logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Časopis: Cyrill a Method, rok 1864, číslo 32


Obsah:



: Úvod a záver
Poludničan. : Boj proti Cirkvi. *)
: Začiatky a vývin Paulinov.
: Slavnosti Šaštínske.
: VESTNÍK CIRKEVNÝ.
: Rozličnosťi.


Úvod a záver





CYRILL a METHOD.
Časopis cirkevný.

Predplatná cena celoročná: 4 zl. 50 kr. pôlročná: 2 zl. 25. kr. r. č. s poštovou dopravkou. Predpláca sa u vydavateľa a redaktora Dr. Andr. Radlinského, farára kútskeho. Adressuje sa do Holíča. (Uhry) via Göding. Vychádza každých 8 dní na hárku.

Číslo 32.
V Skalici, v pondelok, dňa 12. septembra 1864.
Ročník XIV.

Odpovedný redaktor a vydavateľ Dr. Andrej Radlinský, spoluredaktor: Víťazoslav Sasinek.
V Skalici, 1864. Tiskom Fr. X. Škarnicla Synov




Boj proti Cirkvi. *)

Poludničan.


Žijeme v rozhodnom veku. Čo-že sa vykľuje z čierneho lôna prítomnosti ? Co zvíťazí ? kríž či moc temnosti v kresťanskom západe ?
Kríž tiahne cestou výbojnou už od století; privyknul bojom. Krvožížniví césari rímski krvou ho krstili, barbárske hordy od severu zložily pred nim ničiaci kyj a sklonily svoje šije; blúdne učenie začervenelo sa pred svetlom jeho pravdy; ľudská pýcha a vzdorná zpúra prinútene navštevovaly jeho školu i naučily sa: že slúžiť Ukrižovanému je panovať.
Ale nový nepriateľ zjavil sa koncom predošlého stoletia a zmocnel tým viac od dvoch desaťročí, čím tichšie a skrytejšie učinkuje. Nehrozí už viac sila pästi, ktorá jednomu mučedlníkovi hlavu odtínajúc, sto pohanov ku Kristu obracia; lež ona, studená a spolu činná zášť, ktorá trpezlivo desaťročiami vŕta svoje podzemné chodby, aby ich konečne v rozhodnom okamžení vystrelila. Nenapadá sa už ten alebo onen článok viery, ale samá viera; ani jeden abo druhý zákon, ale každá vrchnosť vo státe a cirkvi, A hlavní útok, najhlbšia žlč merí na hlavu cirkve a jej verných sluhov, na svedomitých kňazov, náboženské rády, predovším na tovaryšstvo Ježišovo.
I kto je ten nevidný nepriateľ ? Sú to tajné spoločnosti ! Ony porozprestieraly svoju sieť po hodnej čiasti zeme a tieto krty pokračujú vo svojej práci zaťatou dôslednosťou. Ich dielo pije plným dúškom veľká čiasť Itálie; iná krajina cíti od rokov podobné neblahé pohyby, a že v nej dielo borby ďalej nepokročilo, k tomu len pevný výstup katolíkov železnú hať oproti postavil. Krajina táto je Belgicko. *)
Tam sa v prvej polovici mája rozúzdila proti Jezuitom búrka, ktorej nemožno porozumieť, jak ju nespojíme s činnosťou tajných spoločností. V procesii proti jednomu z najpodlejších kujonov razom sa menia rolly; Jezuitom smrťou vyhrážajú, jako zločincom, mizerný de Buck platí za mučeníka zbojníckej bandy.
Naničhodná žurnalistika v Nemecku už dostáva a predáva svoje vnuknutia z Belgie. Týdne prejdú, kým sa pošťastí, odkryť lož pred verejnou mienkou, a krik divej honby udusiť. Bo títo lhári žurnalistickí sú neustupní, nikdy neodvolajú a do dôkazov sa nepúšťajú. Večný žid od Eugena Sue dávno prepravil cestu. Dobromyseľných chudákov medzi katolíkmi učičíkajú záminkou, že to len ide na Jezuitov, nie na Cirkev.
My ale tvrdíme s najhlbším presvedčením: nie len na Jezuitov, lež na kresťanstvo vôbec rúti sa táto búrka. Ona chce najprv prední voj zraziť, aby ponad jej mrtvole napadla druhý a neprestala, kým nevyplieni „kresťanstvo až na posledniu ideu.“
Jako nesmie byť závoj (die nachhut) ľahostajným, keď je čelo vojska napadnuté, rovne tak nemôže sa v prítomnom páde katolík bez účasti dívať. Veď aj v Itálii započali s Jezuitmi, potom udreli na náboženské rády, prehrešili sa na biskupoch a kňazoch, až sa ozlopovestnil každy úkaz katolíckeho života. A že ešte nepreviedlo sa to najhroznejšie, na tom veru nie sú vodcovia pohybov ani najmenej nevinní.
Katolíci zemekruhu sú proti takýmto výstúpom solidárne zaviazaní. Jeden za všetkých, a všetci za jednoho !

*) Vynímam výborné riadky tieto z brošúry: „die geheimen und der process de Buck in Belgien.“ Freiburg im Breisgau. Herder. Nech slúža ku výstrahe a spolu nech nás pripravujú k ťažkému boju, ktorý jako znamenite dôvodil náš Dusarov, dnes zajtrá i nám nastane.
Pozn. prekl.
*) Prosíme Slov. Noviny, aby si neznajúc tamejších pomerov základ, ani nedovoľovaly slov. obecenstvu bez toho nepotrebný úsudok vynášal o parlamentárnej zrelosti kat. strany v belgickom parlamente. Vôbec prosím menom katolíctva i katolicismu, o prozreteľnejšiu taktiku v ohľade tomto na patričnom mieste. Len prosím povážiť, jaká to radostne kratochviľná zábavka, čitať jako nesodpovedné „Zaslané“, (v Pešťb. V) keď si dajedné osôbky do Jezuitov nádávajú (!?); či je to tak neznáma vec, že snáhy Jezuitické so snáhami kat. cirkve sú absolútne totožné ? prezývať menom Jezuitu je obrazenie každého upovedomeného katolíka i celej kat. církve, jejž najzdarnejším vojom je tovaryšstvo Ježišovo. Sapienti sat. –
Aby ale sa asnáď z pochopiteľných príčin redakcii stranná účasť v uverejnení tejto poznámky nepodkladala, zaväzujem St. Redakciu „Cyr.“ menom kat. povinnosti ju uverejniť a pod žiadnou zásterou nevynechať **) Sodpovednosť za každé slovo beriem na seba, ale v okolnosťach naších by bolo žiaducejšie, aby sa na patričnom mieste moje slová, ktoré nemohol som jako kat. theolog zamlčal, chladnokrevne uvážily, mužsky prijaly a podobná chyba viac sa nestala. Že mňa k tomuto poznamenaniu nepohlo samé upozornenie na učinenú chybu, ale i o mnoho vyšší ohľad na slov. pomery, to uznajú tí čo zkúmavým okom sprevádzajú a na prísne vážky kladú každý krok i výraz slovenského vývinu.
Poludničan.
**) My v obrane katolicismu, pestujúc tento jeho organ, žiadneho podkladania stranníctva sebe nevšímame. V katolicisme nesmie byť stránok, lež musí panovať jednota a svornosť; kde tejto neni, tam prestáva katolicism. Brániť katolicism je naše sv. povinnosť.
Red.




Začiatky a vývin Paulinov.


V predošlom čísle podali sme program processie, kroz Jeho Em. p. kardinála kniežaťa prímaša z Trnavy na milostivé miesto pútnické do chrámu totižto veľkolepého Šaštínskeho viesť sa majúcej, ktorý chrám v sebe chová zázračný obraz bl. P. Marie Bolestnej, podali sme tiež i obšírnejší opis tohože chrámu a zvlášte jeho pôvod, totižto: že ho vystavili reholníci Pavlíni a v ňom, jako predtým od r. 1733 v trojhrannej kaplnke, od r. 1762 až do svojho zrušenia, t. j. do r. 1786 opatrovali svojej peči sverený zázračný obraz P. Marie.
Poneváč ale rád Paulínov jako z ohľadu tohoto, tak i preto, že povstal z pustovníkov, z veku cyrillo-methodejského na púde Uhorska pozostalých, zpráva o nich bude zaiste vľct. Obecenstvu milá a pritom ích začiatky a vývin nemalé svetlo poskytnú dejopisným skúmaniam našim.
Zdá sa, že už v Palestíne nachodíme medzi pustovníkami Slovana, ktorého pod menom „Baradatus natione Graecus“ dľa Evagriusa Baronius na r. 458 spomína. Že Baradatus pochodí od slavianskeho boroda a slovenského brada, kto to nevidí ? Teda nebol Rék, lež z Récka pochodiaci Slovan. Toto potvrdzuje i opis jeho osoby: „toto corpore tunica pellicea contectus, solum respirationis gratia circa nasum et os modice apertus.“ Byv totižto celý na tvári zarostlý bradatým pustovníkom bol bezpochyby nazvaný. – Toto pravdepodobno činí i to, čo je nám o púšti sv. Theodosia známo , že tento pre Slovanov pri Jeruzaleme chrám vystavil. – Jestli tento Bradatý istotne Slovan bol, nemyslime, že bol jediný medzi pustovníkami sv. zeme; poneváč tento sa len jako „admirabilis Anachoreta“ uvádza. *)
Pred r. 1000 vidíme v Poľsku na posvätnej púšti: Benedikta, Jána, Matúša, Isaaka, Christiana a Barnabáša, ktorí sa z Česka pred sporom medzi Slavnikovičami a Vršovičami sem utiahli, na púdu to Slavnikovičom priaznivú. **)
Má sa tiež za isto, že sv. Hieronym z východu, kde sa jako pustovník zdržoval, pustovníkov jako do Juhoslovanska tak aj do Pannonie so sebou priviedol ***). Z týchto bezpochyby povstali oní mnísi slovanskí (glagolskí), o ktorých neskoršom zaprovadení do Prahy píše Dubravius: „Legit item seorsim contubernales, qui se Sclavos cognominabant, authorem religionis suae divum Mieronymum cientes, quem hoc nomine Carolus peculiariter veneratus est, guod in Illyria natus fuerit, unde Bohemi originem trahunt.“ *)
Podobne i sv. Severin, prv než do Pannonie prišiel na východe bol pustovníkom, a tak bezpochyby i pustovnícky život odtiaľ priniesol. **)
Okolo r. 1000 vidíme v okolí Nitry pustovníka z Poľska prišlého, sv. to Zvorada ***) Na Skalke vidíme jeho učedlníka Benedika, ktorý dľa zprávy sv. Stolice skrze Jána Tomka, biskupa Bosnenského z Dalmatska pochádzal. 1)
Okolo toho času Matuš Escandeli, Budinčan putoval do Jeruzalema, kde sa aj pustovníkom stal.
Za nim mnoho pustovníkov z Uhorska išlo; o čom toto čítame: „Morabantur per id temporis in Hungariae desertis plures Eremitici nominis Viri, qui audita Escandelii gentilis sui fama, Hierosolymam abeuntes, eius sub tyrocinio Eremiticae vitae iura ae sanctiones percipiebant. 2)
Na brehu Dunaja neďaleko Vyšehradu žil pustovník, menom Vác (Vác-slav), ktorý dľa kroniky Paulinov okolo r. 1047 na onú samotu sa odobral. Inchofer o ňom píše, že sa skvel viac jako 100 rokami pred vojnou medzi Gejsou a Ladislavom a Šalomonom: teda ešte pod Toxom –; lebo - - praj – i za tehdajšej modloslužby (?) mnoho pustovníkov žilo, a tak začiatky pustovníckeho života ešte pred časy Andreja Zvoráda položiť treba 3) Takto by bolo potvrdené ono podanie 4), že už za časov Svätoplukových i na Zobori pustovníci jestvovali.
Keď takto „Fragmen panis corvi“ nektorých pustovníkov spomenul, dodáva: „Títo sú, od ktorých život pustovnícky v širokom kráľovstve uhorskom začiatok, pokrok a vzrost dostal; bár aj omnoho viac bolo, ktorí či nestálosťou života ľudského, či za príkladom menovaného kráľa 5) a iných hore spomenutých pohnutí a vzbudení, v jaskyniach vrchov a lônoch skál púšť našu neustálym nástupníctvom už do času blahoslaveného Euseba rozmnožovali. O jejichžto i skutkoch i menách, či nedbalosť spisovateľov, či potajomná tých Svätých poniženosť, alebo, čo pravdepodobnejšie je, besnosť Turkov, všetky knižice pálivších, všetku látku písania potomkom odňala. 6
Veliký počet pustovníkov vidíme i v biskupstve pečuchovskom 7); a bár aj mnohí k prijatiu rádu Paulinov nahovorení boli, predca mnohí zo samoty nedali sa do kláštora cez viac vekov vlúdit, lež dľa spôsobu východného pustovníctva i dial Bohu slúžili. 8)
Početní boli tiež pustovníci okolo r. 1241 v okolí Ostrihomu, kam aj bl. Eusel, kanonik ostrihomský, do samoty sa vtiahnul r. 1246 9). Podobne početní boli aj r. 1244 okolo Dubice v juhoslovanskom trojjedinom kráľovstve. 10)
Bár aj od r. 1244 rástol počet kláštorov, v ktoré k spoločnému životu vprovadení boli pustovníci, predca ešte r. 1297 mnohí v biskupstve ostrihomskom viedli o samote život prvotne pustovnícky 11) Navzdor potlačovaniu pustovníkov o samote bydliacich, ešte r. 1327 arcibiskup koločský z návodu Jána pápeža sostaviv soznam kláštorov Paulinských v Uhorsku, svedčí: že na púšťach hôr, zvlášte v hraničných Uhorska okresoch toľko miest, pustovníkami zaplnených sa nachodí, že sa ani spočítať nedajú; ktorí bár aj docela pustovnícky život vedú, predca generálovi Paulinov, priam tak jako mnísi Paulínski sú podrobení 12)
Že i r. 1340 mnoho ešte pustovníkov žilo, dokazuje to, že na miesto dosavádneho čierneho rúcha biele sebe od svätej Stolice vyžiadali, aby sa od iných v kláštore nežijúcich pustovníkov delili, 13);r 1364 prostredkovaním Ludvika kráľa uhor. u Urbana V. R. P. to vyžiadali, že tí, ktorí z kláštora na púšť vystúpili, do kláštora vrátiť sa –; ostatní pustovníci ale rúcho pustovnícke vyzliecť museli. 14)
Navzdor všetkým nekláštorských pustovníkov potlačovaniam ešte r. 1377 v Mariankách MarieThal) nachodíme o samote žijúcich pustovníkov, ktorých Ludvik kráľ uh. do kláštora, tam sebou pre nich vystaveného, vprovadil. 15)

II.

Čítame-li maďarských spisovateľov, vidíme, že im rád Paulínov je „egyetlenegy magyar eredetü rend“ 1) a tak bysme sa nazdávať mohli, že rád ten bol bezpochyby maďarského pôvodu.
Medzitým vo veci tejto nestranný Virág 2) má poznamenanie toto: „Ludvik (kr. uh.) žiadal kosti Pavla pustovníka – Pavel (v IV. století umrel) nebol maďar, a tí, ktorí ho v Uhorsku začali nasledovať, tiež neboli maďari, lež Slováci (tótok); bár potom aj inonárodnostní k nim pristúpili. –--– Keď tak, tedy ľahko sa môžeme domyslieť, v jakej vlastenskej mluve 3) umierajúci bl. Euseb bratov svojich napomínal (patria voce eremitas adhortatus).
Škoda, že dôkazy zreteľnejšie ešte snáď nekde v prachu, ba snáď i v popole ležia; medzitým za slovanskosť, bezpochyby i dľa bohoslužby pustovníkov, z jíchž spojenia povstal rád Paulinov, svedčia okrem uvedených, nasledujúce dôkazy: a) Spomenutí pustovníci pôvod svoj vzali z východnej, nie ale zo západnej, t. j. latinskej cirkve: teda nasledovali bohoslužbu slovanskú, dokiaľ rádom Paulinov polatinčení neboli; b) Rád Paulinov prvotne, okrem Uhorska, ujal sa v zemiach, kde slovanská bohoslužba dlho panovala, k. pr. v Chorvátsku a Poľsku, kde ešte dosiaľ v kláštore Czesztochovskom Paulini po poľsky sa modlia hodinky marianské; 4) c) Svätý Kríž, kde rád Paulinov svoju kolísku mal, jako nektoré okalité osady dosiaľ sú slovenské; d) V stanovách r. 1297 predpísaných medzi odevom Paulínov stojí: „habeant bottas“, t. j. po slovensky „boty“; 5) e) Vo výsadách, ktoré Rehor XI r. 1371 dal rádu Paulinov 6), na viac miestach sa dotiera na ích spojenie s biskupami s Rímom držiacimi, a zakazuje sa im uchádzanie sa u biskupov s Rímom nespojených; čoby zbytočné bolo bývalo, keby východná cirkev nebola v Uhorsku jestvovala, alebo keby pustovníci títo neboli z nej pochodili. Medzi Paulinami r. 1476 vynikajúcimi spomína sa: „Fr. Stanislaus Polonus, Coenobii de Guozd reparator Regulae Constitutionum et Sermonum B. Augustini ad Fratres Glagolitas interpres.“ 7)

III.

Prvý, ktorý pustovníkov takýchto v pečuchovskom (pätikostolskom) biskupstve prehováral, aby pustovnícky život svoj premenili v život kláštorský, bol Bartholomej, biskup pečuchovský, ktorý im pod Ondrejom II. kráľom uh. r. 1215 vystavil kláštor sv. Jakuba v Potoku (Patach), aby v ňom život spoločný dľa spoločného zákona viedli. Takto položený bol základ rádu Paulinov v Uhorsku. 1) Prečo sa asi toto stalo ? O tom jednať budeme, keď vek Ondreja II. kráľa uh. pred stolicu dejopisného posúdenia v „Slovesnosti“ postavíme.
Príklad Bartholomeja o. r. 1246 nasledoval bl. Eusebius, kanonik ostrihomský; ktorý síce zo začiatku s pustovníkami len o samote žil, lež r. 1250 v Polesí (Piliš) neďaleko osady Santo založil chrám sv. Kríža a pri ňom kláštor, do ktorého spojil roztratených pustovníkov, a tak druhý základ rádu Paulinov položil 2), áno od predstaveného Potockého i zákony spoločného života Paulinského sebe vyžiadal 3). Poneváč ale snem Lateranský pred 45 rokami uzavrel, že bez dovolenia sv. Stolice nové rády zakladať neslobodno, Eusebius sa dal na cestu do Ríma, aby tam potvrdenie a pravidlá sv. Augustína pre nový rád Paulinov vyprosil. 4)
Urban IV vyslyšal prosbu Euseba, a potvrdenie žiadosti jeho poslal Pavlovi, biskupovi Vesprímskemu. Tento o potvrdení tom vydal obežný list, z ktorého vysvitá, že pápež ovšem potvrdí ích prestúpenie zo žitia pustovníckeho na zákon sv. Augustína, jestli sa ukáze, že majú toľký majetok, aby mohli v kláštoroch živí byť dľa onoho zákona; poneváč ale vtedy ešte v tom priaznivom položení neboli, spomenutý biskup z návodu sv. Stolice nejaké prozatymné stanovy im dal. Čo sa týče ale bohoslužby, narídil, aby sa z ohľadu nej držali zákona sv. Augustína. Určil konečne počet kláštorov; na tých ale, ktorí by mimo týchto kláštorov pod rúchom pustovníckym vo vesprímskom biskupstve sa nachodili, trest vyobcovania z cirkve vyslovil r. 1263. 5)
Príklad Bartholomeja a Euseba našiel nasledovníkov aj na obyvateľoch Dubice, v juhoslovanskom trojjedinom kráľovstve, ktorí pre okolitých pustovníkov vedľa chrámu sv. Dominika (?), kam na bohoslužbu chodili, r. 1244 kláštor postavili. 6)
Roku 1463 pustovníci už žili v kláštoroch: na ostrove Pilup (?) Keökúth, Bakony, Ideksith, Bodochun, na ostrove nedaleko Eörményes, Elek, Szakachi; v Potoku, Dubici a v Svätom Kríži. 7) Potomne ale počet kláštorov zo dňa na deň rástol.
Poneváč ale jedni Paulini Bartholomejove, iní ale Pavlove stanovy mali, okrem týchto ale mnoho pustovníkov ešte dľa prvotného spôsobu o samote žilo, Ľudomír, arcibiskup ostrihomský vydal obežník, v ktorom zreteľnejšie vyznačuje pre Paulinov stanovy, pustovníkov ale o samote žijúcich pod výhražkou vyobcovania do kláštorov prinucuje alebo zrušuje. – Toto narídenie i Ondrej, biskup jágerský r. 1297 v biskupstve svojom v známosť a platnosť uviedol. 8)
Konečne r. 1308 prestaly stanovy prozatymné a na dávnu žiadosť svoju kláštory Paulinov od kardinála Gentilisa v mene Klementa V. R. P. obdržali zákon sv. Augustina 9) a na to 1309 dovolenie k sostaveniu zvláštnych stanov pre svoj rád 10), ktorý r. 1327 v Uhorsku už 60 kláštorov počítal. 11)
Do r. 1340 nosili kláštorní Paulini rúcho biele, teraz ale od sv. Stolice si vyžiadali rúcho čierne; čo aj potom Urban V. R. P. na žiadosť Ludvika kráľa uh. bullou „Apostolicae servitutis“ potvrdil. 12)
Roku 1368 ale na prostredníctvo Ludvika kr. uh. Urban R. P. k potrebnému zabezpečeniu rádu proti nepriaznivcom potvrdil im užívanie zákona sv. Augustína, ktorý im Ján XXII. dovolil a v ktorom ich Klement V. potvrdil. 13)

*) Fragmen panis corví. p. 40. **) lbid. p. 48. Cromerus 1. 3. de r. Pol. Dubrav. 1. 6. p. 48. Dithm. 1. 4. P. Damiani in v. S. Romualdi. Orichov Roxol. apud Sander. Kladavsky de Ord. S. Paul. c. 2. §. 10. Inchof. fol. 253. ***) Fragmen panis corvi p. 35. 54. *) L. XXII. p. 210. Srov. „Slovesnosť“ r. 1863. č. **) Frag. p. 55. ***) Ibidem

1) Ib. p. 57. 2) Ib. p. 58. 3) Ib. p. 62. 4) Vid „Slovesnosť“ r. 1863 č. Sr. Dubrav. L. IV. p. 28. 5) Salamona, zhodeného kráľa uh., o jehož pustovníckom živote vážnejší dejopisci pochybujú. 6) Fragmen. p. 64. 7) Fragmen. p. 65 8) Ib. p. 67. 9) Ib.p. 72. 73, 10) Ib. p. 71. 11) Ib. p. 90.
12) Ib. p. 118. Tuná poznamenať sluší, že naridenie biskupa vesprímskeho od r. 1263 sa týkalo len zrušenia pustovníkov v biskupstve vesprímskom. 13) Ib. p. 125. 14) Ib. p. 139. 15) Ib. p. 158.

1) Magyar Sion r. 1863. str. 162 2) Vid „Slovesnosť“ č. 11. str, 169 3) Fragmen panis corvi
p. 81. 4) Magy. Sion, str. 166 5) Fragmen. p. 92 6) Ib. p. 148-152. 7) Ib. p. 241.
1) Fragmen. p. 65 2) Ib. p. 75. 3) Ib) p. 76. 4) Ib. p. 77. 5) Ib. p. 79. 6) Ib. p. 71. 7) Ib. p. 79. 80. 8) Ib. p. 90-95. 9) Ib. p. 102. 10) Ib. p. 104. 11) Ib. p. 117. 12)
Ib. p. 125. 13) Ib. p. 134.




Slavnosti Šaštínske.


Prv než dopodrobná z vlastného videnia opíšeme Šaštínske slavnosti tristoročnej pamiatky ctenia zázračného obrazu bl. P. Marie Bolestnej Šaštínskej v predbežnú známosť uvádzame tuná vľct. Obecenstvo: že slavnosti tie v dni 7 a 8 septembra veľkolepe vypadly a že v nich najmenej 80,000 pobožných Marianských pútníkov z obecného ľudu a vyšších stavov, z blízka i z ďaleka, z Uhorska, Moravy a Rakús účasť bralo, a že pri tak valnom davu ľudu sa ani tej najmenšej nehody alebo výstupku nestalo. Z duchovenstva ale vyššieho i nižšieho, nakoľko to redakcii tohoto časopisu po čas slavnostných služieb božích na slavnosť narodenia P. Marie pozaznamovať, bolo možno, boli nasledujúci.
Cirkevní hodnostári.

Kardinál
Jeho Em. p. Ján Scitovszky, knieža primáš, arcibiskup ostrihomský.

Nuncius apoštolský.
Jeho Excell. p. Marino Falcinelli, arcibiskup athensky.

Biskupi.
Osv. p Viber Jozef, prepošt kapit. prešporskej.
„ „ Szajbély Henrik, kanonik ostrih. gener. vikár trnavský.

Kanonici.
Osviet. a vys. dôstojní pp.
Krajcsik Ján, kanonik nitriansky.
Majsch Jakub, prelát Jeho Svätosti kanonik ostr.
Zalka Ján, kanonik ostrihomský.
Szuppan Žigmund, kanonik ostrihomský.
Szantófy Antoň kanonik ostrih.
Gr. Nyáry Rudolf kanonik ostrih.
Pantoček Jozef, kanonik prešporský.
Schumichraszt Parel, kanonik prešporský.
Bar. Horeczky Frant. kanonik prešporský.
Homoky Jozef, kanonik trnavský.
Grón Ludvik, kanonik trnavský.
Mocenni Marino, secretár u nunciatúry viedeňskej.
Blásy Jozef, čest. kan. dek. a far. v Hlohovci.
Danko Jozef , čest. kan. professor bohoslovia na universite viedeňskej.

Prépošti a Opáti.
Vysokodôstojní pání:
Barinyay Jozef, prép. v Novom Meste.
Boltizár Jozef, prép. dek. far. v B. Štiavnici.
Hrebíček Štefan, opát. dek. far. v Šaštíne.
Keller Ján, prép. far. v Píštanoch.
Klempa Šimon, prép. far. v Pešti.
Matuška Alexander, prép. far. v Pezinku.
Paunácz Michal, prép. dek. far. v Komárne,
Sujanszky Antoň, prép. dek. far. v Pešti.
Szabó Antoň, prép. dek. far. v Skalici.

Dvorania Jeho Eminencie p. kardinála.
Dôst. p. Császtka Juraj, direktor kancelarie primaciálnej.
Meszlényi Julius, tajomník Jeho Eminencie.
Člen ústavu Adalbertínskeho.
Dôst. p. Horth Jozef, vyslúž. dek. a farár.

a) Z nižšieho Duchovenstva.
Z ostrih. arcibiskupstva.

Dekani.
Dôstojní páni:
Belicza Štefan, farár senický.
Berzák Alojš, farár báhoňský.
Buda Ignác, farár kalnanský.
Jaloveczky Maxim. farár v. levársky.
Jelinek Frant. farár ompitálsky.
Juriga Ján, farár sv. jurský.
Kiška Martin, farár myjavský.
Köntöš Jozef, farár petrovský.
Kubicza Vincent, farár topolčánsky.
Oszczity Matej, farár presteránsky.
Pekarovics Ján, farár štepanovský.
Pereszlényi Štefan, farár ripňánsky.
Polakovics Antoň, farár levársky.
Ponner Ján, farár nádašský.
Rendek Jozef, farár novozámsky.
Sulhay Ján, farár zelizsky.
Ujšágh Štefan, farár dombovský.

Farári
prevelebný páni:
Alster Móric, račišdorfský.
Beneš Jozef, bzinský.
Bernasz František, verbovský.
Blaho Ján, bogdanovský.
Bliscsék Pavel, garámsilešský.
Bolemann Štefan, d. döredský.
Butassovics Ignác, cerovský.
Cherny Alojš, uninský.
Cherny Antoň, čermendský.
Csóka Ferdinand, ürminský.
Csúlen Štefan, pernecký.
Cziszár Rudolf, d. merašícký.
Emery Štefan, administ. vo Fajkürte.
Fabian Ján, semeridsky.
Farkaš Andrej, endrödský.
Ferenczy Jozef, boldog falvánský.
Filperger František.
Galbavy Ján, jablonovský.
Haluš Pavel, nádašský.
Holczschuch Frant. v. hindský.
Homolay Ján, sv. krížsky.
Horváth Ladislav, adm. v albáre.
Horváth Michal, petrovesský.
Hübner Ján, hidaskürtský.
Jedlička Imrich, rohovský.
Juračka Ignác, lábsky.
Juriss Michal, dubovský.
Kaiser Ignác, drahócky.
Kamanfalvy František, závodský.
Kern Karol, selecký.
Kertész Ignác, udvardský.
Krchňák Leonard, dechtický.
Krizsák Jozef, čársky.
Krómy František, divínsky.
Kucsera Jozef adm. v Radošovciach.
Laczuska Jozef, zelenický.
Lauko Michal, adm. v Čabrade.
Lehotay Rudolf, brezovský.
Leopold Ignác, eibesthálsky,
Liszek Rudolf, chropovský.
Loziczky Ludvik, opatovský.
Majer Štefan, kürtský.
Majtán Ján, nemčánsky.
Malobiczky Ignác, dubovský.
Marich August, v orossky.
Masztik Ján, smolinský.
Matejka Jozef, gbelský.
Méheš Karol, födémešský.
Mészáros Jozef, senohradský.
Michálek Štefan, ujvárošský.
Mikovényi Moric, lančiarsky.
Mráz Štefan, hradištský.
Némethy Florián moravanský.
Novotný Jozef, dobrovodský.
Pachmann Antoň, hasprunský.
Pachmann Florián, osusský.
Palkovics Ján, sv. jurský.
Pavelka Ján, dojčansky.
Peleman Ján, smolenický.
Peller Ján, gajarský.
Potkány Jozef, adm. v laksár-novejvsi.
Praznovszky Michal modránsky.
Priscsák Neit, hradecký.
Radlinský Andrej, kútsky.
Rehák Matej, bročanský.
Rozboril Ján, h. gurabský.
Ruscsák Antoň, kurát anabaptistov v Sv. Jánoch.
Rusznyák Andrej, madunický.
Sántha Štefan, sobotištský.
Scherz Karol, v Prešporku.
Schnierer Ignác, holičský.
Sebestényi Ladislav, galantský.
Skrivánek Móric, sokolócský.
Slavik Jozef, atracký.
Sturgyik Jozef, šuránsky.
Szakmáry Ján, veľkományský.
Szecsanyi Vilem, prašický.
Szelepcsényi Ladislav, vindsachtský.
Takács Jozef, kurát anabaptistov v Sobotišti.
Terstyánszky Jozef, m. topolčánsky.
Tragor František, kopčansky.
Valko Jozef, jakubovský.
Vallus Ján, cifársky.
Vietoris Jozef, šándorfský.
Vlassek Ján, sv. jánsky.

Professori a predstavení semeništi.
Lollok Jozef, spirituál v Pazmaneum vo Viedni.
Gerlach František, prefekt studijný na sustrednom semeništi pešťanskom.
Gräffel Ján, professor v Trnave.
Chovanec Štefan, professor v Trnave.
Lassú Ludvik, katechéta v Prešporku.

Kapláni
Velební páni:
Berzák Štefan, v Pudmericiach.
Bunček Ján, v Majcichove.
Chovanec Michal, v Šaštíne.
Dopiera Michal, v Búroch.
Egel Andrej, v Hr. Levároch.
Glosz Štefan, v Píšťanoch.
Holekszy Jozef, v B. Štiavnici.
Horňáček Pavel v Šaštíne.
Hradil Ignác, v Starom Tekove.
Jakab Ján, v Diósegu.
Jánoška Michal, v Šahách.
Krigovsky Henrik veDr. Palánk.
Kuna František, v Holiči.
Lukácsy Vojtech, v Sv. Jánoch.
Matulay Julius, v Seredi.
Markovics Alojš, v Trnave.
Novák Ján, v Šaštíne.
Príhoda Pavel, v Gbeloch.
Probszt Dyviš, v Budíne.
Vaculík Pavel, v Šaštíne.
Vagách Florent. v Kútoch.
Zádory Ján, v Baláš-Ďarmotach.

Klerici.
Adamovics Imrich.
Aujeszhy František.
Bachó Koloman.
Blaho Pavel.
Boboczky August.
Csáka Karol.
Czintula.
Duday Michal.
Fabian Štefan.
Faragula Michal.
Farkaš Alexander.
Fehérváry Františ.
Hönig Štefan.
Karell Jozef.
Kmeť Andrej.
Krautmann Štefan.
Kudlik Ján.
Lachmann Theodor.
Ľitassy Ján.
Litassy Jozef.
Markovics Štefan.
Mayer Peter.
Némethy Ludvik.
Neuman Karol.
Ozvald Ján.
Palkovič Štefan.
Podhragyay Pavel.
Pramer Augustin.
Praznovsky Jozef.
Probszt Julius.
Pullmann Andrej.
Ravasz Maximilián.
Riegell František.
Schóber Eduard.
Soóky Gabriel.
Wachaja Ladislav.

b) Z nitrianskeho biskupstva.

Krajcsik Ján, opát a kanonik kapitaly nitrianskej.
Riha Ján, dekan a farár rajecký.
Závodník Štefan, dekan a farár pružinský.
Balogh August, farár kočkovský.
Ondrisík Ján, kurát. u sv. Anny v Trenčíne.
Užik Ján, vyslúžilý farár.
Hanulák Jozef, kaplán.
Malatinsky Jozef, kaplán bošácky.
Sasi Pavel, kaplán drietomský.
Stiskala Juraj kaplán sučansky.

Adamovič Pavel, klerik.
Čermák Karol „
Dermišek Pavel „
Toller Gabriel „
Fülöp Ladislav „
Horváth Frant. „
Molnár Alojš „
Polakovics Ján „
Pelcmann Ján „
Prihoda Ludvik „

c) Z b. bystrického biskupstva.
Gútha Ján, farár brezánsky.
Voland Jozef, kaplán v Slov. Právne.
Jurkovič Jozef, klerik.

d) Z vacovského biskupstva.
Varga Antoň, klerik.

e) Z jágerského arcibiskupstva.
Thuróczy klerik.

f) Z rábskeho biskupstva.
Buza Jozef, klerik.
Frank Jozef, klerik.

g) Z veľko-váradskeho biskupstva.
Kleinedler Andrej, klerik.

h) Z Moravy.
Veber Frant. farár milotický brnensk. d.
Smigmator Ján, kaplán brnensk. d.
Blažek Václav kapl. novovesský brn. d.
Horák Antoň, klerik arcibiskup. olomúckeho.
Ninička Štefan, klerik bisk. brnenského.

i) Z Rakús.
Dr. Kerschbaumer, professor vo Sv. Hipolite.
Prouček Frant., farár dobermansdorfský.
Kaufmann Karol, kaplán vo Viedni.

Zo stavu reholníckeho
Jezuita.
Klinkowström vo Viedni.
Paulíni:
Kurdiševský Florián prior Z Krakova.
Knieža Tiburcius z Krakova.
Stolarčík Romuald, z Krakova.
Piariste.
Kardhordó Ambrož, správca gymn. v Debrecíne.
Boldis Samuel, professor v Segedíne.
Gápel Ján, klerik.
Benediktín.
Tomek Anastáz, professor gymn. v Rábe.
Premonštrát.
Nagy Žigmund, klerik.
Františkáni.
Zachar Chrysostom, provinciál v Hlohovci.
Rehák Móric, správca gymnásia v Žiline.
Polina Julius, kaplán v Gbeloch.
Intribusz Kliment, kaplán v Kovalove.
Gasparek Damas, administ. v Rarbachu.
Valovics Alojš.
Fakna Gervas v Trnave.
Fabian Štefan.
Kassa Menander laicus.
Milosrdní.
Gelencsér Privalus, provinciál.
Gernya Peter, prior, v Skalici.
Kapucíni.
Albrecht Pacificus, kaplán v Uníne.
Hanušek Titus, klerik.
Szilasy Odorik, klerik.
Barnabita.
Kaufmann Karol, kaplán vo Viedni.




VESTNÍK CIRKEVNÝ.


a) Dopisy
Kúty. – Poneváč sa veľkolepý chrám v predmesti Leopoldskom v Pešti, ktorý sa už na 14 rok stavia pri samej podpore mesta pešťanského a pri iných chatrných riadných prameňoch dobudovať nemôže, Jeho Eminencia p. kard. kn. prímaš, následkom dovolených radou kráľovskou k tomuto cieľu po celej krajine peňažitých sbierok, vyvoláva celé svoje diecesánske duchovenstvo k skladaniu ročitých milodarov, ktoré patriční dekani s udaním mien darcov k úradu diecesánskemu rok po roku, pokuď pomoci k dokonaniu nadrečeného bohumilého diela bude zapotreby, posielať majú. – K utlačeniu dobytčieho pádu, opäť vätšieho rozmeru nabývajúceho, vydaní su z vyššieho miesta na všetkie politické úrady narídenia, od ktorých plnenia sa bezpečne očakáva utlačenie tohoto zlého. Poneváč ale tieto vyššie poriadky cieľa svojho nedosahujú pre predsudok ľudu, ktorý toto zlé, jako narídenie prozretedlnosti božskej, ktorémužto sa sprotíviť nemožno, založenýma krížom rukama považuje: preto následkom nového narídenia vys. kráľ. námestnej rady, Jeho Eminencia p. kard. kn. prímaš vyvoláva a napomína obežníkom od 19 júlia svoje diecesánske duchovenstvo, aby farníkov svojich už súkromne, už z kazateľnice proti podobným záhubnym predsudkom vystríhali, a k zachovávaniu vyšších narídení prísne napomínali, poneváč tu štát najviac očakáva od spoluučinkovania duchovenstva, ktorého vážnosťou sa ľud najskôr spravovať dá, a ktorého radu aj najochotnejšie poslúcha. –
Jeho Em. obežníkom od 9. júl. č. 3078. sdeľuje duchovenstvu svojemu novú vzorku tabulkovú A) a B) k sostavovaniu štatistických dátok o školách elementárnych, tak rečených hlavných, z najvyššieho miesta predpísanú. Take školy hlavné, pre ktoré je tabulka A) predpísaná, sa nachádzajú v Ostrihome, Pešť-Budíne, Trnave, Prešporku, Komárne, B. Štiavnici, Skalici, Pezinku, Modre v Sv. Jure, v Nových Zámkoch a Leviciach. Pod menom hlavných škôl farských, pre ktoré je tabulka B) predpísaná, rozumejú sa školy elementárne viac tried, ktoré medzi vyš spomenuté hlavné školy nie sú dosiaľ vradené preto, že jednej drahej požiadavky dľa predpísaného systému nie sú ešte usporiadané, jakýchžto je v arcib. ostrih. v Pešti 6 a v Budíne 5. Pod túto tabulku B) patria tiež školy elementárne nižšie a dedinské. Tabulky tyto, náležite od všetkých farárov vyplnené, majú patriční dekani vo dvoch exemplároch v oktobri každoročne posielať úradu diecesánskemu.

b) Zprávy.
Viedeň. – Dňa 18. aug. o ½ 1 hod. medzi zvukom zvonov a hudobným provedením národnej hymny bol kríž a orol vytýčený na väžu svätoštefanskú. Na svätoštefanskom námesti bol stan pre Arcikňiežatá, jako aj pozvýšené miesto pre významnejších hosťov. Veliký tiež zástup ľudu bol prítomný. Všetko s nápnutou pozornosťou hľadelo za krížom a orlom do výšky sa pohybujúcom. –
Spomenutý kríž bol dňa 15. aug. o 1. hod. u prítomnosti Jeho Veličestva skrze Jeho Em. p. kard. Rauschera v chráme sv. Štefana slavnostne posvätený. Po obrade tomto listiny, od Jeho Veličenstva už predne podpísané, od pp. ministrov a iných významných osôb boly spolu podpísané.

Hall. – V Tyrolskom mestečku Hall majú vv. oo. Františkáni gymnásium. Dľa „Inn. Ztg.“ zo šiestej, 32 žiakov počítajúcej, triedy 4 do rádu Františkánov, 4 Liguriánov, 2 Praemonštrátov, 2 Benedictínov, 2 Cistercitov, 1 Jezuitov, 1 Servitov, 1 Karmelitov, 1 Kapucínov. – Také gymnásium opravdu sa semenišťom církevným nazvať dá !

Rím. – Sv. Otec na začiatku aug. skrze správca „Unita Cattolica“ obdržal poslednú sbierku (81,362. frankov) svato-petrových grošov okrem skryne, drahými vecmi naplnenej. – V Triente vychodiace „Eco delle Alpi Retiche“ v tejže sbierke súčastnilo sa s 10,000 fr. Skryna obsahovala drahoceniny, brillantové prstene, zlaté náručnice, naušnice, retiazky, hodinky a iné veci, ktoré na spôsob významoplnej reťaze, asi 4 ½ meter dlhej, spojené boly.

Rím. – Nedávno navštívil sv. Otec mestečko Genzano, kde mu na česť opakovali Infioratu (slavnosť kvetinovú), jakú pod oktávou Božieho Tela slavievajú. – Sviatok nanebevzatia bl. P. Marie, podobne sv. Otec v spomenutom mestečku slávil, v chráme Augustinianov, kde Madonna del buon Consiglio obzvláštnu uctu požíva.

Rím. – Nedávno časopisy turinské vytrúbily po svete násilné pokrstenie jednoho židovského chlapca. Dľa úradného „Giorn d. Roma“ Jozef Coen učil sa u jednoho majstra ševcovstvu. Naraz uliekol medzi katekumenov do Propagandy. Pred súdom a svedkami vyznal, že to učinil z vlastnej dobrej vôle, a na nijaký spôsob nedal sa odtrhnúť od svojeho predsavzatia. Otec a tajomník vrchnieho rabína boli k súdu povolaní; otec sa nechcel dostaviť, tajomník ale sa dostavil len preto, aby ohlásil, že pri vyšetrovaní veci prítomným byť nechce. Zaroveň utiekol sa celý Izrael pod kriedla orla francúzského o pomoc proti jakémusí násiliu, ktoré praj chce učiniť zo žida kresťana.
A v skutku diplomatický zástupca toho národu, ktorý bdie nad slobodou v Europe a sv. Otca a katol. náboženstvo ochraňuje, učinil veľký hluk k prospechu otcovskej moci. Vzbudilo to veľký smiech, ale v piemontských novinách tiež veľké štvanie proti Rímu. Toto je krátka a pravdivá historia o židáčkovi v Ríme, ktorý pokrsteným byť chce.

Anglicko. – V Anglicku predca len vrchnosť prísne dohliada na zasvätenie nedele. Nedávno 4 holiči, poneváč v nedeľu (31 jul.) holili, pokutovaní boli.

Carihrad – Dľa „Volksfr.“ vláda turecká narídila zrušiti proteštantskú missiu a rozkázala istý počet konvertitov uväzniť.




Rozličnosťi.


* Jeden malý Savoyard pred výkladom jednej papierovej predajny sa zastavil, kde sa medzi inými medorytinami nachodil aj obraz, predstavujúci horní kraj s domčekom, pod ktorého strechou jedna ženská so svojimi dietkami sedela. Chlapec, poobzierav obraz, konečne so slovami: „Moja mať, moja mať“, vrhnul sa na škryňu, kde aj nemalé otrasenie svalov utrpel. Keď opäť k sebe prišiel, vyprával, že ten obraz vyložený predstavuje otčinný domček, jeho matku a sestry; čo si maliar bezpochyby vzal za vzor obrazu. Poneváč už mnohé roky nebol doma, preto obraz ten toľký dojem na neho učinil. – Jeden pán kúpil zaraz len obraz, a pripojác k nemu dvacaťfrankovník, daroval ho synkovi, ktorého spolu aj mnohí okolostojáci obdarili.

* Cesty božie v ľudskom živote. Preložil J. N. Bobula. Vydal Ivan Dusarov. Sväzočok prvý (Švadlena) a druhý (Úzerník a Opilec). V Skalici: Tiskom Fr. X. Škarnycla Synov. 1864. Každý sväzočok (jako to p. Dusarov ústne sdelil) po 20. kr. r. č.

Že prítomné dva spisky, keď neprevyšujú „Tetku Trápelku“, tejto pri boku stať môžu, voľno už i z toho uzavrieť, že my sami pre budúceho „Vojtecha“ tie výborné výpravky z „Londýnských obrazov“ upotrebiť sme chceli *). Zo spiskov týchto pp. Čitatelia teda nielen mrávno-poučnú zábavu čerpať môžu, lež aj poznať, jaké z menovaného a podobných prameňov mravno-poučné veci náš „Vojtech“ prinášať bude.

*) Tým p. t. pánom teda, ktorí námi požiadaní dali sa do práce o tuná udaných predmetoch, jako aj o „umierajúcom kramárovi“ na známosť dávame, aby od započatej snáď práce upustili. –
Red.