logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Časopis: Cyrill a Method, rok 1864, číslo 44


Obsah:



: Úvod a záver
: Predpisy apoštolskej kancellarie
: Kázeň na Božie Narodzenie.
: Kázňove predmety a rozvrhy
: VESTNÍK CIRKEVNÝ. a) Dopisy.
: b) Zprávy.


Úvod a záver




CYRILL a METHOD.
Časopis cirkevný.

Predplatná cena celoročná: 4 zl. 50 kr. pôlročná: 2 zl. 25. kr. r. č. s poštovou dopravkou. Predpláca sa u vydavateľa a redaktora Dr. Andr. Radlinského, farára kútskeho. Adressuje sa do Holiča. (Uhry) via Göding. Vychádza každých 8 dní na hárku.

Číslo 44.
V Skalici, v sobotu, dňa 17. decembra 1864.

Ročník XIV.

Odpovedný redaktor a vydavateľ Dr. Andrej Radlinský, spoluredaktor: Víťazoslav Sasinek.
V Skalici, 1864. Tiskom Fr. X. Škarnicla Synov




Predpisy apoštolskej kancellarie


Predpisy apoštolskej kancellarie z ohľadu jazyka pri osadzovani dobrovností (beneficií.)

Prednie všeobecné pravidlo c. 14. X. de offic. jud. ord. I. 31. predpisuje: V mestách s miešaným obyvateľstvom nemajú byť dvajá biskupi, ale nech si v páde tom biskup vyvolí z druhých národov námestníka, podbiskupa (vicarium praesulem) a ustanoví „tiros idoneos, qui secundum diversitatem rituum et linguarum divina illis officia celebrent et ecclesiastica sacramenta ministrent instruendo eos verbo pariter et exemplo.“ Can. 9. Con. gen. Lat. IV. a. 1215).
A poneváč ovšem nevyhnuteľne treba, aby správca duchovný jazykom osady svojej dokonále vládol, má-li s náležitým prospechom vyučovať a učinkovať; preto vydal Rehor IX (zvolený 1370.) úradom svojim výslovné pravidlo ohľadom jazyka pri osadzovaní dobrovností, ešte i za Pia IX., dňom po jeho intronisovaní (ustolení) prohlásené, ktoré u Riganti-ho, v Bullar. Rom. na pr. v bulle Clementa XIV. Sanctissimus 9. Jun. 1769 nasledvne znie:
„Reg. XX. de idiomate. Item voluit, quod, si contingat tam in curia, quam extra, alicui personae de parochiali ecclesia, vel quovis alio beneficio exer citium curae animarum parochianorum quomodolibet habente, provideri, nisi ipsa persona intelligat, et intelligenter logui sciat idioma loci, ubi ecclesia, vel beneficium huiusmodi constitit, provisio, seu mandatum, et gratic desuper quoad parochialem ecclesiam vel beneficium huiusmodi nullius sit roboris, vel momenti.“
Predpis tento síce vydaný pre pápežské osadzovanie, ale pre tú istú príčinu, jakú nachádzame pri všetkých beneficiách: potrebu, aby ľud svojim jazykom bol poučovaný o podstate udeľovaných sviatostí v spovedelnici i na kazateľnici. O tom žiaden múdry nepochybuje. Nejde tuná o národnosť, lež iba o to, čo zdravý rozum a potreba káže. Cirkev nebola ani niet povolaná k tomu, aby nektorý jazyk zvelebovala: ale jej je každý jazyk každý národ jednako drahý a milý, každý jazyk je jej nástrojom, ktorým národu pravdu podáva. Lež priam preto musia sluhovia cirkevní vedieť hovoriť s ľudom jeho jazykom. Podotknul to i snem Tridentský c. 7. de ref. Sess. XXIV, kde predpisuje národní jazyk pri kázňach a kresťanských vynaučovaniach (katechézach).
Otisknutá (vyš-udaná) regula Cancelarie patrí teraz k pravidlám, pre všetky kraje platným, a je skutočne platným právom, jako to Riganti dokázal, a veda i praxis uznáva. Pri osadzovaní dobrovností spomenutého druhu musí sa tedy u kandidáta naliehať na potrebnú známosť jazyka miestneho.
1. Pravidlo toto kancellarie Apošt. platí teda pre každé beneficium, ktoré je spojené so skutočnou správou duchovnou, jaké je: farné beneficium, vicaria residentialis čili administratura, fara kláštoru privtelená, i dostojenstvo je-li s nim spojená cura animarum at.ď. Preto prechádza i na chrámy biskupské. Srov. Riganti 1. c. num. 20. „Comprehenduntur sub censura huius regulae etiam promovendi ad Ecclesias Episcopales; Episcoporum enim praecipuum et peculiare munus est concionari.“ Ten istý dovodzuje, že, jako v najstaršom veku tak i neskôr. Congregatio Consistorialis pri promóciách ku stoliciam biskupským od zvolencov požadovala vždy potrebnú známosť jazyka ľudu. Na benefície sine cura tento predpis ovšem neprechádza; jestli je však čo len čiastka správy duchovnej s beneficiom spojená, na pr. katechyzacia – plati pravidlo.
2. Žiada sa nie len to, aby (nekto) zvolence schopným bol ku srozumeniu-sa s ľudom, lež dokonále mocným jazyka a spôsobným k mluveniu; poneváč by puhé srozumovanie sa ešte nedostačilo ku cieľu dôkladného poučovania. Ale ani toto ani jakékoľvek iné cirkevné ustanovenie nežiada, aby beneficiát výhradne prinaležal dotyčnej diecési alebo dotyčnej národnosti: dosť je, má-li vlastnosti zákonité; bo „ecclesia non agnoscit fines imperii.“
3. Žiada sa známosť jazyka miestneho, totižto obyčajného v mieste, kde je fara lebo farský úrad. Na ten pád, jestliby v diecési alebo v istej osade bolo viac jazykov, praví Riganti num. 16,: „Imo etiam debet loqui idioma naturale illius loci, non autem accidentale ... dummodo idioma illud accidentale non sit omnibus notum.“ Z ohľadu Francúzska sa domnieva, že sa po celom francúzsky dorozumie. Ratio legis, jako zjavne vidno, chce, aby boly všetky pomery slušne uvážené. Kde panuje iba jeden jazyk miestny čili národní, tam pravda nieto žiadných tažkostí: ináč však v diecési, kde sú dva jazyky. Tu by bolo síce žiadneno, aby jeden každý kňaz oba jazyky vedel, že by nemusel odoprieť útechy duchovnej prespoľnému neznajúcemu leda svoju čudzú reč: než o tom niet žiadneho predpisu v positivnom práve cirkevnom.
Jedná sa ovšem najvätšmi o to, jaká je reč miestna: kde teda jedna časť obyvateľstva jedným, druhá druhým jazykom hovorí, tam sa pravda známosť oboch slušne vyhľadáva u kňaza. O to sa cirkev nepýtá sú-li jazýky státne rovnako oprávnené. Ani nech nikto nehovorí, žeby si farár k tomu cieľu kaplánov držať mohol at.ď. Kto je zaviazaným ku správe duchovnej, musí vystupovať vo všetkých dotyčných prípadnosťach, k čomu sa mu každodenne dosť príležitosti podáva: ináč by jeho pôsobenie nebolo dostatočné. Panuje-li v nektorej osade len jedinký jazyk a prechádzajú-li tam prespoľní cudzého jazyka, v tom páde žiadať sa nemôže od farára aby znal i ten cudzý, a nemôže-li on na pr. príchodzého cudzojazyčného vyspovedať, načim to pričítať nehode podobnej, keby náhle umierajúci nemohol sa vyspovedať, preto že farára alebo kaplána práve nieto na blízku, abo príde-li pozde. Takým nehodám vyhnúť nemožno: ináč by farár nesmel sa z fary ani hnúť, ani sa prejsť, ba áno nesmel by sám onemocnieť a t. ď.
Avšak kde a jakkoľvek možná, treba sa postarať o to, aby i ti, ktorí nie sú síce v mieste zrodení a neznajú obyčajného jazyka miestneho, avšak v znamenitom počte a na dlhší čas v mieste sa zdržujú, neboli bez kresťanského vynaučovania, bez kázne a spovedi v reči materinskej. Vytknuté tut ná ohľady mávaju na zreteli osadní beneficiáti, ktorí poneváč úrady svoje nie tak ľahko premieňajú, voždy v rovnakých pomeroch bývajú. Že biskupom viacjazyčných diecés jazyky domáce znať treba to vysvitá jednak z povolania biskupského, jednak z praxi kurialnej,
4. Pre neosadné beneficia nenachodí sa v práve cirkevnom positivných predpisov. A to preto, že beneficia jednoduché (benef. simplicia) a prebendy všakové, nemajúce správy osadnej, s ľudom v cirkevno-duchovných záležitosťach málo čo pokonávať majú. Duchovný správca má zaiste vedieť mlúviť k srdcu a mysli, k rozumu svojich osadníkov, i k čomu je nevyhnuteľne potrebná dokonála známosť a zbehlosť v jazyku ľudu; a však jednoduchý prebendát, majúci iba administráciu nektorého kostola bez správy osadnej, vyhovie, môže-li sa koľko toľko dorozumieť. Dokonála známosť reči miestnej ľudu je nado všetko katechetovi, kazateľovi a spovedníkovi prepotrebná.
5. Nemá-li kandidát positivným zákonom žiadanej vlastnosti – potrebnej dokonálej známostí jazyku ľudu –, jeho dosadenie na beneficium musí sa za neplatné považovať. Taký nedostatok mával pri beneficiách, pápežovi k osadzovaniu reservovaných, za následok, že pápež dosadenie na beneficium zničil, jaknáhle ordinarius zadal stížnosť a nedostatok dokázal. Keby bol ordinarius osadzoval, bol by vyšší súd dosadenie zničil, jak náhle by jaký interessent (osadník alebo osada) stížnosť boli predniesli. Jestli by bol Patron nespôsobnú osoba presentoval: smel ba musel by biskup takú presentu zavrhnúť. Patričnú schopnosť svoju musí, je-li toho treba, kandidát dokázať, a v pochyhnosti o jeho schopnosti skúške sa podrobiť. (Časop. kat. Duch.)

A preto, aby sa preduvedeným predpisom apoštolskej kancellarie učinilo zadosť, majú tí, ktorých ustanovil Duch Svätý, biskupov, aby spravovali Cirkev Božiu, všemožne sa starať o to, aby sa chovanci v semenišťiach, pripravujúci sa za delníkov do vinice Kristovej, vzdelávali v rečach v diecési, pre ktorú sa vychovávajú, panujúcich, aby v týchto nekdy veriacemu ľudu slovo Božie čím najlepšie podávať v stave boli, žeby teprv príduc na kaplánku, alebo na faru, reč ľudu na ujmu sv. náboženstva, sa učiť nemuseli, jako sa to, bohužiaľ! nezriedka stáva: mali by tedy aj kathedru reči slovenskej, zaroveň iným kathedrám, založiť a každého chovanca k učeniu sa reči tej prinútiť.
Keby sa to stalo, tedy by toľkí, vystúpivší zo semenišťa, nemohúc pre jej neznalosť ani statočnú kázeň vypracovať a poriadne povedať, ba ani s ľudom sa porozumieť, tak veľmi neželeli, že čas v semeništi k vzdelaniu sa v reči slovenskej neupotrebovali. Teraz sa už síce jako skusujeme, chovancom nerobia žiadne v tom prekážky; lež to ešte všetko neni dosť k vyplneniu preduvedených predpisov Apoštolskej kancelarie. Qui vult finem, debet etiam media. Qui vult cognitionem religiosam in fideli populo, debet. etiam rectam cognitionem lingvae illius (praesuppositis utique scientiis theologicis) in Sacris Praeconibus.




Kázeň na Božie Narodzenie.


O čom máme rozjímať pri jeslickách Ježiškových ?
(Sl. Pr.)

Úvod. Tam na Betlehemskom chotári strážili a pásli pastieri stádo svoje. A tu hľa ! anjel Pána predostal ich; a jasnosť božská ich obkľúčila, a oni sa báli veľmi. I riekol im anjel: „Nebojte sa, lebo hľa oznamujem vám radosť velikú, ktorá bude pre všetek ľud; lebo dnes sa vám narodil Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán v meste Dávidovom. A toto vám bude na znamenie; Najdete, dieťatko plienkami obvinuté a položené v jasľách.“ A hneď bolo s anjelom množstvo vojska nebeského, ktoré Boha chválilo a pravilo: „Sláva na vysosťách Bohu, a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“ –
A čo učinili pastieri ? Oni ? – jak náhle od ních odstúpili anjeli, rekli medzi sebou „Prejdeme už do Betlehema, a viďme túto vec, ktorá sa stala, ktorú nám ukázal Pán.“ I prišli pospiechajúc a našli Mariu a Jozefa, a nemluvňiatko položené v jasľách... (Luk. 2, 8-16.) a pokľakali pred nim a kľaňali sa jemu.
Čo ale my m. Kr. ! budeme dnes činiť keď slávime radostný hod Božieho Narodzenia. I čože lepšieho môžeme učiniť, jako keď sa budeme s pastiermi k jasličkám Ježiškovým ponáhľať ?
Čo ale uvidíme a o čom rozjímať budeme pri svätých jasličkách Betlehemských ? – Len pozorlive poslúchajte, já vám všetko to ukážem a rozpoviem.

Rozloha.

1) Prvé a najznamenitejšie, čo pri jasličkách vidíme, je Sväté božie dieťa, milý Ježišek. Naše telesné oči nič znamenitého na tomto dieťati nevidia, len biedu a chudobu. Neni toho dieťaťa u nás, ktoré by bolo tak chudobné, žeby nemalo svojej kolísky. Ježišek v jasľách ani toho nemá. Jeho kolíska sú biedne jasle, jeho odev sú chatrné plienky jeho koliska je trochu sena, jeho bydlišťe chudobná maštálka. To ovšem nič znameniteho pre telesné oči !
Avšak my musíme toto božie dieťa považovať duchovnými očami, očami sv. viery. A čo vidíme tu duchovnými očami ? Kto je to milé dieťa ? Jednorodzený Syn Otca večného, Boh od Boha, svetlo od svetla, pravý Boh od pravého Boha, druhá božská Osoba večný, všemohúci Boh, ktorý sa stal človekom, počatým z Ducha Sv. a narodeným z Marie Panny – A jako je meno tomuto dieťaťu ? Ježiš, čo znamená toľko, jako Spasiteľ „ Maria porodí Syna; a nazveš meno jeho Ježiš: on zaiste vyslobodí ľud svoj od hriechov jejich“ (Mat. 1, 21), tak riekol anjel k Jozefovi. A čie je teraz to dieťa ? Naše všetkých nás bez rozdielu, či sme chudobní alebo bohatí, starí alebo mladí. Pre nás pre naše spasenie prišiel z nebies, oslobodiť nás od hriechu a pekla, vyslobodiť nás od večnej smrti.
Ejhľa, Ježiš sa tak hlboko ponížil, že vzal podobu služobníka na seba: ponižujme sa teda i my; ponižujme sa pred Bohom, a pokľaknime na kolená, kľaňajme sa lásky plnému tajomstvu vtelenia Syna Božieho, a verejne vyznavajme svoju vieru v Ježiša, pravého Boha, ktorý nás tak veľmi miloval, že pre nás človekom zostal a celý svoj život za nás, obetoval. Ponižujme sa tiež pred ľuďmi a nehľadajme márnu česť, nevypínajme sa nad druhých, nikdy nikoho nezapovrhnime.

2) Drúhé čo vidíme pri jasličkách, je Maria, Matka Božia. Zovnútorne bola Maria chudobná; vnútorne ale samá nevinnosť, čistota, poniženosť a pobožnosť. O jakú sladkosť ona pocítila v srdci svojom, keď videla pred sebou svoje milé dieťa, slyšala zázraky, ktoré sa vyprávaly o ňom (Luk. 2, 18-19) – Kresťanskí mládenci a panny ! O šťastliví vy, jestli ste tiež i vy ešte nevinní a čistí, ponížení a pobožní. Nebeské rucho nevinnosti vás krajšie ozdobuje a krajšie sa svietí pred Bohom, nežli ty najdrahšie pozemské šaty, shotovené z hodbábu a sriebra alebo aj z čistého zlata. Ejhľa, milá dušo ! bar si ty aj nedúživá, alebo skľúčená na svojom tele, bár si ty aj chudobná a zapovrhnutá predca si vzácnejšia a milšia Bohu a anjelom jeho i nežli kráľ na svojom tróne, alebo kráľovská dcéra v celom svojom blesku, jestliže títo utratili svoju nevinnosť a čistotu srdca.
Jako sa hviezdy ligocu z neba na zem, ligocú sa jako večné svetlá, ktoré svieťa pred trónom božim: rovno tak sa ligocú zo zeme hore do neba duše nevinných mládencov a čistých panien; a jestli takými vždycky zostanú, budú v nebesiach požívať vätšiu slávu a rozkoš, nežli ostatní svätí, a budú novu pieseň spievať a chodiť za Baránkom kamkoľvek pôjde (Zjav. 14.). Ach buďte verné, milé duše ! varujte sa svetských hriešnych rozkoší, ktoré dušu rania, jako trň telo, nechodievajte do zlých tovaryšství, v ktorých nevinnosť hynie, jako ovce po strniskách; – nezapodievajte sa s ľuďmi, ktorí zlé jazyky majú had štípe telo, zlý jazyk dušu, – pozor dajte na vaše vnútorné hnutia a city: zlodej sa vkradne do domu oknom alebo dverami, smrť ale do duše očima alebo ušima; – striasajte sa zlých myšlienok a žiadostí, jako sa chytro otriasate, keď vám iskra padne na šaty, alebo nejaký ohyzdný hmyz na ne vylezie; – ctite Mariu, najčistejšiu Pannu, a utíkajte sa k nej obzvlášte v úskosťach a trápeniach. – Buďte verní a stáli v dobrom !
Hľa tento časný život je krátky, a ešte kratšia hriešna rozkoš. Ochraňujte svoju nevinnosť a čistotu ešte lepšie, jako zrenicu v oku vašom, žeby ste jednúc na konci svojho života zložili do hrobu čisté telo, čistú dušu ale odovzdali do rúk božích.
3) Tretie, čo spatrujeme pri jašličkách, je svätý Jozef. On bol chudobný tesár, prichádza on do svojho rodiska, do Betlehemu a predca mu žiaden z jeho rodu, žiaden z jeho známych nechce dať u seba prenocovať. Musí tedy bolestným srdcom v chudobnej maštalke nocľah hľadať; lež hľa priam tuná sa mu srdce nekonečne raduje nad narodzením Kristovým.
A prečo bol priam sv. Jozef zvolený za pestúna Ježiša a za ženícha Marie ? Preto, bo bol spravodlivý. A preto m. Kr. ! ste-li chudobní, opustení a zarmútení ? sú-li zlé časy a trpíte nedostatok vo všetkom ? pospešte do Betlehema: pozrite na Jozefa; buďte spravodliví, jako on; pracujte, modlite sa a dúfajte v Bohu, jako on: a tak i vy potom budete trpezlive snášať svoje trápenia a budete potešení, jako sv. Jozef.
4) Po štvrté pozrite pri jasličkách na pastierov, Jaknáhle sa títo od anjela dozvedeli čo sa stalo v Betleheme, hneď sa medzi sebou ushovorili a ponáhľali Ježiška hľadať, poklonu mu učiniť a ho obdarovať. O jaká to horlivosť, ktorú ani temná noc, ani ukonanie a chôdza ani žiadna druhá tažkosť zastaviť neni v stave. Buďme tedy i my horliví v navštivovaní služieb božích. Nech je počasie jakkoľvek zlé, chôdza jakkoľvek obťažná chodievajme radi do chrámu božieho do Betlehema to našeho, v ktorom nájdeme Ježiša, nie síce v jasličkách lež v tabernákule pod spôsobom chleba. Chodievajme ta s radosťou klaňať sa Ježiši: a požehnanie božie bude rosiť z chrámu božieho na nás, jako na pastierov z Betlehemskej maštalky.
5) Po piate vidíme pri jasličkách tiež aj anjelov. „A hneď bolo s anjelom množstvo vojska nebeského, ktorí Boha chválili a pravili: Sláva Bohu na vysosťach, a pokoj ľuďom dobrej vôle na zemi.“ (Luk. 2. 13.14.)
a) „Sláva Bohu na vysosťach.“ Pochválen buď Ježiš Kristus na veky ! Zvelebené buď smilovanie božie a otcovská láska Boha živého ! Veliké veci nám učinil Boh: radujme sa a klaňajme sa mu, bo nám všetkým tejto noci prišlo spasenie. Po čom naši starí otcovia bolestne vzdychali, čo proroci predpovedali a všetci spravodliví vidieť žiadali, splnilo sa tejto noci. O blahoslavená noc, ktorá nám prinesla Boha, spomocníka a prostredníka našeho, medzi Bohom a ľuďmi ! – Pán vyslyšal volanie ľudu svojeho; nebesia rosily Spravodlivého, a Slovo telom učinené je, a postavilo medzi nami ľudmi trôn lásky a smilovania svojeho. –
O kľaňajme sa mu a ďakujme. „Čim sa Pánu odplatím za všetko, čo mi učinil ?“ (Žalm. 115, 3.), tak sa spytoval Dávid kráľ. O keby sa bol Dávid alebo ktorýkoľvek druhý prorok starého zákona dočakál toho dňa o jak vrúcne modlitby a pesničky by bol povznášal k nebesiam pred trôn Najvyššieho ! O, jak srdečne by bol vítal poslaného Vykupiteľa ! Ale nemali toho šťastia, a len vzdechy a túžby svoje k nemu zasielali. Povďačným srdcom tedy zvelebujme Boha večného a spievajme s anjelmi: „Sláva Bohu na vysosťach,“ odkuď nám prišiel pokoj, milosrdenstvo a láska. Chvála a sláva, vďak a láska buď jemu, ktorý nás prvej miloval. Chválime teba, klaniame sa tebe, vďaky činíme tebe. O Ježiši, Baránku Boží, ktorý snímaš hriechy sveta smiluj sa nad nami, uslyš nás, buď nám milostivý !
b) „Pokoj ľuďom dobrej vôle na zemi.“ O človeče, chceš-li byť účastným pokoja, šťastia, spasenia
a blahoslavenstva ktoré oznamujú anjeli, a ktoré dnes Ježis priniesol, musíš byť svätej vôle, to jest: musíš opravdive milovať Boha a bližného; nesmieš sa nekonečnému smilovaniu božiemu odsluhovať ľahkomyslnosťou, ľahostajnosťou alebo zátvrdlivosťou; – musíš mať činnú vôľu sa starať o tvoje spasenie; – si-li vmilosti božej, musís mať vôľu zostávať v tejto až do konca, – a si-li v hriechoch, musíš mať opravdivú vôľu, bez odkľadu sa smeriť s Bohom a začať nový život; – a si-li s nekým v nepriateľstve musíš mať opravdivú vôľu smeriť sa s nepriateľom; – alebo mášli u seba cudzí statok, musíš mať opravdivú vôľu, navrátiť, lebo zaplatiť, alebo nahradiť ho druhou vecou vlastníkovi; – alebo, utrhnul-li si nekomu na dobrom mene, musíš mať opravdivú vôľu, navrátiť bližnému odobratú česť a dobré meno; – alebo nachádzaš-li sa v hriešnej príležitosti, v okovách hriešnej obyčaje, o nemeškaj napraviť svoju vinu polepšiť svoj život; – musíš ďalej nielen sa chrániť hriechu, lež i vykonávať dobré skutky, duchovné a telesné skutky milosrdenstva. Takto hľa budeme svätej vôle !
Záverka. M. Kr. ! s anjelmi spievajme: „Sláva Bohu na vysosťach ... – S pastiermi pokľakajme pred jasličkami a plní poniženosti klaňajme sa Ježišu. – O Ježišu, ty sladké, ľúbežné dieťa ! zdrav buď v tvojich svätých jasličkách ! Zdrav buď vtelený Synu Otca večného ! ktorý si prišiel rozbiť putá pekelné a nám ukázať cestu do nebies ! Buď na tisíckrát pozdravené ty dieťa božie ! ktoré si podobu služobníka vzalo na seba, aby nás z biedných služobníkov hriechu učinilo dietkami božími. Buď od nás zvelebený milosrdný Bože ! Ty si náš Stvoriteľ ! nedopusť, aby zkazu vzalo dielo rúk tvojich, aby zahynulo stvorenie tvoje ! – Ty si náš Vykupiteľ ! nedopusť, aby zhynula za nás vyliala krev tvoja ! – Ty si náš vôdca ! voď nás za sebou ! – Ty si pravda ! daj aby sme po tebe poznali Otca ! – Ty si život ! daj nám tuná žiť v milosti božskej, daj nám svoju lásku, svoj pokoj; po smrti ale daj nám večný život v kráľovstve slávy svojej, kde s Otcom i s Duchom Sv. spolu kraľuješ na veky vekov. Amen.




Kázňove predmety a rozvrhy


Kázňove predmety a rozvrhy, I. Na 4. neďelu adventnú.

1. O pokání. 1) Prečo máme ešte pred vianocami činiť pokanie ? 2) Jako máme pred vianocami činiť pokanie ?
2. O prípravách k príchodu Spasiteľa. 1) Každá dolina má byť naplnená; 2) každý vrch a kopec má byť znížený.
3. O prekažkach ktoré príchodu Pána v ceste stoja. 1) Čo znamenajú vrchy kopce a doliny ? 2) čo znamena krivé a drsnaté ?
4. Ktoré prekážky v ceste stojá pravému pokaniu. 1) zo stránky rozumu, 2) zo stránky srdca.
5. Kázanie Jána Krstiteľa. 1) Čo kazal Ján Krst. ? 2) Či to, čo kázal, sa aj náš dotyká ?
6. O pokáni. 1) Má-li sa Kristus skrze milosť svoju v srdciach naších narodil tedy musíme skrze opravdivé pokanie preč odpratať všetko, čo prekážku činí príchodu jeho milosti: 2) musíme, všetko to zariadiť, čo k príchodu a zachovaniu jeho milosti v nás je prospešné.

II. Na Božie Narodzenie.

1. O narodzení Krista P. 1) Čo sa všetko pri narodzení Kr. P. prihodilo. 2) Nektoré úvahy k našemu poučeniu a vzdelaniu.
2. O tom samom predmete. 1) Kto je to ten ? čo sa dnes narodil ? 2) Na čo on prišiel ? 3) Jako prišiel na tento svet ?
3. Vianoce. Spasiteľ 1) jako dieťa v jasľách, 2) jako Syn Boží, 3) jako knieža pokoja.
4. 1) Dejiny 2) tajomstvo a význam vtelenia Kristovho.
5. O tajomstve narodzenia Kr. P. a o povinnosťach odtuď pre nás vyplývajúcich. Tajomstvo toto
je 1) plné lásky. 2) plné múdrosti.
6. Ježis v jasličkách učí nás 1) bohatstvo zapovrhovať, 2) chudobu milovať.
7. V jasličkách sa nachádza 1) Boh: jakú tedy uctivosť sme mu podlžní, 2) človek: jakú tedy lásku mu preukazovať máme.
8. O vtelení Syna Božieho 1) v maštalke betlehemskej 2) v srdci našom.
9. Kristus prišiel na tento svet: 1) aby bol našim učiteľom; 2) aby bol našim Vykupiteľom.
10. 1) O Božstve. 2) o človečenstve Kristovom.
11. Prečo sa Ježiš pri svojom narodzení tak hlboko ponížil. 1) Aby pýchu ľudskú spokoril; 2) aby ľuďom cestu k pravému šťastiu ukázal.

III. Na sviatok sv. Štefana prvomučedlníka.

1. Dejiny sv. Štefana: 1) Jeho učinky a nepriatelia; 2) jeho reč pred vysokou radou židovskou; 3) jeho mučedlnícka smrť.
2) V živote a smrti sv. Štefana predstavuje sa Kristus 1) jako svetlo, 2) jako život, 3) jako
víťazstvo, 4) jako sláva svojich.
3. O príklade sv. Štefana. Sv. Štef. dal Kristu svedectvo 1) svojého sv. života, z ktorého jeho veliká milosť sa svietila; 2) svojeho slova, z ktorého jeho múdrosť vysvitala; 3) svojej krve, ktorá jeho udatnosť podivu hodnou činí.
4. O odpuštení krivdy blížnému podľa príkladu sv. Štefana 1) Musíme odpustiť, chceme-li, aby nám Boh odpustil; 2) musíme tak odpustiť, jako chceme aby nám Boh odpustil.
5. Milosť božská sv. Štefanovi udelila dvojnásobnú silu: 1) silu aby pravdu učil, 2) silu, aby za pravdu trpel.
6. Sv. Štefan 1) zázrak trpezlivosti, 2) zázrak lásky.
7. Jako sa máme naproti naším obraziteľom chovať ? 1) Nemáme sa im zlým ze zlé odplácať; 2) môžeme si spravodlive zadosťučinenie zjednať.
8. Veliká moc kresťanstva. 1) Jako sa moc táto na sv. Štefanovi javila; 2) kedy sa ona tiež, na nás javiť a dokázať má.
9. Sv. Štefan 1) pred vysokou radou; 2) na popravišti.
10. Čo činí kresťana hrdinou ? 1) Jeho viere, skrze ktorú prevláda svet; 2) jeho láska, skrze ktorú prevláda seba samého; 3) jeho nádej, skrze ktorú prevláda smrť.
11. Mučedlníctvo a kresťanstvo. Krv mučedlníkov semeno kresťanov.




VESTNÍK CIRKEVNÝ. a) Dopisy.


B. Bystrica. d. 3. nov. – Prešiel mesiac bez toho že by bolo povolanejšie pero zprávu podalo v „Cyrillovi“ našom o slávnosti, ktorá sa vykonávala v chráme našom kathedrálnom dňa 6. nov. Vidiac teda, že nik z povolanejších nemá sa k tomu, osmeľujem sa já chopiť sa pera a nastieniť, nakoľko mi to možno, slavnosť našu, ku ktorej zveľadeniu nemálo prispela i výtečná kázeň, jakej počuť nemali sme už dávno príležitosti. – Svätili sme totižto v deň vyšej udaný výročitú slavnosť posvätenia kathedralneho chrámu. Po vykonanej od vysokodôst. a veľkomož. p. Tomáša Chervena pontifikálnej omši, upnuté boly naše oči na sv. rečnište, kým sa neobjavil na ňom náš už dávno a túžobne čakaný, a už v iných mestách vyznačený kazateľ, – a to bol vysokoučený a prevelebný p. František V. Sasinek. Po zanímavom uvode prešiel na chrám kresťansko-katolicky, že je on každému kresťanovi a katolíkovi dvoránou svetla dvoranou pokrmu. Výborná kázeň mocne dotkla a okriala všetkých len vo veľmi malom počte prítomných srdca a mysle.
Následkom, jako sa domnievam, výtečnej tejto kazne z naridenia Jeho Excellencie najdôst. nášho pána biskupa Štefana Moysesa od slavnej kapituly prípisom od 7. nov. za kazateľa kathedrálneho vymenovaný bol. Radosť naša nad vyznačením týmto dá sa myslieť nie ale slovami vypísať.
Prípis ten znie vo svojej latinskej pôvodine nasledovne: *)
Admodum Reverende ac Clarissime Domine
Professor, Frater in Christo colendissime !
Virtute Nobis per Suam Excellentiam Episcopalem Praesulem nostrum Gratiosissimum sub d-o. 17-ae postremi mensis Octobris concessae plenae auctoritatis, intuitu muneris Concionatoris Cathedralis cuipiam nomine Eiusdem Excellentine conferendi, munus id honarificum, sicut pro solitis majoribus annuis festis, ita sacra Quadragesima Admodum Reverendae Claritati Vesstrae, die hesterna, Ecclesiae Cathedrali Neosoliensi ab anniversário suae Consecrationis festo, in eadem Ecclesia ad Concionem dicenti, ac qualificationem Suam pro Sacro Oratore, palam laudabiliter manifestanti, nomine Excellentissimi Domini praelaudati Praesulis, hisce eo lactius conferimus quo plus in spes abiremus, Eandem Admodum Reverendam Claritatem Vestram, penes Suam ad id piam promptitudinem, adiutrice Gratia Divina munere eo in augmentum Gloriae Dei salutem fidelium, ac honorem Ecclesiae Cathedralis, cum animo defuncturum.
In reliquo fraternis affectibus commendati, sincero in aestimio perseveramus.
Neosolii die 7-a Novembris 1864.
Admodum Reverendae Claritatis Vestrae devinetissimi in Christo fratres
Capitulum Neosoliense.

Zavítal nám zas deň 3. decembra, sviatok to sv. Františka Xavera, patróna kathedrálneho chrámu a celej biskupie bystrickej. – Ráno o 6. hod. odbavovaly sa slavné t. r. Roráty, po ktorých vys. a prev. p. J. Skalečka, predniesol slavnostnú slovenskú kázeň: totižto vylíčiv v úvode stručný životopis sv. Františka Xavera, rozjímal: 1) o zaprení seba, 2) o nesení kríža, 3) o nasledovaní Krista Pána. – Lež hlavná slavnosť začala sa o 9. hod. s nekrvavou obetou obetovanou od vysokodôst. p. Jána Nep. Scherera , po ktorej opäť zrak a sluch slavnej Kapitoly, duchovenstva a ostatnieho obecenstva a prítomnej gymnasiálnej mládeže, čakal na okamženie, v ktorom vystúpi na sv. rečniste vyznačený a už i skutočný kazateľ kathedrálneho chrámu náš vysokouč. a prevlb. p. František V. Sasinek.
Zo slôv: „Idúc po celom svete ohľašujte evanjelium v „úvode“ spomenul svoje poslanie, že totižto Jeho Excellencia skrze slavnú kapitulu i jeho tými slovami: „Iď a ohľašuj Evanjelium“ poslala, aby čestnú úlohu kazateľa kapitulskeho zastával. Odporučiv sa pod ochranu Božiu a do blahosklonnosti poslucháčov prešiel na podobenstvo: jako Ježiš Kristus, sťa nebeský zahradnik založil zahradu cirkve a do tejto zasadil strom učenia svojeho; jako tento strom skrze sv. Cyrilla a Methoda i do týchto krajov zasadený, skrze sv. Štefana, prvého kráľa uhorského, pestovaný a skrze pobožný nemecký do tohoto kraja prišlý nemecký kmen do rozkvetu privedený bol: jako v XVI. století vypuklý víchor tento strom listu zbavil, jako skrze nových zahradníkov – Jezuitov – ten strom k novému životu a rozkvetu prišiel. Aby teda zásluhy synov sv. Ignáca z Loyoly uznané a zvečnené boly, cirkevná a kráľovská moc za patróna biskupstva a chrámu biskupského vyvolila tú najjasnejšiu hviezdu tohože rádu: Sv. Františka Xavera.
Potom, majúc ohľad na prítomnú gymnasiálnu mládež, pripomenul, že rečniť bude o apoštolskej horlivosti sv. Františka Xavera, jakú tento v ohľade vychovávania mládeže na javo dával. V reči samej predniesol: a) ze sa ujal mládeže prvých rokov detinských, b) že si vážil mládež jako poklad sebe od Boha sverený, c) že k pobožnosti ju viedol, d) že ju zvlášte v náboženstve vyučoval, a e) že ju dobrým rukám sveril. – Už z tohoto poznať, jako učinkavanie sv. Františka Xavera ličil, a jaké zajímavé a klasickými dejepisnými príkladmi prepletané rozjímania s každým punktom spojoval.
Kázeň takúto, jaká zvlášte pre nás cirkevných chovancov je potrebnou školou praktickou, slyšať nie tak ľahko šťastní bývame. Takto oduševnení a poučeni a pohnutí rozišli sme sa v Pánu s tou nádejou, že výborná kázeň táto snáď i tlačou na svetlo výnde !!
Radosť naša, že máme už teraz tak výborného kazateľa, nie je všedná, bo už dávno srdce naše túžilo za kazateľom takým, a preto nádejeme sa, že nový náš p. kazateľ vydobyje si tu uznalosti a četného obecenstva (bo takéhoto bohužiaľ na nemeckých kázňach sme pohrešovali !) a že ono pozná, to vyššie a vznešenejšie vzdelania, ktorým tak dlho opovrhovalo, a ktoré jedine slúži k spáse večnej. P. Boh uslyš !
J. P. k. b.b.
*) Prípis tento podáva sama Redakcia, potom jako ho v č.41 Cyr. bola pripomenula.
Red.




b) Zprávy.


Z Velehradu. (Hl. Br.) – Nový hlavný oltár v chráme Pána velehradskom stoji už na svojom mieste krásne to zaiste dielo umelecké, dôstojné darca vznešeného (arcibiskupa Olomúckého). Stupne sú z mramoru vkusne vykladaného. Plocha oltárňa z jednoho kameňa pozostávajúca spočíva na stĺpkoch pruhovite vykladaných, za ktorými v kameni vytesané troje predstavenie zo života sv. apoštolov našich slovanských; uprosried Method naposledy v kvetnú nedeľu lúči sa so stádom sebe svereným na pravej strane: Method lúči sa s Cyrillom bratom svojim; na ľavej strane: sv. Method za arcibiskupa moravského ustanovený pápežom Adrianom II. Na ľavom rohu oltára v tej istej čiare vyobrazený je sv. Vácslav, na právom rohu sv. Ľudmila. Nad plochou oltárňou vyniká tabernákul, stánok Bohočloveka v najsvätejšej sviatosti prebývajúceho, pekne vykladaný a na oboch stranách anjeli bielunki jako sňah, lásku a pobožnosť vyobrazujúci, dielo to veľmi umele shotovené, ktorému sa človek ani dosť prenadiviť nemôže.

Velehrad. – Nedávno rozbierali starý hlavný oltár vo svätine velehradskej. Dľa poznamenania v „Středovského Sacr. Mor. hist.“ mal byť pri staväní tohto starého oltára zamurovaný doňho kameň, na ktorom Nedakonickí Táborite roku 1421 tohočasného opáta Jána II. a ešte 4 mníchov za živa spálili. Pri rozbieraní teda oltára dávalo sa pozor, jestli sa ten kameň nájde. Po odstránení tabernákula a iných ná oltárňom stole nachádzajúcich sv. vecí prišlo sa na tenký plochý kameň, ktorý pokrýval štvorhrannú hlbšiu v stene nachádzajúcu sa jamku, v ktorej bola štvorhranná kamenná kasnička, a v nej zase celkom červeným voskom obtiahnutá, a kostkovú podobu majúca pľachová kapsla. Po odstránení vosku, prišlo sa na červenú stušku ktorou krížom kapsla obviazaná a pri suku zapečatená bola. Poneváč ale pečať táto je biskupská, a úplne neporušená sa nachádza, preto kapslu ktorá iste sv. ostatky obsahuje, ani neotvorili.
Pri ďaľšom odobrání dvoch ložísk tihiel prišlo sa v skutku na pieskový kameň, ktorý je 1 siahu dlhý 5 šuchov široký a 1 šúch tlstý, a ktorý neodtajiteľné znaky ohňa na sebe nosí, a tak teda ten istý kameň je, o ktorom Stredovský hovorí. Kameň tento má slúžiť aj za základ nového oltára, čo aj úcta naprotiv nekdajším mučedlníkom týmto, a zajímavosť predmetu samého požiaduje. Dačo inšieho pamäti hodneho sa nenašlo.
(Slz. Kblt.)

Z Voralberga. – Vo Feldkirchu držané boly dňa 13. 14. a 15. sept. vedením otcov z tovaryšstva Ježišovho duchovné cvičenia pre učiteľov; súčastnilo sa ich 53; i boli nemálo povzbudení najme duchaplnými rečami P. Pachtlera. Liberálom sa takéto počínania jakosi veľmi neľúbä, bo veľmi proti ním žúra. (Hl. B.)

Zo Záhrebu. – Známo bude čitateľom naším, že v trojedinom kráľovstve obzvlášte minulý rok pri príležitosti tisícročnej slavnosti pokresťanenia Slovanov kroz braterských vierozvestov sv. Cyrilla a Methoda mocnejšie než kedy indy oživla túžba po prinavráteniu a znovauvedeniu pôvodnej slovanskej bohoslužby medzi Juho-Slovanmi katolíckymi. Túžba táto na župných shromaždeniach takmer jednomyslne javená a Jeho Eminencii najdôst. arcibiskupovi záhrebskému prednesená s prosbou: by ju jakožto metropolita trojjediného kráľovstva u sv. stolice podporoval. Teraz píšu „Poslovi z Prahy“ zo Záhrebu, že Jeho Excellencia najd. p. biskup. diakovský Juraj Strossmayer už do Ríma šiel tým cieľom, aby tam schválenie slovanskej bohoslužby vymáhal. Poneváč ale k tomu koncu je zapotreby slyšať hlasy ostatních biskupov slavianskych zdrží sa Jeho Excellencia najdôst. p. biskup Strossmayer v Ríme až pres nový rok. Rímska kuria neni vraj tomu úmyslu veľmi priaznivá, poneváč sa vraj bojí nebezpečných následkov.
My neznáme jaké nebezpečné následky by prinavrátenie pôvodnej slavianskej bohoslužby medzi Juho-Slovanmi mať mohlo, ba naopak sme tej mienky, žeby ono církev rímsku i v očiach rozkolníckych Slavianov, žiarlivých na svoje obrady a obávajúcich sa ích potlačenia zo stránky Ríma, povznieslo i za môstok k návratu jejich do lôna cirkve katolickej poslúžiť mohlo.

Nemecko. (Hl. Br.) – Z činnosti valného sjazdu kat. nemeckých jednot vo Vürzburkú podávame dôležitejšie doby. P. Ducpétiaux odčítal adresu katolíkov belgických a prehovoril nekoľko slôv vo francúzskom jazyku k shromaždeným členom. Reč jeho vzbudila všeobecné nadšenie. Sostavený bol hneď odbor zo štyr osôb k sostaveniu odpovede na adresu belgických katolíkov. Z návrhov v sjazde tom činených zdá sa nam dôležitým byl návrh kňaza Thisena, aby sa založil spolok tak zvany brošurový, ktorý by každoročne uverejňoval asi 16 brošúr, ktoré by sa rozširovaly početnými kat. spoločnosťami v Nemecku; brošúrky tie, majúce historické a politické blúdy a lže odrážáť, nesmely by viac obsahoval jako 16 až do 32 strán. Taktiež schválil a odporúčil tento sjazd zakladanie ochranných spolkov pre pohlavie ženské vo veľkých mestách.
Na kat. universitu sobralo sa dosiaľ 30,000 tol. Za mesto pre schôdsku budúceho roku zvolený Trevir, majúc na poblízku i Franciu i Belgiu; keby sa však naskytla behom roku nejaká nepredvídaná prekážka, ustánovený Inšpruk v Tirolsku pre sjazd r. 1865. V posledňom sedení verejnom čítaná odpoveď na adresu z Malína na adresu spolku sv. Ladislava, a schváleno, aby sa vyhotovila adresa k arcibiskupovi frýburskému, jakožto uznanie jeho zásluh v boji proti desorganisacii školskej, jakú ustanovila previesť vláda veľkokniežatstva bádenského. Počet členov na sjazde množil sa každým dňom a vyrástol až k 1000. Sjazd usporiadal dvoje smútočných slávností, jednu za zomrelé údy všetkých kat. spolkov nemeckých , druhú za dušu zvečnelého kardinála a arcibiskupa kolínskeho Geissela.

Nemecko. – V Ulme roztrhla sa v divadle veliká 52-mi plamienkami horiaca lampa priam jako tam boli ľudia na predstavenie; horiace petroleum lialo sa na prítomné ženské, tak že sa opätoval, bárs sice v menšej miere výjav smutný, jaký sa vlaní v Sántiago v chráme božom udal po čas večermích bohoslužieb. A hľa teraz nevyrukoval „Pester Lloyd“ s múdrym svojim návrhom, aby sa divadelné predstavenia vo dne dávaly, alebo keď sa majú dávať večer, teda po tme; alebo nech vraj jakožto nebezpečné celky prestanú: vlaní totižto v mudrosti svojej takú radu o bohoslužbách katolíckych dával. (Religio.)

Itália. – Francúzsky minister Drouyn de Lhuis (druen delij) vyslovil sa nedávno, že Itália vôbec robi pokroky“ a že javi sa tam „mierne smýšlanie. Istý časopis vypisuje teda tie pokroky a to mierne smýšlanie, a hovorí: Itália robí „pokroky“ v nakladaní nových dani, ktoré už báječnu vysokosť dosahujú; v robení dlhov, ktorých už na 3000 millionov bude, v právnom i v neprávnom zisku bankárov, v nemravnosti a darebnosti, v rozmnožovaní zlých domov, v súbojoch a samovraždách. „Mierne smyšlanie“ javí sa tam, bo ti viac jako 50 vyhnaní biskupi, ti uváznení kňazi, ti z kláštorov svojich povyhadzovaní mnísi a mníšky, tie premárnené cirkevné statky, sú ovocím mierného smýšlania tohoto. Mierne smýšlanie javí sa tam v zastreľovaní bez všetkej pravoty, v pálení celých obci atď. K tomuto dokladá „Sl. Kblt.“:
Jaké pokroky robí Itália na poli vedeckom, vidno z „Ročného výkazu verejného vynaučovania. V predošlom školskom roku bolo na universitách v Cagliari: 66 profesorov a 69 žiakov; v Camerino: 30 prof. 49 žiakov; v Macerata: 63 prof. 37 žiakov; v Sassari: 38 prof. 89 žiakov: v Urbino 11 prof. 8 žiakov; teda na všetkých 3 universitách 208 professorov a 202 žiakov. Kde už úradné výkazy tak hovoria, tam netreba viac iného komentáru. Zvedaví sme, jako by to ešte v ltálii vyhliadal malo, jakby ani ešte s Cirkvou sv. a s jej sluhami zachádzať mali, aby sa pánu ministrovi Dronyn de Lhuys aspon „trochu nepozdávalo.“ Tento pán je spolu – pôvodca chýrečnej „Conventie“ od 15-ho sept. pri takýchto náhľadoch a pri takomto smýšlaní, možno nečo pekného od neho očakávať ? (Slz. Kblt.)

Z Itálie. – 81 Biskupov a arcibiskupov s provincij neapolitánskych a z ostrova Sicílie zadalo kráľovi Viktorovi Emanuelovi protešt proti zákonu, dľa ktorého zakázané je ordinariatom farára alebo vikára vymenovať, dokiaľ by neprišlo povolenie od kráľovskej vlády čili tak zvaný (placet.)

Z Francie – „Augsb. Vš N.“ podávajú z Francie zprávu o počte pomätencov na rozume hroznou čo rok mierou sa množiacom z príčinu toho žalostného zjavu nahliadajú menovite v zmáhajúcom sa tam materialisme a labužníčtve a v nenasýtenej túhe po telesných rozkošach. Počty nech samy hovoria. O r. 1846. až k r. 1856. rozmnožil sa počet šialencov z 10,523 až na 26,286 a teraz neni pod 40,000 ! Vydanie na bláznov, ktoré sa pred 20. rokami cenila na 1,700,000 frankov, prevyšuje teraz 7 milionov. Zvlášte javí sa choroba hrozivým spôsobom v Paríži, stredu to všeho rozkošníctva, kde sa stala temer epidemickou. (Hl. B.)

Anglia. – V Anglicku zbudilo všeobecnú pozornosť vyjadrenie rozposlané od jakéhosi Bergera na všetkých učencov s prosbou: aby ho podpísali. Tvrdí sa v ňom, že medzi písmom svätým a vedou nieto žiadneho rozporu a že badateľ vo vedách prírodných nemusí nutne byť s keptikom čili pochybovateľom ohľadom právd biblických. Vyjadrenie toto podpísalo už vyše 200 učencov anglických. (Hl. Br.)

Z Jonských ostrovov. – Keď už, jako politické časopisy zvestujú, Joňania vôbec veľmi zpozdíle i neschotne sa majú k prípojeniu sa k Récku, tým menej sa tomu tešia Joňania katolíci, ktorí si novú récku vládu nijak nechváľa, proto že im nedopraje tej úplnej slobodý náboženskej, jakú požívali pod vládou anglickou. Už sám prvší §. slobodomyselnej vraj ústavy réckej nič dobrého katolíkom v Récku sľubovať sa nezdá, ktorý zneje: „Panujúca statna viera je pravoslavna. Všetky ostátňie viery sa trpia. Prôselytism sa zakazuje, jako tiež i všakový čin, ktorý by bol na škodu panujúcej státnej viere.“ Smysel posledních slôv je tak neurčitý široký a pružný, že mocou jeho možno chockedy či žida, či proteštanta a či katolíka z Récka vyhnať.) Anglia pravda vedela z protektorátu svojeho nad jonskými ostrovami koristiť a vačok svoj naplňovať, ale do záležitostí katolíkov sa ani mak nemiešala. Vätšina Joňanov sú katolíci: proto Anglia ich vieru chránila; Joňania ctia si svojich kňazov: preto mala ich i Anglia v úcte, najme prednieho biskupa jejich. ( Armonia.)

Z Ruska. (Pos. z Pr.) – Nová rozštiepenosť v národe poľskom javi sa v záležitosti svetskej moci pápežovej. Londýnsky jednateľ „národnej“ vlády prohlásil každého Poliaka za zradcu, ktorý by vstúpil do služby pápežskej proti usjednotenej Itálii; strana biela (aristokratická) Poliakov uverejnila zas v listoch francúzskych provolanie, v ktorom stojí, že niet pravým synom Poľsky, kto neni povždy hotový, krv svoju pre svetskú vládu pápežovu prolievať. – Katolícke kláštory, ktoré sa zúčastnily v povstaní, budú zrušené, ostatnie budú dané pod dohliadku vlády. Vec tá zavdá nepochybne príčinu k novému protestu pápeža. – Rusi sa zmocnili dôležitého mesta Khokanú, v západnom Tatársku. Výbojom tým dostalo Rusko nielen pevnu púdu v zemi tejto, ale i vítané stanovisko na ceste do Indie.

Kočinčina. – Čítame v novinách, že v krajne tejto dvaja úradníci cisárski do temnice hodení sú jedine preto, že prítomní boli službám božím od katolíckeho biskupa konaným, spolu vydaný je i úkaz, ktorý údom dvoru utratením všetkej cti a hodnosti vyhráža, jestli by sa kto opovážil kresťanskú bohoslužbu navštíviť. Komu by tuná nenapadol večný ten boj medzi kniežatom temnosti, diablom a kniežatom svetla, Kristom ! Hľa knieža temnosti žiarlivý na svoje samovladárstvo v ktorom nevoľnú Kočinčinu až posiaľ v slepotách pohanstva zahrúženú pod ukrutným svojim jármom trímal i vidiac jako svetlo kresťanstva už i ta prebleskovať, kráľovstvo božie už i tám poddaných svojích čítať počína, vidiac jako už i tam ukrutné jeho jarmo striasajúc pod sladké jármo kríža hlavy svoje sklaňajú, v zlobivej žiarlivosti svojej, nemohúc pravda nič proti všemohúcemu kniežaťu svetla, ktorého moc už dostatočne okúsil, hnev svoj na poddaných jeho ochladiť si hľadí, prenasledovanie proti nim rozpaľuje a tých, ktorí pred svetlom evanjelickým oči otvárajú, do temníc hádzať káže.
Ale zdaliž múry, temnice sú v stáve svetlu tomu prístup zahradiť. Ano, tak jako bola krv mučenníkov semenom kresťanov, môže sa povedať, že sú temnice mučenníkov svetlom kresťanov. Jako na počiatku pri stvorení sveta všemohúcim slovom fiat lux ! sa stalo svetlo na svete tak sa rozžiari slovom evanjeliuma svetlo kresťanstva po Kočinčine i rozplašené budú tmy pohanstva i záhambený ostane knieža jejich.