logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Časopis: Cyrill a Method, rok 1864, číslo 43


Obsah:



: Úvod a záver
Poludničan. : V čom záleží a záležať má pokrok katolicismu ?
: Kostra Kázne na 3 nedeľu adventnú.
: Predmety a rozvrhy kázňové
: VESTNÍK CIRKEVNÝ. a) Dopisy.
: b) Zprávy.
: Znížená cena.
: Poziv k predplateniu


Úvod a záver




CYRILL a METHOD.
Časopis cirkevný.

Predplatná cena celoročná: 4 zl. 50 kr. pôlročná: 2 zl. 25. kr. r. č. s poštovou dopravkou. Predpláca sa u vydavateľa a redaktora Dr. Andr. Radlinského, farára kútskeho. Adressuje sa do Holiča. (Uhry) via Göding. Vychádza každých 8 dní na hárku.

Číslo 43.
V Skalici, v piatok, dňa 9. decembra 1864.
Ročník XIV.

Odpovedný redaktor a vydavateľ Dr. Andrej Radlinský, spoluredaktor: Víťazoslav Sasinek.
V Skalici, 1864. Tiskom Fr. X. Škarnicla Synov




V čom záleží a záležať má pokrok katolicismu ?

Poludničan.


II

Nájsť jednotu v rozorvanej mnohosti všetkého, čo jestvuje, je problém ducha ľudského. Bez jeho rozluštenia niet spokojnosti ni vnútornej ni zovnej v človečenstve ani v jednotlivcovi, niet ani osohu z trápnych trudovín i daromné všetko naše snaženie v živote aj vo vede. Už príroda vrodila ľudskému duchu túžbu po jednote, a obracaj si snahy a činy človečenstva na ktorúkoľvek stranu, – každá ti sloví jediné heslo: nájsť v nesmiernom hluku svetových a duševných pohybov základný tón onej harmonie, čo musí byť vo svete, jak jesto Boh na nebi. Každý tuší onú harmoniu, každý chce súhlasiť s ňou, avšak málo tých, čo uvládzu vlastnou silou natiahnuť struny svojej duše v potrebnú výšku, by zavznely súzvukom vo veľkej harmonii vesmíru ! Len málo je tých, čo kresťanským sebapovedomím pojímať znajú krásne slova nešťastného Lenau a:
„Wol bin ich nur ein ton
Im schoenen liede Gottes;
Doch wie das schoene lied
Wird nimmermehr verklingen,
So wird der ton im liede
Auch nimmer gehn verloren,
Nicht brechen sich am grabe;
Und was im erdenleben
Mit ihm zusammenklang,
Wird einst mit ihm erklingen
Zu freudigen akkorden
Im strom des ewʼgen liedes.

Idea, ktorá vodila predkresťanské človečenstvo sťa jediné svetlo vo tme pohanstva, i ktorá samajediná zavŕšila prirodzený a čistoľudský vývin človečenstva, je jednota, po nejž nemohol prestať túžiť duch ľudský ani len vtedy, keď roztrieskala sa, viera v jednoho Boha na tisíc neuspokojujúcich kúskov. Keď mnohobožstvo, protivné živly v prírode, žiadnou vedou nespojená roztrhanosť zjavov všelijakých na svete a menovite v ľudskej duši, rozbroj človečenstva prírodou z jednej, a človečenstva so sebou z druhej strany, – vôbec hovorím keď tisíc a tisíc všelijakých rozorvaností, mnohostí a protív zatarasilo ľudskej mysli všetek zovnejší názor jednoty, predca práve vtedy len ju hľadal rozum ľudský, len jej vynájdeniu zasvätil bezo všetkých iných zemských ohľadov svoju činnosť, a len vtedy jakotak došieľ malinkého potešenia, keď sa mu pošťastilo vymyslieť koľko toľko uspokojujúci princip vesmíru.
Túto neodškriepne každému človeku vrodenú túžbu splnilo kresťanstvo, zjaviac svrchovaný princip všetkého jestvenia, i vráťac k nemu odvratilé ľudstvo. Kresťanstvo, dalo zvedavému pohanstvu pravú odpoveď; i prelial sa voň svet pohanský a veliký problém čo do zásady je rozlúštený. Zvest božieho zjavenia doniesol človečenstvu mier s Bohom, pokoj so sebou, pokoj so svetom a jedným slovom do všezrejného svetla postavil onen svätý punkt, vôkol nehož jako svojho strediska točí sa periferia svetov, životov, myšlienok, zásad, zákonov, a činov. Zaleť od kraja ku kraju, v pravo v ľavo, kam ti ľúbo, – všade si v objeme tejto periferie i nemožno sa ti z nej vymknúť, čo by ťa jako o tom samošalba presvedčovala; bo centrum jednoty na veky udrží svoje miesto, a chcej nechcej je večne i tvojím centrom. –
Avšak jako Kristovo vykúpenie je ceny objektivnej, tak sa to má i s jednotou Kristom zjavenou a narátenou. Jako nádobno ti navzdor tamtomu križovať seba, abys aj ty sám bol vykúpený, tak navzdor harmonie medzi Bohom a svetom nádobno ti hľadať svoju vlastnú sjednotu s Bohom, so sebou samým, so svetom, s prírodou aj s vedou, jako zas aj týchto samých so sebou, jestli-že chceš dokonále t.j. dľa ľudskej možnosti svojho vnútorného zkumača uspokojiť, a zjavený princip vesmíru do milého súhlasu uviesť so svojim jestvením aj so sprevádzajúcimi ho zjavmi. A toto hľa je to bralo, na ktorom ztroskotala nejedna pyšná loď lietavých myšlienok, nejeden vtipnozkumný duch zmaril všetky svoje bohaté sily, nejeden skvelý systém rozrazil sa v tisíc biednych črepov, čo viac ani len na hračku nezodvihly zo zeme deti ľudské lež s útrpným úsmevom odmetly na duševné smetisko.
Jakákoľvek je rozčiastitosť *) predmetov či zovným či vnútorným názorom pojímaných, predca zkumavý um kráčajúc pravou cestou prichodí na tie spony, v ktorých splývajú čiastkavé jednotlivosti. V týchto ale súsredňujúcich sponách vidno z vyššieho rozhľadu zase len jednotlivosti, – hodz aj trochu složenejšie, – ktoré ku novému pravidlu smerujú. Tak krok za krokom vracia sa zpät jednota, koľkokoľvek razí jú aj zrakom naším zamotá zdajne nespojiteľná mnohosť; krok za krokom mizne roztriednenosť predmetov, z ktorých skladá sa svet physický, morálny a metaphysický až konečne analogiou a rovnosťou zákonov svojich aj táto ostatnia trojka sleje sa v jednotu. Takouto ustavičnou abstrakciou, neprestajným podriaďovaním mnohosti pod svrchované záhlavie jednoty, budujú sa vedy, sústavy, pravidlá i umenia, a jestli-že jesto jednotiace centrum medzi ríšami, z ktorých sa vesmír a duševné svety skladajú, tak musí sa konečne subtilnou abstrakciou nájsť i ten punkt, z ktorého vytekajú hlavnie principy všetkých vied, sústav a pravidiel.
Najvyšsí pokrok katolicismu nemôže byť dľa toho iný, než povzniesť vedu až na výšku spomenutého punktu, z nehož roztvára sa na všetky strany zjavov i poznaní rovný výhľad t.j. logične nutným podriadeným základných principov pod jeden najvyšší preukázať súvislosť všetkého jestvenia, poznania i vedenia s absolutným jestvením Boha, a poneváč toto je nad tamto nekonečne povznesené, teda spolu i preukázať podriadenosť vedy pod katolícke dogma, ktoré je živým výrazom jestvujúceho Boha.
Jak jesto skutočné božské zjavenie, – o čom historia vydá svedectvo, – jak jesto nepochybné dogma, – o čom svedčiť musí infallibilita cirkevného magisteria, – nutno rozlúštiť práve vystavený problém. Bo zjavenie a dogma nemôže podliahnuť, i jestli-že je katolicismus jeho pravým výrazom, – o čom nemožno pochybovať, tedy len katolicismus je povolaný úlohu túto previesť a tým roztvoriť brány konečného smerenia všetkej rozorvanosti a čiastkavosti s absolutnou jednotou. Toto je jedino možný pokrok katolicismu, toto ohľadom ľudskej intelligencie jeho jediná úloha, v jejž zavíšení zaskveje sa blesk víťazstva pravdy nad tmou bludu, viery nad neverou, ducha nad odpadlou hmotou, jednoty nad rozprotivenou mnohosťou. –
Je jedna krásna doba v dejstvení katolíckej cirkve, v ktorej celé kresťanstvo – súc už i svojou zovnejšou jednotou utešeným výrazom vnútorného povedomia – všeobecnou úsilou pracovalo na prevedení najvyššieho svojho problému. Doba táto i skutočne poťahom na svoj názor o podstate vecí prebŕdla cez spletenosť príčin a účinkov až na samé jadro, vôkol nehož podivuhodnou svornosťou otáčajú sa všetky vrstvy predmetov ľudského poznania. V dobe tejto zaznely svetu zvuky božskej harmonie, jednoty tej, čo zemského ducha úplne uspokojila. Ale prišly búrky, čo zatriasly celou budovou; niť múdre snovaná sa pretrhla – a od tých čias ďaleko rozšíril sa objem ľudského poznania i vedenia. Či má byť na veky pretrhnutá ? či zvuky nadzemskej harmonie neoblažia už viac svety naše, jako oblažil plačlivé údolie predkresťanského sveta blahozvestný spev anjelov „Sláva Bohu na vysosti a na zemi pokoj ľudom dobrej vôle ?“ či nesplynie už nikdy naša žalostná rozorvanosť v jednotu kresťanského ideálu ?
Poludničan.
*) Bieda to s našími výrazmi; kto-že nám stvorí terminologiu, jak sa pokusovať nebudeme slovenčinou v theologickom alebo komu ľúbo filosofickom rozbore článkov viery ? Len takto možno bude ustáliť istý spôsob výrazov a jich význam. – „Rozčiastitosť“ = „zertheiltheit“, „čiastkavý“ môžeme asnáď menovať „partikulär“; „čiastkavosť“= „partikularität.“ – Či to naše vel. duchovenstvo nezúčastní sa už raz v novom prieporode katolíckeho časopisectva ? Divno ! divno ! – dnes zajtra: beda ! beda !
Pôvodca.




Kostra Kázne na 3 nedeľu adventnú.


Človeče ! čo si bol, čo si, čo budeš. (Sl. Pr.)

Úvod. Po celej krajine židovskej ozýval sa mohútne hlas Jána Krst.: „Čiňte pokanie ... Zo všetkých strán hrnul sa ľud k potoku Jordan, kde Ján vyučoval; jako oheň prepaľovaly jeho slová srdcia a mnoho sa ích dalo v Jordane pokrstiť. Jako si toto u Jordanu dialo, vyšší sbor židovský poslal kňazov a levítov k Jánovi pýtať sa ho: kto si ty ? prečo krstíš ? Ján im odpovedal: Já nie som Kristus, ktorého čakáte; já nie som Eliáš ani Jeremiáš, ktorý má ešte raz prýsť na tento svet, lež já som ten, ktorý pripravujem cestu Spasiteľovi; už je u prosred vás Spasiteľ sám; vy ho ale neznáte. On je vätší odo mňa; já nie som hoden odviazať remienky obuvi jeho. – M. Kr. ! slová dnešnieho sv. evanjelia sú plné znamenitých naúk a právd: my dnes len tri slová sv. evanjelia budeme uvažovať, totižto otázku: kto si ty ? a na túto otázku potom odpovieme: Človeče 1) čo si bol, 2) čo si, a 3) čo budeš ? – Pozorujte !

Rozloha.

I Človeče ! čo si ty bol ? – Slabý a plačúci si vyšiel nekdy zo života materínskeho, a hneď na to si bol v živej vode sv. krstu obmytý zo všetkej poškvrny hriechu. Jako slabé dieťa si ležal na rukách tvojich krstných rodičov; s nevyslovnou, radosťou Ťa potom tvoja milá matka po sv. krste k svojemu materskému srdcu prítisla. Blažene si rástol, ochraňovaný od tvojich starostlivých rodičov, ochraňovaný od anjela strážca, ktorému ťa pri sv. krste Otec nebeský sveril. O človeče ! jak šťastlivé a krásne boly tvoje prvé letá, keď si začal poznávať milú obličaj tvojho otca, verné oči tvojej milej matky, keď Ťa nosili na svojich rukách, o teba sa starali, a učili ťa poznávať Otca nebeského, milého Ježiška a jeho Matku Pannu Mariu. O spomni si, jak šťastlivý si bol v dome rodičovskom ! o jak ťa oni vrúcne milovali ! Spomni si, jak svätá a sladká hrúza ťa nadišla, keď ťa tvoja matka prvýraz do kostola vedla, a čo tu cítilo tvoje nevinné srdce. O kresťane ! bol si ty jednúc nevinné a šťastlivé dieťa ! O sladké zlaté letá mladosti, kto sa so sladkou radosťou na vás nerozpomenie !?

II Človeče ! čo si ty ale teraz ? Ty si snáď teraz v mnohých vecach skusený, učený majetný, vážený a šťastlivý: avšak kde sa podela nevinnosť prostosrdečnosť a čistota tvojej mladosti ? To sa dobre vie, že človek nemôže vždy ostávať dieťaťom, lež môže byť vždy dieťaťu podobným, jako Kristus hovorí: „Jestli nebudete jako deti nevojdete do královstva nebeského,“ t.j tak ponižení, hambliví, nevinní, pobožní at.ď. jako deti. – Však ale jak skoro prejde detinská nevinnosť a pobožnosť. Jak často zlosť prevyšuje vek ! Jaké hriechy, jaké nešlechetnosti vidíme v tieto pokazení časy už u malých detí, ktoré sotvá že lulákať začaly, nad ktorými sa starší ľudia zhroziť musia. Čím ale raz hrniec navre, zadrží puch v sebe, až budú črepy z neho. A od mladí sa trň ostrí, hovorí porekadlo. Čo človek za mladi začal, toho sa na starosť nezpustí ! Ó pýtajme sa dnes: čo si ? jaký je tvoj dosavádni život ? Človeče ! pýtaj sa dnes . . svojich myšlienok a žiadosti pýtaj sa tvojeho svedomia.. pýtaj sa povinností stavu tvojeho .. pýtaj sa svojeho bližného, muža lebo ženy, tvojich domácich, detí, tvojej čeladi, tvojich vrstovníkov, predstavených, súsedov, nepriateľov . . . či títo všetci nebudú na teba žalovať ? . . pýtaj sa všetkých dní a hodín života tvojeho; pýtaj sa dňa a noci všetkých miest a kútov, kde si sa buďto v spoločnosti alebo sám, nachádzal, pýtaj sa: jako si sa choval, čo si myslel, hovoril alebo činil ? Pýtaj sa srdca tvojeho ... O, m. Kr. ! keď sa opravdive pýtame: Kto sme, musíme vyznať: že sme hriešníci všetci ! A čo bude jednúc s nami ?

III Človeče! čo ty budeš, jednúc ? Ezechiel prorok mlúvi ! Poď a pohľadni tu na veliké pole. Naplnené je mrtvými kosťami. Nepoznáš, či tu leží ruka mocného kráľa vedľa nôh .. biedneho žobráka, či tu ležia pozostatky božieho svätého vedľa kostí zatraceného hriešnika. Hľa, človeče ! to bude z tvojeho života – prach a popol. Kde ale bude tvoja duša ? Bude zatracená alebo oslávená ! Mysli si, m. Kr. ! že stojíš pred večným súdcom, že tu tvoje zlé skutky prevažujú, a ten spravedlivý Sudca vynáša nad tebou ortieľ Ty si zatracený, preč odo mňa do ohňa večného ! A v takýchto myšlienkach pohľadni na strašnú propast pekelnú, . . pozri na oheň, ktorý nikdy nevyhasne; pozri na červíka, ktorý nikdy neumiera; pozri na temnosti, kde žiadna prosba, žiaden plač viac nepomáha; pozri na spoločnosť diablov a zatracencov, odkiaľ žiadneho vyslobodenia neni. O človeče ! či sa ti pri pomyšlení na všetko toto kosti nezatrasú ?
Avšak nezúfaj ! Pokná si ešte živý, nie si zatracený. Daj sa len na pokanie, pokuď je ešte čas; lebo keď ti raz odbije hodina smrti, potom koniec, veta s tebou; vo večnosti už nič viac činiť nemôžeš k tvojemu oratovaniu. Pozri na svätý kríž ! hľa ruky milostivého Spasiteľa sú k nám rozprestrené a, hotové objať nás všetkých, otvorený je nám jeho pravý bok, z ktorého tiekla krv najsvätejšia za naše hriechy. Kto sa k Ježišu pokorne utíka, opravdivé pokanie činí a polepší sa neni zatracený; áno prejde k Otcu nebeskému prebývať v jeho kráľovstve a požívať večné radosti. Pomysli človeče: To budeš jednúc: budeš lebo oslávený alebo večne zatracený !
Záverka. Počuli sme tedy dnes: čo sme boli všetci nekdy – nevinné, milé deti Otca nebeského; počuli sme tiež: čo sme teraz, a čo by sme mali byť vždycky – ponižené a verné dietky a služobníci Otca nebeského; počuli sme naposledy: čo budeme jednúc – večne šťastliví alebo nešťastliví; jako sejeme, tak budeme žať na veky. Čo tedy teraz máme číniť ? Nič iného, jako to, čo Ján Krst. blízo Jordanu kázal; čo nám sv. kat. Cirkev naša laskavá, starostlivá Matka, vždycky, zvlášte ale teraz v tento svätý čas adventný tak vrúcne odporúča: Čas je povstať zo sna hriechu, zanechať hriešne cesty, pokanie činiť a prinášať hojné ovocie pravého pokania. Amen.




Predmety a rozvrhy kázňové


Predmety a rozvrhy kázňové na 3 ned. adventnú.

1) Kto si ty ? 1) Vysvetlenie tejto otázky vyslancov židovských k Jánovi. 2) Predloženie tejto otázky nám samým
2) Kedy sebe má kresťan obzvlášte túto otázku predložiť: Kto si ty ? 1) Keď sa mu dobre vodí: 2) keď musí trpeť; 3) keď býva pokúšaný.
3) Kto si ty ? 1) Z ohľadu prirodzenosti a času ? 2) z ohľadu milosti a večnosti ?
4) O zpytovaní seba samého. 1) Kto sme my ? 2) Čo by sme mali byť ?
5) O poznaní seba samého, 1) Nič neni podlejšieho, jako človek z ohľadu hriechu; 2) nič neni vznešenejšieho, jako človek z ohľadu milosti.
6) O našom pravom povolaní. Naše pravé povolanie záleží v tom: 1) abysme zo seba nečinili viac, 2) menej, nežli k čomu nás Boh povolal.
7) Čo je pravda ? Pravda záleží v poznaní Ježiša a v tomto jedine nalezá človek 1) pravdu nebeskú večnú pravdu; 2) potechu, opravdivú nebeskú potechu.
8) Parallella medzi vyslanstvom židovským a Jánom Krst. 1) Povaha vyslanstva židovského; 2) Chovanie sa sv. Jána.
9) Čo sme my ? My sme 1) dľa prirodzenosti našej ľudia; 2) dľa povolania našeho rolníci; 3) dľa náboženstva našeho katolícki kresťania.
10) O luhárstve. 1) Jak ohavný; 2) jak škodlivý hriech je luhárstvo.
11) O poniženosti. 1) Jako myslí a cíti; 2) jako jedná kresťan ponižený.
12) Homilia. 1) Čo držia židia o Jánovi ? 2) čo drží Ján o sebe samom ?




VESTNÍK CIRKEVNÝ. a) Dopisy.


V Ostrihome na deň sv. Karola Boromejského.
(Dokončenie.)

Deň 1 nov. sviatok to „Všech Svätých,“ stal sa pre nás veľmi významným a pamätným a to z troch príčin; bo v deň tento Jeho Eminencia pan kardinál knieža prímaš uhorský a náš arcipastier najmilostivejší Ján Krstitel Scitovszky z Veľkého Kýru, jakoby na prímluvu všech Svätých, na ktorých sviatok sa narodil započal z milosti božej už 80. rok života svojho. Podruhé: mali sme mnohí šťastie po druhý, iní po prvý raz vidieť a osobitne poznať Jeho Excellenciu p. nunciusa apoštolského Marino Falcinelli-ho, ktorý Jeho Eminenciu na Jej narodzeniny osobne navštíviť ráčil, a ktorého výborného a všetkej našej úcti a lásky najhodnejšieho muža, mnohým už v Šaštíne vidieť a bližšie poznať dopriano bolo. Konečne korunou pamätného tohoto dňa bola slavnosť, ktorou sa posviacal a verejnej úcte pobožných kresťanov vystavil nový, na plátne malovaný obraz pravého bočného oltára veľkej basiliky ostrihomskej. Pamätné a slavné, pravím bolo tento rok „Všech Svätých“ u nás, ktoré, nakoľko ct obecenstvo zaujímať bude, chronologicky som opísal, jako nasleduje:
Už v deň pred spomenutym sviatkom, stali sme sa účastnými mnohých duchovných radosti. Bo sotvá odbila predpoľudňajšia 10. hodina, už sme pospiechali do residencie primacialskej aby sme boli svedkami blahoprania, ktoré osviet. p. barón Michal Fekete, z Galanty, veľky prépošt a kanonik ostrihomský pri prítomnosti nepočetných osviet. a vysokodôst. cirkevných hodnostárov a iného dôst. a preveleb. kňazstva, Jeho Eminencii, jakožto k narodzeninám Jeho predniesol. Popoludní ale okolo 2 ½ hodine zahučia naraz zvony po celom meste a to trvá až do 3 hodiny. Ľud nevediac čo to má znamenať, stíha sa húfne po uliciach, všetečný po vysvetlení neočakávaného tohoto výjavu.
Medzitým netrvala napnutosť tá myslí dlho, lebo o 3 hodine dorazí na 6 sivkoch so synovskou láskou a svätou napnutosťou očakávaný p. Jeho Excelencia nuncius pápežský, z Cran Nany do Ostrihoma, sprevádzaný dvoma husármi až do residencie primacialskej, do ktorej sme okolo 5. hodiny zase pospiechali aby sme poklonu Jeho Excellencii učinili, kde sme našli zase tých istých osv. a vysokodôst. hodnostárov cirkevných a iných dôst. a preveleb. kňazov, jako ráno, z tej istej príčiny jako my shromaždených ktorých Jeho Eminencia jednotlive a nás pohromade predstaviť ráčila Jeho Excellencii p. nunciusovi pápežskému. Po poklone tejto nasledovala slavná beseda, ktorá pod vedením a správou vysokodôst. a veľkomožného p. Jána Ev. Zalka, správca tunajšieho semenišťa, kanonika ostrihomského, usporiadaná bola k narodzeninám Jeho Eminencie, arcipastiera nášho. Pozostávala ona zo spevu a rečnenia rečí pôvodne vypracovaných, a síce oboje z čiastky v latinčine, z vätša ale v maďarčine, tam ten sborom speváckým z bohoslovcov pozostávajúcim spievaný, tieto od jednotlivých bohoslovcov prednesené, jako to sám program ukazuje, podľa ktorého tento poriadok zachovaný bol, a síce: 1.) Üdvözlö ének, 2.) Panegyricus in Natali Archi-Pracsulis, 3.) Örömdal, 4.) A szentek öröme a szent kereszt megdicsöitésén, 5.) Fides nostra,
6.) Vota pro Sanctissimo Patre Pio IX.; k čomu pripojené bolo aj blahopranie Jeho Excellencii nunciusovi, 7.) Pápa hymnus. – Prítomní boli Jeho Eminencia a Jeho Excell. nuncius viedeňský i s ostatnimi spomenutými cirkevnými hodnostármi a veleb. kňazstvom, ktorí všetci po skončenej besede vyslovili svoju radosť a spokojnosť nad nevinnou zábavou touto. Pri čom všetkom najpamätnejšie je to, že Jeho Excellencia p. nuncius na slovo Jeho Eminencie verejne prisľúbil, upovedomiť o tejto slavnej besede aj Jeho Svätosť Otca našeho Pia IX.
Duša ale celej slavnosti bol sviatok „Všech Svätých.“ Už o 8. hodine ranej hrmot a hučanie mažiarov, jako aj rozličnobarevné zástavy chvejúce sa na bašte na skale nad mestom k nebu sa vypínajúcej, oznamovaly zriedkavú slavnosť, ktorá o 9. hodine nastávala. A v skutku ! Sotvá odbila ona, už medzi hučaním zvonov a hrmením mažiarov vezú sa s celou pompou Jeho Eminencia s Jeho Excellenciou na jednom koči na šiestich najskvostnejšími šírami a kantármi vystrojených sivkoch sprevádzaní Jeho Osvietenosťou p. gr. Rudolfom Nyáry kanonikom ostr., ktorý držiac kríž v pravici pred kočom za dvoma husármi na krásnom fakovi predjážďal, a početným zástupom verných ctiteľov, do veľkolepej basiliky k službám božím, a k posviacaniu vyšše spomenutého obrazu, ktorý sice už 30 augusta bol na svoje miesto totižto na obraz, predtým skrze Moralta freško-malovaný, pripravený pri prítomnosti vlastného pôvodca, avšak až do dnešnieho dňa sa držal záclonou zakrytý. –
Obraz tento na útraty Jeho Eminencie maloval výchyrný maliar a professor slob. umení vo Venediku, Michelangeló Grigoletti, pôvodca tiež obrazu hlavného oltára basiliky. – Spomenutý obraz bočného pravého oltára, na 21ʼ 8" vysoký; 16ʼ 2" široký bez rámu, predstavuje umučenie Krista Pána v najvätšej dokonalosti, zakladajúcej sa na sv. písme a tradícií. Až sa tak človek zhrozí a bez seba zostane pohliadnuc na obraz tento a skúmajúc tá veľku lásku Najvyššieho, ktorý tak miloval svet, že svojho jednorodzeného Syna dal za nás. Tento jednorodzený Syn Boha živého visí na kríži živo jako umieral vyobrazený, medzi dvomá lotrami s hlavou zvesenou k najsv. Matke svojej, ktorá s Mariou Kleofašovou a Salome, s Mariou Magdalenou ktorá pod sv. krížom na kolená zvalená tento objatý drží a s miláčkom Ježišovým, stojí pod krížom, v žiale a bolesti, jaká sa len dá predpokladať u jednej matky truchliacej, postavená. Z pravej strany kríža, nižšie pod sv. osobami, stávajú mrtví z hrobu medzi týmito popredu v prírodzenej veľkosti, podľa tradície na hore kalvárie pochovaní prví naši rodičia Adam a Eva, tamten ľavou rukou si čelo držiac, táto s vystretýma rukama, oba dva hrúzou preplnení hľadia na Spasiteľa, jakoby v povedomí, že oni tak trpkú smrť zapríčinili Spasiteľovi svojmu.
Z ľavej strany, nazad padá, výjavami pri smrti Ježiša Krista udalými prekvapený stotník v evanjeliume spomínaný, popri ňom kostku hádžu iní vojáci nad plášťom Kristovým, pomedzi ktorými vidiel jednoho na koni, jakoby sa chystal kopiou prebodnúť najsvätejší bok Synačloveka a konečne zpoza sv. kríža jakoby v diaľke predstavuje sa pred oči mesto Jeruzalem, nad ktorým, jako aj nad sv. krížom čierne mrákavy tmu predstavujúce sa rozprestierajú, pomedzi ktorých jakoby žiara vychádzajúceho slnka osvecuje kríž a najsv. telo Spasiteľovo. – Obraz to tak dokonály a podarený, že nie som v stave predstaviť ho tak pred oči ct. Obecenstvu, jako ho v skutku, a síce len za 4000 zl. r. č. vyviedla schopná ruka chýrečného spomenutého maliara, ktorý po dvuch rokoch má aj na druhý bočný oltár obraz shotoviť, predstavujúci Sv. Štefana I. kráľa Uhorského so svojou rodinou, bo freško-malované obrazy, zvlášte na týchto dvoch bočných oltároch, nesodpovedaly ozaj ani veľkoleposti basiliky ani utlejšiemu krásocitu ľudskému. – Samo posviacanie ale obrazu sa dialo nasledujúcim spôsobom:
Jeho Eminencia, vstúpiv s Jeho Excellenciou do basiliky, kráčali medzi spevom „Ecce sacerdos magnus“ sprevádzaní duchovenstvom do svätiny Pána, kde tam ten na svojom tróne, tento ale na kresle kapitulskom, miesto zaujmúc, vzali na seba pluviale a infuly, a pristúpili sme všetci k veľkému oltáru, pri ktorom Jeho Em. zaspievala „Adesto Deus“ v čom potom bohoslovci štvorhlasne pokračovali. Po skončenom speve a odriekanej Jeho Eminenciou modlitbe, kráčal celý prôvod z duchovenstva pozostávajúci, medzi spievaním lat. litánij k všetkým Svätým okolo stolíc k pravému bočnému oltáru k požehnaniu a posviacaniu spomenutého obrazu, kam priduc, spievalo sa „Veni Sancte“ v štvorhlase, skrze tých istých bohoslovcov; na čo nasledoval sám obrad Jeho Eminenciou konaný, po ktorom po odriekaní dvoch modlitieb „Deus qui crucis patibulum“ a „Deus gui nos vetitae arboris attactu“ at.ď. modlili sme sa všetci hlasite na kolená padnúc, po tri razy „Adoramus Te Christe et benedicimus Tibi, quia per s. crucem tuam redemisti mundum.“
Konečne, po skončení piesne: „o crux ave spes unica“ na ktorú nápev k priležitosti tejto složil p. Karol Seyler a ktorú bohoslovci v štvorhlase spievali, pristúpili sme zase k veľkému oltáru, na ktorom ihneď obetoval nekrvavú obetu Otcu nebeskému pod infulou a s úplnou asistenciou Jeho Excellencia p. nuncius apoštolský. Po najsvät. obete mše svätej bola kázeň, držaná vysokodôst. pánom Štefanom Lipovniczkým, kanonikom ostrihomským, po ktorej Najvyšší dvajá cirkevní hodnostári, s tou istou pompou, jako do basiliky išli, vracali sa aj z nej, do residencie prímaciálskej, kde ich, jako aj iných pp. hosťov, jak z duchovného tak zo svetského stavu k slavnosti tejto shromaždených, skvostný a zaiste stavu sodpovedajúci obed čakal, na ktorom sa na 100 hosťov súčastnilo. Samosebou sa rozumie, že neschádzalo ani na zdraviciach, z ktorých len jednu, ktorú som mal šťastie slyšať na vlastné uši, tu chcem uviesť, a to síce latinskú zdravicu Jeho Excellenciou, p. nunciusom pápežským vynesenú; je ona jako nasleduje:
„Quat semper in votis habui, tandem aliquando hodierna die assecutus sum. En jam versor in Hungaria, Regno nobilissimo Mariano, in quo pietas erga Deum, et fidelitas erga Regem ita in unum coaluere, ut nomen Ilungari in historiis idem sonet, quod pius et fidelis !
„Sed quo de veni in Hungariam ? Die solennissimo natalitio Eminentissimi Cardinalis Principis Primatis, cuius memoria fragrantissima dulcis est veluti mel.
„Nemo reperitur hodie in Hungaria, qui ignoret diem Natalis amantissimi Patris sui, imo omnes levant oculos et corda ad thronum Dei ut Pater misericordiarum descendere faciat super Eun omnia charismata meliora. Die hoc memorabili et solennissimo non poterat non adesse Summi Pontificis Nuntius, qui quamvis indignus Christi Vicarium in terris repraesentat, apud quem nulla potior cura, quam ut ex universis nationibus una coalescat familia, cui unus Deus, una fides, unum baptisma. „Liceat vere mihi hac occasione inter virtutes, quae Eminentissimum Cardinalem ornant, aliquas seligere illique quasi pulcherrimis margaritis sertom texere, quo tanti Principis tempora cingantar. Singulis margaritis singulare nomen manus amore directa insculpsit et super illas haec distincte leguntur: Basilicae Strigoniensis suffultor magnificus, synodorum sapiens instaurator, Societatis Jesu ad meliora studia propaganda fautor sagacissimus, Missionum et exercitiorum spiritualium cultor pissimus, Regis consiliarius fidelis et prudens, pauperum amicus generosos Hungariae universae ornamentum, splendor et gloria.“
„Sed quis audcat hac cerona Eminentissimi Principis venerandam frontem redimire ? Sol tanta collocatus est altitudine, ut nemo possit ad eum accedere; sol non coronatur nisi radiis suae lucis.
„Cum itaque haec sit dies, quam fecit Domiaus, exultemus et laetemur in ca. Vivat Eminentissimus Cardinalis Princeps Primas in pace et dilectione optime promerita devotissimi Cleri et populi. Vivat! el adaequet gloriam Cardinalis Pázmány atque Primatis Széchényi longaevos annos attingat. Vivat inclytus Hungariae Episcopatus, quem fraterna caritate saluto et amplector. Vivat Clerus ! Vivant Proceres ! Vivat Populus ! et omnes adhaereant Beatissimo Papae PIO NONO ! qui est columna et firmamentum veritatis. Vivat tandem centies milliesque Augustissimus Imperator Apostolicus Hungariae Rex Franciscus Josephus I., quem Deus quam diutissime conservet, protegat, defendat !
Po zdravici tejto, ktorá sa skončila, dokončiť sa nechcejúcim vivat, nasledovaly zdravice Jeho Eminenciou vynesené a iné, ktorých svedkom som ale viac – z istej príčiny – byť nemohol. – V ten istý deň popoludní okolo 5 hodiny bola ešte kázeň v basilike a po nej litánie za zomrelých, podľa pobožného obyčaja tuna panujúceho, ktoré pri prítomnosti Jeho Excell. p. nunciusa, držal sám arcipastier, Jeho Eminencia a s nimi koniec vzal sviatok „Všech Svätých.“
Dňa 2. nov. jakožto v deň „dušičiek“ bolo requiem s vyložením truhly Jeho Eminenciou slúžené, po ktorom išlo sa s prôvodom medzi odriekaním žalmu „Miserere mei Deus“ do krypty, odkiaľ po vykonaných obradoch cirkevných, na čom všetkom aj Jeho Excellencia p. nuncius účasť bral, navracovali sme sa domov, prosiac Otca milosrdenstva za udelenie ľahkého odpočinutia dušičkám v očisci. –
Skorej ale, než zavrem svoj slabý dopis, nemôžem sa zdržal, aby som nepodotknul tú veľkú lásku a milosť Jeho Excellencie p. nunciusa apoštolského, ktorú preukázal nám bohoslovcom navštíviv okolo 11 hodiny ráno tohože dňa, už druhý raz semenište naše, kde po vykonanej návšteve u vysokodôst. p. správca semenišťa, nesťažoval si, nahliadnuť aj nás v troch museach shromaždených ba natoľko sa uponížila táto dobrotivá Duša, že príduc aj s Jeho Eminenciou do nášho refektára, bo priam nasledoval už obed, mnohým z nás sám popodával škutele s mäsom a s nektorými taliansky znajúcimi chovancami po hodných chviľách v uprimnom rozhovore sa zabavoval až konečne medzi nekonečným „Vivat“ vyvolávaním, opustil nás, odoberúc sa aj s Jeho Eminenciou do residencie primaciálskej, pri bráne ktorej skoro po všetkie dni slavnosti na znak úcti stála várta vojanská, až do 11. hodiny raňajšej dňa 3. nov., v ktorý čas milovania nášho a všetkej úcty najhodnejší muž Jeho Excellencia p. nuncius pápežský, na 4. sivkoch primaciálských, sprevádzaný dvoma husármi a mnohými kočmi naplnenými vernými ctiteľmi a synmi Jeho Svätosti Pia IX., medzi hučaním zvonov a hrmením mažiarov, sa pobieral zase nazpák do Grán-Nány a odtiaľ po železnici do Viedne, sídelného mesta to svojho.
A my verní a celým srdcom oddaní synovia cirkve sv. katolíckej medzi synovskými vzdechmi, pozerali sme túžobne po ňom, zakiaľ ho len zočiť ešte mohly oči naše, želajúc mu šťastlivý návrat, dlhé, pokojné a šťastlivé panovanie k blahu Matky našej, sv. Cirkve katolíckej. –
B. L., úd cir. lit. školy slovens. v Ostr.




b) Zprávy.


Z Olomúca. (Hl. Br.) – V Nemecku zavedené sú o najd. biskupov duchovné cvičenia i pre učiteľov, a to s požehnaným prospechom. Dľa príkladu toho zaviedol najdôst. p. arcibiskup olomúcky také cvičenia pre učiteľov i vo svojej arcidioecési; za miesto k ích konaniu ustanovil Mor. Trebovu, kde v prostrannom tamejšom kláštore františkánskom potrebné miestnosti k tomu cieľu slušno sa pripravily. V cvičeniach tých súčastnilo sa 44 učiteľov. Najd. arcipastier nešetril žiadnych výloh, zaridiv všetko, čoho len treba pri výkonoch tých.

Z Lublany oznamuje „Zgodnia Danica,“ že sa dňa 17 okt. odobral d. p. kapitulský dekan p. Ján Zlatoustý Pogačar, do Ríma, aby v mene a čo námestník svojeho najdôst. p. biskupa Ondreja Vidmara, vyplnil povinnosť, dľa ktorej každý biskup buďto osobne alebo svojim námestkom v určitých dobách sv. rímsku stolicu navštíviť má. Dotčený p. dekan zostane za dlhší čas v Ríme, želajúc byť prítomným pri kanonisácii Kanisia. Redakcia „Zgodnej Danice“ vyzýva Slovincov k darom ktoré by sa v prítomnosti námestka biskupovho v Ríme skľúčenému sv. Otcovi poslať maly.

Trident. – Najd. p. kniežabiskup našiel pri svojom návratedňa 4-ho oktobra z ciest visitačných pallium i dekrét pochvalný, odoslaný mu z Castelgandolfa od sv. Otca (ddto. 2. aug.). Došlo tiež i breve povoľujúce hodnostárom zdejšej kapituly pod istými výminkami užívanie pontifikálij, a týmže hodnostárom, jako tiež i ostatním kanonikom a farárovi u P. Marie Maggiore nosenie fialkových rúch pri sv. výkonoch. (HB)

Z Haliče. – Od nekoľko rokov uvádzali nektorí kňazi récko-katolíckeho obradu všelijaké zmeny pri službách božích, menovite rušili zvonenie po kostoloch, kľakanie pri mši sv. a pri prijímaní pod tou záminkou, že sa to vraj nesrovnáva so starobylým obradom slovanským. Mnoho sa o to hádali, odvelali sa na konsistorium, ale konsistorium nedávalo dlho žiadnej odpovede. Teraz teprv vydal metropolita récko-katolícky, najdôst. p. Litvinovič, obežník k rusínskému duchovenstvu, v ktorom, odvolávajúc sa na písmo sv., naridzuje, aby sa po cirkvach zvonilo jako driev, pri omši sv. a pri zaznení zvonku, aby sa zase pokľakalo. (Op. B.)

Z Belgie. (Tyg. k.) – Noviny belgické píšu o založení kroz slobodomysľných školy pre dievčence v Bruxelli. Nasledovný článok denníka Journal de Bruselles povie čitateľom naším jaké to vychovanie a jaké nauky v škole tej dievčatá dostávajú: „Dochodia nás nektoré vesti o škole dievčat, v našom meste nedávno vloženej, ktorej úkolom je, dľa slôv starosty Auspadia, vychovať „nevesty liberálne.“ Vedomo, že ony budúcne majú zastúpiť miesto žien kresťanských, ktoré dľa Journal de Gand sú len legalnými konkubinami mužov. Nuže jako vychovávajú ty nevesty budúcnosti ? V škole panny Gatti neriekajú žiadnej modlitby, ani na počiatku ani na konci prednášok; lež všetkie dievčatá vychované do tých čias v zásadách náboženstva pokázaly svoje zadivenie, že všetka praktika náboženská zo školy vyhnanou zostala. Aby zatrieť zlý dojem, jaký by ztadiaľ mohol povstať v tých srdciach nevinných, naložila spravcová odriekať na počiatku naúk 10. prikázaní božích; lež neslobodno predtým robiť znaku sv. kríža. A keď po prvé maly dievčence tie tak robiť a všetky pozdvihly ruky, by znamenie sv. kríža učinily, boly za to surovo vyhrešené a pohanené.

Švajciarsko. (Tyg. k.) – V kantone „Thurgau“ rozširujú sa vždy vätšmi sekty náboženské, skrze čo sa verejná mienka veľmi nepokojí. Cirkev národnia kantonu toho hrozí rozpadnutím sa na sekty, podobne jako v kantone Cürich. Pietisti jako sa rúzňa v zásadách, tak sú zažratí v nenávisti konfessionálnej. Nektoré osoby zo sekty pietistov zo Saint-Gall, nazvanej sektou Schlatter prebiehajú kanton s peniazmi v rukách i prekupujú učenníkov zo siekt iných, jako anabaptistov, methodistov, i rozličnými prosriedkami vábä k sebe spoluučenníkov, najviacej z pomedzi ženských, žijúcich v núdzi. Sekta, ktorej religia najviac nerozumu i blúdov v sebe zaviera, je sekta nihilistov. Hlavné sidlo separatistov je vo Haupyl, neďaleko Bischofszellu, kde je bureau verbunkové i missionárske, kde sa kujú všetky pletichy a figle pietistov.

Z ltálie. – „Unita cattolica“ ujavňuje pod rubrikou „katovia reholníc a boritelia kláštorov“ už piaty soznam zrušených kláštorov, ktorých má byť 479.
ltália. (Tyg. kat.) – Kňaz Lefresne, Francúz kanonik rímsky a ritier jeruzalemský kúpil krásny hotel v Lorette a ustrojil v ňom hostinec pre všetkých kňazov katolíckych celého sveta, ktorí púť odbavujú do svätého domku nepoškvrnenej Panny. Tých kňazov prijíma kň. Lefresne bezplatne, dajúc im pres celé 3 dni voľný byt. V jednom krýdle toho veľmi priestranného palácu, prijíma kň. Lefresne tiež nekňazov za značne menší plat, jaký sa po iných hoteloch platiť musi. Dielo to má za cieľ rozmnožiť počet pútnikov a tým samým i slávu Bohorodičky.

Z Itálie. (Bl.) – Kráľovské sídlo bude prenesené z Turína do Florencie, odkuď sa z rozkazu vlády kráľa stehovať budú rehole a ústavy cirkevné, aby sa v domoch jejich usadiť mohly úrady kráľovské. V kláštore rádu sv. Filipa bude snemovna, v kláštore Karmelitiek, Augustinianov a 
iných budú ministerstvá.

Anglia. (Bl.) – Dňa 1. okt. zomrel náhle na železnej drahe blízo Carstairsu v Škotsku kňaz Ignacius z rádu Passionistov. Bol syn grófa Spencera a vôbec nazývaný „velebný a ctihodný (Rev. and Hon.) George Spencer.“ Býval farárom anglikanským, potom navrátiv sa do lôna Cirkve katolíckej, vstúpil do prísneho rádu Passionistov a pôsobil prospešne čo duchovný správca a missionár v Anglicku. Zamilovaným jeho predmetom v kázňach bolo vyzývať k modlitbám za obrátenie Anglicka. Tým cieľom konal pred 12. rokami cesty tiež po Nemecku, všade prosiac a modliac sa za obrátenie Anglicka. – Dňa 7. oktob. t.r. mal anglikanský dvorný kazateľ v Dubline u prítomnosti dvoranov kázanie, ku ktorému si bol vybral príbeh zo skutkov apoštolských o Ananiášovi a Safire za základ. Medzy iným pravil tiež: Za času reformácie veliká krádež na cirkevnom imaní bola páchaná: táto svätokrádež od jednotlivcov prevedená škodila ale celému obecenstvu. Vina táto tak dlho nás bude tlačiť, pokuď právo svojej sesterskej cirkve budeme nohama šliapať.
Nemôžeme ináč vinu svoju odkájať, iba dáme-li spravodlivý podiel na cirkevnom imaní rímskej Cirkvi. – Snadno sa domyslieť, že reč táto sa nemilo dotkla poslucháčov. A tak jako irský dvorný kaplán uznal právo Cirkve katolickej, tak zaiste smýšľať musí každý, kto právny cit posiaľ nezavrhol a neudusil. (Bl.) lrsko. – Odtiaľto dochádzajú nás veľmi smutné chýry. Ľud tamejší katolícky nemohúc ďalej snášať ukrutné nátisky podmaniteľov svojich proteštantských Angličanov stehuje sa porád z dávnej vlasti svojej do cudzých krajov, menovite do Austrálie, kam sa ich nektorý týdeň vraj i 1000 cez moria preplaviť dáva. (H. B.)

Romania. (Hl. B.) – Knieža Kusa podal novoutvorenej státnej rade návrh, aby sa zaviedlo civilné manželstvo; zaroveň poručil založenie katolíckeho seminára v Jasoch.

Vo Flensburgu je sriadenú katolícka fara a škola. Kňaz Rave z Vredenu, diecése monastýrskej stal sa farárom flensburgským, po troch sto rokoch prvým to katol. farárom flensburgským. Prosredníctvom c. k. rakús. civilného komisára slob. p. Lederera vykázaný je katolickej obci v meste Flensburgu dánsky kostol „u sv. Ducha“ k sláveniu služieb božích. Kostol ten založený bol r. 1386. Po uzavrení míru prevezmú tiež milosrdné sestry z Cách opatrovanie nemocných v mestskej chorobnici flensburgskej. Za času reformácie bol Flensburg prvýn mestom, ktoré na slavnost najsv. Trojice r. 1528 Františkánov z kláštora vyhnalo a teraz zase je Flensburg prvé mesto, ktoré k sebe zovie a vita vrelo sestry z rehole sv. Frantiska. (Bl.)

Rusko. – Vláda ruská obnovila starý úkaz, dľa ktorého sa zakazuje židom bývať v Kyjeve, prvom to kresťanskom meste v Rusii; tiež je židom zakázano kupovať statky, ktoré nemajú ešte vybavené výkupy so sedliakmi. (Op. B.)

Amerika. – Blízo nového Yorku na krásnom pahorku vysvätili otcovia Passionisti nový kláštor. Komuže by to bolo pred desať rokami napadlo si pomyslieť. Ústav tento môže mohutne napomáhať k šíreniu sa katolicismu v Novom Yorku a jeho okolí, preto že pobožní mnísi ti čo najlepšie duchovnú správu obstarávajú a missie konajú, kamkoľvek sú k tomu pozvaní: Kraj, kde nový ten samostan stojí, menuje sa Hobokon a má najpríjemnejší výhľad na Nový York (Hl. Br.)




Znížená cena.


K povšimnutiu pre p. t. pánov kňazov, učiteľov, organistov i všetkych vôbec cirkevného spevu milovníkov a ochotníkov.
Pred nekoľko rokami pod názvom: „Manuale Musico-Liturgicum“ ( Chorálna kniha obradov cirkevných ,) kroz p. Franka Zsasskovszky, riditeľa choru v prestolnom chráme v Jagri a učiteľa hudby na tamejšej preparándgii, na svetlo vydané dielo dokázalo sa byť knihou veľmi potrebnou a docela postrádanou, a jako také nielen že sa po krajine daleko rozšírilo, ale i zo stránky Jeho c. kr. apošt. Veličestva zlatým záslužným peniazom k ozdobeniu pŕs zaslúžilého p. pôvodca poctené bolo.
Aby si ho i menej zámožní zaopatriť mohli, znížil pôvodca jeho dosavádnu cenu 3 zl. 15 kr. na 1 zl. r. č. okrem toho sberateľom odberateľov na každých 8 výtiskov i (deviaty) čestný dávajúc. — K doslaniu v Jágri u pôvodca, jako i u každého knihkupca.
Čo keď tuná patričnému veľct. obecenstvu na vedomie dávame, spolu i smele tvrdiť môžeme: že p. pôvodca týmto činom velikú obeť prináša pre pozdviženie posvätného spevu; prečož i silne úfame, že patriční p. učitelia – organiste, jako tiež i prepárandiste, a početní milovníci cirkevného spevu vôbec poponáhľajú sa zaopatriť si dielo to výborné, sostavené a vydané cieľom dosaženia rovnosti v cirkevných obradných spevoch, 30 hárkov silné, bohatého obsahu, notami hudobnými vystrojené a tak ohľadne opravdivej vnútornej a prvotnej svojej ceny iba veľkodušne a obetovave za tak levnú cenu, jako je teraz na 1 zl. r.č. snížená, predávané. –
Odporúčame ho teda opätne všímavosti patričného vľct. obecenstva.




Poziv k predplateniu


Poziv k predplateniu na Cyrillo-Methoda

Pre nedostatok duchovnej i hmotnoj podpory boli sme uzavreli „Cyrillo- Methoda“ so „Slovestnosťou“ ho roku viac nevydával: lež premožení prosbami nektorých odhodlali sme sa ešte ho za jedno pôlročie ale len tak, že od počtu predplatiteľov bude závisieť i počet čísel mesačných. Prijímame tedy predplatky len do konca júnia: 2 zl. 25 kr. r. č. Abysme ale vedeli čoho sa držať, prosíme o zaslanie sebe predplatkov a reštancij do konca tohoho roku. Mena pp. Predplatiteľov budeme uverejňovať v týchto listoch, číslo za číslom. – Predplatná lehota „Nábožných Výlevov“ predĺžená je do konca tohoto roku.

V Kútoch dňa 4 decembra 1864.
Redakcia „Cyrillo- Methoda.“