logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Časopis: Cyrill a Method, rok 1864, číslo 26


Obsah:



: Úvod a záver
Tritinov : Povážska pocta nápadníka Metodovho
Juraj Holček. f. o. : Novejšie dátky dohročinnosti
Tritinov : Vestník cirkevný.
: Z Oravy v juli.
: Zprávy.
: Verejná Pošta


Úvod a záver




CYRIL A METOD
Časopis cirkevný
Predplatná cena 4zl.50kr.polročná 2zl.25kr.r.č. s poštovou dopravou.Predpláca sa u vydavateľa a redaktora Dr.Andr. Radlinského farara kútskeho. Adresuje sa do Holíča(Uhry)via Goding.Vychádza každých 8 dni na hárku.

Číslo 26. V Skalici v útorok dňa 26 júla 1864 Ročník XIV



Odpovedný redaktor a vydavateľ Dr.Andrej Radlinský,spol.Víťazoslav Sasinek
V Skalici, 1864. Tiskom Fr. X. Škarnicla Sýnov




Povážska pocta nápadníka Metodovho

Tritinov


Časy sa menia a my v nich
Neni tomu dávno„že mestá a dediny slovenské s akousi žiarlivosťou sa predbiehali, aby prichádzajúceho k nim arcipastiera čím možno slávnejšie pozdravili a uvítali. V predstihoch týchto im vraj podávali starí Rimania, ktorí víťazne sprievody s takou ročitosťou vykonávali,že i sv.Augustin sebe žiadal vyťazovlavný Rím vydieť. Ako totižto hrdina rimanský uprosred prednesenej nakoristenej zbrane, a nasledujúcich pokorených bojovníkov na slavnostnom hintove vozených v ústreti prichádzajúcim nepočetným obyvateľstvom s radostným privolávaním na slávu vítaný, a na určenom mieste očakávajúcimi výtečníkami národa s jasotom venčený a chválami a ctou zasypávaný byval, tak sa doteraz pohyboval aj arcipastiersky sprievod po obcach našich; ktorý však velebou svojou všetky rimanské vítazoslávy prevyšoval. Kedykoľvek zaiste nastávala návšteva arcipastierska, všetko sa k cieľu tomu vynakladalo, čo človek s pomocou umenia vymyslieť a vytvoriť mohol. Rachotenie streľby, hľahol zvonov, ľúbozvuky hudby, umelé ohňostroje, banderia, slavnostný rad vozov sprievodných, zhluk shon mládeže, ako i celého sviatočne pristrojeného ľudu zriadená rozostavenosť, víťazoslavné brány, nočné pochody, presvity, kvetiny, čalúny, zástavy a nepočetné inšie rozmanitými výslanstvami tlumočené útvory bývali najmiernejšími výrazmi pocty k príchodu a k uvítaniu arcipastierov učinené.

Avšak koľkú zmenu v tomto pozorovať možno pri terajšom sprievode arcipastierskom po biskupii nitrianskej? Pravda, ľudia, dokiaľ ľudmi zostanú, vždy velikú váhu na okázalosť zovnútornú klásť budú. Skutočnosť zaiste učí, že pocta božia na mnohých miestach klesá preto, poneváč verejné služby božie s naležitou slávou vybavené nebývaju. Medzitým kto sa upamätá, s akou víťazoslávou ku katolictvu sa priznávajúci veľmoži a pohlavári nekatolíckého predstaveného cirkevného vloní po Považí vodili, a s akou neslýchanou okázalosťou, proti katolíckej Cirkvi, alebo oproti komukoľvek vystúpili: ten uzná, že posvätný starobyly obrad vítania apoštolskych panovníkov a arcipastierov je zneužitý. Keby patriční nekatolícki veriaci úlohu vítania spravca svojho duchovného sami boli previedli, len povinnosť svoju by boli vyplnili. Poneváč ale dielo toto pokonali nepovolaný a od patričnosti sprevádzaní katolíci, len dôslednosť v tom nachádzame, že na základe výslovnej žiadosti arcipastierskéj, upustilo sa od všetkých tých starobylých obyčajov, a len prísne cirkevné vítanky sa utrímali. A v skutku, keď aj v činu tomto nenachádzame západné „servus servorum Dei“ heslo, oproti onomu východnému „Episcopus Episcoporum“ vystavené, predsa spôsob ten vítania a uctenia arcipastierov za najvelebnejší považovať musíme.

Ako totižto povdačné dietky s radosťou bežia oproti dobrému z cesty domov sa navracujúcemu otcovi: tak na hlas posvätného zvona teraz na Považí všetko, či staré alebo mladé, či veľké alebo malé arcipastierovi svojemu v ústretie pospiecha, a na čele znamena spásy ľudskej pod patričnou zástavou určenú miestnosť zastupujúc, pod správou duchovného otca svojeho okresným dekanom predchádzaného arcipastiera očakáva, ktorý v skutku uprostred sviatočného zvuku všetkých zvonov s podvečerom ako anjel pokoja prichádza, a nepočetné množstvo na kolená padlých dietok apoštolským požehnaním pozdravuje, a zrovna k nočnému odpočinku do farského príbytku sa pobiera. A v tomto vlastne záleží slavnostno-cirkevné vítanie arcipastiera katolíckeho. Medzitým svitá, ľud sa hemží, a o 7-ej hodine počínaju sa s arcipastierskou svätou omšou a patričného farára rečou posvätné obrady birmovné,ktoré teprv okolo poludnia sa pokonávajú s opätovným biskupským požehnaním, a nasledujúcou asi záverečnou rečou.

„Birmovni Otcovia a Matky! Upozorňujem vás na tú povinnosť, ktorú ste straniva birmovných dietok vašich dnešní deň na seba vzali. Od včuľajška totižto povinní ste ich, nakoľko by to u nich zchádzalo, zvlášte v článkoch opravdivej viery Kristovej dôkladne poučiť a upevniť, ako tiež i na to pozornosť vašu obrátiť, aby oni milosti Ducha svätého, ktorú včul prijali, ho bojným, cnostlivým a mravným životom v sebe rozhojniť, a tak cestu k životu večnému sebe pripraviť sa usilovali; k čomu nech vám všetkým dopomáha Spasiteľ náš Ježiš Kristus. Amen.“

Oslovenie toto ač práve krátke, predsa všetkych patričných farárov miestnych akoukoľvek pomazanosťou preplnené reči do tône uvrhuje: poneváč ono pochádza z úst biskupských; zo studnice teda tej, ktorá má právo riadnej náuky, a ktorá od nikoho súdená byť nesmie, Na veľký,zaiste oslovenia tohto dojem uzavierať nádobno z toho úkazu, že akonáhle milovano-ctený arcipastier hlas svoj pozdvihuje, hned stáva sa utíšenie veliké, v ktorom každé srdce vpíja a do hlbín svojich ukladá v čistej spisovnej slovenčine dôrazne prednesené slová apoštolské. Spôsobom tymto pokonaním apoštolskej úlohy,hneď po temer výlučne duchovenskom obede, pod ktorým len zriedka, žiadným hlasom nesprevádzaná zdravica prednesená býva, prevelebný arcipastier složením do rúk dekanských určenej podpory pre chudobu okresnú, včerajšími radmi uctivých, avšak nie viac v radosti, ale v smútku ponorených dietok predchádza, a navzájom synovskej úcty apoštolsko-záverečné požehnanie im udeľujúc,lúči sa s jedným, a postupuje k druhému oddielu stáda Kristovho.

Dľa jednoduchého, avšak uprimného a velebného vzoru tohoto vítania arcipastierskeho pokračovalo sa od 30-o mája, v ktorom Jeho Osvietenosť najdôstojnejší p. biskup Augustín Roskoványi v raňajších hodinách vystúpiac z hradu svojho nitrianskeho, a vo Voderadoch poobedujúc, s večerom dorazil do Bošáce, kde 31-o 620. Birmovancom milosti Ducha Svätého udeliac, pokročil do Trenčína, kde 1-o júna 834. bojovníkov Kristových vo viere posilniac, zas prešiel za Váh do Nemšovej,kde 2-o júna 880. jednotlivcom sviatosť birmovania prislúžac, postúpil do Pruského, aby pokonajúc tu 3-o júna úlohu birmovky ďalej vo vznešenom diele svojom pokračoval tak: že jedným dňom prichádzajuc a druhým odchádzajuc celej biskupie birmovancov v Ilave, Košeci, Beluši, Púchove, Povážskom - Podhradí, Predmieri, Bitči, Rovnom,Vysokej,Turzovke,Čadci,Starých Bystriciach,Novom-Krasne, Novom meste nad Kysucou,Brodne, Varíne, Beléj,Žiline cez dva dni,v Rajci tiež dva dni,Novákoch, Bieliciach, Kolaroviciach,Bánovciach, Motešiciach,Bošanoch a konečne 3-o júna v Ireku žiadanými milosťami nebezkými oblaží;v ktorom dni keď medzitým 29-o júna na slávnosť sv. Petra a Pavla nádherný chrám Košecký slávnou konsekráciou službam božským zasvätil, zas do zámku svojho nitrianského sa navrátil.

Slávnostnou príležitosťou touto udávaju sa aj zvláštnosti, dľa ktorých miestami ako v Trenčíne nielen celá farnosť vystupuje o proti prichádzajucému“veľkému kňazovi“ale krom duchovenstva aj na čele osv.p. župana Ladislava Vietorisa stoličný úrad,mestský magistrat,c.k.posádka a rozmanité predstavenstvá osobne mu svoju úctu dokazuju.Nie menej pamätné je,že jestvujuce na gymnáziume trnčanskom tovarišstvo marianské v ornáte a zo všetkými insigniami,čili význakmi svojími ako i nepovolená a len vlastným vnuknutím hnutá Dolno-Sučianská banda na úprimných krýdlach úcty synovskej vznešenému arcipastierovi v ústreti prichádza. Najpamätnejšie je ale, že nápadník Metodov, 29-0 mája prevel. p. Jánom Nemčákom, farárom dolno-sučanským,pokrstene 18.ročnej z rodu israelského pochádzajúcej Márii Biermann, sviatosť birmovania, 50. ročným ale manželom nemšovským zlaté požehnanie manželské v Nemšovej udeliť ráčil.

Ostatne neličiac dôjem v ten, ktorým celé obecenstvo preniknuté bolo, keď 47. mužov z posádky trenčianskej zbraň svoju, a 42. väzňov v trestnici ilavskej putá svoje skladajúc, tamtí so svätým akýmsi žalom, títo ale následkom arcipastierskej zločinské srdcia pokorujúcej reči maďarskej s kajúcou slzu pomazanie a požehnanie apoštolské prijímali, omedzujeme sa len na výťah zdravice županom stoličným v Trenčíne prednesenej. Dľa prípitku tohto úcta k duchovenstvu v Uhrách, od ktorého, vraj, všetky temer verejné ústavy a školy pochádzaju, je tak veľká: že o shabaní statkov cirkevných u nás nikdy reči nebude. Na vzájom však žiadá tenže pohlavár, aby sa verejné ústavy,menovite sirotár Vurumov v Žiline, kde chovancov počet, vraj, na 35-40 klesnul, arcipastierskym okom sprevádzali žeby v skúpych časoch terajších ešte do nemilejších okolností neupadli.

Z toho všetkého uzavierať možno, s akou uprimnosťu sa vzdáva nelíčená a podlžná úcta najdôstojnejšiemu arcipastierovi, ktorý nás uprosred, predstavenstvo samým stoličným uznatých, neblahých a neprajných okolností, darom múdrosti a rozumu, darom rady a sily,darom umenia a pobožnosti,a darom bázne božej oblažuje!
Hľa! Namáhanie časov našich je zväčšia k zemským, hmotným veciam upútané. Záležitosti ľudské sa božským, zemské nebeským, chatrné vznešeným prednášajú. Avšak márnosť márnosti, povedál múdry Salamon. Boha všetko, čo k Bohu vedie, nad všetky veci sveta má byt vážené. Najvyššie toto dobro človeka len múdrosťou kresťanskou môže byť dostíhnuté. Dar ale múdrosti udeľuje Duch Sväty.

Poznávaním a zpytovaním tajomstva kresťanského náboženstva len chatrným počtom ľudia sa zaneprazňujú. Máme síce utešene chrámy a školy, ba aj nábožensko-mravnymi a poučujúcimi sa honosiť môžeme. Avšak, či je návšteva svätin naších uspokojujúca? Či sa vyučovanie školské úplne zodpovedným menovať môže. Na všetok pád ale koľko je tých šťastlivcov, ktorí pri častom alebo celkovitom zanedbávani ďalšiej náboženskej výchovy, pri nepočetnom zameškaní slyšania slova božieho, a pri nestydatom vplyve sveta na vieru, opravdivým pochopom o viero-nauke svätého náboženstva našeho honosiť sa môžu? A predsa, nakoľko sily ľudské dopúšťajú, pochop tento, rozum tento, mal by byť všeobecný, všetkým kresťanom jasný. Dostinutie povolania našeho závisí najviac od poznania viero-nauky. Koľkú teda potrebu nachádzame daru toho rozumu, ktorý práve v tej milosti pozostáva, dľa ktorej nanka svätého náboženstva našeho sa náležite objasňuje?!

Všetko, čo sa na svete deje, malo by k sláve Boha a k spáse pokolenia ľudského smerovať a slúžit. Vzťahom tohoto svedomitý kresťan často do rozpakov prichádza či má vykonať alebo upustiť od toho, čo pred seba berie. Neustálencom týmto je nevyhnutelne potrebný dar rady Ducha Svätého, ktorý pochybujúcim pravé svetlo vylieva. Už ale jak na nízkom stupni z ohľadu daru tohto zvlášte osvietenci, a oblažitelia časov našich stoja? Oni majú obyčajne pred očima len svoj vlastný zysk, a s nim snáď spojené blaho štátu, ale na žiaden spôsob slávu Boha a spásu ľudskú. Hrudou zemskou sa zaoberajúci bedári títo sú tym poľutovania hodnejší, že oni len zvláštnym pôsobením Ducha Svätého osvietení byť môžu, a teprv osvietení uspôsobení byť môžu k tomu, aby dar rady Ducha Svätého vzývať mohli.

V žiadnom čase nepanovala toľká chúlostivosť vo vyznávaní katolíckej viery, ako v terajšom osvietenom 19-om století. V zhromaždeniach parlamentárnych, v poradách meštanských, a zboroch spoločenských nikto sa neopovažuje za vieru svoju vystúpiť,trebarsky najhrúbšiou neverou a najzlostnejšími rúhaninami rozsrdený bol. Uprosred porážajúcich výjavov týchto nieto výhľadov, aby sa hanba a ohľady ľudské podložili, alebo práve,aby sa krv mučenícka za Krista cedila, jestli nám prepotrebny dr sily svojej Duch Svätý neudelí. Sebapoznie je pre každého človeka prepotrebné, neocenitelné dobro, a predca tak málo ľudí je, ktorí by seba samých znali. Najdôležitejšia úloha človeka je vyplnením povinosti svojich večné povolanie svoje dosiahnuť. Počet však tých, ktorí by citom zaviazanosti vedení s namáhaním cely obor povinnosti svojich poznávali, a v Bohu milom spôsobe ich pokonávali, je veľmi chatrný. Ľahostajnosť teda časov našich na ľudstvo dolieha, aby Ducha Svätého vzývalo o dár umenia; ktorý v tom záleží, žeby sme seba samých, svoje povinnosti, a spôsob, ktorým by sme povinnostiam týmto zadosť učiniť mohli, práve poznali.

Neni pochopu, ktorý by v rozhodnejšom a jednostrannejšom spôsobe bol pojatý, jako pochop pobožnosti a nábožnosti. Jedným platí len mnohočetná modlitba za pobožnosť, nemajúc pri tom ohľadu na ostatné povinnosti a zaviazanosti človeka.
Druhí len početné návštevy kostolov, zo zanedbaním druhých povinností, za pobožnosť vyznávajú.Tretím, pobožnosť je len prísne vyplnenie občianských povyností, so zanedbaním božích a úcty trojjediného Boha. Ostatným dielo lásky a milosrdenstva pobožuostou sluje. Medzitým pobožnosť je zo všetkýcb týchto, a z mnohých ešte druhých živlov slúčečená uprimnosť. Pobožnost je milosť,vždy k Bohu a jeho svätej službe láskou preniknuté srdce chovať. V tomto smysle vzatý dar je zvlášte vlažným časom našim potrebný,ktorý len Duch Svätý udeluje.

Blúznivosť, výstupky a hriechy človeka spravodlivý trest Boží nasleduje. Veriaci, ktorý pravým duchom kresťanským oduševnený je, len týchto trestov božích sa nestrachuje, ale jeho svätá bázeň zvlášte preto preniká, že hriechami svojimi v nemilosť Boha upada a jeho lásku otcovskú tratí.Táto zvláštna milosť nazýva sa darom bázne božej. Za našich časov, v ktorých nieto strachu pred trestom božím, tým menej ale pred zatratením jeho lásky, najzvrchovanejšia nutnosť volá: aby Duch Svätý zatriasol duše veriacích bázňou pred spravodlivym trestom, a nalial do nich ducha detinskej bázne, ktorá všetkej múdrosti a všetkého dobrého počiatkom je.

Slušno teda a dôstojno je, že nebetyčné Tatry ozývajú sa pvážskymi srdečnými a synovskými úctami a vítankami arcipastiera toho, ktorý práve v najsvrchovanejšom čase apoštolské ruky nad nami rozkláda a k nebesiam volá: Všemohúci večný Bože!ktorý si ráčil tychto služobníkov skrze vodu a Ducha Svätého znovuzrodiť, a všetký hriechy si im odpustil: pošli tvojho Ducha Svätého zo siedmími milosťami z neba dolu na ních.Ámen!Ducha múdrosti a rozumu.Ámen! Ducha rady a sily.Ámen!Ducha umenia a pobožnosti.Ámen! Naplň ich Duchom tvojej bázne;a poznáč ich milostivo znamením kríža Ježiša Krista,skrze tohože Ježiša Krista Pána našeho.Ámen!




Novejšie dátky dohročinnosti

Juraj Holček. f. o.


Novejšie dátky dohročinnosti nišieho Duchovenstva.

Slova tieto: Na čo sú statky kňazom? komunistom a materialistom páchnuce, ktorých zasadami terajši osvietený svet je až preveľmi presiaknutý, ozývajú sa často, nie len vo väčšich mestách, ale i vo vesniciach, poneváč chradne duch lásky k bližnému, zákon boži: „nepožiada ničoho,čo iného jest“ sa zapomina, a tak len sebectvo vopred vystupuje. Nebude tedy od cieľa v tomto cirkevnom časopise na túto cirkve sa týkajúcu námietku odpovedať. A sice na otázku: „Načo statky kňazom? odpoved je krátka: na to, aby s nimi dobre šafarili. Príklady takého vznešeného šafarenia by sa tu uviesť dali, ale poneváč priestor tohto časopisu to nedopúšta, odkazujeme pp. čitateľom na čítanie „Fasciculov Literárnych,“ktoré asi pred 24 rokami v Pešti vychádzali; tam,s obdivom si čitať môžu tie veľkodušné obety hodnostárov cirkevných, ktori oni na založenie všeučilišťa nateraz peštianského, na akadamie, gymnásia,sirotince, nemocnice, atd. učinili.

Ale že nie len hodnostári cirkevní zo svojich zbývajúcich dôchodkov blahodarné základiny porobili, lež že i nižšie duchovenstvo (clerus curatus) i zo svojeho tenšieho nadania v dobročinných skutkoch v pozadí nezostalo, ale že aj z malej hrivne dôkazy svojej obetovavosti na spasiteľný cieľ dalo, to sme dokázali i my v jednom dopise našom pod názvom:„Oporuka (testament)zrkadlo človeka „v časopise tomto asi pred desiatimi rokmi uverejnenom , podajúc výťahy z testamentov sice Imricha Štverteckého farára a dekana nekdy nádašského, ktorý 5000 zl.šajnových na založenie sviatku ružového *) poručil; Jána Szalava, farára smolnického, ktorý 12 000 šajnových a Jána Méheš; farára nekdy ripňanského, a ktorý 17,000 zl. šajnových na ciele sväté poručili. Teraz pomimo len spomenúc tieto už raz uverejnené zprávy, pospiecham ako odpoveď na otázku veľactenému obecenstvu podať najnovšie zprávy o žijúcich ešte mecénov z nižšieho duchovenstva obetovavosti šlachetnej by závistnikom statkov duchovných ku zahanbeniu, šľachetne ale zmýšlajúcim k nasledovaniu poslúžili.

Tak hodnoverne zdeľujeme, že dvojctihodný pán farár šuránsky Anton Kardhordó nedávno 6300 zl. v sriebre, jakožto zadkladinu na štipendia pre chudobných žiakov slavnej kapituli ostrihomskej v hotovosti zložil,aby napred nádejní mladíci z rodu jeho pochádzajúci, a v nedostastku týchto i iní, za života skrze neho, potom ale skrze slavnú kapitulu štipendiami z pochádzajúcich zo zloženej nim tamtej listiny úrokov nadelovani bývali.
Druhý zrejmý dôkaz obetovavosti duchovnej na otázku: „Načo sú statky kňazom ?“ podávame,najnovšie v tieto dni dokázanú dobročinnosť dvojctihodného pána Gabriela Paulík, farára tótmederského. Fara táto za nebožtika jeho predchodca, ktorého som osobne znal, a ktorý v biede a nedostatku život svoj skončil, len stredne nadaná bola: terajší ale pán farár si zýskal priazeň slavného patrona nebožtika grófa Károlyho, pod ktorým fara táto krásne vystavenéá a dôchodkami hojnejšími zaopatrená bola.

Slyšte včul o blahodarnom nakladaní týchto zlepšených farských dôchodkov, laskaví čitatelia? Počiatkom mája t. r. zachvútil panujúci tu škorbút zvlášte biednejšiu triedu obyvatelstva tótmederského ; uvedomená o tom slavná stolica nitrianska zaslala 20 zl. r. č: ku pomoci, ale quid hoc fuit inter tantos! počet nemocných vzrástal, najatá izba pre nemocných preplnená bola, tu veľkosrdečný duchovný pastier pán Gabriel Paulík, ktorý dve osoby zo zuriaceho ohňa s vlastným nebezpečenstvom života vytiahol, neľakol sa on aj nákazlivého škorbutu, lež vo fárnosti svojej dve izby na nemocnicu obrátil, 20 posteľmi opatril, v ktorých za dva mesiace 72 mužov a 32 žien opateru a pritulok našli, a to sice šťastlivý, ho z týchto 103 osôb ani jedna smrti v obeť nepadla, lež všetky, uzdravené pracujú a žehnajú dobrodinca svojho. Ale nebolo dosť len nemocných fedrovať, lež aj druhých hladom umorených a ku škorbutu náchylných od zkazy a nákazy ochrániť; tu bola potrebná záživnejšia potrava; i o tú sa čestne spomenutý otec duchovný postaral, poneváč mal, nuž aj dal: a na to sú hľa statky kňazom a síce veľkodušne, v hotovosti rozdal, ako je nám to hodnoverne povedome, 270 zl. r. č. a zo zbožia 230 meric, a sice chudobnejším s polovice zdarma, majetnejším ale bez úrokov. A na to sú hľa statky kňazom, aby v čas biedy ako anjeli prispeli ku pomoci trpiacemu človečenstvu;bo je to úloha jejich; sláva ale takým kňazom, ktorí úlohe tejto zodpovedajú, ako vyše udane spatrujeme.

*)Pod týmto nápisom budeme i napozatým podobné dátky uverejňovať: a preto prosíme vľct. pp. Dopisovateľov, by nám, každý dobročinný skutok kat. kňazov sdeliť ráčili.
red.
*) Roku 1837 založenej ružovej slávnosti v Nádaši pod bielou horou cieľ je: aby jedna panna, ktorá hlasovaním za najpoctivejšiu a najmravnejšiu v obci je uznaná, 100 zl. sr. bola obdarovaná, a krásnym vencom ovenčená.
Dop.




Vestník cirkevný.

Tritinov


a) Dopisy
Na trenčianskom Považí d. 17-ho júla
Tohto roku dňa 16-ho júna učiteľstvo hlavnej školy trenčianskej, v osobách pp. Jána Prágera 4-ej, Viktora Monyáka 3-ej, Josefa Kráľa 2-ej a Eugena Perichta 1-ej triedy vzývalo pod sv. mšou o 8-ej hodine vo farskom kostole Ducha Svätého; kde vynesením spolu vrúcej modlitby za Pia IX-o, práve v tom dni pred osemnástimi rokami na pápeža vyvýšeného, pobralo sa do 4-ej triedy školskej, kde o 9-ej hodine pod predsedníctvom dôst. p. Antona Klobuckýho, farára a dekana turňanského, a pri prítomnosti prev. p. lgnáca Pollenbergera, farára a dozorca miestneho, jako i velk. p.Josefa Gálíka meštanosty, pritom v. o. Imricha Gzápaya,direktora gymnasiálneho, a kurátov miestnych na základe námestníckeho vynesenia, dla ktorého, ked národních škôl učiteľstvo nemôže, aspon učitelstvo hlavnej školy k vydržiavaniu každoročných porád sa zaväzuje, k porade učiteľskej zasadlo.

Samu poradu otvorila krátka, nenútená reč predsedy, ktorá užitočnosť a potrebu porád učitelských prikladmi nad všetku pochybnosť postavila, a za prvší predmet porady voľbu zápisníka poradového vytknula. Následkom čoho, jednohlasným vyvolením J. Prágera za zápisníka, vyzvalo sa tože učitelstvo, žeby dokázalo: akými dielami knižnica každého obsadená je? A tu zápisník celý rad nemeckých a maďarských knih,zo slovenských ale spisov tiež pár knižočiek predstavil. Ostatní učitelia odvolali sa už na požiar, ktorý s patričnou knihovnou nemilosrdne hospodáril, už na neprajné okolnosti, pri ktorých aj najpotrebnejšie knihy len s namáhaním sebe zvážiť v stave boli. Zatým z patričnýeh čitaniek držali sa prednášky zvláštne, ktoré dla formy dobre, dla reči ale neprirodzene vypadali.

Najzajímavejšia čiastka porád bola nasledujúca: Predne totižto p. Práger držal úvahu nad evanjelium 4-ej nedele po Duchu Sv., v ktorej tak učene a vycibrene predstavil moc božiu v rozmanitých vetroch, že k poslúchaniu toho aj najučenejšie žiactvo usadnuť mohlo. P. Moňák prednášal žiačkom svojím naspamäť vynalezenie Ameriky tak populárne, tak promsky: že,naodpor častého porekadla, i ten najhlúpejší slová jeho by pojať musel-5 a práva preto všeobecnú pochvalu zýskal. P. Kráľ, výborne previedol rozmanitý spôsob zošľachtenia stromov: avšak o mnoho zajímavejšie by to bolo vypadlo, keby to bol vo výtahu, a hlavy, nenúteným - našským sposobom predložil. P. Pericht ale podával počiatočníkom svojim pravidlá školské, ktoré by ale neškodilo zúplniť.

Porada sa viedla slovensky, znanica ale a prednášky temer celkom po nemecky. Jedinký p. Moňák,výnimka učinil, ktorý nie len slovenskú čítanku, ak aj slovenský jazyk v prednáške o Amerike použil. P. Pericht ale na výslovnú žiadosť počiatočnikov svojich slovensky do školy prijímal,ačpráve aj nemecky prichystaný bol.Neprirodzený beh tejto veci dôležitých predobre pocítil dôstojný p.predseda, ktorý aj pekným sposobom odporúčal, aby materinská reč slovenská na hlavnej škole náležite zastúpená bola. Medzitým bol to len hlas na púšti, ktorý ani do zápisnice nepreniknul!

K odôvodneniu nepraktického počínania takéhoto predstieral sa nedostatok kníh slovenských, ktorému,vraj, ani naddozorstvo vyhovieť nemôže. Avšak nepredpojatosť vyznala: že dokiaľ „Matica Slovenská„požiadavkám slušným náležite nevyhovie, každý sebe pomahať má tak, ako sa o hlavnej školy učiteľovi predpokladá. Námietke tejto o celkovitom nedostatku knih slovenských odporuje aj ochota tá, dľa ktorej sl. Redakcia Cyrilo-Metoda nezyštné služby venuje tým, ktorý by ju strany zaopatrenia slovenských kníh školských požiadali.
K nádhľadom týmto sa nakloňoval aj ctený p. predseda, ktorý v uprimnej reči s tou žladostou poradu uzavrieť chcel: aby sa patričné učitelstvo zas skoro z cieľov napomoženia vzdelávateľsko-vychovateľskej úlohy pospolu sobralo.

Medzitým jeden z prítomných kurátov,aby sa nadrečená úloha bezpečnejšie viesť mohla, tým snažnejšie odporúčal zaopatrenie potrebných nástrojov školských a menovito knižnice: čím menej je v stave učiteľstvo,ako samo vyznáva, sebe ju zaopatriť; a čím vo väčšej neistote sa nachádza pred 4. rokami včas prvšej od celého okresného učiteľstva vydržiavanej porady, založená knižnica. Vzťahom čoho vstal p. Kráľ, ktorý ako dotyčný knihovník, v otázke postavenú, z milodarov pozostávajúcu, chatrnú knihoveň za majetok dištriktu, do ktorého hlavna škola sa neprivtelila, vyslovil. Spôsobom týmto k počiatočníctvu odkázaní, na čele predsedajúceho dekana vzýval sa prítomný veľk. meštanosta:žeby nie len potrebné noviny školské, ale aj žiadanú, už včas prvvšej porady vetk. p. Frankom Giršíkom, tedajším meštanostou sľúhenú knižnicu zo strany mesta zaopatriť ráčil.

A vzývanie toto neodznelo: poneváč nie len maďarský, nemecký a slovenský pedagogický časopis ale aj knižnica, do ktorej v akomkoľvek jazyku dobre písaná kniha sa prijme, na stránku hlavnej školy sa zaručila. Za čo tu verejne vďaky vyslovujeme. Vďaky naše platia velk. Mešťanovi tým uplnejšie,že ani prednesené sťažnosti učitelstva,strany uhospodenia vojska, nezostali oslyšané! Napokon o 1-ej hodine dôstojný predseda s vyslovením uprimnej uznanlivosti poradu za ukončenú vyhlásil; ktorej zapisnica sa po obede kroz prítomných podpísala.
Počiatky ťažke, ale časom Pan Boh da zrostu!




Z Oravy v juli.


Z Oravy v juli.
Spomenutå tu nedávno velkodušna dobročinnosť sl.panstva oravského, pokroviteľstvu svojmu zverené kostoly farské v Orave dňa 5-ho juná t. r. mnohými krasnymi paramenty obdarovaváneho,dochádza a i zasluhuje tej najvyšiej všestrannej uznalosti. Sotva kto však večšiu radosť a vďaku z toho pocítíl, ako sam najd. arcipastier naš J.osv. pan biskup spišký Ladislav Zábojský, jenž meškajúc prave vo Viedni v zaležitosti zaopatrenia následkom vyzdvyhnutej dežmy náramne zuboženého kňazstva spišského po prijatí úradnej zprávy o horeovedenom skutku patrona nášho, račil hned osobne navštívit J. Osv. p.grófa Edmunda Zichy, c. kr. komornika, radu sv.Štefana ap. kráľa rytiera, ako plnomocného dírektora panstva oravsko-lietavskěho a potažne patrona sedemnasť far pansko-oravskych, aby mu jako za túto jeho najnovšiu patronálnu štedrost, niemenej i vzhľadom na iné skvelé jeho zásluhy o cirkev a vlasť svoju povdačnosť a úctu vyjavil a zaroveň patronalné cirkve oravské i ďaľšiej jeho priazni a ochrane odporučil.

Tešiac sa blahou nádejou lepších časov pod velkodušuým pokroviteľstvom tak spanilomyslného magnata,ktorý spôsobil, aby z plnosti štedroty patronalnej ešte
i chrámy naše služieb božích dôstojným svätorúchom hojne nadelené boli, neprastávame i my duchovní pastieri blahodariť mu opäť a opäť, vrelým citom vdačnosti pudený,vznášajúc tento zriedkavý príklad nábožnej štedroty u verejnosti, staviame ho ako sviecu na svietelnu vloženú, aby svietila všetkým, ktorý v dome sú.Výmluvnejší nad všelikú chválu slabého pera stojíž zde v odpíse podaný seznam vznešených darcov a darkýň a ích svätodarov,príležiťostou tou na oltár Pána obetovaných, ktorých vzacnosť a drahocennosť i ta zvláštna okolnosť, že mnohé sväté predmety umeleckou ženskou prácou vlastnoručne od vysokých darkýň magnátek zhotovené boli znamenite pozdvihuje.

Zoznam svätorúcha, nimž d. 5. juna t. r. boli nasledujúce kostoly, pod patronátom sl. panstva oravského postavené, kroz J. Osv. p.grófa Ednuada Zlchyho, plnomocneho správca tohože panstva, nasledovne nadelene'. ü) -
1.)Kostol d. Lipnický obdržal kasulu, dva polštáre čierne od p. grófky Szechenyi, rodenej Hoyos.
2.) Kostol oravčansky, kasulu sviatočnú od J. Excel. p. grófky Alžbety, vdovy Erdôdy.
3.) Kostol podvlčansk, jeden pluvial sviatočný,kasulu sviatoćnú bielu, od J. Osv.p. gr.Edmunda Zichy,a bielizeň od grofky Juliany Apponyi, rod. grófky Staray.
4.) Kostol trstiansky, kasulu sviatočnú od p. grófky Batthyany, rod. Tarnóczy a bielizeň od p. grófky Juliany Apony,rod.grofky Staray
5.) Kostol zakameno-klínský, kasuluu bielu od p.grótky Vinc. Palffyčky a misál od p. baronky Valters-kirchen, rod. grótky Zichy.
6.) Kostol lokc'iansky, kasulu sviatočuú od p. grófky Eszterházy-Bathyanky a kadidelnicu s loďkou od J.Exc. p. grófky Erdôdy.
7.) Kostol námestovský, kasulu od p. grófky Desewffy a bielizeň od p. grófky Melanie Zichy, rod. kňažny Metternich.
8.) Kostol staro-rabčanský, dva polštáry na oltar od J. Exc. p. grófky Erdödy a bielizeň od grófky Melanie Zichy, rod. kňažny Metternich.
9.) Kostol zubrohlavsky, kasulu čiernu od J. Eso.p. grófky Erdôdy, a bielizeň od p. grófky Melanie Zichy rod. kňažny Metternich.
10.) Kostol sedliacko-dubovský, kasulu,štólu a kaditelnicu od p. kňažny Odeschalchi rod. grófky Zichy.
11.) Kostol dolno-kubínský, kasulu zelenú od p.kňažny Heleny Taxis, kasolu sviatočnú a pluviál slavnostný od J. Usv. gr. p. Edmunda Zichy a bielizeň od p. grófky Melanie Zichy, rod. kňażny Metternich.
12.) Kostol podzámocký, kasulu od p. grótky Hoyos,rod.. grófky Zichy a štolu od p. grófky Athenais Batthyány. Kostol zámocky, kasulu fialkovú od p. grófky Batthyany, rod. grófky Majláth, kasulu bielu sviatočnú od p. kňažny Eszterhazy rod. kňažny Taxis, a dva polštáry drahocenné od pani Damont, rod. grófky Batthyany.
13.) Kostol tvrdošiansky, bielizeň od p. grófky Juliany Apponyi rod. gr. Stáray.
14.) Kostol veličiansky, kasulu červenú od p. gr.Marie Zichy,rod.gr. Redern, potom kasulu bielu od p.Mar. Palavicsényi, rod. grófky Zichy a štólu od pani kňažny Taxis, rod. grófky Batthyiny.
15.) Kostol zázrivsky, bielizeň od p. grófky Melanie Zichy, rod. kňažny Metternich.
16.) Kostol veselský, a 17.) nižniansky, nateraz nič; lebo žiadané pre tieto dva kostoly najpotrebnejšie veci ešte nejestvujú. Pod zámkom d. 5. Júna 1864 kroz Jána Denucz, v. r. aktuára Exc. dírektorátu sl.panství oravského a lietavského.

Z Kremnice. d. 20 júna.
Smutná to vec, ale nie ináč: skrze stránenie sa, alebo prave celkovité odreknutie sa vyšších a vzdelanejších tried svojho slovenského národa zbavený bol vtud nás z večšej častiZsvojich prirodzených vodcov. Že ale v ktoromkoľvek takom bez vodcov, bez otcov, len na seba samého zanechanom ľudu ani len povedomie a chtivosť vyššej dokonalosti, tým menej sam nejaký vyšší život javíť a zmáhať sa nemôže, každému pochopitelne bude, kto má koľko toľko jasný nazor do organického vývinu spoločnosti ľudskej.
Bez svetla z hora, bez vyššieho impulzu duch sa nepodvihne; bez toho a zvrhne sa ľud v masu teda zvieracieho života schopnú. Tak totižto v duševnom svete bez osvety, ako v hmotnom bez slnca života nieto, nuž a tato životodarna osveta z vyšších vrstiev národa prelieva sa do nižších, praje ako slnečne svetlo najprv ožaruje vrchy a potom až doliny.
Skutočne opustenosť ľudu našho d najmnožších a najmožnejšich vzdelancov svojich príčinou je, že vo vzdelanosti obecnej ďalej nepokročil ,a oto zas pričinou mravného a hmotného úpadku, v ktorom sa už teraz čiastočne nachadza, a pomoc-li nepríde, čo dial to upadať bude.

Nemám tu v úmyslu smutný stav ľudu nášho zovrubnejšie líčiť; kto ma oči v hlave ,a cit v sebe, ten vidí, a ustrne nad biedou jeho: chcem len pri jej žriedle,ukázať na prichadzajúcu veľa vítanú pomoc. Ačkoľvek mnohí strhli sa u nás svojho ľudu a jeho záujmov, zostali mu ale, chvála Bohu, í verní priatelia, ktorí láskou k nemu čo svojeti vedení tým vrúcnejšie linú k nemu, čím opustenejšieho vidia ho, a zasadzujúc sa zo všetkých síl o časný i večný blahobyt jeho, predovšetkým hľadia roznietiť v ňom osvetu.

S potešením spatrujeme, koi'koľká sa činnosť v tomto ohľade za najnovšej doby vyvinuje; knihy ,časopisy pozvoľna sice, ale zo dňa na deň rozmnožujú sa, posvstavajúce literárne spolky (Vojtech náš ) tú činnosť v blízku zaiste znamenite zvýšia. Aby ale tieto duševné plody rozširovať sa a zdarne pôsobiť mohli,stalo sa u nás nevyhnutelným: obecenstvo čítajúce tvoriť. I v tomto smeru javí sa ehvalná činnost. Sú to menovite cirkevné knižnice ktoré horlívym usilovaním niektorých duchovných začínaju sa do života uvádzať;za jejiž primeranosť hovorí najlepšie tá výhoda, ktorú pred inými čitateľskými spolky maju,že netreba vrchnostenské dovolenie k tomu,aby sa zriaďovať mohli,a to že ich prostriedkom ľud najľahšie a najviac k čítaniu priviesť možno. Mnoho by sme si od týchto knížnic,keby sa valne porozširovali,sľubovať mohli,ale súc na dobrú vôlu a príčinlivosť jednotlivcov zanechamé,tvrdo a nesporne ujímať sa dajú,schádzalo im totižto až dosiaľ na každemu závodu tak potrebnom vyššiou autoritou posvätený.

Preto radosťou šírili sa srdcia naše keď sme čítali najnovšiu encykliku J. Excel. najdôstojnejšieho pána biskupa našho Štefana Moysesa k velb. duchovenstvu v úrade pastierskom upravenú, v ktorej na srdcemu vznešený arcipastier kladie vzdelanie ľudu, a otcovský pozbudzuje ho, aby sa zaujímalo za veľatok elementárnych a nedeľných škôl, a jalo a zakladať po jednotlivých farách cirkevné knižnice, pripovedajúc mu blahosklonne spolu svoje veľavzácne napomocenstvo v tom.I vítame s najhlbšou vďačnosťou preniknuti tento nový dôkaz otcovskej pečlivosti vznešeného Arcipastiera o blaho diocesanského ľudu,a zo srdca prajeme si,aby sa snaha jeho s tou príčinlivosťou duchovných otcov ľudu stretla,žeby do roka nebolo u nás fary v ktoréj by sa cirkevná knižnica nenáchadzala.


Prešporok
Zo životom katolickým u nás to smutno stojí a čo najviac ma zarmucuje je to ,že ľud náš slovenský, ktorý na práce sem a do okolia sa hrnie, málo príkladov pobožnosti a vzbudenia vidí.Nedávno sprievod Božieho Tela nebol ani podobný takému, aký sa v menších mestečkách vybavuva. Zo strany duchovenstva, žiactva, vojska ovšem bol veľkolepý a poriadný,lež zo strany veriacích nebol na vzbudenie srdca:úrady neboli zastupené,akoby ľud viac príkladom,ale len mrtvou literou zákona spravovany byť mal,cechy pre slobodné mesta a mihnutie kázne cechovskéj, sotva ktorých s patričnými zástavami mali;ľud ale šiel tak šírinou.

V nedeľu po sviatku božieho Tela odbavoval sa sprievod vo fare najs.Trojice. Sprievod tento mal dve části;v predku nemeckú vzadku slovenská;tamta išla len ako ľud pri výšespomenutom sprievode. Slovenskú viedol prev.o.A.K.z radu kap. Nedeľny kazateľ slovenský a bola to radosť podívať sa na ten poriadok ktorý držali,slyšať tie hlasy ktoré sa ulicami niesli!Zdalo sa z ďaleka,že je ten sprievod slovenský;škoda len že ľud slovenský z rozličných krajín,k rozličným nápevom zvyklý len zväčšia pred spevníkom pieje piesne svoje.Neškodilo by niekedy ich učiť tuna vo speve,žiaden za zle mať nebude,ktorý zná to naše nešťastie,že každé učinkovanie na nábožnom vzdelani ľudu našeho oku nespravodlivému len ako panslavistické chútky sa predstavuje. No abyste katolíckých Slovákov obránili pred vaším vymyslenym panslavismom porazte jeho vzdelanie, ale nezabudnite,že na zrúcaninach týchto iné –ismusy staviať budu!!

Dňa 20 juna otvorený mal byť ročný trh. Hovorím len ,otvorený mal byť“; ponevač včera pred treťou hodinou neďaleko dvoch kostolov, v ktorých priam odpoľudňajšie hohoslužby sa konali, zvlášte vo dvoch,10 a 20 krajciarové tovary predávajúcich búdach už to žive išlo a mestský strážnik stal medzi trhovcami. Môžete si myslieť, ako to i po nedeliach a sviatkoch tuná vyzerá, zvlášte v židovskej časti mesta.Via Sion lugent etc.




Zprávy.


b) Zprávy.

Záhreb.
Vo valnom shromaždení sriemskej župy dňa 2. juna. čítaná bola odpoved J. E . p. kard. Haulika a ohľadu predloženej mu prosby o uvedenie slovančiny do cirkevných obradov. Odpove ako sa predvídať dalo - znela záporne.
Italia
Dia „Nazione“ kráľovský prokurátor v Lucca žiadal upotrebenie zakona proti biskupvi z Pescia, jakožto prestupiteľovi zákona od 5.marca 1863, a proti dvom kňazom, ktorí použili pápežsku bullu, ktorá obsahovala dišpensáciu vo veku k prijati sviatosti kňazstva, beztoho žeby boli sa uchádzali o zákonné (?) jej potvrdenie u vlády. Podobne tiež zakročeno bolo i proti arcibiskupovi z Lucca a proti jeho generálnemu vikárovi, ponevač bez obdržaného štátneho potvrdenia upotrebili dišpensáciu k sobášeniu blízkych pokrvných.
Švajčiarsko.
V Tešinskom kantone vypracovali utešene tolerantný (?) návrh zakona k zrušeniu katolíckych sviatkov. Dľa čl. 2. osoby zachovavše zasvätenie sviatkov maju podstupit pokutu 50 - 200 fr.


Rozličnosti

Vo Frankfurte,pod týmto utešeným menom“Natsenchoukounsongmou“vyšla ručna kniha pre tých,ktorý mali chuť k čínskej mluve. Dobrú chuť!
Veľkolepý chrám židovský v Pešti,ktorý bol len pred niekolkými rokmi dostavaný, dostal na múroch také pukliny,že cez dva mesiace bol zatvorený. Oprava prišla na 6000 zlotých.


Knižný Oznamovateľ
Vlb. p. Michal Lauko, administrátor fary čabradskej v hontianskej stolici zvláštnym tlačeným listom vyzýva k predplateniu na romanticko-mravné dielo pod názvom „zasnúbenci“ ktoré on z výťahu z nemeckého a maďarského, spracovaneho dľa talianskej pôvodiny: „I Promessi Sposi storia Milanese del secolo XVII od Alexandra Manzoniho“ do slovenčiny preložil. Cena tohoto, Jeho Eminenciou p. kardínálom kniežaťom- primašom odobreného zábavno-poučného, na 18 veľko-štvorkových hárkov silného diela je 1 zl. r. č. predpláca sa u vyšemenovaného p. prekladateľa a vydavateľa vCabragu (posled. pošta Krupina Karpfen).

Manzoni bol prvým romantikom talianskym v 17 století a vyšemenované jeho dielo sa ako drahocenná perla ligoce v literatúre talianskej a je po celej vzdelanej Europe vo všetkých temer jazykoch, najviac vo francůzkom anglickom a nemeckom rozšírené. Už sám Göthe o tomto diele takéto svedectvo vydal: „Vyznať musim, ale Manzonyho román prevyšuje všetko, čo podobného známe. Jeho obsah a všetko, čo z duše básnika vyviera, je vôbec dokonale. Pri čítaní jeho človek padá z precitnutia do podivenia a z podivenia od precitnutia. V tomto diele najviac veliký duch Manzoniho vyniká; tohoto vnútorná vzdelanosť sa tuná tak velkej výšave javí, že ju sotvá dačo prevýšovať môže, a toto dielo tak dobre pada človekovi ako dokonalé zralé ovocie.Čo sa ale ducha týče v ktorom je ono písané, dielom týmto vo všetkých jeho častiach veje duch nábožný,duch čisto katolický;ono môže mládeži a ľudu za modliacu knížku slúžiť,ano dľa Búlova ono sa môže nebezkým menovať lebo si za predmet nebeské veci zvolilo.

Božskú moc kat. kresťanstva v trpezlivosti a pokojnej oddanosti utrápených, kres.lásku v jej vynaliezavosti a obetavosti apoštolskú horlivosť v jej anjelskej čistote a útlosti ľudský jazyk nemôže živšie vytlmočiť ako v tomto románe od básnika zo srdca plynie.Vlb.p. Lauko nadrečeným dielkom šťastlivu voľbu učinil v liter. zamestnaniach svojích a dobru službu preukáže mládeži a ľudu našemu. Len to by bolo k prianiu,aby správnosť prekladu zodpovedala i samej dokonalej veci,aby totiž preklad neujímal dokonalosť tak výborného diela. A ponevač viac očí viac vidí dľa slohu jeho“literárneho Ohlasu“nám poslaného,súdiac by sme jemu so všetkou šetrnosťou radili:by preklad ten prv,než ho pod tisk dá ako spisovateľský počiatočník niektorému z výtečníkov slovenských k prehľadnutiu,kde by bolo treba opraviť odovzdal.

My odporúčame dielko toto horlivej podpore vel.obecenstva. Red. Dôst.p.Štefan Závodnik,dekan-farár pružinský hotuje do tisku 6 kázni proti bohoruhavému spisu Renanovmu namierených,pod názvom:“Ježiš Kristus Syn Boha živého“.
Neurolog.Dôst.p.Rudolf Krigovský veľa zaslužilý dekan cirk. okresu šaštinského a farár radošovský po dlho trvajúcej nemoci d.8.júla usnul v Pánu.Pokoj prachu jeho!




Verejná Pošta


P. J. Ond. v Tr. p. J. R. má za Cýr. zaplateno na celý rok. P. B. Dem. vo V. Peňažitu zásielku sme obdržali; čo kam patri, oddali sme.štvrť-ročnú náhradu „Priat.Šk. a L.“ dostávali ste pôlročnou ,Slovesnosťou“ pred. r., a nie „Národ. Učiteľom;“ o čom svedčí to, de Vašeho mena pod A str. 287. č. 18 „Slova“ t. r. neni P. Al. Visol. o D. Zot.,Všet „Sviat. Kaz.“ vynde viac zväzkov, nežli máte vyplateno. P. L. Luk. v Peč. Na to sa nevdojak zapomenulo. Všetko je už v poriadku.P. Fr. Lab. v Noc. M. Žaškovského funebrál je u tohoto samého v Jágre k dostaniu. Obrátte sa rovno k nemu.Poslané veci od p. kapl. sme obdržali. Bude to nezadlho hotové. P. J. E. Podiv. v B. B. Listy predplatné vďačne rozpošleme
s Gyrilom a Vojtechom. Pošlite nim ich do 1400. Bude nás tešiť,ked nim, ako sľubujete riadne zprávy zasielať budete. Lanský dlh 38 zl. už bez toho na 2/3 znížený za Cýr. a Slov. patričným odpúštame celkom, dobre vediac, že sa u študujucich, najme ku prázninám, peniaze nepresúvaju. P. J. Ben v Vašu výbornú
reč na spôsob článku podalne svojim časom vo „Vajt.“ Slúbené práce budú nam vitané. P.J.H. a Ó-H.Príst nemôžeme.