logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Časopis: Cyrill a Method, rok 1864, číslo 9


Obsah:



: Obálka
Poludničan. : Monštrancia.
: Závet
: Obraz svätý.
: Rokovania proti trojnásobnej dani z príjmov
: Vestník Cirkevný.
: Rozličnosti.
: Knižný Oznamovateľ.


Obálka





CYRIL a METOD

Časopiscirkevný

Predplatná cena celoročná: 4 zlo. 50 kra. polročná: 2 zlo. 25. kra. r. č. s poštovou dopravou. Predpláca sa u vydavateľa a redaktora Dr. Andr. Radlinského. farára kutskeho. Adresuje sa do Holiča (Uhry) via Gőding. Vychádza každých 8 dní na hárku.

Číslo 9.V Skalici, v sobotu, dňa. 12. marca 1864.Ročník XIV




Monštrancia.

Poludničan.


I.

Na oltári v slavožiari
Skvie sa svätá nádoba;
Zlatoleský v jej tvári.
V čele kríža podoba.

Kol do kola rúžokvety
perloskvostmi zvečnene:
Z rúži oheň lásky svieti,
Perlyviere svätené.

Vôkol srdca nebom zlatým
Anjeli sa vznášajú;
Koho ti ctia klonom svätým?
Hymny komu spievajú?

Či nevidíš krúžok biely
V najsvätejšej nádobe?

Vylej že vďaky z duše vrelý:
Boh je v chleba spôsobe!




Závet


Závet (testament) Antona Palšoviča
slávneho Pôvodca Všenauky.

Z milosti vysokod. p. Adama Hájeka, opáta a kanonika prešporského mal som to šťastie, nahliadnuť do závetu, s ktorým nebohý výsokodôst. Pán Anton Palšovič svoju poslednú vôľu vyložil. Poneváč závet (testament) tento o jeho pevnom kresťansko-katolickom a kňazskom ráze svedčí, toho som domnievania, že výťah z neho ako Nebožtíkovi na česť, tak aj p. t. Čitateľom na povzbudenie slúžiť bude.

Osnova závetu je latinská a v doslovnom preklade vo výťahu znie takto: Ja Anton Palšovič, očakávajúc, že v krátku dokonám od Pána mne uložené dni slzavého putovania môjho, odpustenie hriechov svojich a milosť, skrze ktorú bych od Otca
milosrdenstva pre nekonečne zásluhy Jeho Jednorodeného Syna, Spasiteľ nášho obdŕžal život večný, v duchu pokory a skrúšenosti srdca sebe prosím, pomocou mocnej prímluvý najmilostivejšej, nepoškvrnene počatej, slávnej vždy Panny Rodičky
Božej Márie, a (pomocou) Anjelov, u trónu božieho stojacich, a Svätých, svojho blahoslavenstva bezpečných, o naše spasenie pečlívých. Viem, komu som veril, a v tejto viere, nádejí a láske spať a odpočívať budem v pokoji.

Mysle svoje úplne schopný usporadujem dom svoj, žiadajúc, abých čo cti Božej, mne a blížnemu je prospešné, predvídal a poriadal. Ostatky moje budú uložené v katakombe zbožného chrámu u sv. Martina, kde strýc môj, Martin Palšovič a sestra moja, Judita, odpočívajú, zachovajúc to, (čo sa dla stanov a obyčajou kapitulárskych zachovať má :

V bohatstvách a pokladoch peňazí som nádeje nemal; preto sa aj tieto nadarmo u mňa hľadať budú. Keď som z fár (curátis beneficis) odchádzal, okrem náradia (supellectili), ostatne išiel som s prázdnou rukou (contávi fakus). Prozreteľnosťou
Božou na kanonický stupeň povýšený, nájduc k tomu príležitosť, skrze dovolenú u sporivosť svoje vlastné rozmnožiť, a o ňom, ako nasleduje, v Pánu poriadky urobiť.

Po tomto v prevode nasledujú poručenia: a) na tituly);diecezálne b) základina na
jednu spievanú a tri tiché sv. omše v zbožnom chráme Prešporkom; c) na výročnú sv. omšu za svoju matku v Soba; d) na dve sv. omše v zbožnom chráme u sv. Mikuláša v Trnave; e) na výročnú sv. omšu za otca u vv. oo. sv. Františka v Trnave; f)
základinu na žobrákov v Sv. Benediku a Kováči. Okrem základín týchto poručil raz na vždy určité sumy farám a filiálkam: v Sv. Benediku, Kováči, Silinč, Čukard; potom kaple bl. P. Márie v hlbokej ceste zvanej v Prešporku. Pamätúvalna
rehole v Prešporku: Jezuitom poručil 60. zlo., Františkánom 60, Kapucínom 30, Notre-Damam 100, Bratom milosrdným 50, Alžbetinkám 50, Uršulínkam 20;na ústavy v Prešporku; starobinci, sirotinci, a nálezinci (Findelhaus) poručil po 10 zlo.,
spolku učiteľskému, umeleckému, pohrebnému, žiackemu a tovarišskému po 6. zlo.,Notre-Dámam v Pečuchove porušil 40 zlo., Lazaretu v Trnave 10 zlo., tým, ktorí za času jeho v Sv. Benediku chrámovú službu konali, 30. zlo.

Okrem toho fare Veľko-Brestovanskej poručil krížik s čiastkou sv. dreva, ktorý niekedy jeho strýc veriacim Veľko Brestovanským k boskavaniu dával; iný krížik podobne s čiastkou sv. dreva fare Sobskej.

Prenechajúc niektoré menšie, zvlášte jednotlivcom nepríbuzným poručené dary, spomenúť sluší, že zanechal 4. skrine kníh. (čiastkou kníh podelil niektoré kláštory tunajšie a niektorých jednotlivcov.Ostatok kníh, keby ich Jezuiti tunajší za bratskú cenu neprevzali, majú byt súkromne dla bratskej ceny kňazom predané. Zo sumy tejto štvrtinu má dostať chrám sv. Vykupiteľa; štvrtinu Uršulínky v Trnave; štvrtina misia sv. zeme, spolok detinstva Ježišovho a spolok stredo-afrikánsky; štvrtinu príbuzný nebožtíka. Príbuzným svojím čo poručil nebudem turozprávať.

Konečne naložil, aby po vydelení patričných dedictiev jednu šestnástinu dostali milosrdné Sestry v Prešporku; ostatok žobráci vo Sv.Benediku, Sobe atd. Aký bol sprievod dojímavý tak aj záver, ktorý znie takto: Vnukov a pravnukov mojich napomínam nie ja lež Pán, aby pevne sa držiac božského náboženstva, na spasení svojom z bázňou a strachom pracovali; aby slúžili Bohu a jeho prikázania vždy verne zachovávali, pečlivic súc pomíňajúce, lež viac o verné neporušiteľné veci; aby matku svoju, potažne babičku svoju, vekom skleslúslovom a skutkom ctili , jej krehkostí niesli v trpezlivosti, žeby ju mohli do hrobu doprovodiť v pokoji, očakávajúc odplatu detinskej úctivosti ; aby medzi sebou chovali lásku a mier, ako
dietky božie; žiadnemu ale nech na um nepríde proti tomuto nariadeniu vybuchnúť v reptanie a sťažovať sa, poneváč ja žiadnemu nie dla práva nie som dlžen a dla
učenia sv. Otcov „statky kňazov sú dedictvom chudobných, nech radšej prosia Boha za mňa, keby moje nariadenie z nejakého ohľadu Bohu milé nebolo odpustenie milostivo udelil; žiadneho statku chtivosť k závisti a svárom so spoludedičmi a tak priam tým činom dedictva nehodnýmsa neukázal. Ostatne nech žijú nie ako dla mena, lež ako skutočný kresťania katolíci. Toto budúposledne slová k nim. Požehnanie Boha všemohúceho nech zostúpi na nich a zostane s nimi vždycky.

Slávnej Kapituly za zvláštnu lásku ku mne, trpezlivé znášanie krehkosti mojich podporovanie v úrade mojej nedostatočnosti, nakoľko môžem zo srdca v láske
činím. Nech žijú šťastný pod ochranou Boha najvyššieho. Bar aj svedomie moje ma nekára s toho že bych bol schválne slovom lebo skutkom sa prehrešil, a bratskú lásku urazil, preto však nie som čistý; lebo Boh je, ktorý ma súdi, ktorého prosím, aby mi viny každé odpustiť ráčil. Milosť Božia pokoj a milosrdenstvo Božie nech je
s vami všetkými, Bratia Najmilejší! Nadejem sa že Vás uvidím v spoločnosti nebešťanov.

Pane v teba a v slová tvoje som veril bezpochybne, v tebe som pevne dúfal, teba som z celého srdca miloval, a kiežby som bol miloval teba vrúcnejšie. Prijmi ducha môjho, abych niekedy odpočíval v tebe. Amen. Slávna zbožná kapitula prešporská smrť Jeho tlačenými listami v čiernom rámci ,jazyku latinskom oznámila nasledovné:
Praepositus et Capítulunl lns. Coll. eclesiae Posoniensis ad es Martinum E.C. magno cum animi dolore anunciant charisimi Amici et kolgae sui.


Reverndisimi Domini
ANTONII PALSOVICS

Abhatis de Valle honesta, lns. Col. Ect. Poson. ad S. Martinom LI Francisei Joscplli l. qulitis, Saecrllotis Jubilaris in amnlnl vigesimum primum Nestoris Discescos pium in Domino Obitum qui dum vitae intergerimae ad anos 93. et dies 22. Product tae ignocentia humilitatis item, mansvetudinis, religionis in Deum et Divos, amoris fratrum zeli sacerdotilis patientae demum in hac rara senecta maiorem in modum probatae exemplo munere Coeli omnibus diu praeluxis; susceptis sibi propria cordis devotione morientium Sacramentis die 3-a Februari anni curr 1864-i horis vespertinisc quod in co mortale erat, teris reliquit, et ad copesenda meritorum suorum aeternapraemia evolavit.

Pie defuncti exuviae curr. mens. 6-a hora, 9-a ante meridiem in crypta Coll. Eccl. deponentur, et mox pro eo iusta solennia pelsolventur. Posonii, die 4-o Februari 1864. Requiesoat in pace!
Jeho Emin. kardinál knieža primáš, oznamujúc svojmu duchovenstvu Jeho smrť, takto sa o Jeho svätosti prejavuje: „animam cias quam tota sua sacertodali vita Deo coniunctam et hab hoc saeculo immaculatam custo divit pis Vestris sufragis comendo.




Obraz svätý.


1. Dlhý rad minút, hodín roku
Ticho vpadá chytro vteká
Kde Zábudlica večnoveká
Prúdom splaka v svojom moku
Na doske pamäť horhosvetov
Spláka aby deje večným
Podala ruku, súdiť vetou
V nej vyrytou nekonečným.

Poďme súdiť! Kam nádoba
hlinená ideš súdiť svety
kľakni hruda žitia doba
tvojho vyprší hneď bez raty
smrteľný, mieniš súdiť
národy všade ubytnené
beda, beda, kto chce budiť
spiaceho leva na temene

Zahrmeli mračná v ťažkom blesku
S treskotom z nich žlté hromy
Roztĺkli plné ľaku domy
A zatriasli báň nebeskú

Bola to búrka, bola búrka
brat brata tak osloví
očuješ ako ešte durká
päsť čierňavy nad hladinu?


Očúvam dlho, brat k bratovi
lež nečujem hrmavinu
Nič nečujem v modré neba
to len bôľ hlavy šiali teba
Bludné čosi ti v uchu zneje
čakaj zdravivej prsk nádeje


2. Vieš čo nového, braček? nový mudrc povstal v našom chýrnom meste; vlasy má sivé ako holub a bradu po kolená, a on vraj učí pravde života ponevač my sme ju niekde stratili. Pôjdeme očúvať? Ako že. Národy Indov, národy Afriky, národy Číny stali v zhromaždení, čuť tu pravdu, čo odumrela s tohto sveta.

Je mi to za pravdu! A on je múdre? Hej múdre, kde načúva ucho škrípanie zlostníkov, frfot kotlov, praskot iskier. „Slepáňu nevydiš ďalej od nosa? Pozri do seba: a uvidíš, že sa to len diabla osteň v tebe proti pravde búri, potlač ho, uchyť pravdu, ži ako starec tento vraví. A koľká svätosť v jeho tvári, koľko skúsil v živote, ten by klamať mal úbohé deti, mlade vnúčaťa jeho sivého veku. Slepáňu slepý!!

Zmizli tie deje: ale v pamäti si vyvŕtali dieročky, príkrili sa blanou a ľud nezabudol na starca. Deje jeho zastreli deje sväté obrazmi vnadnými okúzlili ducha....ver to bol človek svätý, postavme mu sochu. A vnuk pozdný ide kolo sochy, je to na pamiatku čiehosi muža; nie vraví duch zo sochy „ja som Boh tvoj“ Boh, Boh? Boh môj? A v krátku na oltári u sochy tej už kúrili sa dymí k pocte idolu. Postavme; my ten krásny kameň! Načo postaviť? Sväťme ho všade v mesiaci, svieťme ho v slnku.

Úbohé ľudstvo: a ty nezalíkaš sa v náreku? Smeješ sa? padni na kolena; slnko nie je tvoj Boh; kameň nie je tvorca, ty si tvorca kameňa. Hej pohanstvo rozlialo sa z pohárov drakov temných, černejších ako peruť havrana; pole kam sa šírila tekuť jedu, celý svet, nadzemnú pozemnú sieň objala a duch padal na spod všého zlého. Panovalo pohanstvo: ono si sladilo útroby človeka? Iď hlad na mudrca a zri do srdca na prázdnotu vše ho, zri na ústa, aký čudný úsmev mu hraje okolo zubov: niet Boha, šušle si. A ľud? Bože ľud psotný, pomiluj ho.

Ceng puklého zvonu
1.Trapa,trapa ťažká; 2.vraždu teraz hlása
ako pukol zvon;v srdciach vedomý
milo pokoj hlásal; cnotu zlomil si ľud
s poľa v polia von;tá ťa tiež s chromí.

3. Hrdzavo len cvengá 4. Načo zlorečíte
neslýchajme ho....kto vám vdýchol v byt
darmo, pukly vždy načo preklínate,
trápi biedneho.čo vám dáva svet?
5. Tráp len, puklý zvone,
večné ich svedomie,
cnotu zlomil sám ľud
ta nech ho schromie.

4. Od vekov Jeden, ku vekom Jeden, na veky ten Samy! Nevyreč to meno, kým prachom neposypeš tvoje temä, spojka prachu s iskrou Slávy, Milosti; nevyreč ho, kým kajným, svätým srdcom nevieš vzdychať, žiadať, milovať čistotu, sviatosť
sviatostí.

Ty stvoril prstom Tvojim nebo a zem a Duch trímal vody tmavé. V zimnom niatore, v temnom temne plávali prvýmdňom nebo, arkanum Tvoje, zem, telesa, veľ svety bez mena, bez krásy. Dráhu nastúpili a dráhami začali sa kolotať: okolo jedného obra, ktorý ich udržiava] mocou, ktorú si Ty mu vpojil. Tak v hrude zjavil si znak(typon)Tvoj, aby vše, čo z hrudy je, kolo obra, otca svojho sťa
deti svorne, láskyplne sa točilo. A nad zemou sa vznášajúc vravel si slovo: staň sa svetlo! a hneď po pustote sa rozširovalo dielu? Divné svetlo vystupovalo hor ku hraniciam vzduchov a aj, druhý deň kam vystúpilo, zabarvil si belasím, oblohou pokoja. Vystupovalo od syna k otcovi, od hrudy k hrude a tam pri pnul si ho pevne a otca menoval si slnkom a deti hviezdy. Jaky s veľký, čo stvoril Ozruty obrovské! Jak si Ty dobrý, cos na obraz Tvoj svätého stvoril človeka; koľko radosti vy prúdilo sa z rúk Tvojich, koľko blažení výtvory Tvoje z ničoty utvorené vnorilo sa!
Veky ťa chvália; Anjeli Ti slúžia, svety ťa poslúchajú, človeče, kloň sa.

Klonil sa duch v hline?Pýchou povstal proti najmocnejšiemu zaslepený bleskom nepravého hada, zavistného diabla.

Plač ľudstvo, že zbavene obrazu svätosti a spravodlivosti, dla ktorého si stvorené! plač, odňate ti je, abys žil krásny život v tele neporušenom, abys kraľoval nad tvorstvom, pokojne nad prírodou a po dobách blažených vstúpil na ohňovoze hor k
bydlu Otca dobrého. Ale kto zná hranice dobroty Tvojej, Pane? nesmierne urazený Stvoriteľ stvorom? nadej si dal synom časným, podľahlym hriechu, nádej v syna večného syna tvojho.

5. Veľmocným bol si arcidedom; zázrakmi vyviedol si svoj ľud z moci Egypťana, oslavujúc meno Tvoje, zahľadiac lúhavych bohov Nílu. Boh meno tvoje Jehovah! Nie Apis, Mojžiš sluha tvoj, nie zlý, čierny hadí v mágoch dvojných Egypťana. Viedol si ľud ty tajomný dňom - temným oblakom; ľud sa čudoval, ale kto ťa vymäkol. Nocou ohnívim iskerným stĺpom; hej, národ vierou Tvojou je ožiarený v tmách svetla: ale ožiarený predsa neprenikne Tvoje tajomstvo: len Syn tvoj zná Teba z Duchom.

Tys dával zákon: ľud hrešil: nevyviedol nás Jehovah, nás chráni Apis Egypta, býk, teľa! Apis? Biedníci? Spravodlivo trestal vás, koho ste opustili. On kŕmil vás mennou, pred zvesťou tela Slova Večného a vy ste zas zhrešili: my nechceme Slovo nie bidníci a predsa milosrdne trestal vás: povýšil hada a had zeme, diabol stratil moc svoju smrti.

Tešil si sa v ľudu tvojom, keď ťa iné národy zavrhli; milačkom v najmenšom dal si predobraz, čo ku spáse slúžiť malo, čo Ducha povzniesť malo zo zemkosti k Tebe Bože Svätý! Boh si svetov, od národov zavrhnutý, od milačkov urazený? Samuele, Samuele kričal si zarmútene, nie teba zavrhli, mňa zavrhli aby som nebožestvoval, nekraľoval nad nimi. Hej keď si spasenia z lona tvojho zošle, Slovo poslal kričali: nechceme ťa, nechceme Riman je náš kráľ, on nech vojvodi! Odstúpil s od stvorenca, odstúpenie Tvoje trestom sa stalo hrozným a ľud vydaný bol rukám nepriateľa! Bože, Bože večný.
II.
Čim sú vody kalnejší
Tým sú lovy valnejšíČelákovský

1. Kto som, nezná svet, ozaj nezná! Veru nezmúdrel viac, ostal ako onen kráľ, zatvrdelý: ja som mu pobil prvorodeňata po celej zemi v každom dome, potom šípil čosi; ale neskoro. Teraz idem opäť žať! Ako mi je dobre ako mi je sladko, keď môžem vždy žať, a raz na jabloni zasadil som semä do človeka. Hej kto tak rýchlo zná siať? Len ja a žať! Len ja. Zavrešťal; skaly sa ozvali, v ušiach zacengalo akoby prašivec brazílsky padol v hrmotnom tresku pred tvorom. Zas zapískal a hneď kúry dymu spopod jeho nôh vyrútili sa hor, dupotom dupúc okolnú krajinu: poďte dcéry moje; mam moc boskáť vás v pekle, mám ju i na zemi.

Vrieskal. Dcéry sú to tvoje? Ta tučná ropucha? Tá jedovatá hadomedúza? ten koštiaľ vyziabli? Ta nestvora prekliata? Zachechotal sa diabol na zdarných dcérach a objal
ich v plameni sirovom: iďte duše moje, tamto do tej krajiny: tam je ľud, pohanstvom zaplavený, ale vás korunu mojich prác dosiaľ ešte nezná. Iďte v mladej tvári, zapáčte sa ľudu a kochajte sa s ním.

Pôjdeme sestry? kam sa najprv obrátime? vospol? Nie v jedno vtrhneme na ľud?
Čo? zahrmí hlas otca lúhania, ty tam, ty ta . . a všade predsa domovom! Čo sa dívate? ztratte sa: chcem čím skôr vidieť zem tu v náručí vašom, peklice. Zbĺkli plamene, dym sírový pohltila otvorená zem a jedovatá vôňa rozprestrela sa šírym lesom tmavým.

2. V bielom ruchu zahalená noc akoby strašila hvízdaním, hučí po uliciach dediny rykom rozdráždenej vlčice, trasie sa, vŕzga a piští: oj zľutujte sa ľudia boží, zľutujte sa milosrdenstvom.

A či chcete aby som si večne hľadala stan teplý, pokojný, chcete, aby som večne žalmy vám spievala srdce rozrážajúc? Zohrejte mi údy ľudkovia u kozuba vášho tie údy, skrehla, nabehla a sinavá!! Darmo voláš tichá búrna noc ľud o pomoc, noc Silvestrova.

3. Darmo voláš! polnočný drak schytáva si krídla, aby borbu viedol s tebou, noc biela, strašná Silvestra! Akú zbraň máš, kostra vyziabla?hrkot kostí zimných, veľkú šatu, ľahký povrch, čo dychom prvším, čo prskom bleskov jemných tratí sa; čo máš deva stará bez jari? tenký zub, vyťať v kostí biedníkov pozemských, mať dusnej drzosti, mať bezdetná? aj, náručia máš--ale beda dieťa mlade neraduj sa hojdaniu jej: ono je dus tvojho dychu, koniec mladej zory; utekaj dieťa—ach kam mam utiecť, nemajúc sily v nôžke malej, a už vystiera zrakom sršiac a blesky pršiac, chechotá sa mať bezdetná bez citu.

Plakalo diela, vystrelo rúčky kam si - kam? Tam je vzduch, tam nie je nič, mimo dychu tej devy, čo chytá ťa... plač dieťa, roň slzy, ach slzy nevinne mladuškej
duše . . . Aj, mladušký priateľ ako si ty, nevinný, citlivý ako si ty, mocnejší ako si ty stoji u teba: oblap ho, spoj sa sním, ukry sa uňho? On má plášť rajský.
Čo ti je môj mladý môj slovenský národ? čo ti tak zbelaseli líčka červené? kto ti ublížil?
(Dokonči. nasleduje.)




Rokovania proti trojnásobnej dani z príjmov


Rokovania proti trojnásobnej dani z príjmov
kurát. duchovenstva v snemovne panskej ríšskej rady

Pamätné je pre nás rokovanie snemovni panskej dňa 18. Januára. Mluvili k prospechu duchovenstva tri kniežaťa cirkevné. Predseda odboru, ktorý podane žiadosti skúmať mal, schvaľoval žiadosť veľ. duchovenstva diecéze brnenskej, aby pri výmere dane ohľad sa hral na núdzu, akou duchovenstvo tamojšie zápasiť musí. Návrhu toho sa ujal J. Em. kardinál Rauscher, ktorý bol tu žiadosť snemovni podať. Hovoril: Štát v prítomnom zriadení svojom potrebuje mnoho učinkovateľov ako človek nohy, ktoré by ho nosili, ruky, ktorými by pracoval, oči aby mu viditeľný svet odhaľovali, uší, aby rozoznal zvuk a čo on prináša.

Celým právom vynáša sa dôležitosť sudcov, ktorý bez bázne a nádeje, bez milosti a nenávisti u práve rozhodujúc, preukazujú ľudskej spoločnosti službu, bez ktorej by nemala pokoja a zdaru. Taká je tiež na bielom dní dôležitosť úradníka politického. Vojak háji vlasť proti chúťkam ctižiadosti a výbojom, hotový súc za trón, oltár a domácnosť svoju bojovať a padnúť. Pre hospodárstvo štátne nevýhnuteľne potrebný je úradník finančný, a nesmierne mnoho záleží na tom, aby aj vtedy verný bol povolaniu svojmu, keď ho nepozoruje oku predstaveného.

Áno dôležitý je aj úradník poštovný, i listár, slúžiac obchodu, preto aj tuto došiel prímluvy. Avšak duchovenstvo je povolanie, aby cit povinností vštepovalo a oživovalo vedomie spojitosti života pozemského s večnosťou v mysliach udržovalo.Prímluva sa za vyslyšanie žiadostí farného duchovenstva diecéze brnenskej, a vyslovuje nádej, že vláda J. Veličenstva toto odôvodnenie prianie uváži. Čim menší je pre duchovenstvu určený ročný príjem a čím spravodlivejšie volanie o zvýšenie jeho, tým menej mal by on daňou a poplatkami umenšovaný byt. Jedna sa tu o otázku spravedlnosti. Štát nemôže žiadať príspevky k obecným poplatkom z príjmu, o ňom uznáva, že k výžive duchovného kňaza naskrz je potrebný. Preto bolo by slušné a primerane, aby všetci kňazi, ktorých ročný príjem nepresahuje 600 zlo. oslobodení boli od dane z príjmu. Zatým ujal sa slova knieža biskup solnohradský Sarnoczy. Petícia, u nej reč je, pochádza z krajov požehnaných tým viac vzťahuje sa teda, čo v nej napísané, na duchovenstvo v krajinách hornatých, ako sú Solnohradsko, Tirolsko, Korutánsko a Štýrsko. Utešenej krajiny, ale plným pohľadom sa nikto nenasýti. Duchovní v horách, ktorého povinnosť vo dne í v noci volá do najvzdialenejších obydlí na príkrych stráňach i v hlbokých úvaloch, ma v čul za svoje namáhanie a obtiaže príjmy tak skromné, že núdzu trpí.

Vyvlastňovaním pôdy duchovenstvu utrpelo veľmi a utrpelo veľkú stratu, teraz je utisknute (ohraničené) na samé peniaze, ktorých cena ustavične klesá, z kupónov obligácii platí sa dane 7%; drahota, inde prednosť veľkých miest, vodrala sa už aj do najhlbších údolí: množstvo tulákov dolieha na faru, odkiaľ nikto bez dárku odísť nechce a nemá. A bárs menšie dary tieto vzrástli predsa za rok v daň ohromnú, prevyšujúc všetky iné dávky chudobného kňaza. Z tých príčin porúčapodotknutú žiadosť bedlivému uváženiu.

Potom prevzal slovo J. Eminencia p. kard. Knieža Schwarzenberg: Petícia duchovenstva moravského neni mi v obsahu svojom známa, domnievam sa však, že je dobre odôvodnená, lebo znám náležíte postavenie duchovenstvu, a veď aj sama komisia odporúča ju vláde, aby na ňu ohľad vzala. Ako vrchný pastier rozsiahlej diecéze nesmiem opomenúť, niekoľko slovami tie podporovať návrh komisie. Učinili to už oba skvelý rečníci, prvý stojac: na stanovisku všeobecnom, riekol bych ideálnom, druhý prešiel na stanovisko viac reálne (vecné), iné ale nech je dovolene vstúpiť na to iste stanovisko a zostúpiť do života všedného.

Výkup desiatku bol pre kňazstvo v duchovnej správe stratou citeľnou, a to tým viac,
ponevač desiatok duchovenský (kňazský) nebol právo vrchnostenské, nepochádzal z poddanosti, ale bol príjem čili služné, plynúce najviac z základiny, ktorú učinili ty hospodári, ktorí kňaza v obci svojej chcieť chceli. Avšak čas zrušil desiatky u nás v Rakúsku, ačkoľvek v iných zemích ako v protestanskem Prusku, nebol zrušený desiatok ani protestantských ani katolíckych duchovných správcov, lež bol považovaný za ich vyslužné a ponechaný. Prosím neobávajte sa ako by som sa mal prihovoriť za obnovenie desiatku. Tie staré časy pominuli; kde mne , bolo to v septembri r.1848 jeden sedliak v Tirolsku riekol: Som tomu rád ak ma pán farár mnoho desiatkov lebo aj ja mam mnoho; Ba tie časy pominuli.

Neupieram, že vyberanie desiatku uviedlo často duchovného pastiera v nesnadné a nemilé postavenie proti osade. Je mi tiež povedomí ten dôvod národného hospodárstva, že povinnosť dávať desiatok bola prekážkou zlepšenia zeme, že bolo ťažko odrieknuť sa čiastky výnosu, a že kto sa pokúsil zlepšovať svoje role vedel že sa musí podeliť. Nechcem teda nijako hovoriť o znovu uvedení desiatku: výkup sa stal čo dovolila sama sv. stolica dovolila. Ale to je smutné, že duchovný správca zo všetkého toho čo mu zostalo musí platiť trojnasobnú daň

1.Z náhrady ktorú z vyväzovacích obligácii berie musí platiť daň z príjmov a ta není nepatrná; 2. Ale on musí nech ma bárs menšie služné platiť tiež ekvivalent (dane dedičné) aj tu musí z náhrady desiatku platiť daň, to je za tretie. Z trojakého pohľadu musí za tu istú vec platiť tri razy. Nehovorím že by to bolo nespravodlivé, ale tlačí to, zvlášť toho kto má malý prijem.

Ja ju tiež platím, ale keď ten čo nemá ani 600, ani 400 ba ani 300 lež sotva 200 zlo. Takou daňou je utlačený, je zaiste v postavení chudobnom: akože smieme
žiadať od neho, aby neustával,sbierajuc prostriedky k svojmu vzdelaniu? Smieme-li žiadať od neho, aby sa vo vede udržať, ako žiada duch času? To sú ohľady, s ktorý mi tuším komisia bola preniknutá, a ktoré tuším aj vláda pováži. Nech nehovorím viac o výkupe desiatka, aj základiny dôb novejších sú daňou znamenite stenčené. Uvediem príklad: urobená základina pre kaplána. Dobromyseľný zakladateľ chcel nim zložením ,štátnych papierov poistiť 315 zlo. ročného príjmu. Z týchto 315 zlo. musí platiť dane z príjmu 7 zlo. z každého sta, to jest 3x7z2l zlo. Mimo toho, jak som prv podotknul, strhuje sa mu z týchto 315 zlo. 15 zo sta equivalentu dane dedičnej
čo robí 4zlo.50 kra. Platí teda z 315 zlo. dane: 25 zlo. 50 kra. to je skoro dvanástina z celého jeho príjmu!Už teda, uloženo-lí spoludelnikovi v
duchovnej správe, ktorý 300 alebo 200 zlo. ročne má, nesmieme sa bohužiaľ diviť, zháňali sa po príjmoch iných, náhodných, a trpí-li tým jeho vážnosť a dôstojnosť. A ako smieme od neho žiadať, aby celej svojej osade dobrým príkladom predchádzal v obetavosti a plnení lásky k blížnemu. Nečiniac zvláštneho návrhu, ale i navrhovať nezamýšľam nestejnosť výmeru dane, porúčam jedine návrh komisie vysokému
domu: porúčam ho dobrotivému uváženiu ministerstva, aby aspoňmyšlienky sa uchopilo, ktorú vyslovil J. Emin. môj najdôstojnejší spolubrat. (Potlask)




Vestník Cirkevný.


Marianky. (Mariathal)
Na konci nov. r. m. som písal o slávnosti s ktorou nás nový v. p. farár bol u stolovaný a hľa už je mi daná príležitosť k správe: ako si nás v nábožnom srdci nezkazený ľud slovenský váži tohto nového ženícha opustenej svojej nevesty
milostného chrámu Mariankoveho.

Znám, že dobročinný, ktorí len pre slávu Boha a česť rodičky Božej základiny robia, hľadajú len zaľúbenie u toho, ktorý aj tajne veci vidí: predsa slušne je, aby ich dobročinnosť iným na príklad v známosť uvedená bola; dľa tých svätých slov Ježiša Krista; “Tak svieť svetlo vaše pred ľuďmi, aby vydelí vaše dobré skutky a velebili Otca vášho, ktorý je v nebesiach.“ Nuž ale k veci!

Milostný chrám náš na konci minulého roku bol potešený nasledujúcimi základinami: a) Matúš Lídak a jeho manželka Maria, obyvatelia susednej osady - Bystrice, darovali chrámu jeden vinohrad, v hotovosti 250 zlo. r. č. na ten úmysel, aby sa v ostatný deň roka konala ráno spievaná sv. omša pred najsv. olt. sviatosťou; po poludní ale kázeň a litánie.Dňa 31. dec. r. m. prvý raz sa pobožnosť: táto konala, a na ľud náš sladký dojem učinila. b.)Matúš Machálek a jeho manželka Katarína, podobne obyvatelia bystricky, učinili základinu 120 zlo. r. č. na ten úmysel, aby každoročne obetovaná bola spievaná sv. omša za živých a mŕtvych.c.) Anna rod. Báčik, manželka Petra Slezáka, obyvateľka tunajšia, v závete svojom poručila zo svojho majetku jeden vinohrad na ten úmysel aby sa ročite konala zádušná sv. omša. Vinohrad tento dľa závetu mal manžel do smrti svojej užívať, lež on odriekol sa práva tohto a z manželskej lásky odovzdal zaraz vinohrad chrámu rečenému, s tou prosbou: aby bez odkladu ročitá sv. omša za spasenie v Pánu zosnulej ohetovana bola. d.) Konečne učinená základina 40 zlo. r. č. na ten úmysel, aby ročite obetovaná bola tichá sv. omša za nebohého Vavrinca Vachálka.

Takéto v krátkom čase učinené krásne základiny sú svedectvom: že nielen vo vďačne spomenutých dobrodincoch slovenských láska za slávu Boha a česť Bohorodičky Božej plápolá, a že v národe našom slovenskom ešte dosť neporušene je srdce kresťanské. Tým ale spomenutým dobrodincom chrámu nášho na sladké potešenie buď rečeno, že ich základiny nielen v. p. farár do účtovnej knihy zapísal, lež že to i anjel strážca
zapísal do knihy ich života. Aby ich odmena v nebi neminula.
Viedeň.
Viedenský krajinský snem zložený zo 65 členov, medzi ktorými sú: arcibiskup viedenský, biskup svätohipolytský, rektor magnificus univerzity a 63 volených vyslancov. Táže sa teda „volsfr.“ keby bola uprázdnená jedna lebo druha stolica zdali vtedy biskupstvo nemá byt zastúpene.
Itália.
0d 8 mesiacov, tak píše „Biel publ.“ arcibiskup splitský, Msgr. Arnaldi väzí v pevnosti della Rocca, ponevač zámerom piemontskej vlády sa klaniať nechcel. Keď spomenutý prelát do žalára vstúpil 700 zločincov bolo obyvateľmi miesta toho, ktorý dla pokroku (19) piemontskej vlády bez všetkého náboženského vyučovaniaa svätých sviatosti boli. Aký div že sa trestanci vždy viac zdivočovali? Arcibiskup, navzdor
skleslému zdraviu svojmu a viacrazovej zimnici, obetoval sa apoštolskej práci medzi týmito opustenými trestancami, a od doby vstúpenia svojho do tvrdze tejto držal im biskup už dvakrat osemhodinové duchovné cvičenia, na konci ktorých sa všetci bez výnimky spovedali a najsv. sviatosť Oltárnu prijali. Z peleše lotrovskej, kde len preklínania Boha a ľudí slýchane boli, stal sa tuná dom pokoja a modlitby. V každej chyžke večer sa spoločne modlia ruženec. Na sviatok nepoškvrnene počatej bl. P. Márie dostali všetci :škapulár a medailu. Toto je, čo arcibiskupovi uväznenému trpké dni v žalári osladzuje.
Itália.
Strom slobodnej (?) Itálie plané ovocie niesť neprestáva.Milánsky prefekt, na rozkaz ministra kultu a práv rozkázal Msgr. Caciu, svätiacemu biskupovi a milánskemu biskupskému námestníkovi dňa 8. febr. aby sa za 48 hodín do Turína dostavil. Msgr. Caccia tomuto neslušne sa zachovalému prefektovi neodpovedal, lež sa obrátil na Pisanelli-ho ministra kultu, že sa necíti byť v tom položení, aby sa podrobil takému vyzvaniu. Nedostal však odpovede; áno dňa 12. ocitnul sa u neho četnicky dôstojník, ktorý mu kázal, aby sa s nim do Turína vybral. Staručký Caccia odpovedal, že stav zdravia svojho mu nedopúšťa, aby v tomto zimnom čase a neobyčajnom chlade isť mohol do Turína, kde ešte len pred pár dňami bol, aby za seba odpovedal. Medzitým rozkaz prefekta dorážal, a preto lekári biskupa povolaný boli; ktorí sa však vyslovili za možnosť, aby sa Msgr. Cuccia na cestu dal.

Nebol s týmto spokojný prefekt, poslal ta lekárov od strany vlády; lež i títo sa vyslovili, žeby cestovanie za tohto času biskupovi nebezpečné bolo. Prefekt Villa
Marina teda svoj hrdinský skutok nemohol vyviesť, a musel sa s tým uspokojiť, biskupovi pred dvere postaviť četníkov, od ktorých snáď ešte doteraz je ostráženy.
Medzitým biskup písmom na ministra zaslaným znovu protestoval proti násiliu, ktoré učiniť chcú, a osvedčuje sa, Že -- barby ho ani príčiny nemoce nezdŕžali, dostaví sa len na pozvanie, ktoré sa lipne so zákonom zhoduje; naproti ale len násiliu ustúpi, pôvodcov tohože násilia činiac za následky odpovedanými.Buď tuná spomenuto ešte, že k prospechu Msgr. Cacea je vyhotovená adresa, ktorý 800 kňazov, 50 šľachticov, 1400 prednejších mešťanov, 131 farárov a 12 kanonikov teže kapitoly podpísalo. Arcibiskup z Umbrie, potom keď súdna stolica v Jakýne žiadnej dostatočnej príčiny k pravotí proti nemu nenašla, po 55 dňovom vyšetrovanom žalári bol na slobodu prepustený.
Miláno.
Dľa Gáz. uff. di vén.“ dla 16. jan. V bazilike sv. Ambróza v Miláne pod hlavným oltárom v krásnej porfyrovej rakve u boku sv. Gervaisa a Protaisia M. M. vynašli sa ostatky tohože. sv. Učiteľa cirkvi.




Rozličnosti.


*Pred nejakým časom stalo sa v Mladej Boleslavy, že pri jednom krste v chráme dekanskom stála za krstnú matku židovka, o čom krstiaci kňaz nič nevedel. Zavedene je proti nej za ten skutok trestne pokonanie (NL)
* Dvojčatá, z ktorých jedno o rok staršie, než druhé. V istej dedine Boniciach udal sa zaujímavý prípad, že jedna Žena porodila dvoch chlapcov, z ktorých
prvý narodil sad. 31 dec. 1863 a druhý d. 1 jan. 1864. Prvý teda bude považovaný za staršieho o rok, nežli druhý, ako n. p. pri odvode k vojsku. (N. L.)
* Moravský dejepisec Dr. Beda Dudík vymenovaný je členom maďarskej akadémie umenia.

*Na žiadosť cis. mesto rozširujúcej komisie už aj vyznačenie priestoru pre stavbu novej univerzity vo Viedni sa stalo. Nová univerzita príde na priestoru niekdajšej puškodielny (Gewehrfabrik) s hlavným priečelím k votívnemu chrámu a s bočným priečelím do “'vihringovej ulice. Ponevač okolo votívneho chrámu dla najnovejších ustanovení dom okolie stáť bude, na širokosť ulice, medzi týmito a novou univerzitou pripadá desaťsiahový priestor . Währingová ulica, dla dĺžky novej
univerzity, získa 11 siah, Ponevač po zrúcaní puškodielny s novým stavaním o jednu siahu do nútra stiahnuť to bude.

*Dla „P. B. Ved.“ Vys. Kr. uh. námestná rada potvrdila stanovy„Srbskej Matice“ a poslala ich rade peštianskej obce, stým dopytovaním sa: Kedy už Srbská Matica“ preloží sídlo svoje do Nového Sadu? Ako to uždávno zamýšľa.
*Dľa viedenských listov dočasný výbor, zaležajúci z dvochčlenov panskej snemovni, z doktorov, profesorov, umelcov, usadlých obchodníkov, priemyselníkov,
úradníkov slovanskej národnosti vo Viedni, podal c. kra. miestodržiteľstvu stanovy k založeniu „slovenskej čítalnice vo Viedni.




Knižný Oznamovateľ.


„Der Marienprediger.“ Eine homelitische Zeitschrit. hn Vcreine nlit nlehrert-Il Pricsterll herallsgegeben vo l. ltvig Genlminger, Benefieiat. 1. lzieterung.
Hegeusburg. Friedrich Pustet. 1863. Veľký 8 str. Vl.80. cena: 28. kra. r. č.Tento prvý zošit obsahuje 8 kázni Mariánskych stručných a prosto rozumných,

Domáci poklad bohabojnej rodiny.“ Dr. Haubnerova, úplná kresťanská katolícka modlitebni kniha pre pohlaví ženské Vzdelal J. Nemeček. V 8. str. 876. Tisk
a náklad kat. knihkupectví B. Stýbla v Prahe. Cena nev. 1. zlo. a 50 kra. Cena zvýšená dla dokonalosti väzby. O výbornosti tejto modlit. knižky svedčí mnoho-
stranné vydanie

„Tři a třicet článku utrpení Pána Krista,“ čili rozjímaní o umučení Páně pro čas pôstni; vzdelal a vydal Karel Navrátil, kaplán u sv. Jíndricha v Praze. Tisk a sklad Rohlíčka a Sieversa v Prahe. str. 144. Cena 40kra. r. č.V knihe tejto rozoberá sa zovrubne dej utrpenia a umučenia Pána dla súhlasného vyprávania sv. evanjelistov v 33 krátkych rozjímaniach s primeraným priučením. Ona sa hodí znamenite pre tých duchovných správcov, ktorý s pôste po precitaní evanjelií pôstnych veriacim niekoľko spasiteľných poučení pridávať.

„Počiatok kresťanstva na Morave a v Čechách“ Stručný veršovaný popis s pripojenímpätoro chválospevu ako dárok k tisicročnej pamätnej slávnosti r. 1863. Sepsal Fr. Hollman v Prahe 1863 nákladom spisovateľovým, v komisii Kobra. Veľký 8 str. stojí36 kra.r.č.

DieBeweisee für die Vahrheit und Nothven-digkveit des CHristenthums und der
Kirche“ Kurz gemeintgasslích l zusanullengestellt von Dr. J. B. Henrich,
Domkapitular zu Mainz. Mainz. Kirchheim 1663. Malý 8. str. VIII a 120.V úvode sa jedna o nepriateľoch kresťanstva, potom v 3 kapitolách sleduje sa účel apologetický l. O Bohu a zjavení Božom vôbec. II. Ježiš Kristus je Syn Boží a Vykupiteľ sveta. III. Cirkev Kristova.

Necrolog. Dňa 19 febr. zomrel dôst. p. Ignác Bocskay, bývalý farár- dekan šaštinský, na penzii, v Skalici v 75 roku svojho života. Pokoj prachu jeho!!

S prítomným číslom rozposiela 2. Číslo Prílohy „Vojtech“
Odpovedaný redaktor a vydavateľ Dr. Andrej Radlinský, spolu redaktor: Víťazoslav Sasinek.

V Skalici, 1864. Tiskom Fr. X. Škarnicľa Synov.