logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Časopis: Cyrill a Method, rok 1864, číslo 28


Obsah:



: Úvod a záver
Martin Čulen , Anton Cobecauer : Katolícke Alumneum v Banskej Bystrici.
: O pôvodu sviatku „Božieho Tela“
: Vestník cirkevný
: Zprávy.


Úvod a záver




 CYRIL a Metod
Časopis cirkevný.

Predplatná cena celoročná: 4 zl. 50 kr. polročná: 2 zl. 25. kr. r. č. s poštovou dopravkou. Predplaca sa u vydavateľa a redaktora Dr. Andr. Radlinského, farára kútskeho. Adresa je do Holíča (Uhry) via Gůding. Vychádza každých 8dní na hárku.

Čislo 28.
V Skalici vo štvrtok dňa 11 augusta 1864
Ročník XIV.

Odpovedný redaktor a vydavateľ Dr. Andrej Radlinský, spoluredaktor: Víťazoslav Sasinek.
V Skalici, 1864. Tiskom Fr. X. Škarnícla Synov




Katolícke Alumneum v Banskej Bystrici.

Martin Čulen , Anton Cobecauer


Medzi toľkými gymnasiami jestvujúcimi na Slovensku my katolícki Slováci máme len jedno jedinké v Banskej Bystrici osemtríedové i to horko tažko po mnohých prekážkach a bojoch mohutným Jeho Excelencie najdôstojnejšieho p. Štefana
Moysesa, biskupa b. bystrického, zakročením a prímluvným prosredkovaním u najvyššieho miesta vydobyté, na ktorom pod správou a vedením mužov Národu svojemu oddaných a učbárov v každom ohľade výborných, naša slovenská školská mládež nielen že znamenitý prospech v umeniach a mravoch činí, potrebám a požiadavkám prítomného veku primerane, lež ako vôľou ,tak i láskou, vernosťou a oddanosťou k Rodu svojmu rastie, z nejž dorostnút majú užitoční Národu mužovia, verní tohoto zástupcovia, jeho svätých práv hajitelia a obrancovia, nie menej tiež verní spoločnej všetkým národom vlasti Uhorskej synovia, ku každému života , povolaniu a stavu ku pozdviženiu a zvelebeniu duchovného a hmotného blahobytu krajiny uspôsobený.

Tento je smer a cieľ katolíckeho bansko-bystrického gymnásia. Aby ale pri terajších tvrdých časoch a pri velmi nákladnom vychovávani školskom našej slovenskej zvätša chudobnej mládeži brána k umeniam a vedám, brána k vzdelaniu a učlovečeniu, a tým samým i brána k lepšiej pre seba i národ buducnosti pre nedostatok potrebných k tomu hmotných prostriedkov zatvorena nebola,a tak národ pri rozptýlenom všade odrodilstve nemusel i napozativ pohrešovať svojích mužov,ktorí by jeho duchovné i hmotné zájmy a potreby vo všetkých verejných úradoch a súdoch,vo všetkých hodnostiach cirkevných a svetských,vôbec v každom stave života verne zastávali,založili niektorý ľudomilovia zo zboru učiteľského pri ban.bystrickom kat. gymnázium roku 1856 ústav pod menom“Alumneum“pre tamojšu katolickú gymnazialnu a praeparandistickú mládež školskú,v ktorom by boli usilovný a mravný žiaci, buďto zdarma alebo velmi lacnu cenu zdravým a vydatným pokrmom zaopatrovaný.

A tento ich ľudomilovný zámer trebarz pomaličky,ujíma sa v Národe, lebo udrel na jeho životnú žilu.I našli sa hneď dobrodincovia ktorý tento šľachetný cieľ už väčšími či menšími peňažnými príspevkami napomáhať išli.Avšak nakoľko peňažné príspevky len od príhodných zásielok zavyseli,tak že mnohý by bol vďačne nejakou pomôckou prispel, keby sa mu bola naskýtla vhodná príležitosť:zaviedli sa behom lonských prázdnin po celom obvode prešporskom suplikacie kroz žiakov s tak skvelým výsledkom,že behom tohto teraz školského roka 56 chudobných žiakov potrebnou stravov zaopatriť byť mohlo.

Aby ale suplikácie v nastavajucích prázdninach a v ďaľšiej budúcnosti hojnejšie vypadli a úbohí suplikujucí žiačkovia aby zase tak,ako sa im to v minulých prázninách v niektorých obciach a panských domoch, sem i tam, bohužiaľ! prihodilo, z nevedomosti cieľa alebo i zo zlosti neľudským spôsobom zavracovaní a preč zaháňaní neboli: Výbor tohože katolíckeho Alumnea predbežne vydal a rozposlal cestou biskupských úradov ku všetkým duchovným správcom a predstaveným obcí, ako tiež i súkromnými cestami k známym podporovateľom podobných šľachetných cieľov trojstlpcový „Ohlas“ v troch krajinských rečach: slovenskej maďarskej a nemeckej, uvádzajúc v známosť cieľ a užitočnosť nadrečeného ústavu a spôsob podporovania jeho a spolu vyzývajúc všetkých ludomilov k výdatnej podpore.

Ohlas ten, ačkolvek už rozpovšechnený, pre vážnosť a dôležitosť ním porúčanej veci ujavňujeme i my v týchto stĺpcoch našich doslovne, ako tu nasleduje: „Každý vek,ako nám to dejepis svedčí, má svoj vlastný a zvláštny ráz; tento však nie náhodou,ale už známimi ,ale i neznamímí okolnosťami a najviacej prozreteľnosťou božou zapríčinený býva. A kto nevidí odznak terajšieho veku: že sa on v dobročinnosti, podpore a milodaroch ubiedených zrkadlí? lebo: čítajme verejné listy, počúvajme jednotlivcov, a pri žiadnej príležitosti nevyhneme hlasu, ktorý sa na dobročinnosť a podporu ubohých nevsťahoval. Dobročinnosť je predmetom rozhovoru útlej mládeže tak,ako vážneho rokovania múdrych a nepokazeného srdca mužov. Kto sa tedy zastaví na tom, že i Výbor baňsko-bystrického katolíckeho Alumnea jak vždy, tak obzvlášte bežiaceho roku dňa 4-ho marca za predmet svojho rokovania podporovanie chudobnej školskéj mládeže tunajšieho kat. gymnázia a praeparandie vyvolil;zvlášte hovoríme, lebo i okolnosti a pohnutky k tomuto zvlášte sa naskytuju.

Od nepamätných časov nesúžila bieda ubohý a chudobný ľud horného Uhorska v tej miere, ako práve tento rok, kde i zámožnejší prst Pána pocítili. A už pre toto, ako i z tej príčiny, že raz do biedy upadnutý nie tak ľahko sa zotaví obzvlášť alebo žiadnych výhľadov na radostnejšiu a bohatšiu budúcnosť nema,za svätú povinnosť pokladal si Výbor, vyzvať všetkých ľudomilov, aby dla svojej možnosti ubohú a chudobnú mládež kat. bystrického gymnásia a praeparandie podporovať ráčili, ináčej zatvorí sa cesta pred vedami a vzdelanosťou i tým najnadanejším, ale chudobným synkom, ktorí dnes zajtra mocnou podporou Cirkve, sv. obrancu Vlasti drahej, obhajcami celého človečenstva stať by sa mohli.

Ani nepotrebujeme pripomínať, že práve z najchudobnejších rodín pochádzajúci a ešte i doteraz v drahej Vlasti našej žijúci synkovia skrze podporu štedrých dobrodincov vyšvihli sa na najprednejšie hodnosti, a na vysokom svojom postavení, skvejú sa čo hviezdy prvej velikosti na obzore jak cirkevnom tak i svetskom. Títo najlepší vedeli by nam tlmočiť i teraz v nich ozývajúci a pocit štastia z lásky dobrodincov svojich jim udeleného. Cirkev ale aj vlasť, práve tymže dobrodincom, nevedia byť dosť povďačné, za to ,že im tak vznešených a vytečných synov,vodcov a zástupcov dochovali.Za šťastlivých časov veľkodušný jednotlivci brali na seba túto krásnu cnosť,áno kresťanskú povinnosť,keď bohate nadanie zo svojích zvyšujúcich dôchodkov pre chudobných žiakov zakladali.Blahé tieto časy sa pominuli. Veľa malo kto,alebo nokto udeliť nemôže,málo udeliť môže i ten najchudobnejší;a spojene mnohé male sily viacej vydajú,nežli jedna veľká ale osamotená sila v stave bola.

A práve tato myšlienka pohnula učiteľský zbor,že návodom nekdajšieho tunajšieho učiteľa a teraz už opáta a školského rady pána Jana Gotschara založil roku 1856 ústav pod menom“Alumnea“pre tunajšiu kat.gymnazialnú a praeparandistickú školsku mládež,v ktorom ústave usilovný a mravopočestný žiaci buď zdarma,buď za veľmi levnú cenu zaopatrovali by sa zdravým a výdatným pokrmom.Zamýšľany ústav tento Vysoká Miestodržiteľská Rada v roku 1857 dňa 6-ho februára nielen schváliť, ale i potvrdiť ako i zbierky po celom prešporskom obvode zaviesť dovoliť ráčila.Od času toho nakoľko blahodarne učinkoval ústav,tento medzi iným i z toho sa da poznať že školského roku 1857-58 25.1858-59 33.1859-60 30.1860-61 38.1861-62 38. 1862-63 37.1863-64 56. zaopatriť žiakov mohol.

Že tento bežiaci školský rok na vzdor všeobecne panujucej biede a nedostatku počet alumnistov naších na číslo 56 vystúpil,jedine tej priaznivej okolnosti pripísať nadobno, že v minulých prazninách ponajprv zavedené a skrze žiakov tunajšieho kat. Gymnásia po celom obvode prešporskom zhromaždované zbierky na 979 Zl. 45. Kr. r.č. vystúpili. Menovite dobrodinci stolice Oravskej 183 zl. 87 kr. Trenčianskej 184 zl. 71 kr. Prešporskej 128 zl. 42 kr. Zvolenskej a Novohradskej 125 zl. 55 kr. Nitrianskej 115 zl.77 kr. Tekovskej 101 zl. 37 kr., a Turčansko-liptovskej 89 zl. 66 kr. obetovali; k čomu ešte i dôst. p. Dr. Matušek v Trenčiansku 40 zl. r. č.prispel.

Však ale pri panujúcich nepriaznivých okolnostiach i značný počet tento vydržiavaných chovancov primalý je, nežliby všetkých chudobných dobre nadaných a mravných žiakov tunajších dvoch kat. ústavov v sebe obsahoval, a to tým menej, že výbor Alumnea vo svojom dňa 4-ho marca b. r.vydržiavanom zasadnutí okrem gymnasiálnych, a praeparandistickýeh žiakov i tunajšiu hlavnú školu na dobrodcní Alumnea napotom súčastniť ustanovil, pod tou výminkou, jestli na budúce zavedené už jedenkrát sbierky čili suplikácie bohatšie vypadnú; o čom Výbor ani nepochybuje, ked považi početné obecenstvo katolícke celého obvodu prešporského,ako i horlivosť nábožného katolíckeho duchovenstva a predstavených obcí. Veď výbor nie pre seba ale pre dobro Matky Cirkve sv. pre blaho vlasti a dobrobyt celého človečenstva podniknuť zámer tento.

K ľahšiemu a snadnejšiemu prevedeniu zámeru tohoto tenže výbor spomenutého dňa ustanovil všetkým duchovným správcom a predstaveným obcí,ako i vôbec známym podporovatelom podobných šlechetných zámerov nasledujúce v známosť uviesť.

1.) Ako to od sl. Miestodržiteľstva potvrdene stanovy v sebe obsahujú, cieľ založeného v B. Bystrici kat. Alumnea je podporovať chudobnýcha mravopočestných žiakov tunajších kat.ústavov školských, menovite ich zdravým a výdatným obedom buď zdarma, buď za levnú cenu zaopatrovať. Obed taký pozostáva zo zdravej polievky a v mäsitých dňoch zo štvrť eft. hovädzieho mäsa, privarky (Bulpeíß) a 22 lotov vždy čerstvého chleba.

2) Aby sa čim najviac chudobných a mravopočestných žiakov zdarma alebo po 1.zl. Mesačného príspevku prijať mohlo, v zavedených už zbierkach čo najhorlivejšie pokračovať nadobno, pričom poprosiť sa majú všetci ľudomilovia, zvlášte ale katol. duchovenstvo a predstavený obcí, aby od nás vyslaných, a s knižočkou s podpisom riaditeľa gymnásia b. bystrického, ako i s pečaťou gymnasiálnou potvrdenou, zaopatrených žiačkov horlive vo zbierani prispevkov napomáhať a podporovať ráčili.

3) Aby sa vo verejnú známosť uviedlo jak jednotlivcom, tak i obcam, že i nadanie (fundácie) ktoré najmenej 30 zl. ročitého úroku donášajú,miesto majú, za ktoré zakladateľ nadania, ako i jeho potomkovia právo mať budú, jednoho mravného a dobrými schopnosťami nadaného žiaka do Alumnea b. bystrického poslať. Nadanie ale bude vlastnosťou Alumnea, preto i dotyčné peniaze jemu odovzdať sa majú.

4.)Jednotlivým obciam ktoré zaviažu sa ročité 60.zl.r.č. do Alumnea zplácať, dáva sa právo,za prvé dva roky jednoho za druhé dva roky dvoch, za tretie dva roky troch, za štvrté dva roky a potom na vždy štyroch mravných a usilovných žiakov, už či do gymnásium či do praeparandie, či do hlavnej školy poslať, ktorých Alumneum hore spomenutou stravou,t.j. dobrým obedom, zdarma zaopatriť povinné bude.

5) Predstavemĺ Alumnea zo zvláštnej uznalosti a povdačnosti zaviazani budú za zvláštnych dobrodincov svojich s celou školskou mládežou zvláštnu obeť omše sv. každoročne určitý alebo od dobrodinca vyznačený deň Otcu nebeskému prinášať, ako sa to už i skutočne, zo živých za Jeho Excelenciu p. biskupa baňsko-bystrického a p. Juraja Tvrdého, kanonika nitranského, z mrtvých ale za Juraja Budatinského Byvaleho prepošta b.b.a J.Vaneka byvalého farára bolehradského deje.Za ostatných dobrodincov ale vykonávaju sa služby božie každý mesiac raz.

Z hore spomenutého poučiť sa môže jeden každý nakoľko Výboru Alumnea na srdci leži starosť o jednotlivé obce,v ktorých vždy nachádzajú sa dobre nadaný mladíci,ktorých však rodičia pre chudobu do škôl posielať nemôžu, kdekto celá obec bez veľkéj obeti v stave bude každoročne 60.zl.r.č. zohnať a svojím synkom užitočnú a potrebnú vzdelanosť zaopatriť. Obzvlášte upozorňuju sa mestečka,ktoré nie su tak šťastlivé v lone svojom vyššie vzdelávace ústavy mať,a preto nebezpečenstvu vystavené sú,že o kratky čas nebudu mať mužov,ktorých by zo svojho stredu za predstavených obcí vyvoliť mohli.

Podobne i jeden každý nábožný nemôže sa lepšie postarať o dušu svoju po smrti ako keď založiac pre kat.Alumneum v B.Bystrici vedieť bude,že sta a stá nevinej mládeže nábožne svoje modlitby zaň Otcu nebeskému obetovať budú. Porúčajúce tento doteraz stávajúci jediný kat.dobročinný ústav pre chudobných žiakov priazni a podpore všetkých ľudomilov, zostávaju v kresťanskej láske v Banskej Bystrici dňa 15. Apríla 1864.
V mene výboru kat.Alumnea
Martin Čulen v.r.
Gymnasialný riaditeľ
a správca Alumnea

Anton Cobecauer v.r.
gymnasialný katecheta
a pokladník alumnea

My z našej stránky k tak dôkladným a ráznym slovám pred uvedeneho Ohlasu slavného Výboru ničoho viac dodať nemôžeme, neznáme, iba prosiť velebné duchovenstvo, ktorému sa Ohlas ten úradnou cestou diecesánskou dostal do rúk, aby tak dobročinný, humanitný ústav, jakým sa katolícke Alumnea bansko-bystrické“ byť ukazuje, svojim farníkom na známosť uviesť, dôrazne odporúčať, milodary sbierať a suplikujúcim naň ces prázniny žiačkom cestu kliesniť, vtom ale vlastným príkladom štedrosti predchádzať blahovolilo. Každa zaiste babka pre chudobných žiakov z dobrého srdca obetovaná,nezostane u Boha neodmenenou. Bo najkrajší a najzaslužnejší skutok milosrdenstva je almužna takým chudobným žiačkom udelená.
Redakcia „Cyrilo- Metoda“




O pôvodu sviatku „Božieho Tela“


III. Dejopis sviatku Božieho Telo.
(Pokračovanie)

Povstal teda spôsobom v čísle 25-tom udaným sviatok najvznešenejší „Božieho Tela,“ opravdive mesiac v plnom blesku, pred ktorým niektoré sviatky ako hviezdy pred vychádzajúcim svojim pastierom zmizli. Urban IV. ešte v tom roku zomrel, a list jeho pre veľmi búrlivé časy nemohol byť vyhlásený. V Nemecku síce čo najslavnejšie vykonával sa každoročne nepretržene, ačpráve ešte nie dľa výslovného rozkazu sv. Cirkve, ale len dľa listu Hugovho; ostatný svet ale málo vedel o novom sviatku. Až roku 1311 na cirk. sneme viedeňskom (neďaleko mesta Lyon vo Francúzsku) potvrdil bullu Urbanovu Klement V. a pripojác k nej krátky úvod o potrebe sviatku ku cti najsv. Tela Syna Božieho, vyhlásil ju pre celý svet. Jeho nástupca Ján XXII. výkon listu všemožne duril. V krátkom čase teda ukázala sa Cirkev svätá ako mesiac bez škvrny, jasná, krásna a slavná.

Nebeský ženich mohol zvolať:“Všetka si krásna priateľkyňa moja, a poškvrny nieto na tebe“ (P. Šalam. 4, 7.) Roku 1424. nachádzame nový sviatok už i vo vlasti našej udomácnený a vykonávaný s tou nádherou a okázalosťou, ktorá slavných našich predkov v každom ohľade, hlavne ale vo veciach náboženstva, tak milo vyznačuje. Krátučký nákres tohoto podáva nám Windeck (Hisor. Sig. Menkelii Script. Rer. Ger. 1. str. 1183), opisujúc v spomenutom roku procesiu na B. T. v Budíne, pri ktorej prítomný bol Žigmund, kráľ uhorský, kráľovná Barbara, Paleolog , grécky cisár, kardinál Placentinus, a množstvo vysokého panstva z Nemecka. Kde už toľko vysokých hodnostárov, tam okázalosť a nádhera iste nechybovala, ktorá jak ďaleko bola pokročila, aku obetovavosť v sebe obsahovala, o tom poučí nás nasledujúca otázka:
Ako bol svätený tento sviatok za prvých časov?
Sviatok Božieho Tela vykonáva sa vždy vo štvrtok. Slyšme, čo hovorí Durandus (Doctor resolutisimus) o tomto dni.Prvotná Cirkev, tak má on (Rationale divin. off. 4. c. 6.). svätila štvrtok, a vykonávala v ňom procesiu na pamiatku nanebovstupenia Syna Božieho, lež keď sviatkov mnoho bolo, zrušilo sa svätenie štvrtku, a procesiu preložil Pápež Agapitus na nedeľu, aby sa ľud do kostola prišly mohol zúčastniť. Preto menujeme obyčajne štvrtok príbuzným(cognata) nedeli, ponevač za starodávna boli jednako svätené.

Jak pekne pristane i táto okolnosť k vznešenému sviatku novému! práve tak, ako i čiastka roku, do ktorej tento štvrtok pripad . Už samo jaro vábi človeka von, ta do tej oživujucej prírody: von sa teda, procesia práve volá! stromy rozzelenievajú sa, kvietky ľúbežne voňajú, vtáctvo nebeské chváli Pána: chváľme ho i my spevom, chváľme ho pod holým, kde vôňa kvietkov povzdvihuje myseľ„ bo veď i vôňa naša predstavuje sa v sv. Písme ako lúbezná vôňa pred obličajom božím. Príroda pristrojila sa už k zvelebovaniu Stvoriteľa, len človek by ostal po zadu? Nie aby som hovoril slovami sv. Ján zlatoustého: „Kostol nám je celé mesto, dielne su zamknuté, a všetko svätí celý deň, a vzýva Boha ochotne jedným hrdlom“ (Hom. 15.ad pop. Antioch.)

Keď vezmeme túto okolnosť času spolu s veselosťou vlastnou tomuto sviatku, ochotne prisviedčam i já slovám Nickelovým, ktorý takto hovorí: .......(nemecky švabach)......(IV.p.181.)Tiež uvedené slova Durandové o procesiovom sväteni štvrtku porovnajúc s tou okolnosťou,že sa práve tento deň dostal za podiel novému sviatku, zdáva sa,akoby právom dedičným bola prešla naň ,procesia, ktorá súc vo štvrtok zotrená,v nedeľu zanedbaná, obdržala hojnú náhradu v najveľkolepejšiej procesíi Božieho Tela Ježiša, nie sice na nebe vstupujúceho, ale vstupujúceho na trón najvyššej slávy ako Pána pánov a Kráľa kráľov,ktorú bezbožný svet chcel odňať, Cirkev ale ochotne prinavracia.

Veľká ale, ba nevyhnuteľná potreba procesie vo sviatok spomínaný, vysvitá konečne zo zázraku vulsinskeho. Komu nenapadne,že len za týmto výjavom nasledovala bula Pápežova? A práve tento výjav, či nezavršil sa procesiou?
A tak sviatok úplný dla úmyslu božieho došiel potvrdenia, rozšírenia a celkového zriadenia. Vedomci hádajú sa o pôvode procesie, poneváč ani v liste Urbanovom, ani u Sv. Tomáša nenachádza sa žiadnej mienky o nej. Já prisviedčam slovám cirk. snemu senonského (r. 1320), ktorý hovorí o nej, ako z božieho vnuknutia uvedenej. Načo by bol písal Urban,keď hovoril Boh? Ľud čo videl či mohol nenasledvať? Veď toho istého Ježiša,ktorého niesli vtedy akoby vyjaveného,chcel i on víťazne nosiť, ač i zahaleného.

Ani nebol by nový sviatok zodpovedal svojmu určeniu bez procesie lebo mal verejne svedectvo vydávať naproti tým, ktorí tiež verejne napádali prev. sviatosť; mal svedčiť proti takým,ktori do našich kostolov nikdy nevkročia. A títo sú tá škvrna Cirkve božej, ktorú sviatok škvrnou predobrazený má zaháňat a konečne odstrániť. Ozaj podarenou musíme pomenevať myšlienku, ktorá prvá na toto prišla.Procesia výborne slúži jak k povzbudeníu veriacich, tak k zahanbeniu a porazeniu protivníkov; tamtí tešia sa,že i verejne môžu vyznať svoju nezlomnú vieru vo svoje náboženstvo, tito ale zvolajúc, ako niekedy Filištinský: „Prišiel Boh do tábora“, uľaknuti (I. Kr. 4, 7.) musia utekať nie len od kostolov, lež aj z ulíc, ktore sa zmenili na kostol, a kde tiež vidia viťaznú pravdu naproti svojim bludom. Preto neni div, že sa už koncom XIV. stoletia nachádzala i procesia všade. Počíatkom XV. stoletia vidíme ju už i odpustkami vyznačená od Pápeža Martina V. (1417-1431, ktorý práve proti Husítom mocné slovo pozdvihnúc, tým, ktori nepretržene nasledujú procesiu, každoročne 100 dni odpustkov udelil(Constit. 12.). To isté urobil i jeho nástupca Eugen lV., hovoriac o procesii ako o dávno v obyčaji sucej.
(Pokračovanie bud.)




Vestník cirkevný


a) Dopisy

Marianky (Mariethal) d. 31 júla.
Dnes sa do utešenej doliny Marianok zblízka i zďaleka hrnul pobožný ľud k slávnosti, aká k najzriedkavejším slavnostiam života kňazského prináleží; totižto v. p. Jan Franc,novo vysvätený kňaz arcibiskupstvo ostríhomského v miloslivom chráme blahosl. Panny Marie na oltári pred zázračným obrazom Rodičky Božej slavnostne prvýkrát obetoval najčístejšieho Baránka nového zákona.
Každý, kto bol prítomný, bol hlboko v srdci svojom dojatý. Ráno o 9 hodine menovaný novo posvätený kňaz bol v slavnostnom sprievode z bytu farského vedený k oltáru Najvyššieho. Sprievod tento otvorili družičky zo stavu rolnickeho v malebnom svojom bielo-modro-červenom slovenskom rúchu; za nimi stúpali podobne v národnom kroji štyria mládenci rolnícki s holými mečami, z ktorých končiaru visely stužky a šatky; za nimi išli družičky z vyššieho stavu v bielom obleku, nesúc na podúške veniec panenský; napokon išla úplná asistencia a za pvlb. pp. Jánom Majer, farárom vištuckým, a Morícom Alster, farárom réčenským, jakožto jahnami, kráčal novovysvătený kňaz, majúc u boku vysokodôst. p. Františka Xav. Svok, čestného kanonika, dekana okresu pezinského a farára pudmerického ako rukovodiča.

Slavnostný sprievod tento sprevádzal ľúbezný zvuk zvonov tunajších. Po odspisovanom skrze jahna svätom evanjelium vystúpil na kazateľnicu v. p.V. Sasinek a kázal slavnosti primerane a výborne.Za predmet vyvolil sl obsah sv. evanjelia, na dnešnu, t.j. XI. nedeľu po Sv. Duchu, o zázračnom uzdravení hluchonemého. V prvej stránke predložil: že kresťan katolik nesmie byť duchovne hluchý ku kňazovi nového zákona; v druhej ale: že zas kňaz nového zákona nesmie byt nemý k svojim veriacim. Slavnosť pri výbornej, mnohými ochotníkami podporovanej hudbe skončila sa o 12,30 hod. Jako k oltáru, tak od oltara opäť v slavnostnom sprievode vedený bol novovysvätenec do bytu farského, kde vlb. p. Jozef Talčík, strýc jeho a farár mariethalsky od srdečného slovenského pohostinstva pochvalne známy, všetkých hosťov srdečne učastoval.

Deň tento nielen k duchovnému ohživenu našemu slúžil, lež aj na svedectvo toho, koľká nábožnosť v našom ešte nezkazenom ľudu slovenskom žije; lebo toľký zástup sa shrnul ktejto duchovnej kňazskej svadbe, že dosť priestraný milostivý chrám sotvá vyše tretiny zhromaždeného k tejto slavnosti ľudu do seba zahrnuť mohol.
M. Faragula.

Z Bánoviec.
Dlhý uplynul prúd času a z mestečka tohoto hlasu žiadneho sa neozýva, bár aj príkladom a zápalom susedných, v živote svojom hýbať by sa mohlo; drahý ale náš, od všetkých ochotne čitaný „Cyril“i menšie do prostory svojej pohyby prijať, úfam, neodoprie. *) Nedomýšľam sa tedy, lež pospiecham k slovu, by cit opravdivý srdc našich tým viac sa zmáhal a roznecoval, nie ale naproti, snád kroz daktorých pokrajančených ľahostajcov k uduseniu sa klátil. Zvláštny moj účel je: Vlct. Obecenstvo o školskej mládeži jej pokrokoch, a tiež niektorých menších udalostiach uvedomiť, a sice:

Mládež všetka dohromady, čo školu tunajšiu toho roku navštevovala, činila dosť hodný počet, tri sto. Usilovnosťou neprestajnou, mravmi neporušenými vynikajúc, k podivu veľký prospech v prednášaných predmetoch učínila. V nedeľu, t.j. 24-ho júla, p. Anton Kremlica,organista, spolu učiteľ tretej hlavnej triedy, prečítal v škole zhromaždeným klasifikácia, ktoréžto usilovným dietkam drahé a ochotne čakané okamženie, svojou pritomnosťou povýšiť ráčil, Jeho Dôst. p. Ignác Szabínovsky, miestny farár a dekan, čo nadrečených škôl dozorca, tiež vlb. p. Anton Šimko, miestny kaplán a katacheta, a dva poslucháči bohoslovia.

P. učitelia úrad svoj v týchto triedach k úplnému uspokojenie až do ostatnej chvíle vybavovalí, čo vysvitá odtiaľ, že ani jedno dieťa sa nenachodilo, ktoré by svojím vlohám zodpovedajúci prospech nebolo učinilo.Komu sa ale majú vzdávať vďaky väčšie za tak dobrý prospech dietok, ako jedine avojemu duchovnému vodcovi, ktorý neunavenou vytrvalosťou dohliadal ku všetkému, a na každé prestúpenie, tým viac ešte na také ktoré by dajakou skázou bolo mohlo hroziť, pozornosť svoju obrátil neprenechával; neprenechal ale naproti tieň chváliť a podporovať, čo Bohu a svetu milé a žiandané bolo. Za ktoré, tak veľké vynasnažovanie Boh žehnaj všetký kroky jeho!

Šťastlivé, pravim, je mestečko toto vo svojich vodcoch, jak svetskej, tak ale obzvlášte duchovnej vrchnosti, lebo ono, čo rodište Jeho Vysokodôstojnosti p. Jána Krajčíka, kanonika a opáta sv. Hipolita z vrchu Zobor sa honosí, prozreteľnosťou božou sebe daným a veľkým to mužom, ktorého ako drahú perlu v lone svojom vypestovať popriate malo. Nie ale bezzákladne veľkého tohoto muža, drahou perlou menujem,lebo obrátiac zretel moj na jeho činnosť, spatrujem pre tie mnohé dobrodenia, ktorými každej vrstvy veriaci, mladíci a dospelý podporovaní boli, a ustavične podporovaní bývajú tak, že je bezstranná dobročinnosť a vľúdnosť premnohým, a celej takmer inteligencii duchovného i svetského stavu známa a vzácna. Dobročínnosť táto týka sa vznešenosti bohoslužieb. A síce chrám boží je dvomá ozrutnými na rohu epištoly a evanjelia umiestenými svietnikami obohatený; ku cti ale Rodičky Božej bl. P. Marie, kráľovnej nebeskej, patrónky našej uhorskej, sú založené litánie, každoročne na jej narodenie cez celú oktávu, von z kostola, pri soche jej postavenej, slavnostne povždy odbavované a ľubozvučným spevom vrelého súcitu sprevádzané.

Nie menej tiež školáci, vyššie triedy navštevujúci, jeho velkodušného dobročinenia účastnými sa stávajú, trojaké totižto štipendium: jedno 50.zl.r.č. drúhé 24.zl.r.č.,tretie 16.zl.r.č. Z nadania Jeho Vysokodostojnosti, dobrým vysvedčenim školským opatrení, do vyšších škôl chodiací banovskí synovia dostávajú. Aby ale už od normálky počnúc väčšiu chuť chlapci do učenia mali, udeľuje sa tomu v 3 triede bánovskej, ktorý jak v učení, tak v chovaní sa vyznačuje, odmena 10 zl. r. č. Pannám ale dobrých mravov,ktorých rodičia sú tiež príkladný, dvom keď siedmu sviatosť prímajú, dostáva sa po 24 zl. r. č. z tohože fondu, horemenovaným vysokodôstojným p. kanonikom a opátom založeného.
A tak pre mesto Bánovce, ktoré okrem toho, čo je tu v krátkosti udané, ešte mnohé iné dobrodenia od Jeho Vysokodôstojnosti obdržalo, a obdržuje, stalo sa meno tohoto pamätným a slavným, za ktorúžto lásku a priazeň rodisku svojmu preukázanú nemohúc sa ono ináč odmeniť,jednomyslne k Bohu volá: k velikého jeho dobrodinca, na mnohé roky zachovať ráčil pre další dobrobyt človečcnstva. Ptk.

Od Púchova, d. 24. jul.
Zpráva, ktorú milený nás„Cyril a Metod“ priniesol o sekularisácii v. p. Sasinka, všeobecnú radosť u nás spôsobila; nielen preto, že od sväzkov chudobného rádu oslobodený, bude môcť svoju synovskú povinnosť k chudobnéj a choravej matke plniť, lež je slobodnejšie na poli cirkevnej a národo-dejopisnej literatúry pracovať. Tút nádej našu obvlažuje to, že zo súkromného prameňa doslýchame, že Jeho Excelencia, p. biskup b. bystrický, najmilostlvejšie privolil, aby v. p. Sasínek, jakožto kňaz do jeho biskupstva prijatý, u boku slavnej Redakcíe „Cyrila a Metoda“ k blahu Slovákov pracoval. **) Takto opäť v.p. Redaktore s týmže v. pánom jako nekdy v Budíne spojený s 1. okt. tým vydatnejšie a požehnanejšie budete môcť rosou cirkevného a dejopisného časopisectva ešte dosť zvádlé Slovensko občerstvovať. Keď potrebu cirkevného listu žiaden katolík zapierať nemôže, tak ani žiaden Slovák dosť oceniť nemôže „Slovesnosť,“ bez učinkovania ktorej neprídeme na slovensko-národné zásady k vypracovaniu dejopisu pre docela v uhorských dejopisoch zneuznaný národ nás.

Ked som takto zašiel na „Slovesnosť,“ jakožto časopis slovenským národovcom bez rozdielu náboženstva obecný, dovoľte, abych si nečo na „ P. B. Vedomosti“ posťažoval. Jestli komu, to zvlášte mne udržanie sa a zveličenie tohto našeho politického časopisu na srdci leží; avšak nech nám táže slavná Redakcia nezazlí upozornenie, ktorého nepovšímnutie tomuže listu na ujmu by byť mohlo. Z bezpečného prameňa známe, že kaucia je zväčšia od kalolíkov zložená, a ak v redigovaní i my by sme mali byť zastúpení, aby nepriaznivci z našej strany „P. B. Vedomosti“ nepovažovali za nástroj politiky evanjelickej. Keby ale toto odstrániť nebolo treba, nuž to docela odstráneno byt aby cirkevné dlhé historie, či katolícke či evanjelické, nepodávali. Niečo v krátkosti spomenúť,zvlášte keď to výjav viac národný, proti tomu nie som; ale podávať obširne zprávy o konventoch a slavnostiach cirkevnych (ako v č. 58.) to do politického látky politickej dosť majúceho, listu nepatrí. Nech podobné obšírne zprávy cirkevné katolíci zdelia „Cyríl a Metodovi,“ evanjelici ale svojemu cirkevnému časopisu. Takto ako politický tak aj cirkevný list, držiac sa medzi hranicami svojimi, bezpochyby sa zotaví. Považan

*) Každý pohyb, či vätší či menší na poli cirkevnom patrí do oboru našeho "Cyrilla" lebo i z menších pohybov povstávajú časom veci veliké. Každý zjav vieroživota v katol. Cirkvi ohľadom na celok je ceny velikej. A preto každá zpráva ta sahajúca je nám vítaná. Ani neni toho jakkoľvek na oko nepatrného zjavu, ktorý by sa vpletenými doň krásnymi myšlienka a úvahami nemohol učiniť pre Čitateľstvo zaujímavým a poučným. Red.
**)Velebný p. Sasinek hneď po dokonaní školného behu s klerikami kapucínskymi, poslednieho dňa sept. presťahuje sa k nám do Kútov, aby tu v lepšom porozumení s nami na poli našeho cirk. a liter. časopisectva, jako spoluredaktor výdatnejšie pracoval. Red.




Zprávy.


b) Zprávy.

Brno. (HL)
Najdôst.p. arcibiskup olomoúcky Bedrich lanhrabe Fúrstenberg so svojou vysokodôstojnou kapitulou učinili k terajšiemu pápežskému nunciovi vo Viedni uctivu prosbu, aby v tomto roku , ktorý je prvý v druhom tisícletí po našom pokresťanení, do Moravy zavítať a v sídelnom chráme olomoúcko na slavnosť sv. patronov naších Cyrila a Metoda slavné služby Božie konať ráčil tým úmyslom, aby i v novom tomto tisícletí bdel Hospodin nad drahou vlasťou našou a zachoval nám drahocenný klenot viery Kristovej, svätýmí bratmi solunskými praotcom našim hlásanej. Papežský nuncius Jeho Eminencia Marino Falcínelli, arcibiskup athenský, ktorý od oktobra m. r. zastáva dôležitý úrad vyslanca sv. Otca v hlavnom meste Rakúska, hlahosklonne nachýlil sa k snažnej prosbe tejto a prvú cestu v Rakúskej ríši učinil do milej našej vlasti moravskej. Dňa 4. júla v sväty večer slavnosti sv. Cyrila a Metoda očakávali príchod jeho v Breclave vys. dôst. pp. Kanonici olomoúcki baron Arthur z Kônigsbrunov a grof Rob. M. Lichnovský, kde vznešeného hosťa uvítali menom najdôst. p. arcibiskupa a vys. dôst. kapitoly olomoúckej; a ponevač hodnostár tento cirkevný je údom rádu benediktinského, došiel do Breclavy k slavnému jeho uvítaniu i vys. dôst. p. opát Rajhradský Gunter, v spoločnosti s p. Dr. Bed. Dudikom.

Na to potom všetci odišli do Olomoúca, kde pred arcibiskupským palácom očakávala vznešeného hosťa svojho celá kapitula olomoucka s najd. p. arcibiskupom na čele; a privítavše ho, odobrali sa všetci v slavnostnom sprievode zaraz k slavným nešporam, ktoré najdôst. p. nuncius sám konal, do sídelného chrámu; na slavnosť samú slúžil ten istý vysoký hodnostár slavnú sv. mšu v tom samom chráme Pána na úmysel zvrchu podolknutý. V stredu d. 6 júla obzeral kláštory olomúcke, navštívil spolok tovarišský a iné katol. ústavy, načo odpoludnia toho samého dňa odobral sa,doprovádzaný najdôst. p. arcibiskupom olomouckym, vys. dôst. p. opátom rajhradským do Kromeríža, kde od tamojšej kapituly slavnostue bol uvítaný a pres celý štvrtok meškal. V piatok 'd. 8 júl. odišiel v koči arcibiskupskom na štyrocll koňoch do Vyškova,kde k slavnostnému jeho uvítaniu čakali už Jeho Excell.najd. p. biskup. brnenský, a vys. dôst. p. opat kláštora kráľov Cyril Napp. Pri jeho do Brna príjazde vyzváňano, ako v Olomúci, všetkými zvonmi na Petrovej a celá dôst. kapitula brnenskå uvítala ho slavnostne. Tuna ponavštevoval katol. ústavy verejne. Odpoludnia odobral sa v spoločnosti preláta rajhradského do Rajhradu, kam zavítal o 7 hodine večer uvítani byvše u hlavnej brány chrámu klaštorského celým duchovenstvom a mládežou školnou. Jeho Excel. p. nuncius apoštolský učinil potom poklonu najsv. sviatosti oltárnej zaroveň s najdôst. p. biskupom brnenským a prítomným kňazstvom. Prevor rajhradský udelil všetkým sv. požehnanie. P. nuncius prekvapil kláštorníkov pri večeri; bavil sa potom srdečne a dlho s nimi pod košatou lipou v konvente.

V nedeľu d. 10 júla slúžil Jeho Exc. tichú sv. mšu o 9 hod. u velebne okrášleného oltára hlavného medzi dojímavým spevom cirkevným z nového kancionálu dedictva sv. Jána v Prahe, ako tiež i výborným hraním na varhanoch profesora Beránka, riaditeľa hudby na Velehrade r.1863. Odpoludnia toho dňa odišiel J. Exc. p. arcibiskup a nuncius pápežsky opäť do Viedne, napomenul všetkých k horlívej láske a ustavičnej modlitbe za sv. Otca,pápeža rímského Pia aby ho Boh chranil a opatroval v tak nebezpečnej dobe.

Velehrad. (HL)
Svätý Otec Pius IX udelil velehradskému farárovi pvlb. p. K. Molitorovi povolenie svätiť krížiky, ružence, medaile a iné veci ktoré veriaci pri svojich pobožnostiach užívajú a v slušnej uctivosti chovajú. S týmito od neho svätenými vecami spojil sv. Otec plnomocné odpustky v hodine smrti s privlastnením odpustkov Sväto-Brigitských len pre tých,pre ktorých bola niektorá vec posvätená, ako to svedčí nasledujúce apoštolské breve v preklade: Pius PP. IX. Na večnú pamiatku.
Čokoľvek k pestovaniu nábožnosti a opatreniu spasenia duší činiť možno, k tomu mileradi vždy svoľujeme. Ponevač teda nedávno terajší farár velehradský diecése olomoúckej, podolýkajúc, že k vôli obnoveniu pamiatky na utrpenie a smrť spasiteľa a P.N. J. Kr., odkud nám vyplynul život, spasenie z mrtvých vstanie, v srdciach všetkých veriacich; ako tiež i k vzbudeniu a podporovaniu úcty bl. P. Marie, už od počiatku kat. církve medzi všetkými národmi všade jej preukazovanej, s usilovnou snahou sebe praje, aby krížiky, posvätné peniažky a korunky modlitebné svätiť a s tým obyčajné odpustky privlastňovať mohol a tedy nás žiadal, abysme mu podľa apoštolske blahosklonnosti udeliť ráčili túto moc: nakloníli sme sa k jeho snažným prosbám.
Dôverujúc teda v milosrdenstvo Boha Všemohúceho a dôstojnost Jeho blahosl. Apoštolov Petra a Pavla, dovoľujeme dľa apoštolskej pravomocnosti svojej farárovi velehradskému rečenej diecése teraz a na čas, aby od dneska behom 5 ceých rokov mimo mesta po zvolení svojho vrchneho pastiera, na žiaden spôsob ale bez jeho zvolenia, smeli krížiky atd.s privlastňovaním plnomocných odpustkov, ktoré v hodine smrti dosiahnuť možno, ako tiež i odpustkov sväto-brigitských dľa obyčajného cirkevného obradu svätiť. Dano v Ríme u sv. Petra pod pečaťou rybára d. 24.mája 1864. Pápežstva Našeho roku osemnásteho. Cardin. Caracciani Clarelli. č. 4263. Productum et recognitum in curia archieopiscopali Olomucii 28 Júni1864 Rudolphus epis. Tiberiadis. Tohoročná slavnosť velehradská d. 5. júla vypadla veľkolepe. Procesíj bola sila z poblízka i zďaleka. Do 3000 pobožných pútnikov v samý deň slavnostný prijalo preveleb. sviatosť oltárnu.

Marieceli.
Tohoto roku slávi sa na tomto milostivom pútnickom mieste 500-ročné jubileum vystavenia miloslivého obrazu v pokladnici tunajšieho pútnického chrámu. Je tohoto roku priam päť sto rokov tomu, čo Ludvik I, kráľ uhorský, r. 186 po osudnej bitke s turkami z vďačnosti naproti blahsl. P. Márii vybudoval chrám v gotyckom slohu s vežami nad mílostivou kaplnkou už vtedy dostavanou, obetoval a uložil do neho obraz, ktorý vždycky pri sebe bol nosil, na dôkaz dôvery svojej k bl. Panne Márii. A ako tento zbožný kráľ pred oným obrazom dosiahol pomoc nebeskú, tak tiež i tisíci iní ctitelia Marianski pred týmže obrazom v úzkostiach a potrebách svojich vyslyšani boli. Svätý Otec Pius IX. a príležitosti tohto 500 ročného jubilea udeľuje, všeobecné odpustky pútníkom, počnúc od 28. júna až do 28. septembra. Jubileum toto otvorilo sa 28 júna vyzváňaním na všetkých zvonoch a s „The Deum“, s lítaniami a požehnaním v pokladnici; d. 29 júna boli o 7. hod, slavné služby božie a každý deň za celé tri esiace slúži sa spievana sv.omša. Jubileum sa zatvorí 28 sept. slavnou mšou, o 7. hod., slavným „The Deum “ a požehnaním o 3. 15, hod. popoludní.

Viedeň
Nedávno boli traja grófi Schmissing-Kersbrock z vojenskej služby pruskej vypustení, ponevač: dľa katolíckej zásady súboj (duell) podstúpiť nechceli. Za to ale mnohé spolky katolíckych žiakov im poslali prípisy útrpností a uznalosti. Toto zavdalo príčinu aj katolickym žiakom viedeňským k tomu, aby verejne katolícke žiactvo v dŕžave rakúskej vyzvali k zarazeniu „spolku katolíckych žiakov.“ Cieľ je: pevne sa pridržať cirkve a jej viery, úctu a poslušnosť jej preukazovat; za náboženstvo svoje sa nehambiť, lež verejne sa k nemu priznávať; len katolícke a v duchu katolíckom písane knihy a časopisy čítať atd. Spolok ten bude stáť pod predsedou svetským, aby svet nemohol spolku na oči vyhodiť, že spolok ten je agitáciou kňazskou. Do spolku toho prístup bude mať každý bez rozdielu národnosti, ponevač katolíctvo všetkým národnostiam je obecné.
Wursburg.
XVI Valné zhromaždenie katolíckych spolkov Nemecka, dľa novejšieho ustanovenia vo Frankfurte uzavretého, bude sa toho roku odbývat vo Würzburgu a síce dňa 11, 12, 13 a 14 sept.
Itália.
V turinskom parlamente zavrhli návrh zákazu zbierania sväto-peterských grošov; avšak pripomenúť musíme predsa, ako sa to dialo. Vyslanec Varese volal: „Pápežstvo skrze suchotiny, skrze vyhladovania učiňme mrtvým“ Chudák! myslel seba, že za hranicami neštastnej Itálie katolíkov niet. Keď sa žiaden neosmelíl proti spomenutým, katolícky, áno ľudský cit tak urážajúcim slovám povstať, konečne výtečný dejopisec Caesar Cantu vstal a výmluvnými slovami začal šľahať surovosť, ktorá v tom leží: knieža najprv olúpiť, a potom tých trestať, ktorí v úzkosti na pomoc jemu idú. Táto smelosť Cantua síce od predsedy komory volaním k poriadku, od statočných ale pochvalou odplatena bola.

Rím.
Sv. Otec na reč generála Jezuitov, P.Becksa a Msgr. Borghi, prositeľov o blahoslavenie ctih.P. Kanizia a Marie Marg. Alacoque dal len krátku odpoved, ktorú takto začal: „Tentokrát, bratia moji, hovorím len krátko a jednoduché slová; kratke pre správnosť, jednoduche preto, abych prekazil, žeby ony skrze rozličné naruživosti dľa rozmaru jedných,alebo dla zlostí druhých v rozličný význam premenené a spotvorené neboli.“ Zdá sa tuna sv. Otec narážať na poslednú alokúciu, ktoré pre vysvetľovanie jeho úmyslu protivné neblahé následky našla. Slavnostně blahoslavenie odbývať sa bude dňa 3. sept.
Anglicko.
V dolnom dome nedávno rokovali o zpráve kráľovskej komisie, ktorá od 18. jul. 1861 do 16. febr. 1864. stav 9. protestantských najväčších kolegií (akademii a gymnásii) anglických vyšetrovala. Komisia tato úlohu svoju svedomite vyplnila: 127 sedení držala, 130 svedkov vyslúchala, a každé kolegíum osobne navštívila. Na sústavu vyučovania v menovaných ústavoch zpravodanie onej komisie nevyslovuje svoju spokojnosť; tak k. pr. v kolegii Etonskej u Windsoru teprv od r. 1851 počtoveda sa prednáša. Konečne radi prijatie sústavy, jakej sa naše, a menovite jezuitské gymnásia držia.

Švajčiarsko.
V Ženeve k oslaveniu 300 letej pamiatky umretia Kalvina chcú postaviť velikú sochu. Katolíci teda, ktorí polovicu obyvateľstva Ženevy činia,nechcú byť tým zahambení: horlivý farár Mermillod v jednom zhromaždení urobil návrh, že keď protestantí,ktorí sochy svätých zavrhujú, svojemu reformátorovi - zbožňujúc ho - sochu položiť sa snažia, katolící nesmú byť chladnými divákmi, lež tiež že zbierkami dobrovoľnými velíkému biskupovi Ženevskému, Adhamarovi Fabri, ba čo ešte slušnejšie, sv. Františkovi Saleskému sochu vzbudujú, ktorý väčším právom podobnú pamiatku zasluhuje.
Dánsko.
Asi pred 14 dňami vybrali sa dve milosrdné sestry do Vyborgu, aby v tamojšiej nemocnici obsluhu nemocných vojakov prevzali. Potom, ako pruské vojsko túto stanicu opustilo, viac neprenesiteľných nemocných muselo zostať vo Výborgu; s ktorými nasledovne zostali aj dve spomenuté milosrdné sestry. A tieto teda - dľa „Kreuzm“ od dánskej luze, keď sa od obedu do nemocnice vracali kamením prenasledované boli. Či túto odmenu zaslúžíli za to, že pres niekolko týždňov poranených Dánuv v nemocnici opatrovali?

Oznam o „Vojtechovi“

Priam teraz sme dostali povolenie od výs. kráľ miestodržíteľstva, Katolícke Noviny pre obecný ľud, pod menom „Vojtech“samostatne a od Cyrilo-Metoda oddelene vydávať, spolu tiež i nové potvrdenie dosavadních našich listov „Cyrila a Metoda“ a„Slovesnosti“, ako samostatných; pri čom sme výslovne kroz výs. kr. uhorskú Kancelariu vyňate zpod zákona musieť ako redaktor bývať alebo na miesto seba druhého ustanoviť na mieste vydávania Novin v Skalici. Prvé číslo „Vojtecha“ na ukážku cieľom predplatenia rozpošleme čim skôr. Redakcia „Vojtecha“.