logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Časopis: Cyrill a Method, rok 1864, číslo 35


Obsah:



: Úvod a záver
P. F. Beluš, S.J. : Ecce homo nášho veku.
Juraj Holček, : Načo sú statky kňazom ?
: Program valného sjazdu
Juraj Holček, : VESTNÍK CIRKEVNY. a) Dopisy (1)
: VESTNÍK CIRKEVNY. a) Dopisy (2)
: Zprávy.
: Rozličnosti.
Josef Slovobran. : Kniževný Oznamovateľ.
: Oznam


Úvod a záver




CYRILL a METHOD.
Časopis cirkevný.

Predplatná cena celoročná: 4 zl. 50 kr. pôlročná: 2 zl. 25. kr. r. č. s poštovou dopravkou. Predpláca sa u vydavateľa a redaktora Dr. Andr. Radlinského, farára kútskeho. Adressuje sa do Holíča. (Uhry) via Göding. Vychádza každých 8 dní na hárku.

Číslo 35.
V Skalici, vo štvrtok, dňa 6. októbra 1864.
Ročník XIV.

Odpovedný redaktor a vydavateľ Dr. Andrej Radlinský, spoluredaktor: Víťazoslav Sasinek.
V Skalici, 1864. Tiskom Fr. X. Škarnicla Synov




Ecce homo nášho veku.

P. F. Beluš, S.J.


(dľa pôvodiny maďarskej Gedeona Mindszentyho.)

Tu stojiš dvetisíc rokov,
Sťa ten najnížší z otrokov:
Tu stojíš bičmi strýznené,
O svetlo nebies a zeme;
Tu stojiš krvou zaliate,
O vtelené Slovo sväté:
Bôľ žiaľ tvoj, sťa more hojné,
Zem k žialu i nebe pohne:

O daj mi tvoj prehorký žial !
Koruna tvá je trňová,
Každý vek vije ju z nova;
Každých tisíc liet sa snaží
Vbil ti ju hlbšie do hlavy.
Ach, po tejto ťa poznáme;
Bo v svete jej nevídame:
Len pravdu tlačia tie rany:
Lež rana dušu obráni:
O daj mi trní veniec tvoj !

Z pod tvojej ostrej koruny
Krv sa ti presvätá roní:
A tá krev do neba volá,
Aby zem, spasená bola:
Tá krev nás z hriechov obmýva,
Z moci diabla vydobýva:
Tá krev nám duše napája.

Abysme prišli do raja:
O daj mi tvoju svätú krev !
Telo tvoje trýznia rany
Od päty až do vrch hlavy;
Zo všech strán bije ťa márny
Mudrak a učiteľ zradný:
Stíha ťa mocnár nepravý,
Hani každý zlosyn dravý:
Ale každá tvoja rana
Je bezpečná nebies brána:
O daj mi sväté rany tvé.

Do ruky trsť ti dávajú,
O bojov a míra Kráľu !
Ty si dal prút Môjžišovi,
S nimž on prúd zastavil v mori;
S ním udrel zatvrdlú žulu,
Až dala vôd prameň ľudu;
Ty s tvojou trsťou hriech zboríš,
A nebies kráľstvo utvoríš:
O daj mi vládnu berlu tvú.

Z rucha tvojej božskej slávy
Posmech činí svet nepravý:
Kývajú pred tebou hlavmi
Pôlmúdri svetárski blázni:
Oni zomrú a v tvé meno
Skloní sa každé koleno:
A plášť tvoj, šat večnej spásy,
Všech tebe verných okrási:
O daj mi tvoj potupný plášť.

Sta Izák čakáš na muky,
„Ukrižuj,“ znú besné zvuky:
Krv žižnia vycediť tvoju,
Neveru platia zradcovu;
Záhubu úkladne kujú,
A tažký kríž ti hotojú:
A ty, o človeka Synu !
Vše snášaš za sveta vinu:
O daj mi ťažkú tvoju strasť.

Daj mi stĺp, daj mi reťazy,
Daj všetko čo hriech porazí,
Každý nástroj tvojej muky,
Za silnú zbraň mojej ruky.
Tak ozbrojen zavdám vojnu
Peklu, svetu, telu svojmu;
A budem kým živ bojovať,
Teba verne nasledovať,
O JEZU, pravý Bože môj ! 1)

1) Môze sa nasledovne spievať, vezmúc hlasy : C-H c-h .c
(Nasleduje zoznam nôt, ktorý neuvádzame - dig.)




Načo sú statky kňazom ?

Juraj Holček,


Poneváč slavná Redakcia obľúbeného čašopisu tohoto cirkevného, uverejniac článok: „Načo statky kňazom“ poznamenanie učinila, žeby dobre bolo dobročiny nižšieho duchovenstva vo verejnosť uvádzať, chcejúc splniť požiadavku túto, ktorá sa s presvedčením mojim na vlas srovnáva, by totižto uverejnením dobrodinných činov, aj iní k nasledovaniú pohnatí boli, poneváč sám nebeský náš Učiteľ a Spasiteľ Kristus Ježiš tak poručil, keď riekol: „Tak nech svieti svetlo vaše ľudom, aby vidiac skutky vaše dobré; velebili Boha, Otca vašeho, ktorý je v nebesiach.“ Tak pospiecham zase sdeliť zprávu, z ktorej vysvitá, že aj duchovní menej nadaní môžu mnoho dobrého učiniť, keď len chcú, „quia multa possumus dummodo volumus“: jako to nasledujúce zprávy dokazujú.
V súsedstve mojom, kde sa pri jednom kopci chotárnom tri stolice: nitrianska, tekovská a komárňanská stýkajú, leží farnosť, nazvaná Semere, do komárňanskej stolice patriaca, ktorej obyvatelia sú Slováci a Maďari. Farnosť táto je bez patronátu, a túto spravuje pvlb. pán Ján Zaklukal, ačkoľvek nemocou často obkľúčený, nie menej predca horlivý pastier ovčinca tohoto, ktorý už na 34-tý rok je delníkom vo vinici Pána, ktorý s obdržanou hrivňou dobre kupčí. Tento po nastúpení fary tejto, do ktorej sa z Lapášu dostal, poneváč stavänie farské bolo ošarpané mnoho starostí a obetí snášal až do dobrého stavu byt farský priviedol, čo najlepšie pochopia a budú vedieť oceniť tí páni farári, ktorí sa jako i já na zemänských dedinách, a to absque ullo patronátu nachádzajú. – Jaká ale bola opustená fara, taký bol veru aj kostol, ktorý ale za viacej rokov do tak utešeného stavu priviedol svojou horlivosťou, že bys tak krásny draho pozlátený oltár novým obrazom a rúchom mešným zaopatrený, na ďaleko na vonkove hľadať musel. – Nadovšetko ale pekný pomník sebe vystavil s úctou menovaný duchovný otec s nasledujúcou obetovavosťou. Dostal on totižto jako farár defectum congruac trpiaci pred nekoľko rokami náspäť naraz za viacej rokov platenú dáň, čo urobilo 340 zl. sr.; poneváč ale z počiatku obec za neho daň splácala, tak z tejto summy 120 zl. mal pokladnici obecnej prinavrátiť, a ostatok sebe podržať: i rozmýšľal, jako by na najlepšie úroky peniaze tieto vydať mohol ? až prišiel na nasledujúcu šlechetnú myšlienku. Povolal predstavených obce, a takto ich láskave oslovil: Najmilejší ! ja vám tu mám odovzdať
120 zl. sr., ktoré ste za mňa jakožto daň prvé roky zaplatili, peniaze tieto prislúchajú obci: tieto máme teda na obecné dobré upotrebiť: viete, čo s nimi urobíme ? Poneváč už školu dostatočne vystavenú máme, ja bych myslel, poneváč prázny špitálsky grunt máme, z ktorého stavänia a fundácie za dávnych časov celkom zmizly ? tak já obetujem mojich 220 zlatých a vyobetujte vašich 120 zl., a vystavme špital pre chudobných našich ? Na čo keď ochotne pristali, dalo sa do práce, a špitál už stojí, v ktorom jedna slepá druha na rozumu pomätená, a dve staré osoby prebývajú, pán farár založil 40 zl. na kapitál, a z obecných pokút tiež 20 zl. r.č. už povstal kapital, špitálnici dostávajú kurivo z laskavosti pána farára a zemského pána Rožoša: špitálničky chodia raz cez týdeň po Semeri a Čahy filialke, a z toho sú živí. O, bar by v každej farnosti povstal ústav takový, a od nemilých dverových hosťov by sme boli oslobodení. Sláva tedy šlechetnému Ľudomilovi pánu farárovi ! sláva ale aj jeho farníkom ! ktorí neoslyšali hlas pastiera svojho.
Juraj Holček,
farár úhajsky.




Program valného sjazdu


Program valného sjazdu katol. jednôt v Malíne (v Belgicku) dňa 29 aug. – 3 sept. t. r. vydržiavaného.

Program nadpísaného sjazdu bol podelený na 5 odborov: I-ý venovaný bol náboženským záležitosťam: II-ý ústavom a braterstvám lásky kresťanskej: III-í nauke a výchove; IV ý literatúre a krásnym umeniam s podriadeným odborom pre hudbu náboženskú, V-y zamestknával sa s náboženskou slobodou, so spolkami, pomerami medzinárodními. Dľa „Etudes religieuses historiques et litérairea 1864“ podávame tu nektoré otázky z každého odboru: Jakými prosriedkami môžu svetskí dopomáhať k oživeniu a udržaniu viery, k posilneniu obyvateľstva v zachovávaní cirkevných prikázaní a v odporovaní naukám proticirkevným ? – Púty sú silné prosriedky oživiť a zachovať vieru a pobožnosť medzi katolíkami; jakým spôsobom by sa ony daly obnoviť, rozšíriť a usnadniť ? –
Kongregácie a cirkevné rehole musejú snášať mnohé útisky a ostré posudzovania zo stránky proteštantov a slobodomyseľníkov; nech sa udajú tie najlepšie prosriedky, ktorými by sa porážaly tieto úsudky, rozoháňaly predsudky, o reholách panujúce, a odrážaly nepriateľské nájezdy. – Zdáliž vyučovanie na kollegiách a universitách podľa terajšieho zriadenia svojho sodpovedá vo všetkom potrebám spoločenským, potrebám a budúcnosti mládeže, ktorá v ňom podiel berie, a jakých premien by bolo v tom ohľade k žiadaniu ? –
Celé zriadenie terajšieho priemyslu, nahrnutie sa robotníkov v rukodielnach a iných stredištiach priemyselníckych, veľmi dlhé trvanie dennej práce, pomiešanie pohlavia a veku, upotrebovanie ženských a detí k istým prácam, veľmi mnoho zlého v sebe obsahujú. Jaké prosriedky by sa mohly pri terajšom ústroji použiť k zamedzeniu všetkého tohoto zloradu ? – Jako by sa mohlo usporiadať voľné spolkovanie občanov v spolkoch kresťanských, aby sa skrze tieto povzbudzovali umelci a spisovatelia a aby sa šírily zdravé náhľady o umení a vede ? –
Toto sú nektoré zaiste vážne a dôležité predmety, ktoré sa na tomto drahom valnom sjazde kat. jednôt do porady vziať a pretriasať majú. – Že porady pri tomto sjazde nicmenej skvelými výsledkami korunované budú, jako lanskoročné, neni pochybnosti. Jako celý jejich beh, tak i jejich výsledky podať nezameškáme, abysme tým vzbudili túžbu i v národe našom, ešte Bohu chvála, čo sa viery a mravov týče, nepokalenom, po podobných jednotách katolíckych.




VESTNÍK CIRKEVNY. a) Dopisy (1)

Juraj Holček,


Semere – Nedávno do obce tejto sa dostal za podučiteľa p. Jozef Benedikovič, ktorý neunavenou prácou desať mládencov z hospodárskeho stavu vyučuje hudbe na fukacích nástrojoch a panenky obecného stavu v speve štvorhlasovom, a tak sa teda pri službách božích hlas spevákov, hudobnými nástrojmi sprevádza, a mládež Semerská sa chýrečnejšou zo dňa na deň stáva. Já chcejúc sa o pravdivosti toho chýru presvedčiť, nedávno v nedeľu som tam omšu svätú odbavoval, a veľmi ma prekvapilo zvláštne „Tantum ergo“ a „Genitori“ od panien slovenských v latinčine štvorhlasom súzvučne spievané. A tak som bol očitým a ušným svedkom toho, čo jako nasledovania hodné v zprave tejto oznamujem.
Juraj Holček,
farár óhajský.




VESTNÍK CIRKEVNY. a) Dopisy (2)


Prešporok. – Nenadarmo tento svet prirovnávajú učenci rozvlnenému moru, na ňomž loďka sem i tam metaná býva. My opustení Slováci v Prešporku tešili sme sa, keď po mnoho rokoch túženia konečne sme za kazateľa obdržali v. p. Sasinka, ktorý – jako hovoria – r. 1858 priam pre zaujatie sa za nás, za nemeckého kazateľa bol poslaný a z Prešporka odstránený. Toho roku jeho horlivými kázňami ovšem ožívali sme; čo však na plat ! bol on len kazateľom sviatočným, a tak nielen že zriedka sme ho slyšali, lež aj k lepšiemu usporiadaniu našej, cirkevnej záležitosti sme ho mať nemohli; poneváč sviatočný kazateľ, len jakoby pomocník považovaný, v tejto veci výdatného hlasu nemá. – O Bôže ! kedy že príde taký prorok, ktorý sa ujme lepšieho usporiadania cirkevnej záležitosti Slovákov v Prešporku ? – „Nuž čože vždycky bedákajú tí Slováci v Prešporku ?“ – tak zamumle nejaký neprajník Slováka, tak jako iný drahou krvu Ježiša Krista vykúpeného a k nebeskému kráľovstvu povolaného. No môj milý Bôže ! dosť buď pripomenuto, že v žiadnom kostole menovite odpoludňajších služieb božích neni ! Nuž a u vv. oo. Kapucínov ? Tieto služby božie tak sa výdržiavajú, jakoby cirkev svätá pre Slovákov, aby i v tomto rovnoprávnosti nemali, iný obrad predpisovala.
Nechceme sa my Slováci odvolávať na našu, o jejž manipulácii z nás žiaden nič nevie, základinu – *) na každomesiačnu offeru; poneváč táto veľmi zámožná neni, avšak myslím, že i bez tohoto naše odpoludňajšie služby božie mohly by mať aspon podobu služieb božích v iných kostoloch, aby ony nevyzieraly len tak – dovoľte mi ten výraz – žobrácky; veď pre Nemcov – za čo česť a uznalosť ! – bez fundácie a bez dôchodkov od mesta tak slavné služby božie vykonávajú. Človek z chrámu vykročiť má jakoby oduševnený, nie ale zarmútený nad tým, že i v duchovných vecach len macostvo vidí !!
Keď už som sa sťažovať začal, nuž dovoľte abych ešte v jednej veci srdcu svojmu uľahčil. Roku 1852 bola povesť, že novozaložená fara u Najsv. Trojice bude mať, dľa závetu nesmrteľnej pamiatky veľkováradského kanonika Zamberta, dvoch kaplánov: nemeckého a slovenského. Čo ale ? Od nektorého času len jeden bol, avšak na šťastie taký z rádu kapucínskeho, čo oboje mluvy znal. Terajšie p. t. Predstavenstvo tohože rádu už pokrok učinilo, davše na túto nemecko -slovenskú faru takého za kaplána, ktorý v slovenskej mluve ani „B“ nezná. Medzitým môže byť, že p. farár sám bude krstiť, vyučovať a sobášiť mladožencov, a spovedať kajúcich Slovákov !?
Nehnevajte sa, že som si posťažoval v mene opustených Slovákov prešporských, až nám tuná aspon v cirkevných záležitostach lepšie pôjde, buďte v. p. Redaktore presvedčený, že ochotne zas Vám odpíšem, aby sa p t- Čitatelia listu vašeho poradovali s nami, a aby sa vyplnilo slovo, „Plačte s plačúcimi a radujte sa s radujúcimi sa.
Jeden Slovák.
*) K nej Morava príspela tuším so 6. zl., poneváč Moravcov je tuná bezpočet !

V Kremnici, d. 1-ho aug. – Dnes už pri prvej rannej žiare mnohé pobožné srdcia radosťou naplnené sa po meste prechádzaly, očakávajúc tú chviľu, v ktorej Jeho Excellencia, náš milovaný Arcipastier, svojou vysokou návštevou mesto naše poctiť a obradovať ráči. – O pôľ 9. ráno nadišla tá chviľa, tak túžobne očakávaná. Tu sa začnú ozývať silné hlasy všetkých zvonov šesť väží mesta našeho, zvestujúc očakávaný príchod tak vysokého a prevzácneho hosťa; okná sa otvárajú a mnohé ovečky sa jak pri oknách, tak na ulici shromažďujú, aby svojho predrahého Arcipastiera uvidieť, úprimným srdcom prívítať a pozdraviť mohly.
Nevyslovne sa srdcia našich pobožných obyvateľov, uradovaly, keď videli Jeho Excellenciu od pána Boha pri žiadanom zdraví zachovaného. –
Pred kláštorom vv. oo. Františkánov privítalo Jeho Excellenciu velebné duchovenstvo, majúce na čele našeho vys. dôst. pána opáta Konštantína Hartmann. Po tomto srdečnom pozdravení Jeho Excellencia v otvorenom koči voľným krokom ďalej svoju cestu konal, sprevádzaný našim sredečným dobroprianim a uprimným želaním, aby Otec nebeský jakožto Otec všech národov, tedy aj slovenského, Jeho Excellenciu na Jeho cestách sprevádzal, Jeho nám predrahý a prepotrebný život od všetkého nešťastia chrániť, pri najlepšom zdraví v jak najpozdejšie letá zachovať, jako tiež všetky Jeho snáhy a ustávania o blaho slovenského utrápeného a prenasledovaného národa čo najskvelejším výsledkom korunovať ráčil.
Pri tejto radostnej príležitosti nemôžem tiež opominúť sdeliť, že 10. julia ráno o 9. bod. bola v slovenskom kostole starostlivosťou urod. pána Jozefa Ružičky, posvätená slovenská zástava kostolná s veľkou uročitosťou pri strelbe z mažiarov. Všetkie obrady posviacania jako tež i veľkú sv. omšu vykonával pri skvelej assistencií sám veľkomožný pán opát. – Kostol celý bol stromkami, vencamí a zástavami bohate a vkúsne okrášlený. – Zástava je dosť veľká a svetlo-biela. – Prední obraz predstavuje blahosl. Pannu Mariu Staro-horskú, a druhý obraz sv. Štefana, kráľa uhorského, jakožto aj patrona slovenského. – Posviacanie zástavy tejto bolo tým skvelejšie, poneváč toho samého dňa bol tu vys. dôst. pán generálny vikár z Aleppo, ktorý pri úročitosti tejto v slovenskom kostole svatú omšu podľa východneho (armenského) obradu Pánu Bohu obetoval. – S touto novou zástavou šla slovenská processia na Staré Hory. –
Keď tu Staré Hory pripomínam, musím podotknúť, že predtým z Kremnice každoročne dve nemecké processie na Staré Hory chodievaly; ale teraz z naridenia vyšspomenutého vys. dôst. pána opáta, sa v tieto slová vyslovivšieho; „Aj slovenskí farníci sú moje ovečky“ ide len jedna processia nemecká a druhá slovenská; a tak aj táto ostatnia bola pri svojom návrate zvonením na všetkých zvonoch a strelbou skrze vys. dôst. pána opáta v slovenskom kostole privítaná. – Teba Boha chválime spieval ľud v slovenskej reči. –
Na deň sv. Anny processie, jako obyčajne každoročne, tak aj teraz sa odbavovaly, totižto ráno o 6. hod. slovenská, ale nie už viac sprevádzaná vlb. pánom Františkom Šujanskym (tento je do Detvy preložený) lež novým pánom kaplánom slovenským. – O 7. hod. šla processia nemecká, sprevádzaná veľkomožným pánom opátom, pri ktorej sa aj všetky školy so svojimi zástavami súčastnily. Kázne jak slovenská, tak nemecka, boly pod krásnymi lipami. –
Školský rok sa s pomocou božou aj u nás už skončil. 30-ho Julia bolo „Te Deum“ – Na hlavnej škole sa vo všetkých triedach aj zo slovenskej reči skúšky odbavovaly. – V druhej triede škôl dievčenských ale sám Jeho dôst. p. dekan a škôldozorca okresu kremnickeho Ignác Kleinhaus všetkie dospelejšie dievčatá zo slovenského čítania skúšať ráčil, pri ktorej príležitosti prísne narídil, aby sa slovenskej národnosti šetrilo a slovenskej reči jak v školách hlavných, tak dievčenských bez všetkého ohľadu na vôľu rodičov pilne vyučovalo a síce v tom poriadku, aby sa v školách našich po nemeckej reči najprvšie miesto slovenskej reči, jakožto nám medzi a so Slovákami prebývajúcim veľmi potrebnej, vyznačilo, a teprv až tretie miesto má zaujímať reč maďarská, jakožto nám už oddialenejšia. –
„To k podiveniu hodná vec“ pravil Jeho Dôstojnosť, „že mnohí rodičia sú tak zaslepení že potrebu slovenskej reči, bez ktorej sa ani len obísť nemôžu, neuznávajú áno čo horšie, proti nej takú nenávisť projavujú a do sŕdc svojich detí vštepujú, a jakési divné predsudky o slovenskej národnosti a reči v sebe chovajú. Dietky svoje neraz nepotrebnou a u nás mrtvou francúštinou trápä, a potrebnú slovenskú reč nenávidia a zapovrhujú. – To slepota ! To nerozum ! –
My žijeme predca medzi Slovákami – “pravil on ďalej“ to sa tajiť nedá, prečo by sa tedy nemaly našeho mesta deti v školách aj slovenčine vyučovať ? – To nie len potreba lež aj slušnosť a spravodlivosť vymáha.“ – To sú slová Jeho Dôstojnosti; nech slúža mnohým iným za príklad, a my mu z celého srdca trikráť „Sláva“ vyvolávame a Boha prosíme, aby mu za to požehnať ráčil.
Jozef Horňáček.




Zprávy.


Einsiedeln. – Do tunajšieho milostivého chrámu dňa 13. jún. prišiel veliký nábožný prôvod z Paríža. Počítal asi 3300 osôb, medzi ktorými bolo 50 kňazov.

Viedeň. – Dňa 30 júlia pílne v poludňajšiu hodinu dokončená bola stavba väže svätoštefanskej. Vytiahnutý bol poslední kameň na vrchol a p. Schmid, správca stavby po krátkom oslovení tých, ktorí pri stavbe spoluúčinkovali a s nim tam na vrchole boli, položil ho na zátvorné miesto. Potom vyslovil „sláva“ Jeho Veličenstvu, Jeho Em. kard. Rauscherovi a konečne vo meno O. i S. i D. sv. kladivom uderil na zátvorný kameň rečený. – Výška väže je 73°, teda 2ʼ a 6" vyššia nežli predtým. Baňa má prúmer 4ʼ, orol v dielne Brixa a Andresa liaty a pozlátený 9ʼ. Nová stavba väže obnáša 30°. Dľa „Volksfr.“ dňa 9. aug. už i orol bol obecenstvu vystavený.

Viedeň. – Kard. arcib. J. Oth. Rausher vydál dňa 29 júlia pastierský list, v ktorom vyzýva svojich veriacich, aby účasť brali na pápežskej pôžičke, ktorú sv. Otec dňa 26. marca r.t. na 50,000,000 frankov učíniť prinútený bol. Úroky pápežských úpisov v sriebre vyplácať sa budú.

Viedeň. – Tuná zomrel v nemocnici študujúci bez sv. sviatosti, ktoré prijať nechcel. Cirkevní pohreb mu bol odopretý; bol pochovaný bez kňaza v spoločnom hrobe. Novinári vyrútili sa na duchovenstvo a na Cirkev, zvlášte ale na noviny „Vaterland,“ ktoré stály za duchovenstvo. Za túto odhodlanosť dostalo sa dotčeným novinám v istých časopisoch nazvu „jezovitov vo frakoch“ a t.ď. Podivno, že vždycky a všade máme sa my hlasiť po smrti k tým, ktorí sa k nám nehlásili za živa. Podivná to vec, pre neznabohov žiadajú cirkevný pohreb, a pritom predca dávajú na javo, že nedbajú o také formule a ceremonie. (Bl.)

Viedeň. – Účastníci spoločnej cesty do Carihradu medzi iným v Stambulu navštívilí aj krám (Bazar), kde staré kovy a zbroje predávajú. Medzi nahromadenými kovovinami našli tiež jednu medenú monštranciu, ktorá ešte neporúchaným krížom ozdobená bola. Túto monštranciu teda zakúpili nie pre jej kovovú cenu, lež preto, že na nej Pred Turkami, ktorí, kde len mohli kríže ničili, krížik neporúchaný ostal, a so sebou do Viedne priniesli.

Zo Sedmohradska. – V peknom gothickom chráme v Sibine mávajú prot. pastori „omšu“ trirazy
do roka, totižto: na sviatky Pána. Keď po proteštantských službách božích ľud z chrámu odíde, oblečú sa pastori v mešný ornát a do dalmatik a idú k oltáru slúžiť omšu. Vec sa má takto. V čas reformácie opúšťali Sásici 1ôno kat. cirkve; toho času bola učínená mešná fundácia za dušné spasenie istej rodiny. Za vlády Marie Theresie stal sa dotaz k administrátorom tej fundácie, jako sa onomu záväzku zadosť činí. Aby neprišly o prijmy z fundácie plynúce, vzali útočište k dotčenej práznej čili suchej omši, ktorá nemá obetovania ani pozdvihovania a prijímania, ale len tieto časti: Introitus, Gloria, Oratio, Credo, Praefacio, Pater noster a zase Oratio. Z toho patrno: Že to omša len zdanlivá, bez kňaza neni obety. V sakrystii majú prastaré mešné rúcha a pluviále starobylého kroja a veľkej ceny. (Bl.)

Záhreb. – Tuná dľa „Agr. Ztg.“ dňa 8. sept. v chráme milosrdných sestár medzi 16 pannami aj jedna murínka slavnostne oblečená bola, a meno Cypriana obdržala.

Trient. – Sv. Otec na pamiatku r. 1363 v Triente zakončeného cirkevného snemu udeliť ráčil nasledujúce vyznačenia: kniežatu biskupovi pallium, ktoré len metropolitom náleží; štyrom hodnostárom tamejšej kapituly právo pontifikalii, ostatním členom tejže kapituly, jako aj dvom farárom tohože mesta právo nosiť fialkovú mantfeellu.

Bamberg. – Dňa 22. júl. najd. arci- a biskupi Bavorska shromaždili sa v chráme sv. Henrika, a prítomní boli sv. omši, ktorá bola zakončená ich tichých porad biskupských: jakoby sa učinkovať malo proti strane viery a dobrým mravom protivnej. Uzavreli vydať spoločný pastiersky list na duchovenstvo a ľud; zaslali svätému Otcovi list, v ňomž je vyslovené stanovisko, ktoré proti blúdom vied zastúpiť chcú; podpísaný bol prípis na nového a mladého kráľa, v ktorom spoločné učinkovanie cirkve a stálu sa dôrazne vyslovuje.

Šleswig. – Biskup Osnabrucký obdržal dovolenie, vo Flensburgu katolícku missionársku faru a školu založiť.

Itália. – Dľa „Vaterl.“ Msgr. Speranza 80-letý starčok to a biskup z Bergamo, už dávno je trň v oku turínskej vláde. Rázny protešt, ktorý zdvihnul proti zatvoreniu a rozpusteniu semenišťa pre kňazov, tým viac sa sprotivil vlade, natoľko, že ad audiendum verbum regium bol povolaný do Turina. Staručký biskup odvolávajúc sa na kleslosť a neduživosť, vyslovil sa, že není v stave toľkú cestu podujať. Na to dňa 5. sept. a biskupskom paláci octla sa karabiniermi sprevádzaná komissia s jedným úradníkom prefektúrnym a s jedným delegato di publica sicurezza, ktorý priviedol so sebou troch lekárov.
Títo mali naloženo dať vysvedčenie: či biskup je opravdu tak nevládny, že onú cestu podujať nemôže. Jeden z lekárov, menom Spanghi, vzal si smelosť, v rozhorčenosti nad službou, ku ktorej určený bol vysloviť sa: že keby bol vedel, o čo sa jedná, nebol by ho žiaden k tomuto kroku priviedol; že sa domnieval, že sa tuná jedná o vykonaní svojeho povolania, nie ale o pohanenie tak vysokocteného hodnostára cirkevného; že, keď sa sám biskup odvoláva na svoju slabosť a neschopnosť k podujatiu cesty, toto na jeho slovo aj dosvedčí a proti vôli biskupa žiadneho vyskumovania nepodujme. Ostatní dva lekári tiež k jeho výroku pristúpili, a tak komissia uponižená tiahla dial. – Na to o pár dni dostal Mrgr. Speranza od Pisanelliho prípis, že vláda z ohľadu na jeho vek nenúti ho k osobnému dostaveniu sa pred kráľa avšak že ho napomína, aby netrval na dosiaľnej ceste opposičnej, poneváč v protivnom páde že prísne prosriedky proti nemu upotrebené budú.

ltália. – Píše sa v „Armonii,“ že komisár verejnej bezpečnosti v Amalfi zakázal ľudu všetky zvyklé zábavky v deň sv. Antoňa Paduánského, lebo že praj sv. Antoň je Burbončík, zpiatočník, prajúci smluvám z r. 1815. Ľud tedy musel poslúchnuť.

Rím. – Sv. shromaždenie obradov rozhodlo, že sa pri nedostatku olivového oleja i petroleum k osvieteniu kostolov užívať môže; k čomu aj miestni biskupi dovolenie dať môžu. – Jedna náboženská spoločnosť vytkla si za úlohu, vo frančine a italčine vydať významné dielo o 10 hlavných prenasledovaniach cirkve. Dielo výde v 36 mesačných sošitoch a 3 fran. 25 cent. Čistý výnos obrátený bude na podporu tých italianských kňazov, ktorí skrze piemontskú hrúzovládu vyhnaní do Rima sa utiekli.

Rim. – Pred svätením odpustkovej slavnosli „Porciuntula“ tohoto roku doliehano prosbami na sv. Otca, by povolil, aby odpustky v nedeľu po pamiatke Porciunkuly mohly byt zýskané, t. j. aby slávnosť o všednieho dňa na najbližšiu nedeľu preložená bola, Sv. Otec ale sa k tomu nechcel nakloniť, leš trval na tom, aby dotčené odpustky len vdeň samej pamiatky zýskané boly.

Francúzsko. (Tygod. kat.) – Diecésa Nantes zadala k sv. shromaždeniu obradov prosbu o potvrdenie officium blahoslavenej Františky ď Amboise a vpísanie jej mena do martyrologia rímskeho. Františka ď Amboise narodila sa r. 1427, bola dcéra staršia Ludvíka z Amboise vicomta de Thouars a Marie de Rieux. Vychovaná na dvore Jána X. kniežaťa bretaňského, bola tohoto synovi Petrovi gr. de Guingamp od prvých liet za manželku určená. V 15. roku života bola sväzkom manželským spojená s vyvolencom svojim. S mužom žila v čistote; vedla život ostrý, samotný. Tento spôsob života nepremenila ani keď zostala kňažnou; r. 1487 ovdovelá, posvätila sa celkom pobožným skutkom 1467 vzala na seba rúcho karmelitiek v kláštore jej nákladom vzbudovanom; 1475 bola za predstavenú zvolená a 1485 rozlúčila sa so svetom.
Biskupi Bretanie v rozličných dobách uchádzali sa o jej kanonizáciu. Dekrét apoštolský od 11 jul. 1863 priznal jej korunu svätých. Poneváč je obyčaj, aby zakladatelia rehôl boli ctení zvláštnym kultom, a blahoslavená Františka má titul zakladateľkyne alebo rozširovateľkyne rehole Karmelitov, prosili biskupi 5 diecesi bretaňských (Nantes, Rennes, Quimper, Vannes a Saint Bricae) o potvrdenie zvláštneho officium a o dovolenie odpravoval omšu vlastnú (Missam propriam). Za toto oprávnenie žiada tiež diecesa turoneňská, v ktorej leží mesto Amboise, ktoré dalo názov rodine blahosl. Frantisky, a diecésa Poitiers, kde leží Thuars, jej rodisko. Okrem toho žiadajú za vpísanie jej mena do martyrologium, trebars sa to deje obyčajne teprv po kanonizácii Svätého. Záležitosť túto bude pretriasať shromáždenie obradov
v najbližšom zasedaní.

Paríž. – Generál Montebello, ktorý priam z Ríma do Paríža sa vrátil, cisárovnej priniesol skvostný kríž, jakožto dar od sv. Otca.

Španielsko. – Vláda španielska odovzdala jedno znamenie kolegium v Havane jezovitom, aby tým zamedzila odchod študujúcich do cudzých škôl, najmä do škôl severo-amerikánských, odkuď do vlasti svojej prinášaly zásady republikánske a nenávisť proti Španielsku.

Hollandia. (Tyg. kat) – Proteštantskí pastori vidiac, že každým dnom tratia na povesti a vážnosti u ľudu začínajú pracovať všetkými silami na pozdvihnutí nabožnosti. Cieľom tým vedla intrig diplomatických na podivné prišli myšlienky. Usporiadali nektorí z nich pobožné púty kalvínske. Pútnici, berúci podiel v tých pútoch, ktoré, rozumie, sa, nie peší, lež po železnici konajú, shromažďujú sa na pustatine v okolí strmom, aby tam pod holým nebom spievali žalmy, slyšaly okolo 20 naúk a potom jedni druhým kázali. Vyjáždaju obyčajne ráno a vracajú sa domov pri západe slnca. Pred každým takým vyjazdom vydáva výbor program takej úročitosti zábavnej. Jeden z takých programov porúča pútnikom: 1) aby sa neopíjali u dráhy železničnej; 2) aby spievali piesne pobožné po čas prejazdu, lež pretrhovali ich každý raz, keď sa ťah železničný pristaví aby snáď obecná luza sa nevysmievala z nábožne spievajúcich pochodov.

Anglicko. – Na deň sv. Jána Krst. vysviacal v Londýne kardinál Wiseman nový chrám rytierov sv. Jána Jeruzalemského, vystavený nákladkom G. Bowyera vedľa kat. nemocnice sv. Jána D. 19. júnia posviacal sa v Prestone v meste to najviac katolíckom, uholný kameň k šiestemu kostolu, a d. 21. jun. konaly sa prvé slavné služby božie v novom kostole Matky Božej v Hugby. – Návrh Pope Hennesey, zmužilého to obranca utisknutých katolíkov v Írsku, v parlamente, aby zákon pre chudobných, jaký v Anglicku jestvuje, bol aj v Írsku zavedený, t. j. aby 1/6 chudobných bola podporovaná od vlády, prepadol značnou menšinou hlasou. (Tyg. kat.) – D. 5. jún. bol v Talaghtu blízo Dublina v Irsku slavne položený uholný kameň k novému kláštoru oo. dominikánov skrze provinciála irského P. Goodmana.

Carihrad. – Dľa „Unita catolica“ nekoľko Jezuitov z provincie Sicilskej prišlo do Carihradu, založiť collegium, k čomu už aj dovolenie obdržali. – To už je prevrátený svet, pravda ! Ti, ktorí miesta nemajú v kresťanskej Itálii, miesto obdržujú v nekresťanskom Turecku !

Petrohrad. – Dňa, 21 jul. stalo sa v Petrohrade veliké nešťastie. Jeden zo stĺpov, čo držaly baňu chrámu Premenenia, sa zrútil, a tým pod baňou jestvujúce sklepenie na dvoch miestach bolo porušené. Robotníci na šťastie po dokonanej práci opravujúcej priam sa vzdialili; dva však ešte tam pobavivší sa pod zrúcaninami bane pohrobení boli. Lež teraz nasleduje strašná vec, ktorú shrnutie sa ľudu zapríčinilo. Shrnul sa totižto ta toľký zástup, že cesty zastúpené boly, a strážnik nebol v slave poriadok urobiť. V tom okamžení, čo zástup najhustejší bol, prasklo vo vnútri už porušenej budovy: hrúzou ustrnul zástup a tisknul sa von; východy ľuďom sa zatarasily; chrám pádol a pochoval neobozretný ľud. Počet obetí ešte neni vyskúmaný. – „K. Bl. a L.“

Taiti. – Rodina onoho anglického missionára v Taiti, menom Pritchard, ktorý katolíckych misionárov tak prenasledoval, že k ochrane týchto válečná francúzska loď vyslaná byť musela, sama do lôna katolickej cirkve sa navracuje. Najstaršia dcéra v Berlíne zložila vyznanie viery a v kláštore Uršulínok bola vychovaná a vzdelávaná. Po výborne skončenej skúške vracia sa do svojej vlásti, aby sa povolaniu učiteľkyne venovala.




Rozličnosti.


* V Chindvarrah, anglickej to srednej dŕžave v Indii prihodil sa pamätný objav prírodný. Cez jednu noc jeden vrch, značnej to vysokosti miznul a na jeho miesto octnulo sa jazero. Za to majú že to bol vrch vulkánsky.

* Tie divadelné speváčky predca nie sú vôbec ľahké osoby ! Dľa Berlinských listov operová speváčka Lucca odriekla sa židovstva a prijala sv. krst, ba prv než opäť vystúpi na divadlo, vykoná pobožnú púť do Mariecelly.

* Nedávno v pivopredaji v Donaubruck stala sa nasledujúca, tak pohoršenia jako poľutovania hodná udalosť. – Jeden 34 letý kamenník vystatoval sa s nemalým quantum piva, ktoré je v slave sniesť, a keď nad tým pochybovali stavil sa s jedným mladým človekom, že 10 sklienok anglického porteru vypije. Priviedol to on už aj skutočne k deviatej sklenici, keď ostatní tvrdili, že už desať vypráznil. – Na to vstal, chcejúc von ísť, padol však nazpät na stolicu. Vyniesli ho do pobočnej svetlice, kde opäť padol – – a to tak že už viac ani nestal hore. Povolaný lekár a nešťastný otec nenašli z neho viac, jako mrtvolu, poneváč ho v bezuzdnej nemiernosti mrtvica ranila.

* Josef Weimann, hodinár s Kráľ. Hradca vystavil umelecké hodiny, ktoré majú podobu kostola, v pozadí ale krajovid predstavujú. Väža okrem hodin ukazuje premenu mesiaca a znakov slnečnej dráhy. Cez dvere vidieť vnútro budovy. 10 hod. vidieť v kostole kňaza slúžiť sv. omšu, po poludní ale večiereň, pri zvuku jednoho so strojom spojeného hudobného nástroja. Pohybom stroja ide kňaz k oltáru, od oltára; drží pozdvihovanie; chodí pri oltári sem i tam a s ľudom vychádza z kostola. Ráno, v poledne a večer slýšať zvonček na kľakanie; po čom objavia sa Apoštoli a kohút Petrov. Slnko a mesiac preputujú každodenne dráhu svoju; krajovid mení sa dľa čiastok roku atd. Umelec spomenutý vysvetľuje umelecké dielo toto zreteľne a s ním ihneď skúšky robí. Hodinový stroj len dvakrat cez rok naťahovať treba. – Neni divu teda, že umelecké dielo toto – dľa „Schn. P.“ má mnoho obdivovateľov.




Kniževný Oznamovateľ.

Josef Slovobran.


Babylonská väža, anebo jazyky a národy. – P. Poludničan ohlásil v „Cyr. a Meth.“ č. 16 dva nemecké spisy, a síce: 1.) die Sprachverwierung zu Babel linquistisch-theologische Untersuchungen über Gen. XI 1-9 von F. Kaulen. 2.) Gregor VII und seine Zeit v. A. Gfrörer a oba odporučal ctenému obecenstvu vrelými slovy. Poneváč nás s posledním sám p. Polud. sľúbil oboznámiť v osobitnom článku, – ktorý nám je ale ešte dosiaľ dlžen – dal som sa do prvšieho spisu jako theolog a filolog už pre jeho vábivý titul: ling. theol. Untersuchungen (jazyko-bohoslovecké skúmania) a nebude od veci, keď sa ctené obecenstvo i s týmto oboznámi. Cieľ a všeobecný rozvrh tohoto spisu Kaulenovho podál už sám p. Poludničan v ohlásení; my sa chceme do nektorých podrobností pustiť.
Tak jako celé pokolenie ľudské z jednoho páru ľudí odvodzuje p. Kaulen i všetkie jazyky zjednej tak zvanej prareči; k čomu ho výsledky s rovnavacieho jazykozpytu, výborné práce Bossá, Grimua, Humbolta aj oprávňujú. Oná prareč bola dľa p. Kaulena rečou, ktorú naši prví rodičovia v rají hovorili, a pozostávala zo zvukov Symbolických, zakladajúcich sa na phyziologických zákonoch, bola jednoduchá ale dokonalá; tak jako vedomosť Adamova; lebo dľa Kaulena, všetko, čo len človek duchom svojím pojať môže, bolo Adamovi známo.
O rečí tej vôbec tvrdi p. Kaulen, že v nej slová s vňútornými človeka názory následovne i náboženskými v úzkom spojení stály, a poneváč prvé slovo od Boha pochádzať muselo, musely a mohly náhľady náboženské prarodičov našich len monotheistické byť. Však jako po úpadku celá podstata človeka porušená bola, súhlas medzi telom a dušou prestal, tak zmiznul súhlas medzi slovom a myšlienkou, slovo nesodpovedalo, úplne významu veci; nasledovne i náboženské názory sa premenili; Ľudia sa odvrátili od pravého jediného Boha a chýlili sa k modlám; preto p. Kaulen už tu kladie počiatok rozorvanosti jazykov a Polytheismu. Z toho by malo prirodzene vyplývať, že čím viac sa Polytheismus sám od seba zmáhal, tým viac sa rozísť musely i jazyky, a že teda pomätenie jazykov pri babylonskej väži bolo zbytočné. Však ničmenej hovorí p. Kaulen nižej: „Z veľkej udalosti v Babylone môžeme úmysel Boží lepšie poznať a obdivovať. Nebolo by dosť bývalo, keby bol Boh ľudstvo, ktoré sa v Babylone k zločinu sišlo a spojilo, len roztrúsil; musel navždy podobné spojenie prekaziť. Sjednotenie také ale by sa zaiste bolo opakovalo a modloslužobníctvo istej trvalosti dostalo, keby sa jednota reči bola nechala. Roztrhnutím, pomätením jazykov ale sa oboje nemožným stalo. –
Aby sme pochopili, jako sa predsa Monotheismus a to sice u Židov zachoval, píše p. Kaulen: Prirodzené sa zdá byť, že vrstvy ľudstva, ktoré prvej viere totiž Monotheismu verné zostaly, neboly ani postihnuté oným hrozným trestom, a – poneváč dľa Kaulena náboženské názory s rečou tuho súvisia – že toľko zachránily z prvotnej reči, koľko následky prvorodzeného hriechu dopustily; nuž ale stopy symbolických zvukov (znak to prareči) v židovskej reči vraj na to ukazujú, že to Židia boli, ktorí prvej viere verní zostali. — Inde zase: Poneváč v Babylone pomätenie jazykov povstaním rozličných náboženství prevedené bolo, musely sa názory náboženské duchom reči udržať a pestovať (následkom toho úzkeho sväzku medzi slovom a významom.) Pohanstvo bolo teda trvaním rozličnosti jazykov pojistené, poneváč našlo v tomto svoju vnútornú podporu. – Tu sa ale zastavíme, a pítame sa V. Kaulena: Jestli semitický jazyk židovský k prareči tak blízko stojí, prečo sa iné semitické národy k Monotheismu nepriznávaly, ale k Polytheismu ? – Potom, kde to stojí v sv. písme, žeby trvaním rozličnosti jazykov pohanstvo pojistené, upevnené bolo ? Jestliby sa vec tak malá, teda by sám Boh, ktorý jazyky pomiatol, bol tuho príčinou, jestliby to stálo, čo p. Kaulen tvrdí musel by bol Boh, keď chcel pokolenie ľudské vykúpiť a kresťanstvo po svete rozšíriť, novú vieru uviesť, i nejakú novú reč stvoril, alebo už žijúcu k. pr. židovskú, ktorá k prareči monotheistickej tak blízko stojí, za všeobecnú ustanoviť aspon pre tých, ktori sa dali pokrstiť. –
Ale z dejopisu cirkevného známe, že svetoposol Pavel sv. hlásal, písal slovo božie i pohanským jazykom, a že všetkie blúdy protestantismu ruznobarevné neboly v stave ani len jednej novej reči vynájsť. Známe zo skutkov Apoštolských, že apoštolovia i vtedy, keď Svätý Duch na nich v podobe ohnivých jazykov zostúpil, v rozličných rečach, jako im sv. Duch vnuknul, hovorili tak že ich všetci ti rúznojazyční poslucháči dobre rozumeli. Však slyšme, jako si p. Kaulen tento zjav vysvetľuje.
„Apoštolovia hovorili reč všeobecnú bez onej subjektívnej, národnej formy, ktorá ju osobitnou (Einzelsprache) robi. Poneváč ale všetky reči po odvrhnutí zvláštnych foriem jejich sú identické, preto hovorili apoštolovia jednou spolu všetky reči sveta, tak že ich všetci tí rúznojazyční poslucháči jednako rozumeli. – Ovšem že to tiež v sv. písme nestojí, ale ani filologia neni v stave takýto zázrak urobiť. lnáčby sa túžby romano-germano-slavianofilov, ktorí po jednej všetkie národy romano-germano-slovanské spojujúcej reči dychtia, už dávno boly vyplnily; a pokuď sa nevyplnia, chváľmež každý Boha v svojom jazyku, jako nám to sám káže. Nestojí teda, čo p. Kaulen na konci svojho spisu hovorí, že totiž rozličnosť jazykov je následok odpadnutia od pôvodného náboženstva i z čisto vedeckého stanoviska.“ – Že rozličnosť jazykov i vtedy by bola panovala, keby odpadnutie od pôvodného náboženstva oni sa nebolo stalo, vynasnažíme sa v osobitnom článku, jestli mu slávna Redakcia mesta popraje, *) dokázať.
Josef Slovobran.
*) Mileradi.
Red.




Oznam


Na žiadosť mnohých, aby sa potrebný k vydavaniu „Nábožných Výlevov“ počet predplatiteľov
sosbierať mohol, predlžujeme ich predplatnú lehotu do konca roka 1864. „Vojtech“ s 2-ým číslom začne vychádzať d. 20 okt. t. r.; dotuď prosíme o predplatky; týchto počet urči, budúci jeho výstroj, áno i samojestvovanie. Red. „Vojtecha“.