logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Časopis: Cyrill a Method, rok 1864, číslo 30


Obsah:



: Obálka
: Svätospev čili Hymna pápežská
Gabriel Paulik : Kázeň
: Cesty
: Vestník cirkevný
: Zprávy.
: Rozličnosť.


Obálka




CYRIL A METOD

Predplatná cena celoročná 4.zl.50kr.polročna 2.zl.25kr.r.č.s poštovou dopravov.
Predpláca sa u vydavateľa a redaktora Dr.Andr.Radlinského farára kútskeho. Adresuje sa do Holíča(Uhry) via Goding.Vychádza každých 8.dní na hárku.

Číslo 30.
V Skalici,v sobotu, dňa 27.augusta 1864
Ročník XIV.


Odpovedný redaktor a vyd.Dr.Andrej Radlinský,spolured.Viťazoslav Sasínek
V Skalici 1864 Tiskom Fr.X.Škarnicla Synov




Svätospev čili Hymna pápežská


Dľa pôvodiny anglickej Card Wisemana

V srdci Ríma právoslavnom,V chráme hrobky Petra hlavnom
Ľúba zem a spieva silné Množstvo pútnikov uprimne:
Bože,Žehnaj pápeža, Hlavu Cirkve a knieža!

Tu zlatý krov, zdy mramorné, Vatikán celý tu svorne
Piesni ohlas tejto dáva,Až sedem vrchov svoláva:
Bože, žehnaj Pápeža,Hlavu Cirkve a knieža.

Siahne na hroby pokojne Miesta Mučňov slávy hojne';
Veje zvučno nad horami,šumie valno nad morami:
Bože žehnaj Pápeža,Hlavu Cirkve a knieža!

Teplo južné mraz severný hlas prejíma tento verny
Však nema tej nikde slasti jak v naších srdciach a vlasti 1)
Bože,žehnaj pápeža hlavu cirkve a knieža.

Jak letom po drôte strelným,reč beží k svetom zmýselným
Srdce srdcu, krajné krajnu. Úst tisíc tak spieva stajne
Bože žehnaj pápeža hlavu cirkve a knieža.

To slyší Svätých spojen dvor,V láske s nami v ten jeden sbor
Spev bratov žehná pozemný, Oblakov sťa prúd vzájomný:
Bože, žehnaj Pápeža Hlavu Cirkve a knieža. 2)


1) Miesto dvoch týchto veršov pôvodine sodpovedajúcich, mohlo by sa spievať i tak:
I po Tatrách sa ozýva,
Kde slovenský ľud prebýva:

2) Náspev hymny tejto može byt onen obecný, od Pisani—ho shotovený, s malou premenou v redposledňom
verši; alebo, komu zdať sa bude, môže byt i nasledovný, písmenami *) značený tak že veľké dolnu, malé horniu oktávu znamenajú, bo celý súzvuk dve oktávy zahŕňa. Cis H: cis—h, : a ešte jedno vysoké cis = cis pri slove žehnaj.

(nasledu popis nôt ....)

*) Poneváč tlačiareň p. Škariclova neni zaopatrenú nótami, náspev v nótach tu podať nemôžeme. Red.




Kázeň

Gabriel Paulik


Na Prvotinách vlb.p. Jána Bunček 7. augus. 1864 na Nedeľu. XII. po Sv. Duchu pripadajúcu kroz prvlb.p. Gabriela Paulik,farára totmederského na Húle. držana
„A uviazal rany jeho, nalial do nich oleja a vína Luk.“ 10, 34.

Mudrym, ač práve u nás neobyčajným spôsobom všetci staráho zákona výborní a zvláštnej pobožnosti mužovia nie deň narodenia, edeň od pŕs materínských odlúčenia so všetkou slavnosťou a sviatočným výjavom nevyslovnej radosti vykonávať zvykli. Tak čítnme v I. k. Mojž. 21, 8. „Rostlo dieťa Izák a odlúčené je a urobil Abraham veľké hody na deň odlúčenia jeho.“ Nevykonávali hostinu na deň narodenia, lebo je on počiatok všetkého zlého a trpkého, ktorý ešte aj pobožný Jób takto zaklína: „Nech zhynie deň, v ktorom som sa narodil! “(Job. 3, 3.)
Sv. Jarolym o tejto starodávnej obyčaji takto svedčí: „Mimo Faraóna a Herodesa sa žiadneho nenachádzame, ktorý by bol slávil deň narodenia; aj týchto len preto: aby tych bolo rovná slavnosť, ktorých bolo rovná bezbožnosť.“ (Hieronym in cap. 14. Matth.)

Vykonávala sa ale veľká hostina na deň odlúčenia dieťaťa podľa Sv. Otcov preto: že ho od mlieka odstavili, a k obecnému druhému pokrmu pripustili, ako Sv.Pavol píše: „Keď som zostal mužom, opustil som detinské veci. Aj sv. Augustín sa takto pýta: Otázka je „prečo Abraham nie na deň narodenia, ale na deň odlúčenia Izáka, syna svojho, dal pripraviť hostinu“ a odpovedá: „vtedy má byť veľká radosť duchovného veku, keď je človek učineny cely nový a duchovný, a nie taký, ktorým povedal sv. Pavel apoštol: mliekom som vás napájal a nie pokrmom.“
(Aug. quaest. 50. in Gen.)

Tak aj Samuelovi k pochvale slúži: že keď bol odstavený, neplakal, ale predstavený bol Hospodinovi, a od pŕs materínskych z domu otcovského presadený bol do chrámu. (I Reg. 1, 22.).
Tieto dva príklady zo sv. písma preto som vám predložil,L.Kr.aby som vás o tom presvedčil,že tento deň na ktorý naš novoposvätený kňaz od pŕs materinskych tohoto pokazeného sveta odlúčený, na príklad Samuela v chráme Pána vychovany, a v tomto kostole k ozdobnému, nebeským pokrmom zaopatrenému stolu svätého Oltára pripustený prvú svoju svätú Omšu vykonáva, s najväčšou radosťou, a velebnému tomuto dňu primeranou slavnosťou vybavovať máme.

Prečo by sme sa neradovali my tuto shromaždení kňazi a starodávni robotníci na poli nebeského Hospodára, vidiac: že priam v tom čase, keď sme už vystáli pod ťarchou dňa a horúčosti, keď v ťažkej práci našeho úradu jedni z nás ošediveli a ohluchli, druhí splešiveli, keď sily naše klesali,kolená sa trasú, všetký údy zomdleného tela ustávajú, keď pod večerom krátkeho živobytia k spočivajúcemu slnku obrátení na snope žatvy oddychujúc, hojne kropaje z upoteného čela si zotierame:priam vtedy, pravím, predstavuje sa nám jarého veku, a chvalitebných schopnosti nový robotník,ktorý tých slov Kristových: „Iný pracovali, a vy ste do ich práce vošli“ (Joan. 4.), povedomý srp z ruky našej berie, a v tejto ťažkej práci nás napomáha? „Blahoslavené tedy oči naše, ktoré vidia,čo vy vidíte!

Prečo by ste sa neradovali, Vy tejto poctivej obce Obyvatelia ? Dvojnásobný predmet slavnosti tejto vidíte, a tak aj dvojnásobnou radosťou srdce vaše zaplesať má! Vidíte slávnosť prvej sv. Omše novoposväteného kňaza vykonávali, ktorej ste ani vy, ani a snáď dedovia vaši ešte nikdy účastní neboli, „a tak blahoslavené oči, ktoré vidia, čo vy vidíte.“ Vidíte slavnosť túto vykonávať v tom kostole, ktorej je sladké ovocie a potešenia plný následok práce a ustávania vašeho; a tak ešte druhýkrát „blahoslavené očí, ktoré vidia, čo vy vidíte.“
Táto práca, toto ustávanie k najvătšej pochvale vám slúži. V takom čase žijeme, v ktorom ľud náš katolícky k podpore veľkých a možných pánov od starodávna privyknutý na kostoly a školy,jakožto miesta, z ktorych nábožná osveta a vzdelanosť jeho vytekať má, nerád svoje krajciare dáva,nerád okolo nich pracuje, na duchovných pastierov, ktorího k tomu núta, žuhre, a následkom netečnosti, studenosti svoje chrámy a školy v ošarpanom a nečistoty plnom stave zanecháva, a síce tak, že sa o našom veku opravdive povedať môže:

Hamba pre nás! keď chodíme
po krajine široko,
Z vätšej stránky už po dyme
čo zbadá naše oko?
Vybielené, Ozdobené
Pekelná pálenice!
A kostoly otrhané,
ošarpané velice!

Vy ale, ktorých chvála po celej tekovskej slolici sa roznáša,ináčej presvedčený, s veľkou obetou, s napnutou usilovnosťou, a za krátky čas s neslýchanou prácou tento boži chrám ste vystavili, a skrze toho tak malá hrstka ľudu o mnoho možnejšim, o mnoho početnejšieho obyvateľstva, obciam na ích hambu a potupu ste preukázali,čo ku cti a chvále Božej s dobrou, ochotnou vôlou, a zjednotenými silami vykonať sa môže? Preto aj váš veľactený duchovný otec za odmenu vašej práce ,ochotnosti a usilovnosti s touto slavnosťou vás potešiť ráčil, keď ustanovil: aby sa prvotiny jeho vnuka v tomto, ač práve ešte zcelka nedohotovenom kostole, vykonávali. Po tretie tedy „blahoslavenćéoči, ktoré vidia, čo vy vidíte.“

Prečo by sa dnes neradovalo celé katolícke obecenstvo? však jedna každá dnešnému sviatku podobná slavnosť je výraz, je objavenie z horčičného semena vyrosteného, pevne zakoreneného a ďaleko široko roztiahnutého cirkevného života! Kdeže je Sydon, Tyrus, Babylon a iné skvelé starobylosti mesta, o ktorých bohatstve, rozkvete, rozsiahlom kupectve, kvetomilých záhradách a dobrobyte podivné veci čítame? Z nich nič viacej neuvídime,ako smutné pozostatky rozváľaných pevností, po ktorých hady plazia a dravá zverina pod chladok podzemných dier sa ukrýva.
Kdeže sú tí hrozní zemskí panovníci, ktori so svojou železnou berlou celému svetu rozkazovali a bohami sa nazývali? Kdeže sú tí víťazi a bojovníci so svojim válečným vojskom, pred ktorými sa celá Azia a Europa v otrockej bázni triasla? ktorí cisárstva,od východu až na západ siahajúce zakladali, v zbytočnosti zemských pokladov na kratochvíľu za hodinu trvajúcu miliony zlata premárnili, telo svoje v ďalekých krajinách dorábaným hodbábom a kmentom odievali? Kde sú všetci týto, ktori sa Pánu Bohu rúhali; z čnosti sa vysmievali; vieru , nádej, a lásku za bláznivosť vyhlasovali, pamiatka jejich zahynula, a roztrasený je prach kostí jejích, jako plevy, ktoré od vetra roznosené bývajú. Len Cirkev svätá, ktorú brány pekelne nepremôžu, panuje,a na spôsob olejovćho stromu, silu a vládu svoju skza ratolesti mladých kňazov ako nových a údatných robotnikov vo vinici Pána, obnovuje.

Pri každej takejto slavnosti Cirkve našej nové víťazstvo vidíme,“a tak blahoslavené oči,ktoré vidia, čo vi vidíte.“ Nech sa tedy rozťahujú prsia naše;nech sa rozvíňaju city srdečnej radosti našej; nech je dnešná slavnosť sviatkom do jednoho zväzku prináležiacej kresťanskej katolíckej rodiny, ktorej údy jedna viera, jedna nádej, jedna láska spojuje.

Milý v Kristu Pánu Brat môj! slyšal si, čo som zo svätého evanjelia prečítal: že človek jeden vystupoval z Jeruzalema do Jericha, a upadol tam medzi lotrov, ktorí ked ho oblúpili, poranili, v poli mrtvého na ceste zanechali. Prihodilo sa, že išiel tou cestou jeden kňaz, a jeden jaheň; obidva ho videli, a predsa obadva ho pominuli. Len jeden Samaritán milosrdenstvom nad nim pohnutý,
nalial vína a oleja do rán jeho, položil ho na hovado, a sveril opatere jednoho hostinského. Tebe toto sväté evanjeliu hovori, a napomína ťa aby si nenasledoval tvrdo srdečnosť židovského kňaza,ale láskavý príklad milosrdného samaritána; odkiaľ sv. Bernard ti radí: „že dobrý kňaz má byť dobrým Samaritánom, ktory mal nie len oleja lásky a útrpnosti,ale aj vína prísnosti a horlivosti“.Preto aj ja dnešnú moju kázeň na dve čiastky rozdelím a ukážem:

v I.č.kde maš nalievať vína prísnosti a horlivosti aby ono ranu vyhrýzlo?
v II. č. kde máš nalievať oleja milosrdenstva a útrpnosti aby tu ránu zahojil?
Pri dnešnej slavnosti cítim sa byť podobným tomu cestovateľovi, ktorý sa do veľkej hory pustil a ledva sa znej vymotal. Prosím tedy za trpezlivé pozorovanie pokiaľ z hory mojej kázne vyviaznem.

I.

Smutné boly to časy, v ktorých žil tento židovský kňaz,ktorého si Kristus Pán v dnešnej sv.evanjelii za príklad nemilosrdenstva a tvrdosrdečnosti berie. Všeobecná nemravnosť a bezbožnosť nie len v nízkych, ale aj vo vysokých vrstvách občanov panovala tak ako u nás.Židovský národ bol pyšný na svojích predkov bez toho aby bol jejich čnosti nasledoval; iné národy zapovrhol, za vyvoleny ľud boží sa držal, a v tejto národnej nadutosti nezbadal jak daleko za inými stojí; tak jako u nás. Obecné vychovávanie dietok a mládeže bolo zanedbané, tak ako u nás; a vo vyšších zjavných školách, do ktorých len možnejších rodičov dietky prístup mali, všetko iné učili, len to nie, čo by bolo k pravému zošľachteniu a vzdelanosti človeka slúžilo; pret vyššiej triedy židia len same obrady židovského zákona zachovávali nič nedbajúc na ducha nábožnosti, ktorý
sa od človeka najviac požaduje.

Preto ich aj Kristus Pán karhal: „Ľud tento jazykom ma ctí, ale srdce jeho oddialené je odo mňa. Boh je duch a tí,ktorí ho ctia, v duchu a v pravde klaňať sa mu majú.“ Pospolity ale ľud zanechaný bol vo svojich predsudkoch, poverčivostiach a duševnej zakrpatelosti, a preto aj bol naproti dobrému nepriaznivý, vo svojich falošných pochopoch zatvrdený, jako darobnú novotinu zapovrhol uznania a vedenia všetkého dobrého a užitočného.

Kňazi a farizei v tomto smýšľaní schválne ho potvrdzovali, lebo to s ích zyskom a užitkom bolo spojené. Tu stálo bohatstvo a bujnosť nemiernej zbytočnosti z jednej, tam najväčšia chudoba a núdza z druhej strany. Svetská a duchovná vrchnosť,rímski vladári a najvyšší kňazi o šťastie sebe svereného ľudu málo sa starali; starali sa len o svoje dôchodky a dežmu ešte aj kopru a kmínu. Rozličného druhu dane vymýšľali,na ľud vyhadzovali pri ktorých úradníci najväčšiu žatvn mali, a bremeno rímskej samovlády neznesiteľným činili.
Žid bol proti Samaritanovi, Judea naproti Galilei, Galilea naproti Samarii, Samoria naproti obidvom, tak jako u nás. Každý pre seba, žiaden za druhého, a laska k bližnému bola z pomedzi nich vyobcovaná. A tak čo sa divíme,že u národa židovského bohatstvo, vysoký rod a hodnosti boli verejné zásluhy: chudoba naprotivá a nedostatok verejná hamba a potupa?

Statočnosť,stydlivosť, pobožnosť posmechu hodný krám a sprostosti; podvodnosť ale, pokrytstvo a pretvárenosť opravdiva svetská múdrosť? Bujne tedy rastli u židov ošklivé čnosti a roztomilé bezbožnosti, jako u nás! Čo sa divíme: že na súdnych stoliciach sedeli cudzoložlníci, smilníci, krvoprznivci,falošníci, luhári, klamstvá prevádzajúci, a iní bezbožníci, ktorí rozopre a pravoty medzi ľudom dolu nápoky rozmnožovali, neslíchané útraty si naratali, pravdu za peniaze predávali, nevinného Krista,na na smrť odsúdiť za svedomitu vec nedržali; ale naproti nemu falošných, krivých svedkov za peniaze najať, Krista nevinnćho ukrižovať, Barabáša lotra na slobodu prepustiť bola u nich obyčaj chvalitebná?

Čo sa divíme, že takíto bez svedomia ľudia majetok sirotský premárnili, práva vdôv nohama šliapali? nechcem povedať: jako u nás!Preto ich aj Pán Kristus karhá: „beda vám zákonníci a farizei, ktorí zožierate domy vdovské." (Matth. 23, 14.).
Chránili sa síce v mene živého Boha prisahať; ale prisahať na nebe, na zem, na chrám jeruzalemský takúto prísahu nedržať, iných ludí s ňou klamať a šialiť za hriech si nepociťovali; preto im Kristus Pán dohovara: „pravím vám,aby ste neprisahali ani skrze nebe, lebo trón boží je,ani skrze zem, lebo podnožie jeho je, ani skrze Jeruzalem, lebo mesto velikéko Kráľa je“ (Matth. 5,34.). A tak čo sa divíme: že prísaha u nich žiadnej ceny nemala? a preto smluvy a záväzky rušili,sľub a slovo svoje nedržali, zákony si nectili, rozpustený a roztopašný život vedúc žiadnu vrchnosť poslúchať nechceli, tak jako u nás! Ľubovláda panovala pri nezbednosti ľudu, zbytočnosť pri nedostatku, poverčivosť pri surovosti, nenávisť naproti vrchnostam pri otrockej bázni a predca pri každodennej náklonnosti k buričstvu, len láska nikde! A tak židovský národ k svojej zkaze a záhube uplne bol dozretý, poneváč nemal ani svedomitú vrchnosť, ani laskavých a za dobrobyt ľudu zaujatých kňazov; čo sa ale pospolitého ľudu dotýka, ten bol od koreňa pokazený!

Milý v Krista Brat! Vidíš!--že sa stav nemravného našeho veku so stavom židovským v mnohých ohladoch, jako vajce s-vajcom, srovnáva; áno v mnohých veciach my sme nad židov horší, len že my naše výstupky a nemravnosti falošným plášťom svetskej statočnosti múdrejšie a opatrnejšie zastierať známe, ked k. pr. lúpežnictvo anexíou nazívame. Jestli je ale ľud náš nad židovský horší, my
kňazi mame byť nad židovských lepší. Pozri: jak veľké pole neunavnej a statočnej činnosti pred očima tvojima sa otvára! „Žatva síce veľká, ale robotníkov málo“ (Matth. 9, 37.) hovori Kristus Pán.

Áno veľká žatva, ale nie pšenice a žita chvalitebných skutkov, bez bodliača a trniny diabolského živobytia! Chyť sa do žatvy tejto; ale nie s tvrdým srdcom za mammonou svetskou dychtiaceho židovského kňaza, lež s láskou k Bohu a bližnému obživeným duchom milosrdného Samaritána. V tomto pokazenom veku nalievaj do rán bezbožnosti vína pastierskej prísnosti a horlivosti. Jako „Ježiš Kristus chodil všade a uzdravoval všetkých“ (Math. 3.23.), tak aj kňazi jakožto duchovní lekári liečiť majú rozličné duševné neduhy. Tu vidiš mládež ktorá od cesty jeruzalemskej odstúpivši, pustila sa do Jericho bezbožnosti upadla medzi lotrov zlého tovaryšstva, ktorí ked ju na duši poranili, o nevinnosť oblúpili, od poli živu na ceste zanechali; nenechaj ju tam ležať, ako nemilosrdný židovský kňaz, ale sa jej ujmi ako milosrdný Samaritán; tu máš do ran naliať vína otcovského karhania a prísnosti.

Tam vidíš manželov ,ktorých v ustavičncj vade a roztržitostiach zimníca neporiadnych náruživostí drhne; aj títo na ceste do Jericha od poli mrtví vylihuju; tu máš nasypať korenia svätého hnevu do vína pastierskej horlivosti, a vliať ho do nich, aby nebezpečnú túto zimnicu udusilo. Tu zbadáš kameň zátvrdlivébo už oddávna v nepriateľstve strvávajliccho srdca;rozdrob ho na kúsky. Tam starca, ktorý vo vodnatielke skliposti medzi ustavičným vzdychaním a ponosami naduty stene: výpusť z neho škodlivú vodu tu bezbožníka, ktorí naproti Bohu, sviatostiam, Panne Márii, a Svätým neuctivý z nešlechetných úst kliatbu vracia; s práškami pastierskej prísnosti zastav nebezpečnú nemoc túto.
Tam prašinu smilstva a iných telesných ohavností; umy ju mydlom pastierskej horlivosti. Toto všetko rob z kresťanskej lásky nie preto, aby nemocnych bolelo; ale aby im osožilo.

Horlivý kňaz má byť:„Jánom pre kráľov, Mojžišom pre Egypťanov, Finesom pre smilníkov, Eliášom pre modlárov, Elizeom pre skúpych, Petrom pre luhárov, Paulom pre ruhačov, Kristom pre predavačov a kupcov, ktorých z chrámu jeruzalemského korbáčom vyhnal“ (S. Bernard L. 4. De Cons. es. 4) aby neboli o ňom povedané slová sv. Pavla: „beda mne, jestli kázať nebudem“(I cor. 9,16.). To by bolo pekne, jestli by kňaz nesmel slobodne kázať, a víno prísnosti do rán pokazeného človečenstva nalievať. To by bylo pekne,jestli by sa kňaz obával len preto, že priazeň ľudu ztrati, pozdvihnúť hlas svoj,ako trúbu veľkého Jozue, ktorá váľa múry bezbožnosti Jericha! Sv. Ambroz hovorí:Nič neni v kňazovi tak nebezpečného pred Bohom, tak podlého pred ľudmi,ako keď sa bojí pravdu, o ktorej je presvedčený, slobodne vysloviť“ (Ambroz. ep. ad Theodos.) To by bolo pekne, jestli by sam kňaz podušky kládol pod nešlechetnu hlavu svojho ľudu pokazeného, vtedy by sa svet za krátky čas na Sodomu a Gomoru obrátil! Preto aj sv. Rehor hovori: „Upadu ľudu príčinu sú zlý kňazi ; ktorý keď z obetí svojho ľudu žiju, a mlčia; bez pochyby aj hriechy jeho jedia“ (Gregor in Hom.)

Znám, že sa to svetu neľúbi; dobrý, horlivý a svedomitý kňaz nemôže sa všetkým ľúbiť. Sv. Jarolym takto píše: „ľúbil sa Pavel židom, dokial bot milovníkom otcovskych ustanovizní natolko, že aj zavraždenia Štefana bol účastným, aj do Damašku pospiechal, aby zviazaných priviedol mužov a ženy kresťanských do Jeruzalema; ale keď z prenastedovníka zostal nádobou vyvolenou, a začal ohlašovať vieru, ktorú predtým nenávidel, neľúbil sa židom; to je čo hororí: zdaliž hľadam aby som sa ľúbil židom,ktorým sa nelubiac,ale ľubim sa Bohu? jestli bych sa tym ľúbil, ešte by som nebol služobníkom Kristovym“ (S. Hieron. Ep. Ad.Galat. 1.20)

A tak dobrý kňaz vždycky má mať na pohotove vino prísností a horlivosti; o ktorej sv.Rehor svedčí:že žiadná obeta nie je pred Bohom tak vzácna, ako horlivosť kňaza. Ukáž mi - hovori - takeho človeka,ktory sa pre cnosť každodenným pôstom suší, na holej zemi pod holým nebom líha, telo svoje trýzni, seba na rozličný spôsob mučí. Zásluha jeho nebude tak veľká ako toho, ktorý čo len jednu dušu z horlivosťou a prísnosťou svojou pre Krista zýska“ ( Gregor.L. in Ezech. Hom. 12.). A na druhom mieste: „ten, ktorý by so svojou vierou vrchy prenášal, slnce s Jozue zastavil,s Eliseom oheň z neba vyprosil, nemôže sa k tomu prirovnať, ktory čo ten jednu dušu skrze prísnosť svoju i z ohňa peketného vyvedie, a plameňom nebeským na veky podpáli.“ Vínom prisnosti zaopatreny: maj na pamäti slovo Ezechielove: „Strážnym som ťa postavil nad domom izraelským, aby si, slyšiac slovo z úst mojich,napomínal ich, ked bych já riekol bezbožnému: smrťou umrieš, a nenapominal by si ho ,ani nemluvil, aby si ho odviedol od cesty jeho bezbožnej; ten bezbožny pre neprávosť svoju umrie, ale krv jeho z ruky tvojej vyhľadávať budem“ (Ezeell: 3,11). Dotiaľto o vine prisnosti, ktoré hryzie a štípe; včul ti ukážem: kde máš nalievať oleja milosrdenstva.
(Dokončenie nasleduje.)




Cesty


Cesty na milostivé pútnicke miesto do Šaštína veduce

Ponevač d.8.sept.t.r.je jubilárna slávnosť v Šaštíne,300-ročna totižto pamiatka ctenia zázračného obrazu bl.P.Márie Sedmibolestnej na ktorú sa z blízka i z ďaleka mnohý pobožný pútnici vyberaju.Musíme milú vec preukázať tymto prespolným,ktorý snaď neznaju kade do Šaštína najlepšie isť maju,keď im tade ukážeme ,každemu cestu po poriadku.
Cesta z Rakus a Moravy.
Tý ktorý cestuju z Rakús do Šaštína,menovite z Viedne a od Viedne prídu po železnici až do Cahnova(Hohenau);odtud ale pres sv.Jany(Sankt Johann)Sekule a Sv.Júr(Sankt Georgen)vedľa Kuklova môžu prísť do Šaštína za 2 hodiny. Tý ktorý idu na Hodonín(Goding)po železnici,môžu pres Petrovu Ves,Stráže byť v Šaštíne za dve a pol hodiny.Tý ktorý z Moravy na Strážnicu a Skalicu idu,prídu zo Skalice na Holíč,Petrovu Ves,Stráže za 3 hodiny do Šaštína.

Niektore procesie z Moravy,ktoré do Šaštína putuju,idu cez mestečko Gbely(Egbel) v ktorom nachádza sa krásny kostol vystavený roku 1852. Na kostol tento vynaložila cis. kr. Família jakožto gruntovný pán 50 000 zl. sr. a sice: Jeho cis. kr. Jasnosť Ferdinand Dobrotivý venoval na vystavenie chrámu 40.000, zl. sr., o ostatných 10,000 zl. sr. poskytol včulajši slavne panujúci cisár a král František Josef na okrášlenie vnútornajšieho chrámu, t. j. na 3 oltáre, kazatelnu,organ, na stolice a spovedeľnice. R. 1859 dňa 13.júna bol chrám tento kroz osvieteného pána biskupa Josefa Vibera posvätený, ktorýžto pán biskup hned na druhý deň o vysviacke chrámu 1200 bobabojným veriacím sviatosť sv. birmovania udelil.

R. 1860 od l-9. sept. odbavovali sa v chráme gbelskom sväté misie, kroz 6 vv. oo. Františkánov, na ktorých 20,000 nábožných katol. kresťanov účasť vzalo, z ktorých 6000 pokrmom anjelským nasýteno bolo. Duchovných osôb bolo tuná v ten čas 30 prítomných, ako dosvedčuje to nápis na krásnom misionárskom kríži, ktorý stoji pred slávnym chrámom gbelským. Vychádzajúcemu z Gbelov k Šaštínu pravo ukazuje sa na povýšenom mieste krásna kalvária v roku jubilárnom 1864 celkom obnovená, na ktorej bohabojný pútnici križovu cestu odbavuvavajú. Hneď pod kalváriu na cintorine je hrob vysok. uč. dv. p. farára gbelského Karola Lanyi, ktorý mnohé výborné knihy vydal,a za dva a pol roka duchovnú spravu v Gbeloch viedol; po ktorom krátkom čase v mladistom veku svojom, t.j. 44 r. veku svojho r. 1856 dňa 23 mája nemilosrdnou smrťou z počtu živých vytrhnutý bol. Hrob jeho navštevuju i vo vysokých hodnostiach postaveni páni a obetuju vrúcne modlitby svoje Otcu nebezkému za dušu neboštíka.

Cesta vz Uhorskej krajiny.
Pre tých, ktorí na Prešporok do Šaštína idú, je nasledujúca hradská cesta:
Prešporok-Lamač (Blumenau,)Bystrica (Bisternicz), za Bystricou na pravom boku zostane Mariathal,kde sa nachádza zázračný obraz blahoslavenej Panny Márie, Mást, Stupava (Stampfen) s krásnym kostolom a kaštieľom grófa Pálfyho, Kamenný mlyn, Malacky s kostolom františkánským a farským a s kaštielom kníežťta Pálfy, Hrubé Levary (Gross-Schütlen) s velkolepým kostolom a kaštielom grófa Kolonič, Sväté Jány (Sankt-Johann), Sekule. Kto so Sekul chce ist do Šaštína musí sa v Sekulách vedľa kostola od silnice odraziť na pravo isť na Sv.Jur(Sankt-Geolgen) vedla Kuklova. Kto ale chce ísť zrovna z Hrubých Levár, musí sa za Hrubými Levármí hneď obrátiť na pravú stranu do Závodu, odkiaľ potom ide pres borový haj do Šaštína ; avšak cesta táto poslednejšia je len pre známych; neznámi ľahko poblúdiť môžu.

Ktorí na Sered a Hlohovec (Fraštúk) do Šaštína putujú, nasledujúcej cesty sa držať majú: Trnava, Nádaš, Jablonica, Senica, Čáčov, Dojč, Stráže, Saštín.
Ktorí od Fraštáku putujú, môžu udrieť na bočnú cestu k Dolnej Krupe, kde sa nachádza velkolepý kaštieľ s utešenou zahradou grófa Bruncvika, a za Nadašom
na ľavo pres vrchy na Bíksád, Šándorf, Búre, kde sa na vršku kaplnka sv. Marie-Magdalény nachádza, od mnohých procesii navštevovaná.

Pre tých, ktorí z horných stran do Šaštína idú a sice zo stolice oravskej cesta je: Polhora, Zivč, Bielsko, a z Bielska železnica až do Hodonína; odtudto
Holič atd. jako povyše; zliptovskej, turčianskej a hornej trenčianskej: Čaca, Tešín, Pruchna, odtialto po železnici do Hodonína atd.; z dolnej trenčianskej:
Trenčin, Nové Mesto (Neustadtl), Čachtice, Kostolany, Dolna Krupa, Nadaž, Niektorí za Novým Mestom idú pres hory na Brezovu; iní na Vrbové,Chtelnica (Vittenz), kde sa krásny kostol, utešená zahrada a kaštieľ grófa Erdödyho nachádza, na Dobrú Vodu, Jablonícu atd.

Dialka nektorých znamnejších miest od Šaštína: Viedeň(Vien) je od Šaštína vzdalenú na 10 mil. Medzitým ale z Viedne do Šaštína sa môže prisť za 4 hodiny, a sice z Viedne do Cahnova po železnici za dve a z Cahnova do Saštína zas za dve hodiny.
Prešporok, 7 mil. Sama rovná cesta.
Trnava, 5 mil ked sa ide za Nádašom vrchami.
Trenčin, 12 mil na Trnavu.
Brno, 7 míľ. Avšak za 5 a pol, hodiny sa môže prisť do Šaštína. A síce do Breclavy po železnici za 2 a pol a z Breclavy do Šaštína za 3 hodiny.
Hodonín (Göding) 21 a pol míle.
Skalica 3 a Holíč 2 mile.
Kúty.
Z hodnoverného prameňa sa dozvedame,že jeho Em. nebude po slavnosti Šaštínskej birmovať po šaštínskom dekanáte; lež že posečká d. 9 a 10 sept. v Šaštíne a tu sviatosť bírmovania po tie dni zo všetkých okolitých far zhromaždeným veriacim udeľovať bude. Jeho Excel. p. nuncius viedenský očakáva sa d. 7 sept. na obed v Šaštíne. Jeho c. kr. ap. Veličestvo František Jozef l. veľmi milostive prijal p.
dekana- farára šastínskěho Štefana Hrebiček, povolávajúceho seba k slavností šaštínskej na deň 8 sept. prijal tiež a sebe poklonenú zlatú pamätnú medailu s obzvláštnou blahosklonnosťou:a je nádej,že jestli nie sám cisár pan, tedy aspoň niektorý z arcikniežat slávnosť tú prítomnosťou svojou zvelebí.

Jeho Em. bude teda 9a10 sept. birmovať v Šaštíne, ale len birmovancov z dekanátu šaštínskeho. A síce 9 sept. zo Skalice, Radošoviec , Holíča, Kopčian,
10-ho ale z Gbelov, Kútov, Brockého, Unína, Petrovej vsi, Stepanova, Smolinského, Čarov, Kovalova a Dojča. Strany dalších poriadkov povolávajú sa kroz dôst.p. dekana Jána Pekurovíča,všetci vyš menovaných miest a obcí duchovní správcovia k poradám do Štepanova na deň 30 aug.




Vestník cirkevný


Vestník cirkevný
a)dopisy


Od Nových Zámkov
Dňa 7-ho augusta nový na vinici Pána delník vlb. p. Ján Milan Bunček arcibiskupstva ostríhomského kňaz trímal prvotiny kňazské vo filiálke Hull, k fare Ohaj prisluchajúcy.*) Cestný úkon rukovodiča zastával vys. dôstojný pan prépošt B. P. Marie z Liptova, Štefan Bublik,okresný dekan a farár vrábelský, jubolárny kňaz v svojom osemdesiatom roku rezký a rozmaru plný muž. Rečníkom primiciálnym bol prevelebný p. Gabriel Pavlík, farár tót-mederský, už skrze kázeň nad Cabanom držanú a kázeň pri primiciach Jána Tótha, ktorú tiskom na svetlo vyšla, velactenému obecenstvu známy jako povestný kazateľ, ktorý od prítomného duchovenstva bol úctíve požiadaný;aby kázeň túto aspoň v Cyrilo-Metodovi, obecenstvu zdelíl **) za čo i my slavnú Redakciu uctive prosíme.

Kázal on výborne z evanjeliuma na nedelu XII na siedmeho augusta prípadajúcu, ohľad berúc na filialistov Húlskych, ktorí v ích nedostavenom chráme vidia čo mnohí otcovia jejich žiadali vidieť a nevideli, a potom na primicianta sa obratiac dojímavo mu na srdce kládol, aby nehol ako ten Levit a kňaz starého zakona lež, aby bol laskavý Samaritán, aby vina prísnosti a oleja liečivého nalieval do rán srdc ľudských, ako to veľactené obecenstvo zo samej kázne obširnejšie vyrozumie. ***)

Po službách božích, ktoré v nedostatku organa len spevom a fukacími nástrojmi sprevádzané boli od desať hudobníkov, šlo sa na Ohaj k občerstveniu k pánu ujčekovi pána primicianta. Z Novín týchto známemu prvlb. pánu Jurajovi Holčeku, farárovi tamojšiemu, kde rodina u duchovenstvo pri dobrom rozmare priateľskom obedom srdečne pocteni boli. Pri stole tomto niečo neobyčajného sme spozorovali na stranach týchto, čo aj inde veru sme na primáciach ešte nikde neočuli a nevideli,totižto zdravice,počnúc od pána vysokodôstojného Rukovodiča konali sa všetky po slovenský až do konca; z čoho vidno, že národnosť slnvenská si cestu kliesni a vydobýva í do verejnosti. Sláva teda všetkým rodomilom týmto, ktori sa tak prihlasuju k právam narodným nedbajúc na škreky kuvičie a posudzovania ľudské.

Vys. dôstojný p. Rukovodič pripil zdravicu srdečnú v slovenčine, ačkolvek na maďarskej fare slúži, pánu primiciantovi,panu domácemu;tento zas pripil jeho Eminencíi uprímnú zdravicu, že jeho vnuka nie len vysvätiť ráčil, lež že ho ako nadejného mladíka za osem rokov štipendium Selepčinskym obdarovať ráčil, a že tak otcovi pana primicianta osem dietkami obkľučenému sa možným stalo primicianla vychovať do stavu kňazkého doprovodiť: preto Jeho Eminencii ako zakladnému kameňu primiciálnej slavnosti prial leta Selepcinyho arcibiskupa oslrihomského, ktorý 84 rokov dožil, povesť Pazmánovu a slávu Bakáčovu. Zajímava bola zdravica pana domáceho, ktorú držal k vnukoví svojmu pánu primiciantovi. Naposledy mu odovzdal tri talízmany na pamiatku dňa primicialneho, a sice dekrét „Dedictva Cyrílo-Metodejského“. reknúc: tu ti mily vnuku, a už včul bližšia ešte rodina, Bratre v Kristu! odovzdavam obraz jakožto prvú inštrukciu d kaplnky tvojej, na ktorom máš sv. Apoštolov Cyrila a Methoda;zvoľ si ich za vzor apoštolovania svojho a nech su ti príkladom vo viere stalosti a prenasledovaní.

Po druhé:odovzdávam ti na pamiatku,riekol, môj dukát primacialný,ktorý som ja pred 30 rokmi k primíciam obdržal upamätujuc ťa aby si sa bleskom zlata nedal zviesť nikdy od cesty pravej.

Po tretie:odovzdávam ti jednu starožitnosť po predkoch tvojich,jeden zlatník strieborný,ktorý tvoj pradedo tvojmu dedovi a mojemu milému otcovi doručil,ktorý môj otec 60 rokov vo vážnosti mal,a ja som ho 30 rokov opatroval:nech prejde na teba jakožto 5-ho pokolenia. Výborné boli zdravice p. primanciata k p.rukovodičovi,k svojmu pánu ujcovi,k pánu rečníkovi,ako aj zpiatočne pána rečníka k primiciantovi:podobne i zdravice p.Palárika ako aj p. Štefana Chovanca, profesora gymnázia trnavského o nesnášanlívosti národnej, a o povinnostiach kňaza k štátu, ktoré pre. úzkosť priestoru časopisu tohoto doslovne uviesť nemôže, len čestne spominam. Posledne pripomínam, že prvotiny tyto držané boli na žiadosť pána primicianta dla stanov koncilia ostrihomského (Titulo VI § 1 Nro 3.) bez tak rečených družičiek, ktorú starodávna obyčaj snem tento zatracuje jakožto omšou svätou, ktora umučenie Pána predstavuje, sa nesrovnávajucu.Sláva teda p.primiciantovi,ktorý pri prvom vystúpení vo verejnosti dal dôkaz sľúbenej poslušnosti arcibiskupovi svojmu.
Jeden s prítomných.

*)Prvotiny trimané boly vo filiálke Húll preto, že chrám Úhajský je primalý; po druhé: že filialisti Hullskí sami bez pomoci panstva vystavili s veľkými obetami a už pod strechu privedli aj s väžou chrám priestrený; ktorý síce sklepenia ešte nemá, ale je v ňom kaplnka, v ktorej z povolenia Jeho Eminencie sa služby Božské vykonávajú, byteda pobožný ľud tento duchovnú radosť pocitiť za obety svoje veľkodušně, a aby aj viac poslucháčstva pod kázňou byť mohlo, duchovný otec farár, zvolil filiálny kostol k slavnosti tejto.
**) Áno my ju jako vzornú s najvätšou ochotnosťou už v tomto čisle podávame. Red.
***) Jestli Časopis tento dopustí, a chce slavna Redakcia, nech doloži k dobrému rozmeru čitateľov svojich poznamenanie toto:
V kázni primiciálnej pán rečník p. primiciantovi dôrazne častejšie opakoval: nalievaj vlna a oleja blížnemu svojmu. Stalo sa pod obedom, jako sa zdravice opätovaly, divuou prihodou,že poslubovatelia stoloví medzi vínom ausbruchovým popadli flašu s olejom šalátovým plnú a poneváč priam rečniť počal primiciant k pánu rečníkovi doliali poháre obom, ale už nie vínom, lež olejom, čo ked pán rečník pobadal, povstal, a úsmešne k obecnému obveseleniu sa vyslovil: nedarmo som dnes narádzal, aby p. primiciant nalieval oleja s vínom; ale veru to zachoval; bo mám už pohár vínom s olejom naplnený. Nech slúži k výstrahe, keď sa v XII nedeľu prvotiny nejde trímať budú. Dop.
1) Vďačne to činíme. Red.




Zprávy.


b) Zprávy.
Viedeň.
Od prvého hlavného adjutanta Jeho Veličestva, cisára pána, grófa Crenneville, od dňa 5 júna na priora vv. milosrdných bratov v Breslave zaslaný bol list, v ktorom sa týmže milosrdným bratom a sestrám, ktori sa zaobierali pestovanim poranených vojinov, cisársky vďak vyslovuje.
Mariacell.
Na žiadosť kniežaťa arcibiskupa Attemsa sv. Otec nedávno udelil breve k Sláveniu 500 ročného jubileum pokladnice mariacellskej. Jubileum sa začalo dňa 1. jula a trvať bude do konca septembra. K cieľu tomu pokladnicu aj primerane obnovili.
Bavorsko.
Vo Wúrzburskom biskupstve koluje k podpisu na komoru poslať sa majúca listina, v ktorej sa katolici sťažujú na nerovné rozvrhnutie platu kňazského; Kongrea pre katolíckych farárov ustanovená je na 700 zl. Dla posledneho popisu r. 1855. v Bavorskuv je3,176,333 katolíkov, l,231,463 plotestantov, 2431 reformátov. Pomer teda 3:1. Poneváč ale kongrua zo štatnej pokladnice vysluhovaná býva, dla tohoto teda asi 2,000, katolíkov na protestantských duchovníkov platiť musi: je to teda nespravodlivosť; ked katolicki kňazi nielen že dľa pomeru obyvatelstva kongrua netahajú,lež ešte i menšiu kongruu, nežli protestantský duchvníci dostať maju. Okrem toho dôvodzuju,že so štátnej pokladnice vdovy protestantských duchovných 38 000 ročne vyťahuju;dla súčtu teda na katolícke duchovenstvo 96,000, na protestantské ale (na duchovných 120,000, na vdovy 38,000 =) 134,000 vynakladať sa má. Žiadaju teda katolíci dôrazne i pre katolícke duchovensto 800 zl. kongruu.

Koblenz.
Dľa „Kobk Ztg.“ bol opravdivý kralovský dar poslaný šest pri výboji Düppelerských hrádieb byvším vojenským kňazom: totižto šesť najkrásnejším vyšivaním na drahocennej zlatej látke provedené štóly, ktoré Jej Veličenstvo kralovna Angusta tým v. pánom venovala. Na nich je dátam onoho pamätného dňa, 18. apríla, na pamiatku súčastnenia sa na tehdajšej udalosti výborným vyšitím provedcno.
Rím.
Po kapelle ktorú sv. Otec dňa 21 jún.držal, udeloval mnoho audiencii zvlášte kráľovským a diplomatyckým osobam. Večer v predodní a tohože dňa bolo mesto osvetlené. Dva hudobné zbory hudbou svojou slavnosť zvyšovali. Za čas vydržiavnej kapely pápežske vojsko v úplnolll skvoste bylo na sv. omši vo vatíkánskej hasílike. Vôbec pamiatky 17 až 2l júna v každom verejnom a významnejšom dome boli slavnostne vykonávané. Aj dôstojníci francúzského vojska boli prítomní bohoslužbe, a súčastnili sa na slavnostiach dňa. Dňa 24. júna prišiel sv. Otec do Lateraa, k sláveniu pápežskej kapelly. Po sv. omši vykonal sv. Otec pred hlavami sv. Apošt. Petra a Pavla cez tento deň vystavenými, svoju modlitbu, a potom v sakrystii dal ohlásiť dekrét, dla ktorého sa bezpečne prikročiť môže k beatifikácii ct. Petra Kanisia a ct. Marie Margarety
Alacoque. Dňa 29. júna z príležitosti slavnosti sv. Ap. Petra a Pavla , sv. Otec po vykonanej slavnostnej bohoslužbe vo Vatikáne opetne protestoval proti svätokradežnej invásii piemontskej.
Vau
Dľa „Patrioto di Bologna“prišla z Vau hlavného mesta Malej Armenie v Kurdistane deputacia rozkolnických armenov do Salmestu pri Taurise v Persii k dvom misionárom z Viedenských Mechitaristou s prozbou:aby k nim išli a asi 1 OOO OOO ich spolurodákov do lona katolickej cirkve priviedli. Na odpoveď misionárov,že to predbežne od spoločnosti“de propaganda fide“učiniť nemôžu,obnovili svoju prozbu zo slzami natoľko,že prefekt perských mísii v.o. Klementovi Sibil,steršiemu z tych dvoch misionárov,aby z menovanou deputaciov ta cestoval. Príduc ta do Vau našiel aj ferman(dekrét)vysokej porty,od katolického primáša Arménov v Carihrade vyprostredkovaný,dľa ktorého pri prevedení jeho podujatia bezpečnosť a ochrana od tureckého paše udelená byť má. Misionár s radosťou zaraz sa dal k dielu a skoro každý deň z rozličných osad prichodia aby sa čim skôr k nim dostavil. Nepremenenie liturgie armenskej odľahčuje jeho kroky.


Severoamerika
V IX. valnom zhromáždeni nemeckého rímsko-katolického stredného spolku v Eril držanom bolo 40 katolíckych spolkov, ktoré asi 6000 členov počitajú, zo všetkých krajov spojených štátov zastúpeno, ako aj iných 15 miestných spolkov, ktoré vyše 2000 členov počítajú do stredného spolku prijato bolo. Budúci rok bude zhromáždenie v Milvauki, melropolitnom chráme biskupa Hanni, nestora to nemeckých biskupov v spojených štátoch.
Severoamerika.
Navzdori ustavičných válok katolícka cirkev pokroky robl; k. p. biskupstvo Milvaukie na konci r. 1859 počítalo 190 000 veriacich, 215 kostolov, 1l6 kňazov, 65 semenaristov ;loni ale 220 000 veriacich, 249 kostolov, 133 kňazov, 93 semenaristov.V biskupstve Chicago v tom istom čase počet kostolov zo 70 vystúpil na 112, kňazov zo 65 na 91. V Baltimore v štyroch nemeckých obciach bolo r. 1860 školských dietok 1600, loni ich holo 2328. V Luisvílle r. 1859 bolo 2000 žiačkov, loni ale ich bolo 3000.

Biely papier.

Výtečný Škot Buchanan trávil svoje mladé roky v úplnej lahostajnosti naproti náboženstvu. Pri jednom rozhovore s ístým sedliakom zo škotských hôr tázany bol: aké náboženské presvedčenie on má? Já nemám žiadneho - odpovedel s mladístvou ľakomyselnosťou; ja som v tomto ohľade ako nejak čisty biely papier. Na to mu sedliak odvetíl: „Priateľu, keď tak,vtedy majte sa dobre na pozore, žeby diabol naň nenapísal meno svoje." Týchto pár slov učinili veliký dojem na mladíka, tak že od tej doby nemal viac pokoja,dokiaľ nenašiel pravdu a nestal sa pravým kresťanom a výtečným služobníkom Božím.




Rozličnosť.


Rozličnosť.

Tieto dni v Prešporku videné bolo „Unicam“zriedkavé: náhrobný nápis pre psa. Znie nápis takto:
„Bandur
Natus Bergamo 850
Obiit Marienthal 864
Ultimus. et unicus. Amikus“ *)
*) K tomuto nápisu netreba komentára.

Osobný Vestník.
Najvyš. rozhodnutím Jeho c. kr. ap. Veličenstva vymenovaný je Štefan Hrebiček, dekan-farár šaštinsky, opatom. Vlb. a vysokouč. p. Viťazoslav Sasínek, náš veľazaslužilý spoluredaktor vymenovaný je kroz Jeho Excel. p. biskupa b. bystr. profesorom dogmatiky na b. bystr. semeništi.
„Na mnogaja a blagaja lieta“