logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Časopis: Cyrill a Method, rok 1864, číslo 31


Obsah:



: Úvod a záver
Ján, kardinál arcibiskup : Program čili poriadok processie
: Opis chrámu šaštínskeho.
Gabriel Paulík, farár tótmederský : Kázeň.
: VESTNÍK CIRKEVNÝ.
: Zprávy.


Úvod a záver






CYRILL a METHOD.
Časopis cirkevný.

Predplatná cena celoročná: 4 zl. 50 kr. polročná; 2 zl 25. kr. r. č. s poštovou dopravkou. Predpláca sa u vydavateľa a redaktora
Dr. Andr. Radlinského , farára kútskeho. Adressuje sa do Holiča (Uhry) via GÖdiny. Vychádza každých 8 dní na hárku.
Číslo 31. V Skalici, v nedeľu dňa 4. septembra 1864. Ročník XIV.


Odpovedný redaktor a vydavateľ Or. Andrej Radlinský, spoluredaktor: Viťazoslav Sasinek.

Skalici, 1864. Tiskom Fr. X. Škornicla Synov




Program čili poriadok processie

Ján, kardinál arcibiskup


Program čili poriadok processie pod vedením J. E. p. kardinála prímaša krajiny k Bolestnej Matke Šaštínskej na slavnosť Narodenia bi, P. K. (d. 6. mesiaca sept. r. 1864) z Trnavy idúcej.
Vo meno Pána! Amen.
Šaštínšku Matičku,
Navštívme milostnú,
Ježiša Rodičku
Uctime Bolestnú!
Každý z Vás pamätá, že to veľmi k obecnému duchovnému vzdelaniu poslúžilo, keď r. 1857 v siedmom to storočí do Maria-Cely z Uhorska k sláveniu jubilea do päť a dvacať tisíc veriacich pod mojim vedením s viac biskupmi a mnohými kňazmi na slavnosť Narodzenia Kráľovnej anjelov pospiechalo a tam s príkladnou pobožnosťou v slúžbách božích účasť bralo. — Hodno, ba slušno zaiste je, abysrne my synovia kráľovstva Mariánskeho, veriaci arcibiskupstva ostrihomského —pospiechali, hrnuli sa do mestečka v hraniciach našej milej vlasti, ba diecése sa nachádzajúceho a milosťami Bolestnej Matky behom troch století prosláveného Šaštína , kam že sa predkovia naši v potrebách a nebezpečenstvách utíkali, neni poohybnosti, jako to tam premnohé pomníky pobožnosti a detinskej dôvery k mocnej Patrónke uhorských národov, jako tiež i obdržaných milostí svedčia.
Horlime tedy, Najmilejší! jako horlili Otcovia naši, — nasledujme my nie nezdarní synovia dedov našich úctivosť naproti Matke Bolestnej, pamätajúc že uprosíme tú, ktorej dušu prežalostnej , zarmútenej a ľútostnej meča rana prejala! —- hľadajme v mnohonásobnom trápení našom potechu u tej, ku ktorej sa utíkali maličkí a ponížení — velikí a vätší, služobní a páni, poddaní a panovníci! ktorej ochranu hľadala kráľovná Maria Teresia so svojim cisárskym manželom i s celým svojim dvoranstvom roku 1764, vlastne 1762 (priam pred jedným stoletím, pri tej slávnej príležitosti keď do veľkolepého, horlivostou naproti Bohorodičke roznilených velebných otcov Pavlínov vzbudovaného chrámu obraz Bolestnej Matky z trojhrannej kaplnky pod vedením nahého Predchodca grófa Františka Bárkócyho, arcibiskupa prímasa bol pri obecnom plesaní prenesený a na hlavný oltár postavený. — O Maria! daj nech srdce mé sa znití, a k Ježišu lásku cíti, tak nech sa s nim spriatelím!! — Pôjdeme tedy,
Najmilejší!
Aby ale (dľa sv. Pavla) všetko vo svojom poriadku šlo, bude sa pokračovať nasledujúcim spôsobom:
1.) Farári zavčasu z kazateľnice vyvolajú a popíšu veriacich, aspoň číselne naznámenajú, toľko pôjde mužov, toľko žien, s toľkými zástavami asnád aj so sochami, krížami.
2.) Ustanovia predriekateľov ruženca a predspevovateľov pesničiek. Lebo sa sluší, aby už modliac sa, už spievajúc postupovali a v ustanovené hodiny všetci spolu odpočívali,
3.) Príhodné spojá sa vjedno veriaci viac obcí, áno i fár.
4.) Nemôže-li mať každá processia kňaza, nech sa ustanovia mravopočestní a príkladní mužskí, ktorí by nad poriadkom bedlili.
5.) Nakoľko možno, nech hľadia sa pripojiť ku mne, ktorý processiu diecesánsku z Trnavy dňa 6 sept. vyvediem a do Šaštína vovediem (jako to už bolo dňa 16 mesiaca júlia obežníkom oznámeno.)

Poriadok processie z Trnavy.
Dňa 6 sept. — po poludňajšom odzvonení na anjelské pozdravenie bude sa v meste Trnave na všetkých väžiach za pôľ hodiny všetkými zvonami zvoniť. — 0 2. hodine po sozváňaní na väži chrámu sborového (kollegiatného) kardinál prímas pôjde súkromne do onoho chrámu, a vezmúc u oltára milostivej Rodičky Božej pluviál na seba, osloví nakrátko od oltára shromaždených pútnikov. Na to odriekať bude duchovenstvo

Cestovné (Itinerárium):
Protispev. Na cestu pokoja,
Pesnička. Požehnaný Pán Boh Izraelský, a
na konci: Sláva.

Protisp. Na cestu pokoja a spasenia nech nás napravuje všemohúci a milosrdný Pán a anjel Rafael nech nás sprevádza na ceste, aby sme sa v pokoji, zdraví a s radosťou k svojim navrátili.
Pane uslyš nás. Otče náš. potichu. A. neuvoď nás a - pokušenie. Rs. Ale zbav nás odo zlého. V, Spas služobníkov svojich. Rs. Bože môj ; dúfajúcich v Tebe. V. Zošli nám Pane pomoc zo svätiny.
Rs. A zo Sionu chráň nás. V. Buď nám Pane! väžou mocnou. Rs. Od tvári nepriateľa. V. Nech nič nevykoná nepriateľ nad nami. Rs. A syn neprávosti nech nám neuškodí. V. Požehnaný Pán každodenne. R. Nech nám Pán oblaží cestu spasenia našeho. V. Cesty tvoje Pane ukáž nám. Rs. A chodníkom tvojim vyučuj nás. V. O. by spravované boly cesty naše. Rs. K ostríhaniu spravedlností tvojich. V. Čo je krivé, bude vyplestené. Rs. A drsnaté vyrovnané. V. Anjelom svojim Pán rozkázal o tebe. Rs. Aby nad tebou strážili po všetkých cestách tvojich. V. Pane vyslyš modlitbu moju. Rs. Á volanie moje príď k tebe. V. Pán s vami. Rs. I s duchom tvojim.
Modlime sa.

Bože, ktorý si synom izraelským ces prosried mora suchou nohou prísť dal, ktorý si trom múdremu cestu k sebe skrze hviezdu ukázal; daj nám, prosíme, cestu šťastlivú, a čas tichý; aby sme, tvojim svätým anjelom sprevádzaní, na to miesto, kam ideme a naposledy do prístavu večného spasenia, šťastlive sa dostať mohli.
Bože, ktorý si Abraháma, chlapca tvojeho z kaddejskej zeme Ur vyvedeného, na všetkých cestách putovania jeho neurazeného ochraňoval; prosíme, bys nás služobníkov, tvojich ochraňovať ráčil; buď nám Pane pri nastupovaní cesty podporou, na ceste potechou, v horku chládkom, na daždi a zime prístreším, v ukonaní vozíkom, v protivenstve ochranou, na klzkom palicou, na zlámanej lodi prístavom ; aby sme pod vedením tvojim šťastlive ta došli, kam sa vyberáme; a navrátili sa potom zdraví k svojim.
Nakloň sa k prosbám našim, Pane! a spravuj cestu služobníkov svojich k ích spaseniu: aby u prosried všetkých nehôd a nebezpečenství cesty a života toholo Tvojou pomocou stále ochraňovaní bývali.
Daj, prosíme, všemohúci Bože! aby ľud Tvoj na ceste spasenia kráčal, a napomenutia blahoslaveného Jána predchodca nasledujúc, dostal sa bezpečne k tomu, ktorého predpovedal, Pána našeho Ježiša Krista, Syna Tvojeho, ktorý žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého Boh, po všetkie veky vekov. Rs. Amen.

V. Pokračujme v pokoji. Rs. Vo meno Pána. Amen.
Vystaví sa velebná sviatosť v monštrancii, zaspieva sa trikráť Svätý — a so „Sit Nomen Domini“ — dá sa požehnanie, velebnou sviatosťou a pohne sa processia.
Predcházat bude oddiel slovenský pod krížom, majúc svojeho vodiča infulovaného, assistentov, zástavy, kríže, sochy, pri speve slovenskom.
2.) Za týmto pôjde oddiel maďarský pod krížom od klerikov neseným, ktorý vyvedie kardinál prímaš, dajúc pred sebou niesť dve koruny, ktorými bude korunovať Matku Bolestnú Šaštínsku, a v jej materinskom Tône ležiaceho mrtvého Syna Ježiša Krista Pána Našeho. — Kardinála otáčať budú dvajá infulatí, predchádzal budú: rehoľníci kňazi v rochétach — kanonici a iní cirkevní hodnostári v mozétach; pred nimiž sa ponesie socha bl. P. M. od štyroch kňazov, v dalraatikách oblečených. Pod vedením processie budú sa spievať litánie loretánske. - - Jako na predku processie, pred krížom, tak tiež pred krížom 2-ho oddielu budú sa striedavé až po vyjitie z mesta bubny a trúby ozývať.
Povedie sa ale processia z chrámu sborového pres rynok a dlhú ulicu vedľa Jezuitského kollegium a za horňou bránou na príhodnom mieste sa pristaví. Tu sa poskladajú svätorúcha, schovajú koruny a socha nositeľná, a všetko toto sa na vozy položí. Každý ale oddiel bude mať dvoch lebo troch vodičov, rochétkou, štolov, a biretom odených; ktorí budú kráčať s ľudom, dohliadať k poriadku a striedavé spravovať spev a modlitby. Ktorí z duchovenstva a veriacich sa budú chcieť viezť, môžu sa; porúča sa však čím najsnažňejšie, aby obzvlášte kňazi vezúci sa na voze posvätné hodinky alebo ruženec v spoločnošti odriekali.
Keď sa, prechádzajúc preš obec, bude mať ísť vedľa kostola , vôjde sa do kostola, ku poklone najsvätejšej sviatosti oltárnej — kde po odspievaní Svätý, Svätý miestny farár alebo jeďen z vodičov dá požehnanie ciborium. Môže sa i v nektorej medzitymnej obci za celú hodinu alebo za pôľ hodiny odpočívať. — Naposledy, jeden z infulátov v Nádaši vovedie processiu do kostola, vykoná večernie modlitby , dá požehnanie ciboriom — a bude tu nočný odpočinok. Kardinál zostúpi vo fare, so svojim komonstvom a vozom s batožinou.

Dňa 7. septembra v Nádaši.
O 6. hodine odslúži malú sv. omšu, pod vyložením Najsvätejšieho jeden z hodnostárov s príslúhou dvoch kňazov. Po sv. omši o chvilu pohne sa processia a pôjde preš vrch k Jabloniek Odtiaľto, po obdržanom v kostole požehnaní s ciboriom, krátkom odpočinku, processia bude nastupovať ďalšiu cestu k Senici ; tuná, po obdržanom v kostole požehnaní, bude krátky obed. — Kardinál vôjde do fary, komonstvo ale jeho i s vozom s batožinou bude napredovať do mestečka Šaštína.
Zo Senice processia sa pohne neomylne o 2 hod. po poludní a pôjde na Boje a Báry a pristaví sa v mestečku Šaštíne, kde pripravené miestnosti alebo pristrojené šátory záujmu všetci kňazi s kardinálom prímasom, si odpočinú, a k vybavovaniu slavného vchodu do chrámu Matky Bolestnej do pontifikálnych šiat oblečení, s infulami na hlave, v pluviáloch dalmatikách, rochétach vôjdú medzi zvukom trúb a hrmením bubnov a pri prespevovaní pesničiek týmto poriadkom :
Vätší kríž ponesú kňazi medzi dvoma akolytmi; tento predchádzať budú hudobníci a nasledoval budú zástavy, kríže, sochy oddielov, — potom: kňazi v rochétach a 4 jahnovia ponesú sochu bl. P. M. medzi mnohopočetnými pochodňami a sviecami; za sochou pôjdu: hodnostári, kanonici v mozétach, za týmito právo pontifikálne majúci v pluviáloch a infulách, naposledy biskupi, — potom kanonik prednášajúci kríž arcibiskupský, a kardinál prímaš, s pomocou dvoch infulátov nesúci koruny na vankúšoch pre Matku Bolestnú a Syna Božieho určené. Pokračujúc, budú spievať litánie loretánske.
Do chrámu budú vchádzať hlavnou bránou bránou (pod väžami sa nachádzajúcou.). V prosried lode chrámovej celé duchovenstvo zastane a kardinál zaspieva: „ Velebí duša moja Pána.“ Pesnička táto sa na kruchte sprievodom hudby s jakousi velebnou ozvenou odspieva. Medzitým kardinál voľným krokom s duchovenstvom postupovať bude, nesúc vlastnýma rukama koruny , a tyto na konci „Velebí duša moja Pána“ zloží na stôl oltárny, -— a tu pokľakajú všetci na kolená;, kardinál bude predspevovať a duchovenstvo to isté opakovať, a síce budú sa na spôsob protispevu od duchovenstva spievať nasledujúce verše:
Vitaj naša Vládkyňa Kráľovná anjelská.
Vitaj Panno panien Dennica nebeská:
Vyslyš naše modlitby, srdcom čo dávame,
Prijmi to a požehnaj Matko Ta žiadame!
Jaheň spieva: V. Zdravas Maria milosti plná, Rs. Pán s tebou V. Učiň ma hodným chválil Teba Panno svätá! Rs. Daj mi sily proti nepriateľom tvojim.
Kardinál. V. Pane vyslyš atď. Pán s vami.
Modlime sa: Bože, ktorý si panenský dvor blahoslavenej Márie, abys v ňom býval, sebe zvolil ráčil; daj, prosíme, abysme pod tvojou ochranou slávnosti tvojej radostne prítomní byť mohli. Ktorý žiješ a kraľuješ atď. Rs. Amen.
Naposledy hlasom trochu pozvýšeným za kardinálom celé duchovenstvo kolenačky odrieka protispev; Pod ochranu Tvoju utíkame sa, svätá Božia
Rodička! prosby naše nezapovrhni v potrebách našich -— lež od všetkého nebezpečenstva vysloboď nás vždycky — o slavná a požehnaná Panno Maria, — Pani naša, Prostrednico naša, — Orodov nico naša — so Synom Tvojim nás smer, — Synu Tvojemu nás porúčaj — Synu Tvojemu nás obetuj! — Po odriekaní protispevu tohoto kardinál udelí slavné (skrze sit Nomen) požehnanie a bočnými dverami vyjdúc, sprevádzaný bude na svoju hospodu.
Ostatne porúča sa, aby sa jedenkaždý usiloval svedomie svoje skrze svätú spoveď očistiť, a aby v nasledujúci deň slávnostný sv. omšu slúžil a sviatosť oltárňu prijal.
O Matko Bolestná! Popraj mne s Tebou plakati, Krista vždy lutovati, Ďokuď v tele zostávam.

Na slavnosť Narodenia Panny Márie.
Je slavné korunovánie najsvätejšej Matky Bolestnej a Syna Ježiša.
1.) Od 5 hodiny ráno každú pôľ hodinu budú z prítomných kňazov dva a dva u bočných oltárov svätú omšu slúžil, a u druhých dvoch bočných oltárov od 6-ej hodiny budú dva k tomu ustanovení
kňazi sviatosť oltárňu podávať.
2. O 1/2 7 hodine po odzvonení (na menších zvonoch) bude sa slúžiť u hrubého oltára tychá sv. omša pod vyložením Najsvätejšieho so spevom nemeckým, po ktorej bude nemecká kázeň, ktorá nesmie vyše troch štvrtí hodiny trvať. Po kázni.
3. Okolo 8-ej hodiny zazvoní sa na tých istých menších zvonoch a bude sa slúžiť tiež pod vyložením tichá sv. omša so spevom madeirským; po tom bude kázeň maďarská.
4. Ku koncu maďarskej kázne zazvoní sa najvätsím zvonom (k slávnostnej bohoslužbe kroz kardinála vykonával sa majúcej) po prvýkráť — po jednej asi štvrti hodiny na to stredním zvonom po druhýkráť, a o 10 hodine (všetkými zvonami) sa vyzváňať bude. — Medzitým assistenti v sakrystii sa oblečú do svätorúcha — a po vyzváňaní s celým duchovenstvom von vyndúc v tichosti bočnými chrámovými dverami a vojdúc do farskej budovy dverami k chodišťu vedúcimi, pôjdu hore do komnát kardinálových, a odtiaľ tou samou cestou bočnými dverami pri hláhole všetkých zvonov (bez spevu), privedú arcibiskupa prímasa, vätšou kappou odetého, do chrámu. — Pri vchádzaní bude sa na chóre spieval: „ Ejhľa kňaz veliký ,“ — potom sa bude predhrávaí na varhanoch, pokuď kardinál nebude k slávnostnej sv. omši docela oblečený. — Na to
5. pristúpä všetci k oltáru; — pri pristupovaní za intónujúcim kardinálom budú spievať speváci klerici protispev; „ Nakloň sa Bože“ ; po ktorom kardinál požehná koruny , Matke Bolestnej a Synu Božiemu na hlavu sa položiť majúce. Na konci žehnania kardinál pokropí svätenou vodou a okúri koruny. Potom po odspievaní protispevu: Dcéery Sionské vystúpi hore schodami (v tom všetci poklakajú) a podanou sebe korunou vätšou bude korunoval Matku Bolestnú (pri ktorom slávnostnom úkone sa vystrelí z mažiarov), spievajúc trikráť: a) Svätá Maria — b) Svätá Božia Rodičko — c) Matko Bolestná; — na čo zakaždým odpovie duchovenstvo ;v ,, Oroduj za nás !“ — Potom bude JEŽISA na materinskom lône ležiaceho, spievajúc: JEŽIŠU Synu Boha živého ! — JEŽIŠU, v ktorý si bol pre nás trním korunovaný! — JEŽIŠU, ktorý si pre nás ranený! — Smiluj sa nad nami! (vystrelí sa z mažiarov.)
6. Po korunovaní — intonuje po druhý raz protispev: ,,Dcéry Sionskér sejde dolu schodami a zaspieva: „ Teba Boha chválime ,“ — ktorý chválospev speváci a hudobníci na chôre odspievajú a odhrajú, — opäť sa vystrelí z mažiarov, a na všetkých zvonoch (nakrátko) sa zazvoní. Po odspievaní V. Dohrorečme (Benedicamus) — a modlitby: Bo že, ktoréhožto milosrdenstvo.
7. Slúži kardinál prímas slávnostnú sv. mšu, po ktorej zložiac rúcho omšie vystúpi na kazateľnicu, bude mať kratšiu reč v jazyku slovenskom k ľudu.
8. Zostúpäc z kazateľnice, vezme na seba kappu, a vyndúc bočnými dverami von, bude od celého duchovenstva do komnát svojich nazpät sprevádzaný .
Po poludní o 4 hodine po odzváňaní, nektorý z hodnostárov vyvedie processiu na kalváriu, a ju na návrate dovedie k trojhrannej kaplnke (v ktorej pred jedným storočím obraz Matky Bolestnej sa zachovával) a predmodlí sa tu litánie loretánske s obyčajnými modlitbami, a hlavnou bránou vovedie processiu do chrámu, a odspievajúc Svätý, udelí požehnanie s velebnou sviatosťou (skrze Sit Nomen) a zatvorí slavnosť.
O Matko Bolestná !
Ty buď štítom, buď osvitom všem Maria kresťanom;
Poklid mieru, pravú vieru všem opatri zemšťanom!
Panno čnostná. Mať milostná, slyš Tvé chvály anjelské,
Vinných za to očisť v zlato, daj im dary nebeské!

V Ostrihome, dňa 1. augusta 1864.
Ján, kardinál arcibiskup, v. r.




Opis chrámu šaštínskeho.


Slavný a krásny chrám šaštínsky, ktorý je nie len ozdobou tohoto okolia, ale i medzi najvätšie a najstkvostnejšie chrámy Uhorskej krajiny počitovať sa môže, a v ktorom tohoto roku obzvlášte na slávnosť Narodenia P. Márie. (8 sept.) jubilárna 300-a 100-ročia pamiatka ctenia zázračného obrazu Matky Bolestnej Šaštínskej a jeho z vedľajšej trojhrannej kaplnky doň prenesenia sa slávi, vystavili slávnej pamiatky velební otcovia Paulini hojným nákladom Františka Lotrinského, Márie Theresie,
Imricha Esterbázyho a mnohých iných dobrodincov a ctiteľov blahoslavenej Panny Márie, ktorí veľké peniaze na vystavenie tohoto povestného chrámu
obetovali, ktorí ale peniazmi prispieť nemohli, tí bez platu, z lásky a úctivosti naproti blahoslavenej P.
Márii pri staväní pracovali. Ešte chrám tento nebol docela hotový, a síce väze neboly tak jako dľa stavebného návrhu malý byť, dobudované, ani oltár
sv. Augustína vedľa kruchty nebol dohotovený, keď Jozef II. cisár medzi inými i rád uhorských rehoľníkov Paulinov cisárskym dekrétom roku 1786 zrušil: a tak Paulini, ktorí tento chrám s veľkým unovaním staväli a toto pútnické miesto svojou duchovnou správou horlivé opatrovali, nedožili tej radosti žeby chrám ten dokonaný vidieť mohli. Väže nedostavané, nízke v rovnakej temer s hrebeňom chrámového krovu vysokosti, plitkým dážkom pokryté stály až donedávna, keď z príčiny tohoročnej nej 300-letej jubilárnej pamiatky, jako povyše opísano, do prímernej výšky sa vytiahly.
Dĺžka tohoto chrámu je jedenatricať siah a tri stopy (šúchy); výška je štrnásť siah a šírka sedem siah a dve stopy, pritom ale na tom mieste, kde sa začínajú bočné oltáre, šírka je trinásť siah a štyri stopy; poneváč každý bočný oltár má tri siahy a jednu stopu v šírke. Celý kostol je vydlážený štvorhranatými kameňami; boky oltárov bočných, obrazy na oltároch, jako aj podlaha sú krásne vymalované; predok chôru a spovedelnice pri bočných oltároch, a na chodbe sú umele (kunštovne) vyrezané. — Chrám tento má sedem oltárov, ktoré všetky sú z červeného mramoru, vyjmúc oltár sv. Augustína, ktorý neni dokonaný.
Ačkoľvek celý tento chrám je skvostne nádherný, predca za jeho najdrahší poklad uznáť musíme obraz milostivej Panny Márie Sedmibolestnej, ktorý umele z hruškového dreva vyrezaný predstavuje blahoslavenú Pannu sediacu a Syna svojho z kríža zosňatého na materinskom lône držiacu. Postava nepoškvrnenej Panenky odená je plášťom, dľa rozličnosti času rozdielne barveným; predtým bol drahocenný plášť zo zlata a sriebra, ktorý však svätokrádežná ruka ruhavou opovážlivostou chrámu odcudzila. — Hlava jak Bohorodičky tak i Ježiška ozdobená je korunou a zlatou svätožiarou. — Hlavný oltár je celý z červeného mramoru; na vrchu sedí blahoslavená Panna, na jejž oboch bokoch držia anjeli dva srieborné svietniky, medzi ktorými učinená je lampa na spôsob hviezdy. Pod hviezdou nachodí sa zas podstavok so štyrma svietnikami, na ktorý sa vykladá velebná sviatosť oltárna. Mimo toho sú dve tabernákula, v ktorých sa uschováva monštrancia a ciboria; spodnie tabernakulum zatvára sa sriebornými dverkami. —
Na oltári nachodí sa dvanásť vysokých svietnikov, a štvoro nižejpostavených. — Z oboch strán oltára stoj á dve sochy umele vyvedené na mramorových stĺpoch, z nichž jedna sv. Jána, milého učedlníka Kristovho, a druhá Máriu Magdalénu kajúcu hriešnicu predstavuje. — Pred hlavným oltárom visia tri lampy; za oltárom nachádza sa pokladnica, do nejž vložené peniaze obracajú sa na chrámové potreby, každoročne na viac tisíc vynášajúce; čo ale zvýši, to sa priráža ku kapitálu kostolnému. Za oltárom vypína sa na stene prázny kríž, z nehož Spasiteľ náš drahý Ježiš Kristus dolu vzatý položený je na lône blahoslavenej Panny Márie — Z oboch strán oltára sú sakrystie a nad tými modlitebnice, (oratória}, ktoré sú ozdobené pozlátenými korunami a inými cisársko-kráľovskými znakmi, ktoré pochádzajú ešte od Františka Lotrinského a Márie Theresie, — ďalej od oltára je kazateľnica, ozdobená rozličnými podobami anjelov a svätých ; na vrchu kazateľnice je obraz Spasiteľa nášho Ježiša Krista, semeno slova Božieho rozsievajúceho.
Potom nasledujú bočné oltáre a síce: Prvý oltár zasvätený je svätej Anne; druhý svätému Pavlovi, prvému pustovníkovi velebných otcov Pavlinov; tretí je sv. Augustína ešte nedokonaný, nad ktorým v prosriedku visí kríž ; štvrtý je svätých Anjelov strážcov; piaty je zasvätený svätému Jánu Nepomuckému; šiesty svätému Jozefovi, ženíchovi Márie a pestúnovi Ježiš Krista. — Pri hlavných dverách zadních je z jednoho boku hrob Spasiteľa našeho Ježiša Krista, ktorý býva len v ostatnie dni pred veľkou nocou otvorený. Z druhého boku ale vedú schody na chór, na ktorom sa krásny organ so 24 mutáciami nachodí. Z chóru sa ide na väze, ktoré predtým len 24. siah vysoké a tak pomerne k vysokosti chrámu nízke a ešte donedávna len
matovanými hodinami ozdobené, teraz už tohoto jubilárneho roku dostaväné do 40-siahovej výšky sa vypínajúc a naozajstnými velikánskymi hodinami u samého väžového krovu sa skvejúc, jako samému chrámu tak i celému okoliu imponujú, krásu a velebu dodávajú a silnohlasuým hodinového kladiva o milozvučný zvon udieraním štvrť a hodinové čiastky dňa na široko ďaleko rozhlasujú. — Na jednej väži sú zvony a síce najvätší váži 32 centov, druhý 16, tretí 8, štvrtý 4, piaty 2 a šiesty i. — Väze sú opatrené hromozvodmi. — Najkrajšia stránka toholo stavania je tá, kde sa hlavnými dverami zpredu po kamenných schodoch do chrámu vchádza. Dvere z obidvoch strán ozdobujú štyri stĺpy; nad dverami ale sú štyri umele vytesané sochy svätého Pavla, prvého pústovníka, a sv. Antonína; nad týmito ale sv. Bonaventury.
Pri kostole postavený je kláštor na dve poschodia (kontignacie), ktorý je tak pevne vybudovaný, žeby ešte jedno poschodie zdržať mohol. — Kláštor tento velební otcovia Pavlíni vystavili pre seba; avšak po zrušení tohoto rádu odkúpila kláštor spolu i s kostolom najvyššia panujúca rodina cisársko-kráľovská. Teraz užívajú dve stránky kláštora páni dôstojníci panskí a tretiu dvojct. p. farár a dekan so štyrma páni kaplánmi. Celé stavanie vyvedené je na drevených koloch; poneváč na tom mieste boly predtým samé močariny, a v močarinách šaštiny, odkuď aj meno Šaštín svoj pôvod má; — pokryté je škridlicou a zaopatrené hromozvodmi, ktoré ho chráňa pred záhubným uderením hromu.
Pri kostole stojí častejšie spomínaná kaplnka, v ktorej predtým, zakiaľ nebol kostol vystavený, obraz milostivej Panny za dlšie časy sa nachodil.-
Na priestore neďaleko kostola je krásna socha najsvätejšej Trojice Božej, ktorú dal slávnej pamiatky Eustach Čani vystavil, s nasledujúcim nápisom: Deo trIno pIa Mente saCraVIt páter EVstaChIVs CsanyI. Posvätená je roku 1831 24-ho júnia kroz Jozefa Poláka, dekana okresu šaštinskeho. —




Kázeň.

Gabriel Paulík, farár tótmederský


Kázeň.
na Prvotinách vlb.p. Jána Bunček 7. aug. 1864 na Nedeľu. XIT. po Sv. Duchu pripadajúcu kroz prvlb. p. Gabriela Paulík, farára tótmederského na Húle držaná.
(Dokončenie.)

II
V obecnom živote rozličné obrazy každodennej úzkosti a nedostatku očiam tvojim predstavovať sa budú. Chudobných vždycky mať budete, hovorí Kristus Pán. Až nezbadáš žiadneho núdzneho, ktorý by pri boku tvojom stonal, vezmi si do ruky paličku, ohoď do dediny, v ktorej úradovať budeš, nahliadni do tých otrhaných domov, ktoré v susedstve a v chládku asnáď nejakého vysokého a pyšného paláca trčia, do ktorých sa takí ľudia, ktorí sa žobrať hambia, uťahujú: a asnáď celé noci v nepokojných starosťach predriemať zvykli. Asnáď tam nájdeš viacej údov jednej chudobnej rodiny, ktoré sa všetkých dovolených prosriedkov chápu , aby mohli v počestnosti svoje núdzne živobytie zachrániť. Asnáď tam nájdeš od hladu vysušeného otca, ktorého sila k ďalšej práci je zlomená, ktorý ničoho nemá, krom modlitby k Otcovi nebeskému. Asnáď tam nájdeš utrápenú matku, na ktorej lône ešte drobné neodrostené plačú ?
Asnáď tam nájdeš osirotené seštry, ktoré deň a noc v ustavičnej práci sa moria, aby sa len mohly v čistejšom svojmu stavu primeranom rúcho pred svetom ukázal, a pamiatku svojich zosnulých rodičov v počesnosti zachrániť? O! ukáž sa im! choď ta! Buď milosrdným Samaritánom, ktorého Ježiš Kristus k nim v smutných okoličnosťach jejich, aby ich od zúfánia zachránil, s olejom potešenia posiela ! Choď ta! a jako milosrdný Samaritán zatiahni žiarou nebeskeho potešenia tie bledé líca, ktoré, poneváč sa v rozličných ťažkých nepríjemnosťach zemského živobytia dotiaľto v ustavičných slzách kúpaly, jako sa má človek rozosmiať, už dávno odvykly. —
Nepoznáš žiadnu opustenú sirotu, ktorá jedine handrami naproti zime zaopatrená ustavičný hlad trpí, a bez prosriedkov k lepšej výchove už vo dňoch detiustva základ kladie tej núdzi, ktorá ju cez celý život moriť bude? Bud jej Samaritánom, otcom a anjelom strážcom ! — Nepoznáš otrhanú chalupu, v ktorej nemocný bez lekara, bez liekov, bez pokrmu, bez postele na slame zmorený lezí; v zime kuriva nemá, v lete mu roj nepnležitých múch oči vyziera, a sotva mu milosrdná ruka útrpnej susedky nekedy pohár vody podá? smiluj sa nad nim, buď mu milosrdným Samaritánom!
Neodpovedaj: toto nemôžem cioiť, však sám nemám ničoho. — Nemáš včuľ, ale budeš mať, a keď mať nebudeš, pamätuj na ten jediný peniaz, ktorý tá chudobná vdova do jeruzalemskej pokladnice hodila. Tam vidíš sprostého; vynaučuj ho, a podáš mu oleja svetla. Tu pochybujúceho; nalej mu oleja dobrej rady. Tam plačúceho; udeľ mu oleja potechy. Tu v núdzi postaveného, oroduj zaňho u tých možných, ktorí v zbytku žijú, a udelíš mu oleja podpory. Zastávaj siroty a utrápené vdovy; porúčaj nemocných láskavej opatere tých, ktoré sa pohodlne v bujnosťach váľajú. A týmto všetkým do bolestného srdca naleješ oleja milosrdenstva. Hľa! toto je ten velebný peniaz chudobnej vdovy, ktorý do pokladnice božej hodiť máš. Nie ten darobný kúštik mede, na ktorom krajciar vytlačený vidíš, a s ktorým sme sa od dotieravé nepríležitého žobráka oslobodil zvykli; ale tvoje vvnaučovanie, tvoja duchovná práca, tvoja dobrá rada, tvoje orodovanie je opravdivá almužna, je opravdivý olej milosrdenstva, ktorý Ježiš Kristus od teba, jakožto od milosrdného Samaritána žiada.
A keď si sa nad každým smiloval, nezabudni že ešte na jednoho. — Veď jako ohnivý stĺp na pustatinách arabských k pravej osvete ten opustený, všetkých prosriedkov k vzdelanosti vedúcich na nemilosrdný spôsob ohlúpený národ, ku ktorému ty za Apoštola poslaný budeš! Oh Chlape! srdce ťa zabolí, keď uvidíš: jako sa mnohé údy tohoto opusteného národa od smradľavého páleného napáchnuté, na duši ukrutne zranené, od hladu vysušené v handrách s roztrapatenými vlasy, s prepadnutýma očima váľať budú tam na ceste do Jericha ! — Ujmi sa ich jako milosrdný Samaritán! Zaviaž rany jejich ; nalej do nich oleja a vina. Oleja potrenej vedy, aby osvietené boly, a vína rezkého života, aby sa k povedomiu seba samých prebudili! Posaď ich na hovädo pokroku, aby pod nim zakrpatení v hlúposti nehliveli: aby takto pri oleji svetla a víne duchovného života k chvalitebnej činnosti precitnuvše zreteľne poznali: že tento nákazlivý nápoj pekelného páleného kosti jejich suší, a jako prekážka duchovného a národnieho pohybu k veľkej ztrate celého slovenského kmena slúži; — aby oni zreteľne poznali: že národy bez viery Kristovej ani skrze válečné vojsko, ani múdre svetské zákony, ani priemysel, ani dielne šťastlivú svoju budúcnosť nezakladajú; ale len skrze náboženstvo oduševnení k novej sile a vláde omladnúť môžu.
A jestii tieto suché údy národa slovenského, ducha náboženstvá a príkazov jeho zapovrhnúc jedine smradľavého ducha pekelnej pálenky aj napozatým milovať budú: vtedy ani pri tvojej opatere neokrejú; vtedy je rana zastaralá, smrtedlná, ktorú, jestii pod tvojim olejom nezacelela, ani Svätomaríinské Shromaždenie, ani Slovenské Okolie nevyhoji: vtedy z tvojho nemocného nezostanú, len suché kosti, v ktorých žiadneho ducha neni; vtedy s týmto pokolením neprospeješ, ale si máš stvoriť v mládeži nové pokolenie podľa srdca božieho! Ale jako v tejto všeobecnej neprávosti? Oh Bratku! žiadal bych ti; aby si v hlbokej doline medzi suchými kosťami postavený s Ezechielom prorokovať mohol: kosti suché! slyšte slovo Hospodinovo: a já dám na vás žily, a učinim, že zrastie na vás mäsu, a obtiahnem vás kožou, a dám. do vás ducha, aby ste ožili (Ezech. 37, 4.}

Je síce pravda; že sa svet za tvoje ustávania nikdy neodplatí. Od počiatku bola a bude na veky tá smutná skúsenosť: že je ľud naproti svojim duchovným dobrodincom nevďačný! však mnohokráť len nepatrný dôchodok tvojho velebného stavu ani Jen tie podošvy. ktoré si v tvojom ustávaní za dobrobyt človečenstva zodral, nevyplatí! ty ale čin dobre,jako milosrdný Samaritán, ani neočakávaj za tvoje dobré skutky odplatu, jako úžerník za svoje peniaze úroky. Príklad Elizea v Sarepte v dome úbohej vdovy nasledujúc, nalievaj oleja milosrdenstva darmo, a nie za odplatu, aby ti nebolo povedano: „Amen pravím ti, obdržal si odplatu svoju“ (Matth. 6, ô.). Jako Boh dopúšťa slnce svietiť na dobrých a zlých ; jako Kristus Ježiš činil dobre, nikdy nemajúc zreteľ na povďačnosť alebo nevďaénosť ľudu:
tak aj ty „choď a čiň podobne“ (Luk. 10, 37.}; jako sa Ježiš Kristus obetoval za celé pokolenie ľudské: — tak aj ty sa máš obetovať za celé človečenstvo. V dnešnej evanjelií skrze Krista predložená láska nech bude základom všetkých skutkov tvojich. A keď prikonci tvojho života k dokončeniu tvojej poslednej modlitby nebude sa už moci hýbať tvoj zlomený a zoslabnutý jazyk, — tvoj olej milosrdenstva, ktorý si do ránchorého a utrápeného človečenstva nalieval, bude sa za teba modliť, a u Otca nekonečného milosrdenstva a útrpnosti za teba orodovať. A táto bude hojná odmena za
prácu tvoju!
A tak keď som ti v dnešnej mojej na dve čiastky rozdelenej kázni zreteľne ukázal: kde máš nalieval vína prísnosti a horlivosti, aby ono ranu vyhrýzlo; a kde máš nalievať oleja milosrdenstva a útrpnosti, aby tento ranu vyhojil: pripomínajúc ti ešte radu sv. Rehora: „v karhaní hriešnika má kňaz s hrozbami prísnosti vždy spojovať čnosť krátkomyseľnosti aby aj hnev miernila krotkomyseľnosť, aj krotkomyseľnosť ohňom horlivosti svätej zapálená a spravovaná (S. Gregor, in Homil. 6.) bola, včuľ ta jako spolupracovníka a súdruha našeho na poli pastierskeho úradu s uprimnosťou vítame a k braterským prsiam srdečne pritískame. Prvej ale, nežli by sme ta pri početnom na tvoje kňazské prvotiny shromaždenora zástupe s hozannou a s allelujou k svätému oltáru sprevádzali, dodať mám, o čom si ty bez pochyby častejšie rozjímal: že si si totižto ťažký stav vyvolil, ktorého cestu kvetinou a vencami ozdobenú nastupujeme, a z vätšej stránky medzi bodliačim a trním dokonávame ! Teba svet len vo dňoch zármutku, keď s nim plakal budeš, uctí; ale z pomedzi plesov a radostí vytvorí ta, na teba zabudne, a jestli sa opovážiš v nich čiastku brat s nim, smiech a potupa pre teba je vždycky hotová: „keď sa svet raduje ry sa rmútiť budete (Joan. 16, 20.) predpovedal ti Kristus Pán.
Nie jeden bude ťa držal za darobný z národnieho tela zrezaný úd, na ktorý len s poľutovaním patríme. Čiň čokoľvek, nikdy ti na utrhačoch nebude zchádzať; ešte aj vtedy, keď otvorené raný chorého človečenstva pozaväzuješ, vína a oleja do nich naleješ, uslyšíš tie slová, ktoré farizei Kristu Pánu, keď slepého uzdravil, povedali: „Daj Bohu chválu! Lebo vieme, že tento človek hriešnikom je !“ (Joan. 9, 24.)
A tak s naoceľovaným srdcom úrad tvoj nastúpiť máš. Škola Ježiša Krista je škola trpezlivosti, a „neni učedlnik nad majstra svojho .“ (Matth. 10, 20.).
Pristúp tedy k oltáru najvyššieho Pastiera Ježiša Krista, ktorý ti na tvrdej ceste povolania a stavu svojho najvätšiu pomoc a potešenie udeliť môže. Otvor pred nim všetky tajnosti a žiadosti srdca svojho: a jestli ťa skrze ostré šľahania svetských nepríjemností učinené rany páliť budú; nech ti príde na pamäť dnešnia slavnosť na ktorú pred krížom Ježiša Krista stojíš. Vyschne tu horkých sĺz hlboký prameň; roztrasie sa tu za tvoju statočnosi na poctivé čelo stisnutý trňový veniec svetskej hamby a potupy. —
Modli sa najprednejšie za seba: aby ti Boh v tvojom ťažkom úrade potrebnú milosl a pomoc udelil ráčil. — Modli sa za tých, za tých, ktorí la so starostou opatrovali, vychovali, a na tento deň s dychtivosťou čakali, — za rodičov tvojich. Modli sa za Otca, ktorý ti dal telo: aby mu Boh život predĺžil; aby si mu bol palicou a podporou, na ktorú by sa opierať mohol v starom veku svojom —
Modli sa jakožto za druhého otca, ktorý ti Dal ducha, a „zdáliž duch neni viacej nežli telo“? Za ujčeka tvojho, ktorý na teba trovil, ktorý za teba sem aj tam chodil, teba podporoval a možnejším patrónom odporúčal. Za tých, ktorí k vyvinutiu našeho rozumu a k sošlechteniu našeho srdca prispeli, povďačnostou naplnený najvrúcnejšie sa modlil máme. V ňom vidíš vzor a príklad horlivého katolíckeho kňaza, vzor a príklad milosrdného Samaritána, v jehož láskavom a útrpnom srdci dotiaľto nie jedna opustená duša, nie jeden chudobný žiačik prítulok naleznul, tak že o ňom spievať môžem:
Každý žiačik na Holčeka
Lásku a útrpnosť čaká.
Komu na pomoci zchádza,
Podpory uňho nachádza !
Nech že bude aj Ján Bunček
Taký kňaz, jako je Holček!
Tak dôjde u Krista Pána
Pochvaly Samaritána!!
Modli sa za nebohú matku svoju, aby jej milosrdný Boh večné odpočinutie udelil ráčil. Ach! bola by plesala jako Abrahám, aby videla deň tento! však z nepochopítedlnej rady Božej deň tento radosti, ktorý by jej bol za odmenu rozličných materinských bolestí slúžil dožil nebolo jej dopriano. Modli sa za bratov, sestry, všetkých pokrvných za celú rodinu tvoju: aby ju Boh hojnosťou požehnania a darov nebeských potešiť ráčil. — Modli sa za Veľkomožného rukovodiča tvojho, za všetkých dobrodincov lebo len na tento spôsob zrezať môžeš jednu čiastku tej povďačnosti, s ktorou si naproti nim zaviazaný
A jestli sa vo venci tvojej srdečnej lásky ešte jedno prázne miesto nachádza: zavi aj mňa doňho,jako nepatrného kazateľa tvojho, ktorý keď z hlbín srdca načerpanú kázeň zavieram, s pobožnosťou a uprimným želaním obraciam sa k tomu, pred ktorého obličajom tvoje prvotiny nekrvavej obety vykonávaš, prosiac ho: aby ťa so svojim požehnaním skrze Anjela Strážca po cestách kňazského živobytia všade sprevádzali aby si cieľ putovania svojho šťastlive dosiahol; aby si tam s radosťou preukázať mohol ten snop hojnej žatvy tvojej, ktorom by boly sviazane tie roztomilé klasy,ktoré jako stonásobná úroda zo semena tebou rozsiateho vyrostly, ku cti a chvále Rožej, a k pomoci utrápeného človečenstva pre nebeské kráľovstvo dozrely. Amen.




VESTNÍK CIRKEVNÝ.


a) Dopisy

Sv, Jur. *) 8. aug. — P. Dopisovatelia našeho „Cyrilla Methoda“ usilovne sdelúvajú, čo ich duševne potešilo: preto i já som sa postavil do ich radu, abych pp. Čitateľom zprávu dal o slavnosťach, ktorých k veiikej našej duchovnej radosti boli sme svedkovia. — Dňa 3. aug. po prešporsko-trnavskej železnej dráhe J. O. p. biskup Véber privezený bol na stanicu svätojurskú, kde ho pvlb. p. Ján Palkovič, farár tunajší, jako aj p. Ladislav Jablanczy, starosta, a p. Ján Hatvány, mešťanosta očakávali. O 6 3/4 hod. skutočne aj dorazil na miesto, a byv pozdravený bol na kočiari vezený k chrámu vv. oo. Piaristov, ktorí ho pri dverách chrámových očakávali. J. Osvietenosti z kočiaru vykročivšej prvlb. o. Alojš Mihály podal kropáč, ktorým keď duchovenstvo a ľud pokropení boli, p. biskup duchovenstvom svetským a rehoľným sprevádzaný tiahnul do svätiny. Po vykonanej na klačadle modlitbe a po udelenom od oltára požehnaní sprevádzaný bol do utešenej a vysokému hosťovi prímerne pripravenej svetlice, kde ho predstavený domu krátkou ale klassickou rečou latinsky privítal. Po tomto nasledovala skúška chovancov v. Rádu, ktorí na kňazstvo vysviacaní byť mali.
Dňa 4. aug. p. biskup, u prítomnosti početného ľudu a početným duchovenstvom otočený, spomenutým chovancom udelil tonsúru a 4. menšie rády ; dňa 5. aug. podjahenstvo, dňa 6. aug. jabenstvo, dňa 7. aug., v nedeľu to XII po sv. Duchu, ale kňazstvo. A toto udelenie kňazstva dialo sa čo najslávnejšie a najdojímavejšte Započaia sa slavnosť táto o 8. a trvala až do 10. hod. S týmto však slavnosť nebola dokončená, lebo po udelenej sviatosti kňazstva vystúpil na kazateľnicu náš výborný slovenský kazateľ Ján Krst. Lopusan, kňaz, a učiteľ bohoslovia v. Rádu pobožných škôl. Rečnil o vznešenej hodnosti dvojakých Sviatostí: posvätenia kňazstva a birmovania, a to tak dojímavo, že nebolo srdca nepohnutého a oka suchého medzi poslucháčmi slovenskými. Už z obsahu kázne dá sa uzavrieť, jaká slavnosť ešte nasledovala. O. p. biskup totižto 220 veriacim cirkve svätej dietkam sviatosť birmovania udeľoval. — Takto posvätnými a velebnými obradmi v duchu oživení vyšli sme z chrámu.
Okrem toho oko naše potešené bolo, keď sme dobrého ducha veriacich svätojurských vyčítali z toho, že oni dobrovoľnými obetami svojimi do blesku položili tento dom Boží, ktorý už dávno túžil po oprave, svätému miestu potrebnej. Múry obielené, oltáre a kazateľnica pozlátené a nalíčené sa skvejú: svätina ale na spôsob stolného chrámu pripravená na prvý pohľad prezrádzala prítomnosť biskupskej vznešenosti.
Prítomnosť tak vysokého hosťa už prirodzene so sebou prináša aj prítomnosť iných hosťov vzácnych. 0krem vys. dôst. p. Františka Svok , česť. kanonika, dekana okresu pezinského a farára pudmerického a Alexandra Matuška, prepošta a farára pezinského, prítomní boli aj; dôst, p. Alojš Berzák. surrog. dekan okresu pezinského a farár báhoňský, vv. pp. Farári okolia, jako aj nektorí vv. oo. pobožných škôl z domov inomiestnych.
Všemohúci Boh ráč udelil, aby vyšespomenutí novysvätení kňazi, ku ktorým Boh skrze ústa biskupa pravil: .,docete omnes gentes“, stali sa svetlom a soľou národov; tí ale, ktorých skrze sv. birmovanie posilnil Duch Svätý, nech nielen menom a ústama, lež aj životom príkladným vyznávajú svoju vieru kresťansko-katolícku!!
l..

*) Sl. kr. m. pri Prešporku,




Zprávy.


b) Zprávy.

Rím. (Tg g kat.) — Že Sv. Otec je úplne zdravý, dôkazom toho je nasledujúca udalosť, ktorú očitý svedok opisuje v denníku „le Monde.“ Mgr. Lyneh, biskup z Charlestonu (v Amerike), majúc výsluch u Sv. Otca, žiadal i obdržal dovolenie predstaviť mu niekoľko Amerikánov, želajúcich pred svojim odjazdom z večného mesta obdržať požehnanie od Otca všetkých veriacich.
Medzi nimi bol jeden lekár znamenitý z mesta Saint Louis (Missouri) , navrátivší sa pred nekoľko rokami do lôna Cirkve katol. Predstaviac ho, mlúvil biskup o veľkej sláve, jakú požíva vo svojom meste, o milosrdných skutkoch, ktorým sa s úplným seba zasvätením obetuje. Sv. Otec učinil k nemu nekoľko otázok, zvlášte strany špitálov rímskych. Potom pozdvihnuv ruku svoju s vlastnou sebe uprimnosťou kázal mu obadať puls jeho. Lekár s opravdive chladnou krvou amerikánskou jaľ sa plnil daný sebe rozkaz. „Denníky hlásajú každodenne, denne, že už dokonávam; čo Vy na to poviete, doktore?“ Lekár mlčal; hlava zvesená, postava spokojná svedčaly : že je docela zahrúžený v bádaní lekárskom.
„Viem, mluvil ďalej Sv. Otec, že musím mnrieť, jako Boh bude chcieť; lež necítim sa umierajúcim v túto chvíľu.“ Konečne pozdvihol lekár hlavu: „Stav úplne normálny, zvolal, puls silný a pravidelný svedčí o dokonálom zdraví. Najmenšieho znaku choroby nepozorujem.“ —
Tí, ktorým bolo, poprialo vidieť Sv. Otca po čas dlhých a umdlievajúcich obradov v posledních dňoch, alebo ktorí slyšali jeho silný a plnozvučný hlas po čas tých všetkých služieb božích, nebudú sa diviť výroku lekára amerikánskeho. Treba nám ďakovať Pánu Bohu, že drahé to živobytie nám ďalej zachováva a znivočuje šiky nepriateľov sv. náboženstva.

Sibiria. — Sidoroff, ktorý baníctvo v Sibirii provodzuje, na založenie university v Tobolsku venoval 22 baní a 120,000 rublov v hotovosti. Keď „petrohradský časopis“ nad prevedením plánu tohoto pochybnosti vyslovil, p. Sidoroff ihneď zložil 20,000 rublov, dva kusy zlata, ktoré asi 9 lib. váža.-Okrem toho jestvuje ešte aj iná základina k cieľu tomuto; poneváč už roku 1803 p. Demidoff venoval 50,000 rublov na založenie university v Tobolsku , ktorá základina doteraz už na 75,000 rublov vystúpila.