bojnici“; predniesol J. Gočár.
8.) Reč církevno-národna; predniesol A. Trúchly.
9.) Deklalnovanka poľská: „Farýs“ od Ad.Mickievicza; predniesol K. Piľko.
10.) Reč záverečná; predniesol K. Cimboray.
11.) Slovenský štvorspev.
Ešte raz opakujúc našu úctivú prosbu, ostávame v B. Bystrici dňa 3. júla 1865.
vrúcni ctitelia udovia slovenského odboru spolku sv. Karola Bor. na
bisk. semenisku.

Pozvanie toto nezostalo bez výsledku. Pozvaní dostavili sa 5: júla na slávnostnú sv. omšu, ktorú vysoko. p. Fr. Berlica kanonik a rektor semenišťa s úplnou asistenciou Bohu všemohúcemu na česť sv. Apoštolov vybavoval. Pri sv. omši chovanci štvorhlasne spievali, ktorých utešený spev P. Egry, riaditeľ spevu a hudby zboru katedrálneho fisharmonikou sprevádzal.
Po sv. omši držal v. p. J. Skalečka, duchovník semenišťa, utešenú slovenskú kázeň o sv. Cyrilovi a Metodovi;" v prvej stránke na týchto svätých nebeských a nesmrteľných Dobrodincoch vysvetľoval vznešenosť v druhej ale obtížnosť povolania kňazského; horlivé vzbudzujúc, aby si onú vážili, tejto ale sa neľakali; vzbudzujúc ich konečne, aby horlivo pestovali v národe slovenskom to, čo sv. Cyril a Metod na dedičnej roli zasiali. Daj Boh, aby svätú pravdu túto naši chovanci nikdy z pamäti a zo srdca nevyhostili. Popoludní o 5. hodine opäť zhromaždili sa p. i. pp. hostia v seminári, aby svedkovia boli tej cirkevno-národnej besedy, ku ktorej boli povolaní.

Beseda táto ovšem do cela a odpovedala požehnanej pamiatke sv. Apoštolov slovanských: ako sv. Oslávenci boli Učiteľmi rozličných národov slovanských, tak aj v besede zastúpené boli rozličné nárečia slovanské; ako boli Zakladatelia bukvy a písomníctva slovanského, tak i ich pamiatka nielen raňajšou bohoslužbou a hlásaním sv. evanjelia, lež aj literárnymi plodmi zasvätená bola. Beseda vypadla výborne, a nakoľko oko ľudské budúcnosť tešiť dá, môže si svätá cirkev a slovenský národ nádej tvoriť, že chovanci takého zápalu za vec svätá a národne vzdelanie blahodarne v lone našej slovenskej diecéze účinkovať, a slovenský národ milovať a vzdelávať budú. Božie požehnanie s nimi!




Správy


b) Správy
Viedeň. J. Em. p. kardinál Rauscher na budovu chrámu u bielych garbiarov (Weiszgárber) opäť 1,000 zl. daroval.
Z Ľvova. Tuná umrel dňa 4. marc. ,ruskokatolicky kňaz .Ján Kovalský, majúc 102 rakov, ktorý ešte pred dvoma rokmi všetky povinnosti úradu kňazského dobre zastávať mohol. (HL)
Z Itálie. Viktor Emanuel vyvolal a spôsobil búrku závislú nad Italiou, aby ako zlodeji pri vypuknutí požiaru vo všeobecnom strachu a zmätku tým voľnejšie remeslo svoje privodzujú, a on pri všeobecnom tom strachu a ohromení, z akým búrka taká spojená je, tým ľahšie zámery svoje obsiahol. Lež teraz búrka tá hrozí i jemu samému nebezpečim; hromy lietajú už i nad jeho hlavou, pomnime len na jeho útek z Turína a tak hľadá nejaký hromozvod , ktorý by ho ochránil, i nachádza ho v ochrane náboženstva, katolicizmu, na ktorého skaze už toľký čas pracoval, utieka sa ku sv. Otcovi, ktorého vyhnať chcel; vyjednáva s Rímom, proti ktorému posiaľ jednal. Pius IX. Otec kresťanstva láskavo podáva ruku svoju zblúdilému synovi na zmiere: nie, želajúc si iba jeho polepšenie a nie pokorenie, i prijal vyslanca kráľovského z láskavosťou sebe vlastnou i hotový je zmlúval sa s vládou italskou stranila obsadenia uprázdnených stolíc biskupských pod nasledujúcimi výnimkami: 1. aby boli kandidovaní za biskupov iba toho úradu hodný; 2. aby sa povolilo biskupom, a vlasti vyobcovaným,nazpäť sa vrátiť na svoje miesta, a uveznenym aby sa navrátila sloboda; 3. aby už prikazovaní biskupi miesta svoje zaujať smeli.

Ako znamenia lepšej budúcnosti považovať možno iné udalosti, ktoré spoza mračien pokrývajúcich nebo italské milo prebleskujú. Vláda totižto odvolala návrh zákonov, dla ktorých mali byt i kandidáti duchovného stavu podrobení povinnosti vojenskej a zrušené všetky rády i spolky náboženské. Taktiež vyšiel od ministra osvety na všetkých prefektov obežník, v ktorom sa im prísno nakladá, aby všemožným spôsobom medze kládli rozširovaniu zlých a nehanebných spisov a obrázkov, ktoré vraj kazia mravy, ktorých úpadkom padá národ sám. (W. K. Z.)

Z Itálie: V svätý večer (18. apr.) slávnosti návratu svojho z Gaety a zachovania po čas nebezpečenstva v kláštore sv. Anežky objavil sa Pius IX. okolo poludnia na prechádzke na vršku Pincio a zojdúc dolu z voza, prechádzal sa pešky medzi stromovím, sprevádzaný húfmi ľudu, ktorý sa za nim zovšadiaľ hrnul. Na druhý deň 19. apr. odpoludnia navštívil pápež chrám sv. Anežky a večer toho dňa bolo mesto Rím nádherne osvetlené. Zvláštny úžas hodila plamenná stavba, na nej zostavené boli pamätníky pohanskej starožitnosti, v prostriedku pantheon Agrippov, na ľavo oblúk Septima Severu a chrám Vespasianov; na pravo chrám Vesnin, divadlo Marcelovo a jeden stĺp triumfálny.
Nad týmito povznášali sa víťazné pamätníky, vystavené k úcte pravého Boha; v prostriedku bazilika sv. Vavrinca so sochou, Píom IX. vystavenou a s obrázkom tohože svätého, potom náhrobník Helenin a baptistérium lateránske. Obraz tento planúci v mori svetiel spravil hlboký dojem na každého diváka. Aj fórum bolo veľkolepo osvetlené; menovite osvetlené boli tuná vzácnejšie starožitné pamätníky, stĺpy chrámové, oblúky Severu a Tita; chrám sv. Františky Rímskej jasal svetlom bengálskym, v barvách rozmanitých sa meniacim; čo spôsobilo čarovné podívanie. Medzi inými obrazmi vábil ľud predovšetkým obraz na námestí pantheonskom, na ktorom vyobrazený bol Pius IX. Jak uverejňuje encykliku od 8. dec. a zoznam odsúdených viet. Národy oboru zemského pokorne prijímajú učenie jeho, prichádzajúc obetovať hlave kresťanstva haliere svätopeterské; dolu v kotle horia spisy bludných učiteľov: Luthera, Voltaira, Renana. (HL)

Rím: Pri príležitosti sviatku sv. apoštolov Petra a Pavla obnovil pápež obvyklé protesty proti usurpaciam, v posledne roky na škodu svätej Stolice činením. Reč svoju zatvorí] nasledovne: „Dúfame, že milosrdný Boh, v ktorého rukách je moc všetkých, privedie lepšie časy (to sa my k nemu modlíme a nakladáme všetkým verným služobníkom Kristovým, aby svoje modlitby s našimi spojili ;) kojíme sa nádejou, že mnohých privedie naspäť na cestu spasenia, aby všetci v svetle svätej pravdy kráčali á aby takým mohol!!! prestal ten žalostný prevrat spravodlivosti a cirkvi tak veľmi škodlivý.“ O vyjednávaniach vlády sardínskej so sv. Otcom píše „Civitta cattolica“: že sa nemôže povedať, žeby všetky vyjednávania s Piemontom boli prostaty a žeby všetka nádej, k zjednoteniu bola zanikla, pokým sa Vegeli s novými úpravami bol nenavrátil. Toľko je ešte, že pri svojom druhom príchode do Ríma sebou priniesol návrhy, aké sv. Otec nijak prijať nemohol. A v tomto zmysle píšu tiež i listy francúzske, netratiac nádeje konečného vyrovnania.
„Unita cattolica“ poslala sv. Otcovi k svätodušným sviatkom 98 000 frankov ako výsledok svojej zbierky svätopeterských grošov. Generálny vikár vysvätil 54 čakancov na kňazstvo v bazilike lateránskej. v oktáve slávností svätodušnej. Slávny sprievod Božieho Tela viedol sv. Otec a udelil potom požehnanie. Na sv. Otcovi nebolo ani toho najmenšieho unavenia alebo omdlenia pozorovať. Dňa 12 júna bol u sv. Otca vrchní veliteľ tureckého vojska, Omar paša. Pred rokmi prešiel z rakúskej pôdy do Turecka, odriekol sa tam kresťanstva, a stal sa mohamedánom, aby sa stať mohol dôstojníkom. Zaiste veľmi dôležité veci ho viedli k tomu, že prosil o audienciu u sv. Otca, ktorú by sotva bol obdŕžal, keby odpadnutie svoje od viery kresťanskej neželel. (BL)

Londýn. - Tuná mali katolíci pod predsedaním novozvoleného arcibiskupa schôdzku v ktorej zvlášť hojne sa zúčastnila i vyššia trieda. Bol tu z mnohých strán učinený návrh, ako už i v týchto Novinách spomenuto, aby sa na pamiatku zomrelého nevyrovnateľného kardinála arcibiskupa Wisemana, vystavil stoličný chrám pre metropolitu westminsterskú, ktorý návrh bol aj prijatý. Zbierky na vystavenie toho to chrámu, zaprovadené do konca mája už 16,000 lib. sterl. to jest (160,000) zl.) obnášali. Katolíci teraz majú v Anglicku t arcibiskupa a 16 biskupov v Škótsku 4 biskupov a v oboch tých krajinách 1100 kostolov a kaplíc, 60 kláštorov mužských, 192 ženských 13 kollegii a 47 ústavov vychovávacích. Tieto dni bol úradne otvorený závet zvečneného kardinála Wisemana, od 30 októbra datovaný. Jeho Em. nezanechal žiadnych pozemských statkov; celý jeho majetok neobnáša ani 2000 sterl. Traja jeho príbuzní sú prehlásení za dedičov,i na služobníctvo jeho sa vzal slušný ohľad; terajšiemu arcibiskupovi Dr. Manníngovi odovzdal všetky svoje rukopisy, ako tiež i vlastníctvo ku všetkým predtým vytlačeným spisom. Pod predsedaním arcibiskupa Yorského vydržiavala sa zvláštna schôdzka k tomu cieľu, aby sa založil fond a spolok k systematičnemu zpytovaniu Palestíny.