logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Časopis: Cyrill a Method, rok 1864, číslo 25


Obsah:



: Úvod a záver
Dr. Andrej Radlínsky, Víťazoslav Sasinek : Výmer Cyrilovho Programu.
: O pôvode sviatku: „Božieho Tela“
Trenčiansky Považan. : Vestník Cirkevný
: Zprávy.
: Kniževný (Oznamovateľ).


Úvod a záver





CYRIL a METOD
Cirkevný časopis.

Predplatná cena celeročna: 4 zl. 50 kr. polročná: 2 zl. 25. kr. r. č, s poštovou dopravkou. Predpláca sa u vydavateľa a redaktora Dr. Andr. Radlinského, farára kútskeho. Adresujte do Holíča (Uhry) via Glidling. Vychádza každých 8 dní na hárku.

Číslo 25
V Skalici, v pondeli,dňa 18.1una 1884.
Ročník XIV.


Odpovedný redaktor a vydavateľ Dr. Andrej Radlínsky, Spoluredaktor: Víťazoslav Sasinek
v Skalici, 1864. mam Fr. X. Škarnicla synov




Výmer Cyrilovho Programu.

Dr. Andrej Radlínsky, Víťazoslav Sasinek


Dôvtipný náš p. Dusarov vo svojom znamenitom článku „Cyrilov program I a II“ písal o potrebe určitého programu, ktorého ale uskutočnenie,ako dia] ukazuje,je ťažká vec, ktorá sa ani redakcii ani jemu ani nikomu osamelému nezdarí,jestli len celé obecenstvo nezúčastní sa na tejto práci, jestli obeceustvo s opravdivou láskou nepodchytí Cyrila, jestli ostane proti nemu tak lahostajným ako dosiaľ, jestli mu neprispeje i hmotnou i duševnou podporou, jestli ho nebude pestovať ako zorničku vo vlastnom oku, jestli jeden z pohodlnosti, druhý vraj preto, že nemá času, a treti preto, že nevie vraj o čom, nebudú písať, a napokon všetci spolu nebudú ho držať preto, že veď vraj v ňom nič nie je, pre toho zaiste kto sa boji života a práce, programu niet.
A veru, ako k. pr. pre toho, ktorý sa nechce držať poriadku alebo ktorý nemá ľútosti a opravdivého predsavzatia život svoj polepšiť, darmo vystavujeme denný poriadok,darmo spovedné zrkadlo: ten, ktorý nemá Oodhodlanej vôle Cyrila či hmotne či duševne podporovať, darmo budeme pre takého vystavovať určitý program.

Avšak hodná časť je takých, najme mladších,ktorí by radi a vdačne dopisovali do Cyrila, keby vedeli o čom, ktorí by ho aj držali, krby jeho cieľ a smer určitejšie znali: a pre takýchto treba vystaviť určitý program.
My to netajimé, že Cyril dosiaľ nemal určitého programu; ale toho príčina neni redakcia, lež priveľkú rôznosť duchovných potrieb a nasledovne predmetov pri nepodelenosti našeho cirkevného časopisectva na časopis duchovenský a prosto národní.
Od doby založenia „Cyrila-Metoda“ a „Katolíckych Novín,“ t. j. od r. 1850, tamten bol síce prevažne duchovenský, tieto ale prevažne prosto národné; ničmenej ale oba tieto časopisy boly miešané, a preto vo svojom smeru a cieli neurčité. Neurčitejšími sa teprv stali r. 1857 keď oba do jednoho splynuli. Pri tomto splynuti snažila sa redakcia až donedávna potrebám stránky jak učenej tak neučenéj svojho obecenstva, t. j. potrebám duchovenstva a ľudu zadosť učiniť; avšak tým ani jednej ani druhej vyhovieť nemohla. Jedni kričali, že Cyrila len kňazstvo upotrebovať môže:a žiadali, aby sa v ňom i na potreby ľudu ohľad bral; druhí zase: že Cyril je len pre ľud, a aby sa ním i potrebám duchovenstva zodpovedalo; iný zase jedno číslo Cyrila pre duchovenstvo, druhé pre obecný ľud vydávať narádzali, atd. každý temer mienil a narádzal iné. (Neni teda divu, že „Cyríl“ pre tútu svoju neurčitosť nemal toho účastnictva, ktoré by snáď bol mal pri určitom programe. Toto a neblahé časy, ako tiež rozčesnutie Slovákov na dva politické tábory, nie ale sdepopularizovanie jeho ake sa mu neprave podkladá
boli príčinou nevelikého počtu odberateľov jeho.)

V labyrinte rôznych nahľadov a mienok nič iného nepozostávalo, jako prijať a uskutočniť dávnu žiadosť mnohých, aby sa Cyril rozdelil na dvojmo: na časopis pre duchovenstvo a na časopis pre obecný ľud,oba dva s určitým programom.
Túto veľa múdru žiadosť nebolo nám možno prvej prijať a uskutočniť dielom pre naše vlastné osobné okolnosti, dielom pre zmáhajúci sa počet iných podobne potrebných časopisov slovenských a vstupujúcu do života „Slovensku Maticu,“ ktoré pri neblahých bez toho časoch veľké od našich národovcov, na dosť malý ešte počet obmedzených,požadovali obety.
Ačkoľvek tieto okolnosti a pomery časové i osobné sa ešte na lepšie nepremenili, odvážili sme sa predsa podstatnú premenu v cirkevnom časopisectve našom učiniť, totižto tento časopis náš rozdeliť na dva samostatné a neodvislé cirk. časopisy: na časopis duchovenský pod dosavadným menom „Cyril a Metod“ a na časopis prosto národní,čili pre obecný ľud, pod menom nádejného spolku„Vojtech“, naleznúc k tomuto predčasnému podeleniu hlavnú pohnutku v snaženi protivníkov našich, zaplaviť ľud naš novinami smeru, naším statočným snahám odporného, aby sme zachránili tento od podobnej úplavice, majúc pri tom pevnú nádej, že oba menované časopisy takto podelené a na potreby svojho rozdielneho obcenstva prísne ohraničené - každý na prirodzenej sebe púde -lepšie sa ujmu, rozrastú a rozvetvia.
K čomu sme sa tedy odhodlali, to sme aj hneď uskutočňovat šli. S tým samým číslom (8) t. r.totižto v ktorom sme „novú premenu v našom časopisectve cirkevnom“ oznámili, sme spolu vydali 1-ve číslo „Vojtecha,“ ako Cyrilovej Prílohy, a zadali sme k vysokej kráľ. vláde prosbu o koncesiu, tohto samostatne a od Cyrila neodvisle v 8-denných lehotách cestou osobitného predplácania vydávať.

Ponevač sme koncesiu na „Vojecha“ pred uplynutím I-ho polročia obdržať úfali, prestali sme ho s 9-tym číslom čo „Prílohu“ vydávať: a tak sme nateraz pre jej dosavadné vystávanie len na samého „Cyríla-Metoda“ obmedzení, pokud ju konečne neobdržíme; ktorá že už dl o vystávať nebude, zavierame z toho: poneváč k jej udeleniu vys. kráľ. uh. námestná rada od nás určitý a podrobný program obidvoch týchto časopisov ešte počiatkom júna t.r. žiadala.
Na čase teda je, aby sme už raz určity a podrobný program Cyrilov veľct. obecenstvu našemu v stlpcoch týchto podali. Podávame ho tu teda, ako nasleduje :

Program
„Cyrila a Metoda“
časopisu duchovenského.
Časopis tento bude obsahovať v sebe:
l. Cirkevné básnictvo.
II. Pojednávanie a články:
l) z veškerého bohoslovia; menovíte: a) z oboru pastorálky a prava cirkevného: pápežské buly, breve, biskupské iné cirkevno-vrchnostenské listy, encykliky, obežníky a nariadenia, - uzavretia provinciálnych a diecezanských synôd, úvahy nad týmito a vyznačenie i vysvetlenie niektorýeh tmavších a menej zrozumitelných miest jejich, znamenitejšie dištriktuálne kongregácie a ich pojednávania, návrhy a uzavretia jejich, krajové zpozorovania a poznamenania, zkúsenosti na poli cirkevno-svetovom, pamätnejšie výťahy a dátky z farských kníh, knižníc a listáreň, pastierske úpravy, týkajúce sa hlásania slova božieho, prisluhovania sv. sviatostí, vykonávania sv. obradov, dávania dobrých príkladov,dohliadania k národním a nedeľným školám a k učiteľom, zakladanie cirk. knižníc, spolkov krest.striezlivosti a iných,nabožensko-mravného vychovávania mládeže a ľudu, manželských sporov atd.okolo týchto tu vypočítaných i nevypočitaných predmetov, povstávajúce niektoré životné,praktické otázky a rozluštenie jejích riešenie a vysvetlenie niektorých dômyslov a pochybnosti v jednom druhom páde, cirkevné a cirkevno-právné pochybné pády a ich rozuzlenie,rozhodnutia rímskej kúrie v záležitostiach na ňu vznesených cestou apelacie, zmluvy a konkordáty mezi rím. apoštol. Stolicou a svetskými mocnosťami,cirkevné zakonodárstvo, cirkevné zákony a ustanovizne,dôchodky,práva a povinnosti duchovenstva, pomery farárov k duchovnej vrchnosti,ku kaplánom,rechtorom,učiteľom,farníkom atd.a naopak zasa týchto k tamtým atd.aforizmy a anekdoty zo života kňazského v správe duchovnéj; slovom: všetko,čo spada do oboru správy duchovnéj, pastierovedy a práva cirkevného.

b.)Z oboru homiletiky,katechetiky,metodiky a pedagogiky:výbornejšie príležitostné kázne a reči,výklady niektorých čiastok sv. epištol a evanjelii v nedeľných a sviatočných perikopách,úpravy a návody k vypracovaniu kázni, pôvodne rozvrhy homilotické, zvlášte na pôstné,školné a iné príležitostné kázania, vzorky posvätného rečníctva, výťahy z homiletických spisov sv. otcov a učiteľov cirkevných v slobodných a verných prekladoch, katechetické úlohy a prednášky, metodické, a pedagogické otázky, úvahy a pojednávania atd.atd.
c.) Z oboru liturgiky: poučné rozjimania o bohoslužbe, spôsob odbývania jednotlivých posvätných obradov a posviacanín (sakramentálov), chrámových, putnických, jubilejných a iných pobožnosti a slávností, čiastočné, kde treba, vysvetlenie jejich atd. atd.
d.) Z oboru vierouky, patristiky, hermenevtiky,exegetiky, archeologie, a iných semká prislúchajúcich bohosloveckých vedomosti: vysvetľovanie jednotlívých článkov viery, tam kde sú ony temnejšie a od rozumkárov a iných protivníkov bývajú napadúvané, objasnenie tažších a temnejších miest sv.písma a spisov sv. otcov, pohyby na poli kat.vieroživota unie a krest.filozofie spasitelné výsledky dvihajúceho sa vieroživota kat. Cirkve vieroučné, apologetické a iné polemické články a pojednávania atd.

e.) z oboru mravouky a ascetiky: mravoučné úvahy a rozjímania, obrazy zo života kňazského, duchovné sv. cvičenia, cirkevná kázeň a výchova, všeobecné mravné dátky, rozjímania o užitočných predmetoch, z praktického života čerpaných, sväto a blahorečenie, rehole a ích kontemplatívny život a cieľ. - nektoré pamätnejšie dátky z monachologie(reholníckého života) atd.
f.) Z oboru cirkevného dejo-a zemepisu: objasňovanie dejov cirkevných, rozširovanie kat.Cirkve medzi národmi, opis misii,ich pôsobenie, pokroky a osudy v Amerike, Afrike, Asii a Austrálii, historický vývin a subjectivne zdokonaľovanie krest. viero- a mravouky v bojoch s rozličnými náboženskými sektami; tychto a rozličných filosofických systémov vznik a vývin dejopisný, životopisy sv. otcov a výtečných osôb cirkevných,biblický zemepis, starobylosti, úvahy časových dejov na pôde cirkevnej, cesto- a miestopisy atd.

III. Umenia cirkevné: spev a hudba kostolná,posvätná poesia, nakoľko sa do chrámu hodí, cirkevné staviteľstvo, maliarstvo, sochárstvo, kamenárstvo atd. -pravidlá pri obnovách stavieb a malieb kostolných, stav umení a vedomostí v starobylosti, v stredoveku a v novejších časoch, cirkevné umelecké starožitnosti, pamätniky,vykopaniny atd.

IV. Zo života cirkevného: prítomný stav kat.Cirkvi doma i za hranicou,cirkevné, historické,statistické a topografické dátky, farské knižnice a listárny, náboženské spolky, jednoty a braterstvá, ich stanovy a pôsobenie, ústavy reholné a dobročinné, cvičenia duchovné, sv. misie, dištr.kongregácie,synody atd. v ich blahonosnom učinkovani, pobožné základiny, závety a darovizne, vymenovania, povýšenia, preloženia, vyznačenia, umretia atd.

V. Vestník cirkevný. Dopisy a zprávy zo Slovenska zvlášte, a z Uhorska vôbec, z ostatních zemi rakúskych a zo všetkých strán a krajín katol.sveta, zo života cirkevného čerpané, a do tohto zase zpäť siahajúce, o všelikých zjavoch zmyslu náboženského a dobročinného, o prítomnom stave kat.Cirkve doma a za hranicou, o rozličných udalostiach,pobožnostiach a slavnostiach, o pôsobení cirk. jednot, ústavov rehoľných a dobročinných, o synodách, exerciciach, misiách a poradách duchovných, o pobožných základinách, závetoch, milodaroch atd., prehľad stavu Církve mesačný atd.

VI. Rozličnosti. Zajímavejšie novosti, cirkevné štatistické a topografické dátky, rozličné vynálezy, zriedkavosti, pamätnosti, zábavné a žartovné kúsky atd.

VII. Bibliografia. Posúdenie znamenitých diel hohoslovných, domácich i zahraničných, slovenskýci inonárečných a cudzojazyčných; pohľady na novú a starú literatúru slovenskú z cirkevného stanoviska;oznamy a obsahy kníh z oboru bohoslovného a paedagogického i spisov pre mládež a menovite i obzvlášť tých, o ktorých oznámenie, posúdenie a odporúčanie redakcia od patričných spisovateľov alebo nakladateľov a vydavateľov výslovne požiadaná bude. Aby ale redakcia nektorý spis posúdiť a obecenstvu odporučať mohla, musí sa jej spis ten k cieľu tomu poslať. Na slepo a za druhými časopisami ona žiaden spis posudzovať a odporúčat nebude.
VIII. Vestník osobný. Zmeny v stave duchovenstva slovenkého, zvlášte: vymenovania, povýšenia, preloženia, vyznačenia, umretia atd.

Prijímať a budú dobré a vhodné, pôvodné i spracované slovenské i inojazyčné články; o správny preklad týhto posledních redakcia sa postará.
Páni zasielatelia ručia svojim menom za pôvodnosť práce svojej; ináčej nech uprimne udajú: dľa akého vzoru pracovali, alebo odkiaľ čoho použili. Redakcia bude zasielky verne protokolovať, čítať a uverejňovať s ohľadom na prioritu a striedavú rozmanitosť v najbližších číslach. Prijaté a k tisku pripravené články bude ohlašovať a na dotazy odpovedať v Listárne, alebo zvláštnym dopisom, kde by toho lepšie dorozumenie žiadalo.

Dosavadná podoba a velikosť Cyrilova sa podrží,ako tiež i práce ako koľvek znamenité honorovať sa nemôžu, pokud nám zvätšenie tamtej a honorovanie týchto sami pp. Predplatitelia svojim sa rozmnožením neumožnia. Dotiaľ spoliehame sa na kristo-a rodoľubú, bezyšstnú obetovavosť naších drahých Národovov, ktorým zaiste tu nejde o mizerný honorár, ale o česť našeho Národa, o rozkvet a zvelebenie našej slov. literatúry.

Cieľ a smer časopisu našeho je: čest Božia,vzdelávanie vinice Pánovej a svätých vied, prospech sv. kat. cirkve a budenie nábožného a cirkevného zmyslu v narode našom.

Zásada redakcie je: a) neodvratná vernosť a privrženosť k cirkvi, k c. kr. trónu a k slov. Národu, ktorá sa ohľadom na učiacu cirkev v povinnéj uctivosti,ohľadom ale obrany veškerých jej práv vo vrúcnej horlivosti javí; b) slobodný ruch v pretriasaní otázok, ktorého koľvek stupňa cirkevnej moci a všelikých pomerov cirkevného života sa týkajúcich.
Heslo ale naše je: „Pravda a láska“. A preto vytvárame z časopisu našeho hádky jalové a úražlivé. Nárdnosti len natoľko v časopise našom dáme mieta, nakoľko ona s náboženstvom ruka v ruke kráča. Budeme vždy pracovať ku zmiereniu a k uznaniu pravdy i vážnosti katolíckej a hájiť zájmy Cirkve svätej v zákonných hraniciach,hľadiac vždycky ku podstate veci. Toto je hľa výmer programu obnoveného časopisu našeho; táto je zásada a heslo naše.

A teraz obraciame sa k Vám, drahí v Kristu a Národe Bratia! s celou vrúcnosťou a uprimnosťou srdca našeho a prosíme Vás čím najsnažnejšie: ujmite sa v prítomnej pre našu cirkevno-slovenskú literatúru svrchovane významnej dobe, ktorej všetký ostatne národy svojou cirkevnou kniževnosťou napredujú, ujmite sa, prosíme Vás, pre česť Naroda našeho i Vašu vlastnú, tohoto takto obnoveného jediného našeho Časopisu duchovenskeho; pristupujte ako činní spolupracovníci pod víťaznú korúhev jeho; zoberte si z tu podrobne vypočítaných predmetov, na ktorom sa komu spolupracovať ľúbi; oznámte nám listovne: v ktorom odvetví ako stáli spolupracovníci Časopis tento vzdelávať chcete, a my Vaše vzácne meno medzi riadnych spolupracovníkov na čelo listov týchto postavíme.

Pripovedali nám svoju braterskú pomoc a činnú podielubravosť v spolupracovaní a dopisovaní mnohí výtečníci slovenskí, už osobne, už listovne. Slušná vec je zaiste, aby všetci duchovní bratia naši, synovia jednej svätej matky Cirkve a jednoho národa tento náš jediný časopis duchovenský už duchovne už hmotne podporovali, ktorýžto časopis my považujeme za mravnu majetnosť a verejný orgán našeho veleb. duchovenstva, ako tiež i za rušeň našej mladistvéj literatúry cirkevno-slovenskej. Len od jeho horlivej podpory tamtoho závisí rozkvet a zvelebenie tejto.
My hotoví sme pri mnohostranných prácach a povynnostiach našich i ďalej, a tým viac odteraz,ako sme podrobnejšie vyznačili úkol a hranice tohoto časopisu našeho, už na dva duchovenský a prostonárodní, podeleného, obetovať všetky sily naše cirkevnej literatúre slovenskej; len nech aj od druhých v týchto našich snáhach podporovaní budeme. My teda v činnej podpore Vašej, drahí Bratia v Kristu a Národe! A v pomoci Božej všetku našu nádeju skladajúc, porúčame seba a šlechetné podniky naše Vašej blahosklonnosti.
V Kútoch, d. 15 júlia 1864.
Redakcia „Cyrilo-Metoda.“




O pôvode sviatku: „Božieho Tela“


III. Dejopis sviatku Božieho Tela.
(Pokračovanie)
Apoštolský List Urbana IV

„Urban IV. sluha služobníkov božích, velebným bratom patriarchom, arcibiskupom, biskupom,atd. Keď sa čas odchodu Spasiteľa nášho, Pána Ježiša Krista z tohoto sveta k Otcu nebeskému blížil, a smrť kríža nastávala, na pamiatku svojho
umučenia ustanovil pri poslednej večeri najsvätejšiu sviatosť, v ktorej dáva nám telo svoje ako pokrm,krv ako nápoj. Lebo kedykoľvek jeme tento chlieb a krv pijeme, ohlašujeme smrť Pánovu. A síce pri ustanovení tejto sviatosti hovoril k Apoštolom:„Toto čiňte na moju pamiatku,“ aby toto vznešené a prevelebné tajomstvo bolo medzi nami po všetký časy zvláštnym pomníkom jeho nebeskej lásky, ktorou nás miloval: pomníkom, hovorím, zázračným úžasnym, plným potešenie a láskavosti, najistejším a ceny nejvyššej, v ktorom obnovujú sa nám zázraky a menia divy, v ktorom je všeliká rozkoš a obluba všetkých slasti, v ktorom samého najsladšieho Ježiša okusujeme a život večnej blaženosti dosiahneme.

Toto je pamiatka najsladšia, rozpomienka svätosvätá, pamiatka spasenie dávajúca, k vdačnosti za vykúpenie vzbudzujúca, ktorá odťahuje nás od zlého a posilňuje v dobrom, obohacuje cnosťami a milosťami, a tak skutočne poskytuje všetky výhody osobnej prítomnosti Ježišovej. Svätíme aj inších veciach pamiatku, a sprítomňujeme si ich v mysli v duchu: ale skrze to samé ty veci neshliadneme: naprotiva keď konáme túto pamiatku smrti Spasiteľovej, prítomný je sám Ježiš Kristus pod inou síce podobou, ale vo svojej vlastnej bytnosti. Lebo pred svojim na nebe vstúpením hovoril k Apoštolom a spolu i k nám: „Hľa, já som s vami po všetký dni až do skončenia sveta,“ a týmto chcel ich potešiť a posilniť, sľubujúc im, že skutočne, i so svojim telom ostane pri nich. O, pamiatka hodná, aby sa v samú pamäť zmenila! O,slávna pamiatka našej smrti usmrtenej, našej záhuby vyhubenej! O, pamiatka, ktorá drevo života pribila na drevo kríža, a doniesla nám ovocie spasenia!

Toto je rozpomienka slávna, ktorá srdcia veriacich veselosťou naplňuje, a z oči slzy radosti a pobožnosti vyludzuje. Vískame totižto nad svojim vyslobodením a spomenúc si, že kroz umučenie Pánovo sme vyslobodení, sotvá zdržíme sa plaču. Tak teda v tejto sväto svätej pamiatke máme spolu radosť i žalosť: radujeme sa so žalosťou,a želieme s radosťou, slzíme v sladkosti a sladkosť okusujeme so slzami: lebo také je srdce ľudské; vo veľkom návale radosti tisnú sa sladké slzy po líci. O, nekonečná láska nebeská,o, dobrotivosť božia všetku mieru presahujúca, o, hojnosť štedroty božskej! Lebo všetko dal nám, čo na svete vidíme, a za pána povýšil človeka nad všetký tvory zemské; o viac, sami duchovia nebeskí stojá hotoví k službe našej, bo všetci určení sú za sluhov tým, ktorí dedictvo spasenia obsiahnú. A ešte neuspokojil sa tým, že natoľko svoju vznešenu náklonnosť ku nám bol preukázal, vo svojej nekonečnej láske a štedrosti dal nám sám seba o,zázrak štedroty a lásky, dal sa nám za pokrm. O, div nepochopitelný: darca zmenil sa v dar, a niet rozdielu medzi darcom a darom! Nie,nepochopí rozum ľudský takú štedrotu, žeby voľakto seba druhému dával. Dal teda sám seba za porm, aby človek, ako skrze smrť upadol, tak skre pokrm zase povstal k životu: padol človek skrze jedenie zo stromu smrtonosného; povstal skrze jedenie zo stromu obživujúceho. Na tom visel pokrm k smrti,na tomto k životu. Okúsenie onoho zasadilo ranu,tohto zahojilo.

Hľa, zkade bola rana, ztadial došiel i liek; zkadial prišla smrť, ztade máme včuľ život. V raji hovoril Boh: „Ktorého koľvek dňa budeš jesť, iste umrieš.“ O tomto znie: „Kto z tohto chleba bude jesť žiť bude na veky. Toto je jedlo, ktoré dokonale posilňuje, opradive krmí a výborne nasycuje: nie telo, ale dušu, nie brucho, ale myseľ. Tak postaral sa milostivý a dobrotivý Spasiteľ o človeka, ktorý k zotaveniu svojej duše šľachetnejšieho a silnejšieho pokrmu potrebuje, ako ho tento svet dať môže. Bolo to aj slušno, aby večné slovo božie, ktoré chcelo stať z pokrmom rozumného stvorenia, vzalo na seba podobu tela rozumného: lebo chlieb anjelský jedol človek a preto riekol Spasiteľ: „Telo moje je oravdivý pokrm.“Chlieb tento my užívame, ale nikdy opravdive nestrávime: jeme, ale nezjeme: lebo neberie on na seba podobu jediaceho, ale jediaci berie na seba podobu jeho, keď ho hodne prijíma.

O, najvznešenejšia sviatosť! o, sviatosť všetkej poklony úcty, slávy a chvály najhodnejšia o, sviatosť, ktorú máme vyvyšovať a zvelebovať z celej duše, z celého srdca a zo všetkých síl, a pred ktorej obličajom mame celý v úprimnú pobožnosť a službu rozplynuť.O pamiatka najvzácnejšia!k prijatiu tvojmu,otváraju sa všetky vnútornosti,duch šíri sa,srdce podáva nevysloviteľnú hlbinu skrýše svojej,myseľ rozjíma a oslavovanie sviatočne nastáva,bo si toho najhodnejšia.Tuto pamiatku musíme neprestajne v pamäti nosiť,aby sme boli pamätný toho,ktorého nam predstavuje: lebo toho si vštepíme hlbšie v pamäti či dar častejšie vydíme.Ač práve na oltároch pri sv. omši pamiatku prev. sviatosti oltárnej každodenne slávime,držime predsa za slušné a hodné, aby keď nie viacej, apoň raz v roku,k zahanbeniu nevery a šialenosti kacírov, bola ona slavnejšie zasvätena.

Lebo v deň poslednej večere Pána(v zeleny štvrtok), keď sam Kristus ustanovil sviatosť túto, zanepráznená je všeobecne Cirkev sv.s veľkonočnou spoveďou, svätením kryzmy, umývanim nôh a iným, tak nemôže sa oddať úplne ucte toho najväčšieho tajomstva. Zvykla Cirkev sv. zakladať sviatky i ku cti iných Svätých, ktorých sice v lítaniach pri sv. omši a pri iných obradoch cez rok častejšie spomíname. Tiež pri každodenných obyčajných službách božích zanedbáva sa vždy volačo, zo slušnej poboťnosti ku Svätým, už z nedbanlivosti, už pre domáce potreby, ktorú naša slabosť máva: preto stanovila Církev sv. istý deň, na ktorý by sa konala spoločna pamiatka všetkých svätých, aby tak bolo dolnené, čo sa pri vlastných slávnostiach zanedbalo. Čo hlavne zachovať nádobno pri tejto najsv. Sviatosti tela a krve Ježiša Krista, kto je sláva a koruna Svätých, aby kroz sviatok najslávnejší doplnené bolo čo najochotnejšie všetko,čo inokedy pri sv. omši bolo zanedbné; veriacim ale nový sviatok nech uvádza v pamäť veci minulé, a čo z nedbanlivosti alebo ľudskej krehkosti pri sv. omši zanedbávali, to nech napravia a nahradia, včul v duchu poníženosti a čistoty.

Rozpamätáme sa ale, že Boh niektorým katolíkom vyjavil, aby takýto sviatok pre celú Cirkev bol zriadený, čo sme i my odporovali, kým sme ešte v nižšom stupni slúžili. Držíme teda za hodné a slušné (čo sa ani zdravému rozumu neprotivi, áno k posilneni a oslaveníu katolíckej viery výborne slúži), aby sa pamiatka toľkej sviatosti i slávnejšie a výlučnejšíe, ako sa to každodenne činí, každoročne svätila: ustanovujuc k tomu cieľu a naznčujúc istý deň,totižto prvý štvrtok o oktáve turíčnej (druhý štvrtok po Sv. Duchu). Poberte-že sa vtedy vy pobožné zástupy veriacích ochotne do kostolov, ako kňazstvo,tak ľudstvo dajte výraz radosti, rozviažte jazyky k chválospevom: túžby a srdcia, ústa a hrdla zazníte piesne spasíteľnej veselosti; nech vyne zo skrýše Kristovej živá viera, nech objavi sa nádej a výska horúca láska; tešte sa pobožný, chorý plesajte, duše čisté radujte sa.

Preto všetci s príkladnou ochotou, nech sa zhromaždia s čistým srdcom a svedomím toľkého sviatku:dal by sám Ježiš Kristus,aby taky oheň lásky v jeho veriacích vzplápolál, taka horlivosť v službách božích v ich srdci sa roznietila, žeby účastnými učiniac sa zásluh umučenia jeho, dostali voľakedy v nebi za odmenu jeho,ktorý za ních na kríži dlh zaplatil,a ich v tomto živote krmieval. A preto všetkých biskupov napomíname v Pánu, a dľa listu nášho apoštolského v moci svätej poslušností najprísnejšie prikazujeme a na svedomie viažeme, aby ste v tak vznešený sviatok v spomenutý štvrtok každoročne s vrúcnou pobožnosťou a možnou okázalosťou slávílí, a vo všetkých fárnostiach svojich biskupstiev sláviť pilne naložilí. Tiež veriacich v nedeľu pre Božím Telom ako Vy, tak aj druhí duchovní pastieri v duchovných rečiach a kázňach snažne napomínajte a povzbudzujte, aby skrušeným vyznánim sa zo svojich hriechov,štedrým udeľovaním almužnej,vrúcnymi modlitbami a inými pobožnosťami a dobrými skutkami hľadeli sa tak pripraviť, aby ten samý deň sviatočný mohli hodne pristúpiť k najvzácnejšiemu stolu Pána, k uctivému prijatiu najsv.sviatostí a tak stali sa hodnými hojných milosti božej.

Čo na nás záleží,i my k povzbudeniu veriacích prispievame udelením darov duchovných; a síce ktorí sa skrúšene vyspovedajú a pri raňajšich hodínkách v kostole, kde sa sviatok sláviť bude, pritomní budú, udeľujeme odpustky sto dní; podobne tým, ktorí prítomní budú pri sv. omši, pri prvých alebo druhých nešporoch; ktori ale prítomní budú pod hodinkami od prvej až do completorium, za každú hodinu štyricať dní; konečne ktori výšspomenuté výminky cez celú oktavu plniť budú, obsiahnu za každý jednotlivý deň sto dní odpustkov. Toto udeľujeme dľa milosrdenstva všemohúceho Boha, a zmoci sv. Apoštolov Petra a Pavla.

(Pokračovanie nasleduje.)




Vestník Cirkevný

Trenčiansky Považan.


a) Dopisy

Na trenčianskom Považí. d. 27. júna
V krátkom čase tak zajimave udalosti nad obzorom trenčianskym preleteli, že keby kto chcel obširnejšie onich pobesedovať, viac čísel časopisu tohto by preplnil. Medzitým doteraz zo všetkého toho ešte nič nepreniklo do časopisectva našého, prečo aspoň v krátkosti nadrečené deje nadstieniť za povinnosť sebe pokladám.
Predne totižto pripomenuť dlžno že od 31 mája,krom mesta Nitry, kde sa vloni birmovalo, udeľuje sa celej biskupie nitrianskej birmovancom sviatosť birmovania, ktora 3. julá celkom pokonaná bude; s tým doloženim: že behom arcipastierského úradovania tohto 29. juná košecký chrám konsekráciu biskupskú obdrží.Pamätné je aj to, že 11-o t. m. novozriadený, slovenský 71-ý pluk pechoty veľkého kniežaťa Leopolda z Toscany, novú zástavu slavnostným ohľadom vysviacal; pri ktorej len to sa ešte požadovalo, aby sa pred mužstvom slovenským v materinskom jeho jazyku reč hola predniesla.

Do oboru tohto padá aj trenčiansky zbor okresný 14-y t. m. v Soblahove u nováka farara v, p. Imricha Rakovského vydržiavaný; pri ktorej príležitosti krom
mnohých dôležitosti jednalo sa o učení církve, božstvo Ježiša oproti Renanovcom, nepodvratnými dôkazmi prednášajucom. Na to strhla sa hádka,či ma ten kajúcnik požadovať dlh manželský, ktorý ho hriešnym obcovaním, avšak v nevedomosti zákona utratil; a menovito, akej on nevedomosti pred spovedou podliehal? Vzťahom čoho, aby sa aspoň z čiastky nemilým pádom takýmto vyhlo, snád nebude škoditť zo slovenčený nazor pádov vo biskupie nitrianskej arcipastierskému úradu podržaných uverejnil. Mlčením pominúc ostatné, každo dennejšie výjavy,ešte musim registrovať, že 16-0 t. m. na hlavnej škole trenčianskej porada učiteľská sa pokonala, ktorej opis do „Národ. Učiteľa“ by patril. Ostatne, nemôžeme sa zdržať aby sme ešte jedno nepodotklí.

Istou totižto príležitosťou, prevýšením úradných záležitostí, pretriasala sa súkromne aj slovenska a maďarska literatúra, z ktorých: vraj, ani jedna požiadavkám času nezodpovedå. Ešte, vraj, uhorska krajina nemá Görresa, Múllera a týmto podobné autority, ktoré by terajší „Vuth“ čili vzteklosť pohybov národných do pravej koľaje uviedli, a kresťanský smer vykázali,ktorým pokračovať nádobno. Pravda, slovom týmto porážaný bol duch slovenský, v skutku ale ono dosiahlo tam, kde nebolo vlastne namierené. Slovaci zaiste na zaklade samého presvedčenia pápežského národným vyvinovanim svojim len k dokonalosti kresťansko-občianskej sa namáhajú; nasledovne Boha a blaho svoje za cieľ sebe vystavújú. Nie teda v poctivom počinani azmýšľaní tomto ,ale v onom prepiatom výroku úražku hladať dlžno, dľa ktorej komusi je drahšia národnosť maďarská, ako Boh a všetko, čo jestvuje.

Spôsobom týmto privlastílovaná nám ,zúrivosiť ako bublina na vode sa rozpadáva. Avšak nerozpadáva sa v Cyrilo-Metode opísané presvedčenie pápežské,trebars sa mu
podlžna viera nedodáva. Pisane zaiste stojí, jestli Mojžisovi a prorokom neveria, ani mrtvým veriť nebudú. A k mrtvým týmto patria nemeckí, trebars oslávení spisovatelia. My máme čo s povďačnosťou vyslovujeme,nášho Mojžiša; mame prorokov, ktorí zákon tak vysvetľujú Slovákom ako nemec v stave nie je. Čitajme
len s bedlivosťou v Cyrilo-Metode uverejnené články Dusarova, a presvedčime sa, že on práve celé Slovensko k činnosti a životu volá a zodpovednej časom literatúre cestu kliesni. Jestli teda literatúrá mladušká požiadavkam naším nevyhovie, kto vinu toho bude nosiť? My ktorí sme povolaní literatúru túto napomáhať, a ktorí nie len že to nekonáme, ale aj to ignorovať sa vidíme, že máme aj my Mojžiša a prorokov! Večné vďaky nebesiam. Tritinov
Z trenčianského Považia. Dňa 29-ho júna,
Na deň to Sv. Apoštolov Petra a Pavla, vykonavala sa zriedkava a veliká slavnosť posviacania chrámu košetského, ktorý s počiatkom bežiaceho stoletia, u samej hradskej cesty na krásnej rovine ponad Váhom vyvýšenej tak vystavený je, že zo všetkých stran celého okolia vydieť sa môže a akoby nad celým romantyckým
údolím panovať chcel.

Chrám tento pre nedostatok potrebných útrat a veľkú v ten čas všetkých vecí drahotu z francúzskej vojny pochádzajúcu , stavil sa len po čiastkách za úplných desať rokov, a teprv 1829 zo vnútornou vakovkou dokonaný bol, a ponevač kostol tento na vystavení seba samého, krom útrat, zo stránky slavného patronatu vynaložených, všetky svoje kostelné kapitále potrovil, do tak biedneho stavu upadnul, že prinútený bol, zo starého kostela všetky potrebné nárady, ačkoľvek
od staroby už spráchnutč prijať, čo jeho vnútornú krásnu stavbu veľmi zošpatilo, a v tomto biednom stave premnohé roky čakal na zmilovanie nejakého dorodinca;
však ale čakal márne: lebo sa žiaden nenašiel, ktorý by bol štedro otvoril ruku na vnútorné okrášlenie jeho, až roku 1846 keď bol náš známy na Slovesku básnik, velebný pán Josef Emmanuel, farár a dekan tamojši z kočkovskej fary, na faru košetskú prešiel. Muž tento svojim prvym do pustého chrámu košetského vstúpením svätou horlivosťou rozpáleny silné učinil sebe predsavzatie všetku starosť vynaložiť na to, chrám košetský, ináč na stavby krásny, však ale zapustený
do takého priviesť stavu, aby slúžil ku cti a chvále Boha, čo aj s polnocou božskou jemu sa pošťastilo; bo svojou 18-ročnou vytrvalosťou neprestal horliť, kým cieľ svoj neobsiahnul, a chrám svoj nepriviedol do toho stavu, v akom sa teraz nachádza.

Za pravdu sice uznať sa musi, že to chrámu okrášlenie mnoho práce a unovania stálo tamojšieho p. farára, ale múdrym farského ľudu riadením, svojou horlivosťou a prívetivosťou takou lásku a dôveru sebe u farnikov zýskal, že ľud jeho ačkoľvek len z orby žijúci, na jeho častejšie vyzývanie mnohé obety každoročne poskladal na zaopatrenie potrebného do chrmu náradia, k čomu mnoho prispel aj slavný patronát, totiž Veľkomožný pán Karol Motešiczky de Eadem, et Keseleokeö so svojou príkladnou pre terajších patrónov štedrostou, nado všetko ale sám hore spomenutý farár svojou známou na dobré ciele obetavosťou mnoho k tomu dopomáhal, že tak rečeno, od najmenšej veci všetko vo chráme a sice nové zaopatrené je útratami 3,000 zl. r. č. tak ale, že kapitále chrámové nepohnutelné zostali.

A preto vidiac p. farár svoje unovanie očakávaným a dobrým prospechom korunované, a chrám svoj v takom stave položený, že už hoden je posviacania,
obrátil sa v svojom, i ľudu svojho mene k najdôstojnejšiemu arcipastierovi svojmu s tou poniženou prosbou; aby chrám hore opísaný milostive posvätiť račil,
ktorú prosbu aj radostne, a ochotne prijal Jeho Osvietenosť pán biskup nitriansky, a bez meškania hneď i deň nariadil na 29-ho júna k vykonávaniu slavnosti posviacania chrámu košetského. Po prijatí biskupského nariadenia, hneď sa veľké prípravy robili ku predpísanej slávnosti,obzvlášť chrám ozdobený je majstrovský skrze záhradnikov k tomu učených, ktori kvietim a vencami z dubových listov pletenými celý kostol vnútorne dookola veľmi skvostne okrášlili, ako aj celé priečelie chrámu, na ktorom ohromný skvel sa nápis tento:

Ejhla kňaz veľký slavnou vchádza bránou
Do svätej svatini chrám vysvätil Pánu.

V deň pred Slavnosťou to jest: dňa 28-ho júna už pred poludním zhromaždovalo sa velebné duchovenstvo do fary košetskéj k slavnemu prijatiu a privítaniu Jeho Osvietenosti pána biskupa, ktorý k večeru ta doraziť mal, a vskutku aj po poludní o pol šiestej hodine dorazil z Bánoviec, kde sviatosť sv. birmovania v ten deň udeľoval, prijatý je slavne medzi zvonením, a prôvodom ľudu, hneď u bytu farského, kde ho veľký počet kňazstva uvítal ,a čakal; po krátkom odpočinutí z cesty, ktorá 5 hodin trvala, Jeho Osvietenosť p. biskup do ruk tamojšieho p. farára odovzdal dekrét posviacania na pergamente písaný, aby ho všetko prítomné duchovenstvu na budúcu pamiatku podpísalo - po skončenom tomto podpise, všetko kňazstvo poobliekalo sa do rúcha cirkevného, a usporiadal slavný sprievod so sv. relikviami svätých mučeníkov: Severiana, a Fausty na krásnych márach k tomu cieľu vkusne zhotovených, a kvietim i ružami ozdobených a od Štyr diakonov v dalmatikách nesených, ktorému sprievodu kríž prednáša! domáci pán farár. Jeho ale nasledovalo 20 kňazov a konečne p. biskup mnohým zástupom ľudu obkľúčený, a tak išlo sa medzi vyzváňaním všetkých zvonov do kaplny Sv. Anny, neďaleko od kostola v poli stojácej , kde všetko krásne pripravené, a májami ozdobene, i stolicami zaopatrené bolo,tu sa zložili sv. Reliquie na oltár k tomu prichystaný, a odbavoval sa breviár. Po skončeni žaltára, velebné kňazstvo, zanechajuc tam ľud na stráži a modlitbách, v sprievode medzy zvonením postupoval do kostola až k veľkému oltáru, za ktorým Jeho osvietenosť p. biskup započal obrady posviaciani základného kameňa, s ktorým sa Listina, to jest: Dekrét posviacania pod kostolmi dlážku do jamy vložený prikryl a zamuroval; po tomto sv. obrade vrátil sa celý sprievod do fary. Potom sa zvonilo na „Anjel Pane,“ a konečne zozváňalo úplnej pôl hodiny na znamenie: že v budúci deň veľká slávnosť: pre Košečanov vykonávať sa bude.

Ľud medzitým farský celú noc držal stráž pri sv. reliquiach, a síce dľa prepísaného poriadku každú hodinu iný, a iný ľud medzi modlením a spevom v kaplne sv. Anny konal pobožnosť.Na druhý deň hned z rána, o štyroch hodinách,
započalo velebnemu duchovenstvu sv. omše slúžiť pri svtých reliquiach po poriadku, a slúžilo sa až do 6,5 z hodiny, o ktorom ćase, zvonilo sa po prvý raz, o siedmej sa zozváňalo, pod ktorým zazvoňaním Jeho osvietenosť vo veľkom kňazstva sprievode išiel z fary medzí množstvom ľudu do kaplnky k svätým reliquiam, kde po odbavených sedem žalmoch kajucích, navrátil sa pán
biskup s prôvodom duchovenstva, z 30 osôb pozostávajúceho, a zástupom ľudu pred kostol, a hneď tam započal sv. obrady posviacania chrámu, ktoré obrady
trvaly až do 11, hodiny, a ktoré obširnejšie opisovať nejdem, abych snád veľactenému čitateľstvu obtížny nebol.

To ale podotknúť musim, že Jeho Osvietenosť p. biskup keď kázal pod širym nebom pred kostolom k ľudu držal, priam vtedy najväčši dážď pršal ,avšak s
najväčšiou trpezlivosťou za pol hodiny kúlal.Po vykonaných obradoch posviacania sám p. biskup mal spievanú sv. mšu pod infulou s úplnými asistenciami, i s dvoma pod infulou opatmi, pod ktorou sv.omšou po vyspievani sv. evanjelium tamojši pán kaplán Pavel Polányi, znamenitý to kazateľ, vystúpil na kazatelnicu, a držal reč krátku sice, lež výborného obsahu na terajší časy.Chrám, ačkoľvek 44 krokov dlhý a na 16 krokov široký ,k tomu bars aj celý deň od rána pršalo, predsa bol pobožným ľudom tak preplnený, že ako sa hovori, ani jablko by nebolo prepadlo, avšak bez všetkého nešťastia, a v dokonálom poriadku vykonala sa celá slavnosť, čo tamojšiemu p. farárovi k veľkej pochvale slúži.Čo sa konečne obedu dotýče, ten známe už predtým po celom okoli p.farára pohostinstvo ešte viacej
potvrdil a rozchýril.




Zprávy.


b) Zprávy.
Anglicko.
Dla „Monde“ chcel kardinál Viseman k úcte výtečného anglického básnika Shakespeare, ktorého 300 lete narodeníny dňa 23. apr. sa slávili, verejnú reč držal v budove St. James v Londýne. Výtečný básnik ten od protestantských literátov drží sa za protestanta, snad proto, že pod protestantskou Alžbetou žil. Všetko teda napnute čakalo na onú reč, tým viac, ponevač francúzsky spisovateľ Rio priam pripravený je vydať dielo, v ktorom hodnovernými listinami dokazuje: že Shakespeare bol katolikom, a to v onej miere, že i do katolíckeho spiknútia grófa Esexa zamotaný bol. Priam v tejto jeho vernej oddanosti, ktorú onen výtečný básnik ku katolickemu naboženstvu choval, nachodí sa príčina jeho ustavičnej chudoby a tej chladnosti, ktorú k nemu kralovna Alžbeta prejavovala. Medzitým že Shakespeare katolik bol, to už aj predtým dokázano bolo.




Kniževný (Oznamovateľ).


Veleb. Duchovenstvu k dalšiemu doporúčaniu veriacemu ľudu a k rozširovaniu medzi nim čim najvrelejšie odporúčame nasledujúce nove vyšlé prostonárodne nábožensko-mravné spisy, a síce:

„Cesty božie v ľudskom živote“

I. Zväzočok: Švadlena. Neverec. Preložíl Ján N.Bobula. rydal Ivan Dusarov. Cena 30. kr. r. č. V Skalici Tiskom Fr. X. Škarnycla Synov 1861 str. 81.
II. Zväzočok: Užerník. Opilec. Prelożil Ján N.Bobula. Vydal Ivan Dusarov. Cena 24 kr. r. č. V Skalici. Tiskom Fr. X. Škarnycla Synov. 1864. str. 79.

„Zbierka vybraných spisov Jindřicha Consciencia.“Tretí a štvrtý zošit. Obsah: Novák. Nová. Nioba. Matka Job. Z nemeck. preložil a vydal slov. círk. lit. spolek na usrednom semeništi pešťianskom. V Budíne 1864. Tlačom M. Bago. str. 189 na malej osmorke. Zošitý tieto sú venované Jeho Dôstojnosti p. Jurajovi Tvrdýmu,opát lekt. kanonikovi nitrianskemu. Cena 60 kr. r. č. Povesti v týchto knižtičkach obsažené, sú zabavno poučné a znamenite sa použiť dajú pri zakladaní cirk. knižníc. Už sama výbornosť pôvodných nemeckých odporúča jejich slov. preklady a ich upotrebovateľnosť našeho ľudu slovenského. Ako „Tetka Trápelka,“ tak i tu odporúčané dva zväzky „Ciest božích“ sú k dostaniu tiež u redakcie Cyrila.

Proti Renanovi vyšlo dakoľko znamenitých spisov. Prvý protestant, ktorý vystúpil proti Renanovi, je berlinský theolog Pavel Cassel a jeho „Náveštie o Renánovom Živote Ježišovom“ patri medzi najlepšie pojednávania o Renanovi. Iný spis je od Mgr Parisis, biskupa z Arras (nemecké 2. vyd. v Prahe u Steinhausera 8-o VIII 78. st. 7 sr. gr.) Jandricha Lassere Evangelium dľa Renána“ vyslalo sa vo Francúzsku už 22 raz, na nemecky preložil ho Sebastian Brunner, prekladateľ opravíl v mnohom ohľade spis tento. V Rezne(u Manza 12-o 262 str. 18 sr. gr.) Belgičan Lamy vydal „Renanov život Ježíša pred súdom kritiky“ preložil A. Rohling (Münster Brunna 8-o. 86 str. 10 sr.gr.) Nad všetkých vyniká Abbe Freppel, profesor svrbonský,preložil ho C. A. Kalmus (vo Viedni u Mechítar. VIII. 160 str. 12 sr. gr.) Veľmi podarené dielo vydal aj opat Haneberg (v Rezne u Manza 8-o 91.str. 9 sr. gr.)

Dopisovateľ ktorý v „Liter. Handweiser“ o týchto dielach pojednáva, dokonáva článok svoj nasledujúcimi slovami: „Chcešli sa milý čitateľu vzdelať a povzbudiť, čítaj Parísis-a; chcešlí byť o Renánovi len poučený, pojmi Cassel-a; ľúbili sa ti to, ako smiešnýmsa robi taký šašek, vezmi do ruky Lasserre-a alebo ešte lepšie Brunnera; žiadaš-li si dôkazy a základy, tie nájdeš u Lamy-ho; čítal-li si ale Renána, a chcešli ho mať však podvrateného, tu ti najlepšie poslúži Freppel,bo tento sleduje ho list za listom, a konečne Hanebery podá ti to najdôkladnejšie a čo najtíchšie pojednánie o ňom !“