logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Časopis: Cyrill a Method, rok 1864, číslo 27


Obsah:



: Úvod a záver
Kňažiansky : Katolická cirkev a jej nepriatelia
Prel. Kňažiansky. : Premenenie Krista Pána
: Vestník cirkevný
: Zprávy
: Knižný Oznamovateľ.


Úvod a záver





Cyril a Metod
Časopis cirkevný

Predplatná cena celoročná: 4 zl. 50 kr. polročná:2 zl 25. kr. r.č. s poštovou dopravou. Predpláca sa u vydavateľa a redaktora Dr. Andreja Radlinského farára
kútského. Adresa je do Holíča (Uhry) via Gäding.Vychadza každých 8 dni na hárku.,


Číslo 27
V Skalici v stredu dňa 3 augusta 1864
Ročník XIV.


Odpovedný redaktor a vydavateľ Dr. Andrej Radlinský, spoluredaktor: Víliam Sasinek.
V Skalici, 1864. Tiskom Fr. X. Škarnicla synov




Katolická cirkev a jej nepriatelia

Kňažiansky


Ktože a veľactených pp. čítateľov tohto nášho drahého časopisu nemal príležitosť poznať záhubny a svevoľou jednotlivcov všetko zaplavujúci ráz roku 1848-ho? Odbojné a všetko positivne zničujuce zásady roku 1789-ho, ktoré sa behom času v náručí tajných spoločností vždy viac a viac vyvinovali, tu dosiahli najvyšší stupeň obľúbenosti: tu sa mali i platnými urobiť. Sloboda ích heslo; pod týmto menom ukryté rabstvo; známka to nezmazateľná l8-ho a 19-ho stoletia!
Nedivme sa teda, ked v tom istom roku i nad cirkevným majetkom, Rímskemu Otcovi svereným,vidíme sa rostierať šedú mrákavu - jakožto predchodkyňu čiernej hromoplnej búrky ktorá by nemala tak skoro utíchnuť! Veď len to zchádzalo tajným spoločnostiam k prevedeniu svojich zkazonosných snáh a zámerov.

Dobre oni vedeli a vedia,že niti na záhubu a prevrat Občianskeho a spoločenského poriadku ními už oddávna snované pri tuhšom stretnuti sa s cirkvou Tam kde ona v občianskom a ľudsko spoločenskom živote svoj vpliv platným robí, velmi ľahko puknúť a ich snahy na zmar výjsť môžu; z druhej strany ale boli a sú toho pevného presvedčenia, že podkopú-li dôstoj.cirkve jak ohľadom jej štáto-spoločenského postavenia v Europe, tak i ohľadom jej vplivu na ľudskú veriacu myseľ, vtedy nenájdu žiadne prekážky v svojich ďaleko siahajúcich pre ľudské spoločenstvo zkazonosných zámeroch. A nemýlia sa! Padne-li dôstoj. cirkve v udanom dvojom ohľade: padnú i ľudsko-spoločenské pomery a cesta k prevratom je prekliesnená, chodník k neomylnej všeobecnej zkaze nastúpeny! Tak vec pochopujú oni,tak ju pochopujeme my, tak ju pochopujú i všetky zdravé údy ľudského spoločenstva. Dostačuje tu poukázať na učencov protestantských: francúzskeho to Guizota, Merlina, Prestensé-a a iných.

Nápad teda na cirkevný štát má bez všetkej pochybnosti slúžiť za prostriedok Vedúci k dosiahnutiu menovaneho cieľa tajných spoločnosti v prvom ohľade.
Nemusíme sa veľmi namáhať,aby sme prišli k presvedčeniu,že veru onen nápad v hrôzy plnom r.1848 pôvod a začiatok svoj berie.Veď čo že mali znamenať udalosti onoho roku v Ríme.Snaď boli vplivom púhych národných snáh?Ťažko to veriť,kto kroky ich pôvodcov a zástavníkov falošnej slobodomyselnosti,ako i ich vysledky ostrejšiou pozornosťou sprevádza.Kde panuje protimluva,tam nevyzerá dobre s kostolným riadom;tam na uprimnosti úmyslov musíme nevyhnuteľne pochybovať. Nuž a čože nás učí o našom páde.V tom istom okamžení,v nemž poddaných cirkevnéhop štátu z domneleho otroctva vymohli,už ho hneď zapriahli do jarma,užijuc ich ako nástroj svojích súkromných chúťok.Kto tomu neverí,nech číta nestranného opisovateľa události o stavu vecí v Ríme po vyhláseni republiky.Len terorizmus ju mohol za najratší čas udržať.Nuž či je to baženie za bláho národa! Snaď ešte v jasnejšom svetle sa nám objaví jakovosť udaných události, keď obrátime svoj zrak na chovanie onoho streštenca,najfanatickejšieho to zástupca falošnej slobodomyselnosti na Garibaldiho. Ten istý človek, ktorý z jednej strany národnostným a slobodomyselným ideam natoľko holduje,že im k vôli samé dedictvo sv.Petra sa nezhrozil svätokrádežne zdvihnuť ruku:ten samy pri príležitosti svojho vystatovania sa v Londýne proti poriadným,právným národnostným snahám na druhej strane Europy sa ozývajucím odporne a rázne vyslovil,ba áno i svoje služby potlačiteľom ponúknul.Čo že už teda máme si myslieť o udalostiach rímských roku 1848-ho? Uznajme a nezaznajme stajnosť rímských odbojníkov zo slobodným murárstvom-a tajomstvo nie je viac tajomsvom.

Pozbaviť vyditeľnu hlavu katolickej cirkvi svetskej vlády,to je zrušiť dôstojnosť cirkvi ohľadom na jej štato-spoločenské postavenie v Europe,bola tá idéa,ktorej sa medzi inými i v búrkach rímských roku 1848-ho dal výraz že uskutočnenie sa ale na božom riadení a zakročení francúzkého národa stroskotalo. Bola sice na takýto spôsob donútena sa utiahnuť,ale len, aby tým raznejšie vystúpila.Pane Bože daj,aby ju ten istý výsledok ovenčil ako roku 1848-ho.A v pravde!Ten istý národ ktorý zrušil rímsku republiku a s ňou zámery nepriateľov cirkve roku 1848-ho,ten istý národ je teraz vyvoliný a povolaný od Všemohúceho ochraňovať to čo božská Prozretelnosť predvídac potrebu,časovými pomermi vynútenú,pre blaho cirkvi nariadila;ten istý národ povoláný je podať skvelý dôkaz platnosti výroku Kristovho:“Nec Portae Inferi Praevalebunt Edversus Eam“ Kto nam je v stave odoprieť dôveru v Najdobrotivejšieho tam kde on tak zjavné dôkazy svojho pôsobenia dáva.Lež nie toto jediné stanovisko prevrátnej stránky,kde sa jedná o nápady na cirkev.Musia si nepriatelia cirkve i z inšej stránky kliesniť cestu,aby sa k žiadanému vysledku dostali.Potrebné je im predovšetkým vzbudiť v národe náružlivosť,pomocou ktorých by ho potom tym ľahšie pre svoje názory upotrebovať a nadužiť mohli.

Vzbudenie náruživosti zase požaduje, aby vpliv cirkve, takýmto náruživostiam vzdorujúcej, na veriacu myseľ sa zničil, čo sa len podkopaním dôvery stať môže, dôvery onej, ktorú požíva cirkev zo strany svojich veriacich dietok. Lež aby táto dôvera k matke pomalý potratila korene: nadobro nepriateľom cirkve zo sŕdc dietok vykoreňovať vieru v pravdivosť slova božieho, jehožto varovkyňou je cirkev. Keď ale toto dočiahli - občiahli i svoj cieľ. Veď k čomu že sa nedá nadužiť človek bez viery a mravov?!

Podkopať teda dôveru k cirkvi, t. j. odstraniť a vyhubiť vpliv cirkve na veriacu myseľ, je ten druhý zámer nepriateľov cirkve, jemuž tak mnohé spisy sa doteraz venovali a i teraz sa venujú. Netreba ich menovať. Rozoznate ich na povrchnosti a žobrackej dotieravosti. Neobjavuje sa vnich presvedčenosť, dychtenie po pravde, lež blčí z nich pekelna zlosť a zámer, o náboženskej pravde pochybnosti vzbudiť, očividome. Často sa im dáva podoba romána, pekný a umelecký sloh, nie pre inšiu príčinu, lež aby toto všetko pozornosť čítateľovu zvábilo a natoľko spútalo,že by tento nemal času k odhaleniu protimluv a vedeckých nedostatkov toho,čím sa napaduje viera.Po takomto rozjímaní pochopime prečo slobodný murári pôvodcov takýchto spisov za údov svojej spoločnosti vyvoľuju.Tak sa to má i z najnovším spisovateľom! Uznajme stajnosť ídei takychto spysovateľov s ídeami slobodného murárstva a tajomstvo zhynie.V týchto dvoch osobnostiach ktorých si veľac.pp.čitatelia veľmi ľahko z obsahu tohto článku vyzrúbe,predstavuje sa nám množstvo protivníkov cirkve, ktorý sice kráčaju dvomi rozdielnymi cestami, ale len preto, aby svoj stejný a jeden cieľ!zničenie náboženstva a prevrátenie ľudsko-spoločenského poriadku tým istejšie občiahli. S týmto si stojí rímsko-katolícka Cirkev v najnovších časoch oproti. Bojuje proti tým, ktori sa nezhrozujú toho najohavnejšieho prosriedku k vyplneniu svojich snáh užiť: bojujú ale po jej boku a jej verní synovia,dávajú výraz zatracovaniu oných snáh, ktore by ľudské spoločenstvo do tak bezdnej prepasti uvrhli.Že tento boj so zahubou cirkve skončiť sa nemôže,je iste. „Si Deus nobiscum, quis centra nos ?“„Ecclesia habet sua tempora persequtionis quidem et pacis. Nam videtur deficere ut luna, sed non deficit. Obtenebrari quidem potest, ast deficere non potest.“ hovorí sv. Ambrož, a my s nim.

Ačkoľvek sme ale o pevnosti božej cirkve zplna presvedčení - pri tom všetkom nie je dôvera v onú pevnosť jedinou našou úlohou. Čo že urobí ešte i to útle dieťa, ked vidí nejakého lotra napadnúť svoju matku? Pri všetkej skrovnosti svojej sily zaženíe sa na napadateľa a jestli možno i uderí ho! Nuž a my ktorí rovné sily môžeme mať s napadateľmi sv. našej matky, nemáme pozdvihnúť našu učinlivosť k obrane slovom a skutkom? To je, čo Boh od nás žiada: to je, čo matke našej potešenia a vytrvalosti v tuhom boji dodá. Bojujme proti zásadám matku urážajúcim; uľavujme jej bôľ, nasledujúc príklad statných irských a anglických katolíkov, ktorí tak skvelý dôkaz oddanosti k cirkvi a jej vzájomnostiam len nedávno pri už spomenutej príležitosti podali.. Spoluučinkujme s Všemohúcim, ktorý utrápenej cirkvi toľkú potechu a zjavný dôkaz svojej ochrany vo vystavení katolíckej monarchie v Mexiku podal. Nezaznajme úlohu túto, prstom božím nám označenú! Veď jak je sladko umrieť za vlasť, hrudu to zeme aka že už sladkosť musí byť len aspoň pôsobiť za sv. cirkev - záloh to večného života! A keď takto katolícky veriaci svet k obrane matky do šíku sa postaví,čože potom nepriatelia???




Premenenie Krista Pána

Prel. Kňažiansky.


(6 aug.)(Matuš 17. 1. Marek 9. 1-13. Lukáš 9. 28-36).

K tomuto výjavu pojal Ježiš svojich najvernejších troch učeníkov na vrch. Ako sa pri krste Ježišovom nebe otvorilo a Duch Svätý naňho zostúpiac, vznášal sa nad nim, áno i prítomnosť Boha Otca hlasom na javo sa dala: tak i tu zase vidíme otvarať sa nebo, a celú božskú velebnosť na Ježiša zostupovať a na ňom spočívať. Hen bol svedkom jeho zvelebenia Jan Krstitel: tu Mojžiš,Eliaš a najdôvernejší jeho učeníci: Peter, Jakub a Ján. Toto zvelebenie Ježiša Krista ukazuje nám ho, jakožto večného jednorodeného Syna Božieho, plného milosti a pravdy. Božskému prírodenstvu náležala i božska velebnosť. Je síce celé jeho zjavenie na tejto zemi nič inšieho, nežli neprestajne otváranie sa neba, zostupovanie a spočívanie nadsvetovej božskej velebnosti na svete: lež pri tom všetkom zastieňuje a zacloňuje túto božskú velebu v Kristu - človek (človečenstvo).

Jeho Božstvo je zakryté človečenstvom, ktoré sťa nejaka chmára ukrýva slnce božstva, jehožto jasot sa deň tu i tu cez ňu vykrada. Tu i tu ale je chmára táto priezračnejšia mocou nebeskej jasnosti rozorvaná. Takáto teda doba nastala i pri premenení Kristovom. Tvár sa mu svietila sťa slnko, a šaty beleli sťa sneh. Na jeho tvári tomto prestole božej podobizne súsreďovala sa cela nebeská veleba, ktorá je tak nevyslovitelná, že nám k jej vyjadreniu ani ten najsilnejší výraz nedostačí. Ona mu zmenila obličaj v ligot slnka: ožiarila celú postavu natoľko, že i šaty najzovnútornejšie to čiastky jeho osobnosti - nad sňah zbeleli. V bielom všetko prenikajúcom étheru - v svetlom mori nebeskej žiary stál Kristus. Čo bol riekol Kristu Nathanaelovi: „Uvidíte nebesia otvorené a božích anjelov zchádzajúcich a vznášajúcich sa nad synom človeka “ to udialo sa tu a pri krste najdokonálejším spôsobom. Ako pri krste, tak i tu počuť hlas Boha Otca: „To je môj milý syn, v ktorom mám moju ľúbosť,“ s pridavkom: „Toho slúchajte“.Mesiašska hodnosť Kristova došla pri krste verejného potvrdenia. Svedkami toho boli: Boh Otec, ktorý-ač práve nevidený hlasom dal najavo svoju prítomnosť; zostupujúci na Krista a na ňom spočívajúci Duch Svätý, a Jan predchodca Mesiášov.

Tu pri premenení Kristovom sú pritomní Mojžiš, Eliáš a najsverenejší učeníci, Peter Jakub a Ján. Mojžiš - zákonodarca a Eliáš obnoviteľ a boži svedok zakona predstavujú prešlý čas starého zákona; že ale Kristus neprišiel zodvihnúť zákon, lež uskutočniť: žil ako Mojžiš, tak i Eliáš;v starom zákone nepretržite. Náhľadom starého zákona Eliáš neumrel, ba áno ponechany je, aby v deň Pána vydal svedoctvo. Jeho návrat čakajú židia v dobe Mesiašskej abo bezprosredne pred touto. Všetci proroci boli svedkami zákna, a nástojili na jeho vyplnenie nie dľa písmen(litier), lež dľa ducha. S vystúpením ale prorokov je spojené i hlásanie zákona,nakoľko tento svoju miestnú dočasnú a narodne ohraničenú tvárnosť presahuje alebo sa nakolko v budúcnosti udobňuje. Stojá teda proroci medzi prítomnosťou a budúcnosťou Mosaismu a uvádzajú jednu s druhou v suhlas : nakoľko totižto duch Mojžišovho ústrojenstva von z času starého zákona - nad novým sa vznášal.

Veď čo že je nový zákon, nežli uskutočniť : majúci duch alebo opravdivé a skutočné vysvetleie, cieľ a zamer starého zákona? V starom zákone udáva sa Eliáš, ako onen prorok, ktorý by mal za svedka Mesiášskej doby vystúpiť; predsa ale vystal jeho príchod, čo medzitým sám Kristus na Jána Krstiteľa pokazuje - jakožto na zjavivšieho sa Eliáša, posledného to spolu proroka, s ktorým sa celý rad prorokov zaviera a prorotvo zaniká. Tento isty Eliaš objavil sa tu na vrchu Tábor pri Kristu a pri jadre apoštolov spolu i s Mojžišom. Jaký-že už má význam tento výjav? Mojžiš predstavuje starý zákon; čo sa ale týka Eliáša: ten siaha, predstavuje vyplnenie zákona a jeho ducha spolu až za starý zákon: do nového zákona. On je ten jediný prorok, ktorý nezomrel: ktorého Boh ku zvestovaniu nového času ponechal. A čo že je vlastne ten nový čas? Je to predošlosť,,prítomnosť a budúcnosť alebo nakrátko: spln času, do ktorého sa prelial starý zákon: v ktorom žije nepretržite. Dľa ducha zákon (starý) neprestáva žiť: ba on začína ešte len v kresťanstve žiť alebo vlastne ožívať. I Eliáš, prstavujúc čas,v ňomž duch zákona do skutočnosti vstupuje, nezomiera lež s týmto časom sa obavuje, v ňom i ožíva. Jako duch zákona pred Kristom, tak i Eliáš len driemal; lež v tomto čase sa má prebudiť; že je ale, jako duch zákona, nadčasový: preto ani nevstupuje do doby Mesiašskej,ale len tam sa objavuje pri Mesiášovi, kde tento von z času vytržený, v étheru večnosti stojí, a kde sa otvárajú nebesia, velebou Krista ožiarujúce.

Mojžiš predstavuje predošlosť, starý zakon,jehožto duch je v Kristu prítomný a uskutočnený. Toto je Eliáš - a spolu svedok toho, čo sa s Kristom udialo na vrchu. Povážme už teraz odpoveď Kristovu, ktorú dal po svojom premenení z vrchu sa ubierajúcim učenníkom na otázku túto: Prečo hovoria zákoníci, že Eliaš skôr má prisť? „Eliáš sice príde skôr, a všetko v lepší stav uvedie; lež hovorim vám: už prišiel Eliaš, ačkolvek ho nepoznali, lež robili s ním, čo chceli.“Miesto, na ktoré sa zákonníci z ohľadu na návrat Eliášov odvolávajú, nachádza sa v IV-ej hlave 6. ver. Už v prvej hlave hovori Pán; „Nemám nijakej ľubosti vo vás a obeť vaších rúk je mi nepríjemná.Lež od východu až do západu slnka bude sa zvelebovať moje meno medzi pohanmi a na všetkých miestach ma sa môjmu menu kadiť a čistá obeť prinášať.Srov.hl.20 v.11.V štvrtej aj v poslednej hlave nachadzame opis veľkého súdného dňa,ktorý sa ma nad židmi vydržiavať.

Úplné zničenie a zhladenie všetkých bezbožníkov a zneuctiteľov Pána ma tu nastať a slnko spravedlnosti,sledované blahom,má sa tu objaviť.Ďalej stojí nasledovne: “Ejhľa pošlem vám proroka Eliaša skôr, než príde veľký a strašný ten deň Pána;On nech obráti srdcia otcov ku dietkam,a srdce dietok k otcom,aby som neprišiel a neporazil zem kliatbou.“Stým zaviera prorok svoje zvestovanie.Bezpochyby je tento výrok sv. písma Mesiašský:nahľadom židov ale mesiaš ešte neprišiel, ba ešte vždy sa od ních očakáva. Nedá sa zaznať, že s vystúpením Krista i súdny deň židom nastal, ktorý ale ešte i teraz nepretržene trvá: nužv a či sa zapovržení u Krista neuvrhli sami v kľatbu? Ale práve teto výjav oprávňuje k tomu očakávaniu, že ešte le príde súdný deň, v ňomž úplné a konečné riešenie nastane.

Židov úplné a konečné odsúdenie ešte len očakáva? Čo hlásateľ a zvestovateľ Mesiášskej ríše vystúpil Ján Krstiteľ, mluviac: „Čiňte pokanie; nablízku je nebeské kráľovstvo! Nehovorte: my máme Abraháma za otca; pravím vám totižto, že i z kameňov môže Boh vyvolať synov Abraháma. Už je priložená sekera ku koreňu stromu“ (Matúš III) Kristus ale hovorí: „Násilie trpí kráľovstvo nebezké odo dňov Jána Krstiteľa až doteraz, a len tí,ktorí si robia násilie, ho občiahnu.“ A kto-že vytvoril židov z ríše Mesiašskej. Nikto iný,ba ich pýcha a nadutosť,v nejžto účastenstvo na znovuzrodení a nasledovne i podiel na nebezskom kráľovstve nie za milosť,lež za svoju výsadu považovali.Rozúpomeňme sa len na podobenstvo o hostine, domovým oným pánom pristrojenej,na podobenstvo o marnotratnom synovi; uveďme si len v pameť čo povedal sv.Pavel v liste k rímanom XI.11.12.15.obzvl. XXIII.24.25.26.32.

Tu sa vyhlasuje osud židovstva! Odňalo sa kráľovstvo božské židom a prešlo k pohanom, následkom čoho sa i zväzok z Jehovom roztrhol.Sťa roztrátene božie dietky zbierali sa teraz pohania. Predtím len hostia a vytvorený zo zväzku Izraela z Jehovom cudzinci:domohli sa teraz občianského práva v novej božskej ríši. Ako na iných miestach sv. písma,tak i tu je prisľúbeny jeden ovčinec a jeden pastier(Jan X.26.XII.32.Ephez.II.14.15)Takýmto teda spôsobom táraju sa židia, vytvorení z nového zákona,zaslepní bludom a obľučený cudzosťou:a budu bludiť do toho času,dokiaľ sa ich dni, nedoplnia. Vtedy sa i Mesiáš dostaví: vtedy uvidia koho prebodli.

Že sa Eliáš neobjavil hneď pri prvom príchode Mesiáša, je dačo prirodzeného: veď sa na vyšspomenutom mieste za známku jeho príchodu udáva: že onen deň obráti srdce otcov k dietkam, a že nevyrečie na židov kliatbu. Nestalo sa ale takéto obrátenie pri príchode Kristovom: ba naopak; židia nie že by sa boli obrátili, lež ešte tým viacej zatvrdli v mysli natoľko, le Kristus bol prinútený nielen na farizeov, lež i na celý svoj národ to najstrašnejšie „beda“ vyriecť.

Vezmime len do povahy chovanie sa samého rodiska oproti Kristovi, a to, čo vypráva Ján v hl.8.38 Matuš XI.16.12.42-om verši. Práve protivu toho, čo prorok hore predpovedá, udáva Kristus, jakožto výsledok svojho vystúpenia (Matúš X. 21. 34. 35. 36.). Povedá Kristus i to: že sa dostaví Syn človeka skôr, než by jeho učeníci s israelskými mestami boli botoví, spolu zapovrhnutie židov dávajú najavo (Matúš VIII. 10.12.) Návrat Eliášov teda ešte čaka židov. Ale či on tenkrát nezaujme miesto v čase. Táto veľká svetopremena, kde počet pohanov je úplný, a kde sa židia do božskej ríše uvádzajú musí sa neomýlne menovať vypršaním a zakončením času, lebo s ňou sa začína posledná už do nebeskáho nadčasového života padajúca svetodoba. Posledná táto svetodoba je už tak rečeno odcudzená časnosti, nakoľko v nej už nastáva stav premenenia. Do tejto vstúpi Eliáš: v tejto bude predchodcom.

Týmto spôsobom sa dá najlepšie vyrovnať miesto to u Malachiáša, a výrok Ježiša Krista v odpovedi učeníkom danej obsažený:čim sa i všetky pri protivnom alebo inom predpokladaní povstať mohúce ťažkosti odstraňuju!!Nachádza sa tu na vrchu starý i nový zákon,prítomnosť a budúcnosť v svetle premenenia. Kristus je svetlo sveta, oné stredisko, slnko premenenia, od nehož všetky papršleky tak nazad do starého, ako napred do nového sveta svoju žiaru rozsievajú. Predošlosť predstavuje Mojžiš,predošlosť ale, nakoľko táto je v budúcnosti a sama nad sebou vznešená: Eliáš; budúcnosť predstavujú tí trajá učeníci. Týchto všetkých zahrňuje a obsahuje Kristus: veď on je to, čo jestvoval skôr, než bol Abrahám; on to, čo do celej budúcnosti siahal a ju zaplňoval. On je to prorokom Malachiášom predvidené a predpovedané slnko spravdlnosti, pod jehož krídlama Mojžiš, Eliáš a tí traja učeníci stojá a na jehož velebe účasť berú. Mojžíš nevošiel do zasľúbenej zeme,mu len z diaľky ukázanéj:lež tu ho vydíme v krajine večnéj z bničím zemským porovnania netrpiacej veleb!!

Stlpy novej ríše Ježišovej sú ti trajú učeníci čo medzitým Majžíš a Eliaš boli stlpami starého zákona. Peter bol muž skalopevnej viery: nuž veď on najsamprv uznal Krista za Syna Božieho; veď je na ňom založená i cirkev; jemu sú odovadané kľúče nebeského kráľovstva. Keď Kristus od mnohých svojich privržencov opustený, obrátiac sa k učeníkom riekol: „Či i vy ma chcete opustiť?“ Peter je to, ktorý v mene všetkých odpovedá: „Pane ku komu že máme isť? Ty máš slová večného života, a my veríme a uznávame, že si ty Syn Boží “ (Ján V. 68]. On jediný sa zdráha Kristom si dať nohy umývať. Na rozkaz Kristov vrhne sa do mora, aby len čím skôr k učiteľovi mohol sa dostať;pri jeho zajatí chopi sa meča; v turične sviatky po zostúpení Ducha Svätého ohlasuje pred običajom celého Jerusalema Krista jakožto Mesiáša. Ba i samo zapretie Krista poslúžilo len k prečisteniu a zosilneniu jeho rázu (charakteru).

Ján je učeník Kristom milovaný: pri poslednej večeri na jeho prsiach spočívajúci; jemuáto sa odhálili na ostrove Patme hlbiny budúcnosti, ním v prorockom duchu i v skutku napísané. Tychto učenikov spolu s Jakubom jakožto najdôvernejších srdca zverencov, pojímal Kristus sebou ku všetkým dôležitejšim udalostiam svojho života, za svedkov. Tak sa mala vec pri vzkrieseni Lazárovom a Jajrovej dcéry nie inak pri premeneni v slavnostnej onej dobe na vrchu olivovom pred utrpením, a naposledy i v smrteľných úzkostiach.




Vestník cirkevný


a) Dopisy

V Kremnici d. 28 jul.
Deň anjelského mládenca,sv. Alojsa, patróna mládeže vôbec a naších škôl obzvlášte s náležitou uročistosťou svätievame. Celá školná mládež jak škôl reálnych a gymnasiálnych, tak školy hlavnej a dievčat v sviatočnom ruchu sa v svojich školách zhromažďuje. Potom pol 8. hod. ubierajú sa školské prôvody do hlavného kostola, aby tam Pána Boha v jeho Svätých uctili a mu za jeho milosti, na orodovanie sv. Alojša udelené, vrúcne ďakovali. Toho r. veľku sv. omšu spievanú slúžil vlb. p. katecheta školy hlavnej.Pred pozdvihovauím spievano: „Zde leži pred tvú velebnosti“ ( pier liegt vor beiner Majestät) a po pozdvihovaní „Velký Bože ťa chválime“. Po ukončených službach Božích vrátila sa mládež do svojich škôl, kde boli úročítosti tejto primerané exhorty; potom celý deň tento, ako veľkosviatočný, školy svätili.

Keď som tu pripomenul školy gymnazialne, uznávam pri tejto príležitosti za potrebné zdeliť: ako sa pravdivá vec s týmito školami u nás má...Jako v č. 37 Cyr. a Met.“ r. m. zdeleno, na sem došlú telegrafickú zprávu boli otvorené hned spočiatkom školného roku v kláštore františkánskom dve gymnasiálne triedy, do ktorých sa početná mládež zapísať dala. Za prozatymných učiteľov vyvolila tunajšia slavná obec do 2. triedy vel. pátra Aloiza rádu sv.Františka, a do triedy prvej p. Jána Valló, učiteľa školy hlavnej.

Keď sa v školách týchto úplné vyučovanie už bolo započalo, prišlo o nekoľko dní neskôr na riaditeľstvo tunajšiej kr. školy reálnej od vys. rady kráľovskej nariadenie, aby sa na tejže reálke aj latinská reč ako riadny povinovatý predmet pre tých žiakov prednášala,ktori by po ukončených troch triedach reálnych do nižších tried gymnasiálnych prestúpiť chceli. Za učiteľa reči latinskej na školách reálnych ustanovila vys.rada kráľ. provisorného direktora Školy tejŠe vlb. pána Štefana Richtera pre žiakov zo Škôl reálnych do gymnásium prejsť chcejúcich nasledujúce výhody udelila:
1.) Žiak latinskú reč sa učiaci a do Gymnásium prejsť chcejúci potrebuje sa len tie predmety učiť, ktoré sa aj v gymnásíum prednášajú. 2.) Je uznaný za verejného žiaka gymnazialného a nepotrebuje ísť na ine gymnázium pol alebo celoročné skúšky skladať a predpísané texty za ne platiť, poneváč skúšky jeho semestrálne na zdejšiej reálke sú za verejné a štátoplatné vyhlásené a po 3.) dostane verejne štatoplatné školné vysvedčenie, mocou ktorého na každom gymnáziume do vyššej triedy prijatým byť musí. P. Richterovi mala slavná obec mestská za vyučovanie reči latinskej do jeho platu ešte „300 zl. r. č. ročne doložiť.

Pri otvorení spomenutých tried gymnaziálnyeh nevyslovná radosť v celom meste sa javila a nadovšetko srdcia rodičov, synkov majúcich, naplnila, poneváč to každý nás obyvateľ túžobne očakával; lež ku koncu prvého polroka, keď už aj pp. učitelia gymnáziuma štiavnického ku skúškam pozvaní boli, prišlo od vyššieho miesta pismo týmto triedam nepriaznivé, následkom ktorého ony aj rozpustené byť mali; lež naša slávná obec ktorá mnohé a veľké obety na udržanie škôl nesie, ako toho skvelé príklady máme, na svojom mieste náležite kroky učiniť nezameškala. Odbavovali sa aj polročne pravda, že len súkromné skúšky v prítomnosti vys. Dôst. p. opáta, farára zdejšieho, pánov magistralnych, deputovunych našej mestskej školnej komisie a slavnej obce a iných čestnejších. Skúšky dopadlo k úplnej spokojnosti všetkých. Bohužiaľ! že oni nie sú la verejné a platné uznane. Na to 6. marca v záležitosti gymnázia od sl. obce tak vrelo žiadaného,vyl. p. opát a hlavny škôldozorca Jozef Barton,mesto naše navštívil a kde sa zdržal do 9. marca. Hned po svojom príchode, zvolal celý magistrát a mestskú radu na mestský dom; tu mu slavná rada pekne predniesla, že celé mesto len gymnázium žiadá. P. hl. škôl-dozorca láskavo prisľúbil,že želanie toto slávnej obce dľa svojej možnosti u kráľ.rady podporovať bude; pritom neopomenul aj svoj nadhľad zdeliť: aby, keď školy reálne v Kremnici z vážných príčin rušene byť nemôžu, mesto o šesť triedové gymnázium prosilo a tak s realnou školou spojila, sčoho by sa dvojakého cieľa dosiahlo; lež to ešte 1,600 zl.r. č. každoročne požaduje. Vyhotovil sa tiež plan,dľa ktorého sa aj slovenská reč vo všetkých triedach vo dvoch hodinách týždenne, nie síce jak obligatny predmet pre všetkých žiakov, výlučne len pre tých, ktorých rodičia slovenský to chcú, prednášať môže. Zdaliž mestská obec každoročne tých 1,600 zl. doplácať sa podvolila, není mi ešte vedome; to ale je pravda,že sl. obec naša všetko milerada a velkodušne pre školu činí, čo jej sily neprevyšuje, a tak iste aj to učini,jestli jej to sily dopustia.

D. 7. marca Jeho Vys. Dôustojnosť sám v prítomnosti mnoho svedkov v spomenutých triedach gymnazíálnych držal skúšky a svoju spokojnosť vysloviť ráčil. Teraz mesto poslalo prosebný dotaz: či bude môct na budúci rok aj tretiu triedu otvoriť? na čo ale este žiadnej odpovede nedošlo. A tak ako vidieť, zaležitosť našeho gymnázia ešte riešená není. Či budeme mať gymnázium reálne, či samostatné,verejné alebo súkromné ? budúcnosť ukáže. Za učiteľov majú byť vyvolený vv. oo. Františkáni; k čomu aj prev. p. provinciál privolil. Ku koncu ešte podotknúť musim, že 4-ho novombra roku minulého sme dostali prísny rozkaz: aby sa na hlavnej a dievčenskej škole v prvej a druhej triede nemecké deti v nemeckej, a slovenské v slovenskej reči vyučovali. V 3. a 4. triede zas je slovenska reč ako obligatny predmet pre všetkých žiakov, bez výnimky, čo sa aj verne plni. Joz. Horňáček.

Pešť
Nedávno cirkevný časopis „Religio“ predložil Obecenstvu smutný stav katolíckeho života v Pešti,a hovori : že už teraz predmet tento náleží medzi úzkostlivé starosti biskupské; neskôr ale, jestli smutným terajšim okolnostiam odpomoženo nebude, náležať bude medzi úzkostlívé starosti všetkých biskupov. Sťažuje sa na malý počet kostolov a klaštorov; lebo tuna len vv. oo. Serviti a Františkáni kláštor majú, ponevač Karmelitov pred niekoľko rokmi magistrát vyhnal, preto že neznali maďarsky. Sťažuje sa i na veľký počet veriacich (20-30,000), pod jedným farárom stojacich, ako aj na predmestiach bez fary a kostola.

Ovšem len smutnú budúcnosť z tohto nedostatku očakavať máme, a to zvlášte z ohľadu našich Slovákov; na čo i Jeho Excelencia p. Štefan Moyses, biskup banskobystrický vo svojom veru starostlivom liste pastierskom svoje duchovenstvo upozornil. Hľa v Budíne,kde nedavno silou mocou madarskě služby božie zaprovadíť chceli pre tamejšie obyvateľstvo, Ktoré je zvečšia nemecké, srbské a slovenské, neni ktoby sa o duchovný pokrm chudobných Slovákov zaujal!Nikde v chráme Slovák ani slovíčka vo svojom jazyku neslyší,a jestli sa k slovenskému spovedníkovi dostane za neobyčajnú milosť si to považovať musí. V Pešti sice u vv.oo. Františkánov je slovenska kázeň, avšak - ponevač:tam nemecka i maďarska kázeň okrem sv. omší je na krátky čas a hodinu, chudobnému Slovákovi neprihodnú,je obmedzená.

V predmesti sv. Jozefa s nemalou horlivosťou sa slovenska kazeň a bohoslužba pestuje;lebo, ako znamo, pred pár rokmi i tato tliaca iskrička mala byť udusena. Čo ale povedal o predmesti sv.Terezie! Nad stavom tamojších, zvlášte vo fabrikách svoj pot vylievajúcich Slovákov ubohých len kvíliť, nie ale hovoriť sa dá! Nič by tuna tak potrebného nebolo ako katechetické odpoludňajšie kázne slovenské, ako to tam v Prešporku Slováci krvopotne si vymohli. Na taký spôsob služobný ľud slovenský po poludní ma k tomu spôsobnejší čas, a prosriedkom týmto by mnohý od krčmy a mnohých osidiel satanášových ochránení boli. Darmo je: jeli nam katolictvo a mravnosť, nie ale politika a národnosť na srdci, platnosť: svoju dosiahnuť musia tie sväté slova: „Docede omnes gentes.“ Jako si bude vyššia vrstva ľudu náboženstvo ceniť, keď vidi, že nižšia vrstva v ohľade tomto nedosahuje pozornosť tých, ktorý theoretice len potreby náboženské hlásajú? Ujmite sa každej vrstvy ľudu, a znajte, že tak každá vrstva pride practice k poznaniu potreby náboženstva.

Marianky (Mariathal).
Už 18. nov. 1863. priniesla „W. K. Z.“ zprávu o nákresoch p. Liperta staviteľa viedenského, ktoré sa týkajú chrámu bl. P. Márie na vôbec známom milostivom mieste Marianok; čili Maríathalu. Chrám tento jehož dejopis nezadlho svetlo uvidieť má v gotickom slohu od Ludvika I. kr.uh. vystavený a Paulinom odovzdaný bol. Pod Leopoldom I. i tento goticko-slohový chrám ten istý osud, ako iné podobné starožitné diela, podstúpil natoľko,že v ňom nevidieť ani stopy predošlého umelstva. V. p. Jozef Geiger, tehdajší v horlivosti neunavený farár tamojší, učinil aj kroky k obnoveniu chrámu, ctiteľom Marianským tak vzácneho, a práca tato p. Lippertovi zverená byť mala. Bohužiaľ! spomenutý v. p. farár medzi starosťami týmito dokonal beh mladého života svojeho; čim aj do záležitosti tejto nemala prestávka vkročila. Horlivého ducha oného však zdedil i v. p. Jozef Talčik, terajší farar tamojši, a dňom i nocou na tom pracuje, aby obnovenie chrámu, a to dľa nákresu pána Lipperta, primerne to vznešenosti miesta, žiadaného cieľa dosiahlo. Pravda, že takéto dokonalé obnovenie chrámu asi na 20,000 zl. výjde, a žriedla vydatné ešte pri rukách nie sú; medzitým Boh všemohúci už niektorých dobrodincov a podporovateľov povzbudil, ktorých vznešené mená ešte zamlčam, a je nádej, že sa ich počet rozmnoží, aby nadej ctitelov marianskýeh nebola zahambena? Ano, neškodilo by, keby aj krajina zaujala sa za prevedenie obnovy tejto vznešenej starožitnosti svojej !




Zprávy


b)Zprávy
Vodňany(v Čechách)
Nedávno tuna pokrstený je jeden pohan, rodák z Mozambique, ktorý ako otrok od jednoho vlastníka panorámy kúpený u tohto slúžil. Zná len angličtinu, a tak sviatosť krstu udeľoval mu p.Babič, ktorý priam prihodne do svojej otčiny z misíe sa navrátil. „Vlksfr“
Morava.
Výbor „Matice Velehradskej“ uložil istinu 10,000 zl. r. č. k tomu cieľu, aby, z úrokov plateno bolo druhému kaplánovi na Velehrade 250 zl.;prilepšeno farárovi 200 zl.; podobne tiež prvému kaplánovi 50 zl. (BL)
Mariazeli.
S r. 1864. uplynie 500 rokov od tej doby, čo Ludvik I. kráľ uhorský r. 1363 po svojej prvej válke s Turkom z vďaku za šťastné víťazstvo gotický kostol s vežou nad vtedy už jestvujúcou milostnou kaplnkou v Mariazeli vystaviť dal, a ten obraz,ktorý on vždy pri sebe nosil, na znak svojej dôvery k Rodičke Božej tu obetoval. Tento obraz bol neskôr v pokladníckej kaplnke vystavený, pre čo aj názov pokladnickeho obrazu dostal. Pamiatka tohoto 5OO-ročná teda slavnostným jubileum bola dňa 28. júna popoludní otvorená a trvať bude do 28. sept. Odpustky od sv. Otca k tejto slavnosti udelené, boli dňa 26. Júna ohlásené.
Viedeň.
O cisárskom dare pre sv. Otca priniesla „Schn. Post.“ nasledujúcu zprávu: vrchná väzbo-doska pre „Missále Romanum“, ktoré od Jeho Veličestva pre sv. Otca určené je, priam v dielni p. Karola Girardet dohotovená je. Táto väzba, dielo to dvoročnej usilovností, na červeno-hodvabnej púde má vobec drahé okutia a ozdoby, z čiastky zeleno, modro a čierno emaillirované zlaté broncy dľa nákresu p. Nulla. Veniec z révového lísta a zbožového klasia veľmi umele zhotovený otáča sriedny štít, na ňomż sa nachodi obraz slávou otočeného Ježiša Krista a Petra; hore a dolu tie slová: „Tu es Petrus“ atd. V uhloch podobenstvá štyroch evanjelistov atd. Je to práca, s akou priemysel Viedne sa iste vyznačil.
Bavorsko.
Farský kostol v Ottingu neďaleko Fraunsteinu slávil toho roku v máji svoje 1100 leté jubileum. Začiatky jeho padaju medzi prvotiny kresťanstva v Bavorsku, do r. 764. Vystavený bol od Gunthara grofa v Chiengam a jeho manželký Hadeburg r.767 ale skze sv. Virgiliusa,biskupa solnohradského, na sv.Štefana na 1.mučeníka bol vystavený. Zo slávením tohto jubilea bola aj misia pre ľud spojena. Začalo sa slávenie toto zo svätodušným hodom a trvalo cez celé osmidnie.Z blízka a z ďaleka prichádzali sprievody nábožných.Sv. Otec zvláštnym breve na čas tohto jubilea z pokladov cirkvi udelil odpustky plnomocné. K.B. a L.
Poľsko
Biskup z Przemysla,ako nedávno biskup Galecký vyslal na duchovenstvo pastierský list, v ktorom im výstrahu dáva pred zhubnými jazykmi strany revolucionárnej. Volksf
Itália
V turinskej komore dňa 2.júna učineny je nasledujúci návrh: žiaden biskup, ktorý bez vedomia kráľa svoje biskupstvo opustil, nesmie mať žiadneho vplivu na správu tohože biskupstva; dôchodky biskupstvi vtekať majú do Štátnej pokladnice; výbor z troch biskupov od kráľa ustanovený zaplňovať bude upráznené biskupstvá generálnymi vikármi, ktori však len po obsiahnutom kráľovskom placet do učinkovania svojho zaviazať sa smú; títo generálni vikári zo svetského alebo vyzdvibnuteho reholného duchovenstva vyberani nesmú mať rodisko a statky svoje v tom biskupstve, na ktoré sa vymenujú, a v hlavnom meste tohože biskupstva prebývať musia; hlavná úloha takých generálnych vikárov bude, pracovať proti prekážkam jednoty italskej a jej slobodných ustanovení. Všetci terajší generálni vikari, ktori nedostanú kráľovské placet sú zloženi a úrad svoj zastávať nesmú. Oný výbor troch biskupov jednať bude o záležitostiach, ktoré dosiaľ k rímskej kurii náležali. Všetky podpisy a zbierky k náboženskému cieľu sú zakázané. Prestúpenie tohto zakona bude žalarom 4-10 mesačným a 100-1000 lirami trestané. Plat generálnych vikárov nemá byť niže 2000, a tiež nie vyše 3000 lir (800-1200.).

Itália.
Tuná jeden bezbožný zákon ide za druhým. Minister vojny predložil návrh: aby cirkevní chovanci(klerici) napozatým ztratili výsadu oslobodenia od stavu vojenského. Jestli komora i tento návrh zákonom urobí,beda! Dľa „Oserv Lombardo“ dňa 30. mája,od turinskej vlády 40 odsúdených na galeery zo žaliarov Naria, Jakyn, Forte Urbano a St. Leo odvedeno boloaž na hranice pápežského terajšieho štátu, kde na slobodu prepustení boli. Stalo sa to bezpochyby dľa tej zásady, ktorú nedávno Nigra, piemontský vyslanec v Paríži vyslovil: „My, s pápežom máme vojnu, a tak máme právo použiť kdejakej zbrane proti nemu.
Rím.
Že stav sv. Otca pre nedužnú nohu jeho neni nebezpečný, chce to „France“ dokazovať tým, že neduh ten je neduh rodu. Otec Pia IX tiež na to trpel a dosiahol vek 92 letý, brat ale navzdor tomuže neduhu vek 86 ročný; kdežto sv. Otec len 13. júnia svoj 72-letý vek dokonál.
Anglicko.
Jeden katedrálny kostol vysviacaný bol dňa 28 apr. v Northamptone, a iný kostol dňa 3.mája v Thurman-gren pri Londýne. Pri oboch slávnostiach kardinál Vísemann rečnil:tam, proti Renanovi tuná o slavnom Garibaldiho vítani v Anglicku. Roku
1820 v Northamptone bol len jeden jediný katolícky kňaz, asv. mšu ako misionár len v súkromnom dome vykonával, áno konečne i z mesta vyhnaný bol. Roku 1823 iný kňaz ta poslaný nenašiel katolika, ktorý by mu bol dal prístrešie; neztratil však ducha, a už roku 1825 bol v stave postaviť kaplu. Ked r. 1840 Northampton stalo sa sídlom apoštolského vikára ,vedľa tejže kaplekostol vystavený bol. Mgsr. Amhorst od r. 1858 biskup Norihampsky pečoval o vystavenie spomenutého stolného chrámu, ku kterému r.1862 základný kameň položený bol. Slavnému vysviacaniu prítomný boli:1.kardinál,7. Biskupov,2. Rímski preláti,asi 60. Kňazov zo svetského a reholného duchovenstva. Toľký pokrok za 40 rokov! Pri vysviacani kostola v Turham-Gren medzi iným kard. Viseman povedal tieto výborné slova: „Oni (anglikanski arci-a biskupi) rukou tohoto (Garibaldiho) stiskli tou istou rukou ktorá výrok proti slobodomyselnému angl. bisk.Colesovi a proti rationalozmu Essays a Revievs podpísali. Takíti biskupi stratili právo k tomu,aby za pastierov stáda svojho považovaný boli. Volksf
Malta.
Dľa „Monde“ Garibaldi na strove Malta nenašiel takej úcty, ako v Anglicku. Tých par protestantov a Maeonov ostrovu ovšem ehcelo mu nejaku slávnosť pripraviť, lež odpor statočnýeh ľudí bol toľký, že anglický gnverner prinúteným sa by citil svojho hosťa ako nejakého väzňa vnútri svojho paláca držal. Keď Garibaldi odcestovať chcel ,žiaden italianský katolícky vozka (kočiš), bars za jakú cenu nedal sa naviesť k tomu, aby „ercomunicanta“ ako tam Garibaldiho menuju, k prístavu odviezol, tak že sám guverner na vlastnom voze musel ho dať odviesť. I samu hodinu jeho odjezdu museli ukrývať, aby svojeho„hrdinu“ nemuseli ukázať. Len na anglickej lodi pár Garibaldianov a Angličania mohli sa bezpečne koriť onej modle revolucionárnej.


Rozličnosti.
Ako slyšať, knieža Cousa zamýšľa založiť ritiersky rád pod menom „romanská hviezda.“ V New-Yorku v jednom zhromaždení držal kazateľ reč o dobročinnosti. Zdalo sa, že reč hlboký dojem na obecenslvo činí. Na konci reči kazateľ dal klobúk svoj do obehu medzi obecenstvo, s tým úmyslom,aby dobročinné dary nazbieral. Ked klobuk už ces celý kostol pokoloval a ku kazaleľovi nazpäť prišiel, prišiel až do dna prázdny! Obratil ho ted dnom hore,aby sa každý presvedčil o jeho vacuum, a s vrúcnym srdcom zvolal: „Ďakujem tebe o,Bože! že môj klobúk nazpãť prišiel; kdežto on v rukách takeho obecenstva bol.“




Knižný Oznamovateľ.


4.) Manuale ordinandorum. Liber on ordinandis solum sed et ordinatis, praesertim sacerdutibus utilissimus. Ed. Ratisb. prima. Ratísb. Manz. 1862, XI et 588 pp. 12-ho 27 sgr.„Výborná staršia, vo Francúzsku už po dvanásty raz vydaná kniha leží pred nami v krajšiej podobe a nájde istotne aj medzi slovenským kresťanstvom mnohých priatelov. Liturgioko-rubricistícka čiastka je rozšírená a opatrne dla rimského obradu vypravaná. Milo poučneho nachodi sa mnoho i k povzbudeniu a sväteniu kňaza. Tlač,vystrojenie a cena chválu zasluhuju.

5.Geschichte der 18. Jahrhunderts v. A. F.Groher. Nacht del Tode des Vertfassers herausgegeben von Dr. J. B. Weisz. I. Band. Shauffhausen. Hurter. 1862. Dejiny 18-ho stoletia str. 595.8.-o. I.tol. 22. sgr.
„Gforer dielo toto neurčil pre verejnsť; vôbec nepisal zo žriedel čerpaný dejepis 18 stoletia, ale len prednášky o ňom; tieto prednášky vydal Dr. Weisz a zabudnul všeličo potrebné poznamenať i zviedol obecenstvo. Gfrorer po troch rokoch len ešte vstúpil do kat.cirkve, a preto nemáme dielo kat. pred sebou; naopak katolicismus na nejednom mieste je pomešne napadnutý. Dr. Weisz prehrešil sa náramne proti zvečnelému a my vystríhame slov. obecenstvo pred týmto po smrti spisovateľovej vydaným spisom. Poludníčan.


-------------------
Spolupracovníctvo- P. Poludničan, ktorý neunavne dopisuje do Cyrila ,následkom uverejneného v č. 25. Programu, prihlásil sa za stalého spolupracovnika. On totižto berie na seba: a) punkt Vll. „Bibliographie,“ nakoľko sa týče zahraničnej literatury neslovanskej, v ktorej systhematične pokračovať hodlá; posudzovanie slovensko-českých diel; vôbec čo sa týče tohto celého punktn VII-ho berie ho na seba ohladu zahraničného knihkupectva spolu s p.G.C.Z.ale ohľadom, slovanského, ktori posudzovanie cirkevných slovanských spisov ochotnosťou prijima na seba;c)Z punktu II. berie na seba: spev a hudbu kostolnu, posvätnú poesiu; d) a punktu V. berie, kým bude vo Viedni na seba dopisovateľského z Viedne pod menom „Janko Pravdomil,“ ako dosiaľ. e) Z punktu II. sľubuje pracovať o predmetoch pod literou d) obsažených, avšak menovite a riadne o „pohyboch kat. vieroživota a kresť. filosofie; f) podobne do čísla I. príspievať bude. Okrem týchto, prijali na seba stále spolupracovníctvo mnohí známi katol. výtečni i slovenski; avšak prosíme jak týchto, tak i tých, ktori do kola riadných spolupracovníkov vstúpia: by nam láskavo udali: do ktorých odsekov Programu pracovať budú. My si všetko budeme registrovať, áno i v samom Cyrile uverejňovať: kto na jake predmety sa prihlasi, aby sme videli, nakoľko možno námi vystavený Program v živote uviesť,a aby sa aj iný pp. Spolupraeovnici pri voleni odsekov dľa toho riadiť vedeli. Jeden a ten istý odsek môže i viacej spolupracovníkov obrábať. Redakcia.

Oprava. V ostatnom čísle Cyríla Kniževnom Oznamovateľovi natllodí sa zo Salz. Kirch. Zitg-u prevzata chyba.Sebastian Brunnér nepreložil Lassera, lež sam vypracoval spis proti Renanovi. Brunner sa tam preto menuje v spojeni s Lasserom, ponevač tamtén vynika originalnosťou a satyryčnosťou svojou,tak vyníka medzi nemeckými obrancami života Ježiša Krista ako Lassere medzi francuzskými a preto nazvali Brunnera nemeckým Lasserom.
Osobný vestník. Najvyš. rozhodnutím J.c.k.ap. veličenstva vymenovaný je Henrík Szajbély, J. Em. Vikár v trnavskom okrese čestným biskupom vovodranským.