logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Časopis: Cyrill a Method, rok 1864, číslo 23


Obsah:



: Úvod a záver
: SPIEVANKA
STEPHANUS m.p. EPPUS : Arcipastierský list
: Pôvode Sviatku“Božieho Tela“
: Vestník cirkevný
: ROZLIČNOSTI


Úvod a záver




Cyril a Metod
Časopis cirkevný

Predplatná cena celoročná: 4 zl. 50 kr. polročná: 2 zl 25. kr:s poštovou dopravov. Predpláca sa u vydavateľa a redaktora Dr.Andr. Radlinského, farára kútskeho. Adresuje sa do Holiča(Uhry) via Gődling. Vychádza každých 8 dni na hárku.


Číslo 23
V Skalici, v sobotu 2. Júla 1864
Ročník XIV


Odpovedný redaktor a vydavateľ Or. Andrej Radlinský, spoluredaktor: Viťazoslav Sasinek.

Skalici, 1864. Tiskom Fr. X. Škornicla Synov




SPIEVANKA


Osvietenému a Najdôstojnejšiemu
pánovi
Augustínovi Roskoványi
Z božej a apoštolskéj stolice milosti biskupovi Nitrianskému
Papežského trónu Pristojníkovi, rimskéj Akademie katolíckého naboženstva Udovi, ústavu parížského nabožensko – občianské Afriky vzdelanie čestnému predsedovi krásnych umení múdro a bohoslovia, Doktorovi na bosloveckej fakulte na pešťanskom a pražskom všeučilišti Údovi privtelenému atd.

V čas udeľovania sviatosti Birmovania
Vo fare púchovskéj 6 júna 1864 od žiactva tunajšiej školy uctivo venovaná.

Plesaj Púchov z nadšenosťou
nech sa všetko raduje.
Vrúcnu pieseň z ľúbeznosťou
v duchu si prespevuje.
Aj vy štebotávi vtáčkovia
krásnu pieseň zanôťte,
vy potôčiky s bystrým Váhom
šustom svojím plesajte.

Hľa Otec náš najmilejší
v Kristu Pánu cestuje,
duši naši ten Najvýšší
Pastier ku nám vstupuje.
Srdce klope – láska horí
dietok vďačných vnútorne,
keď v tvár milú Otca patrí
oko syna radostne.

Ty prichádzaš v letnom čase,
keď sa všetko veselí,
krásne vtactvo prespevuje,
a tak Boha velebí.
Každý kvietok vôňu svojú,
už zo seba vydáva,
každý žiačik poctu svoju,
vrúcne tebe podáva.

Otče milý! Tvoja láska
k tvým dietkam ťa sklonila,
a horlivosť apoštolská,
tebe cestu zľahčila.
Ty prichádzaš v mene Pána
do ovčíncov Kristovych
držiac berlu Hospodina
Strážný Pastier veriacích.

Ty prichádzaš slovom Božím
nás vo viere posilniť,
s kryzmy svätej pomazaním
v boji našom ozbrojiť,
Skrz Tvé sväté požehnanie,
dary z neba udeliť,
a skrz rúk Tvojích
vloženie Duchom Svätým naplniť.

Ráč že teda Otče Milý!
Dlho s námi prebývať,
popraj dietkam mnohé roky
Láskou Tvojou ovplývať.
Boh daj! Kde tvoja noha stane,
hosana ťa vítalo,
a Tve požehnanie Pane
s námi navždy zostalo.

Miluj že nás !dietky mravné
Kristus Ježiš miloval:
z povesti však i my známe,
žes aj Ty ich obímal,
nech nam možno obľubenia,
Tvojho Otče okusiť, r
áč o Bože všemohucí
nás k tvým chválam posilniť.




Arcipastierský list

STEPHANUS m.p. EPPUS


Arcipastierský list Jeho Excelencie
Najd.p. biskupa bans. Bystrického k svojmu duchovenstvu, o školách národných a nedeľných a o knižniciach cirkevných.
(dokončenie)

B.Scholae dominikales in his utilissime repetuntur,uberius enukleantur ea quae in scholis elementaribus traktata fuerant. Imo bene ordinatae scholae dominikales ipsam qouque elementárne institutiomen quadamtenus supplere possunt apud eos iuvenes qui in pueritia scholas frequetandi in isque pro ratione eatatis proficiendi ocasione destituetambur.
Repetitionem matrem esse studiorum, verum non minus ac commune fert proverbium. Absque repetitione vel ipso temporis lapsu oblivione obliterantur impressae olim menti notitiae;idque eo certius citiusque, quo mentes sunt teneriores, studiss minus svetae,ac quo minus favent ulteriori intellectus evolutioni adiuncta,in quibus tenella pubes egressa e scholis versatur. Ud adeo scholis solum dominikalibus effici possit,ne scholae elementares maxima parte fructus sui destituantur. Adolescens aetas,maturescentubus sensim mentalibus quoque facultatibus, penittius assequitur tum ea quae at mores secundum norman Evangelii efformandos,tum vero quae ad technicas occupationes ab iisque pendentem illum agendi,vitaeque totius curcum istituendi modum pertinent,que i febilibus nostris pios christianos, utiliaque familiarum,comunitatum,ipsius denique Patriae membra efficere queat.
Quamvis vero tanti momenti sint scholae dominicales,non tamen iis obsolvitus cyclus conditiomen, ad efficaciter promovendam populi culturam requisitarum. Jam emin ipsae scholis dominicalibus interiacentes longiores temporis periodi, tollentes continuitatem institutionis, huius efficaciae multum praeiudicant;qui insuper hiatus iam morbis,iam indispensabilibus oeconomicis occupationibus non rao amplius distenduntur, manifesto cum profectus detrimento.
Sollicitos nos itaque esse eportet Filii charissimi de tali genuinae culturae, fomento quod aplicatu facile, ideoque universalis usus ac continuae utilitatis capax sit,quo idcirco providere semet possit singulus,eique utiliter consecrare quodvis temporis mementum a functionibus christianae, civilisque vocationis liberum. Tale autem intellectualis, moralisque culturae,in sinu populi fidelis efficaciter promovendae fomentum meriti apellaverimus:
C. Bibliothecas parochiales.
Si vel ad ea quae intra limites Imperii Austriaci receniore tempore evenerunt, attentionen nostram direxerimus, convicemur abs dubio:consociationibus lectoris potissimum deberi progressus ilos,ques popularis cultura apud nonnulas Imperii huius nationes aevo recentione fecit. Populi,qui una abhine generatione iniuria praeteritorum temporum in simili languebant ignorantiae marasmo,qualem apud magnam populi nostri fidelis partem adhucdum lugentes conspicimus, myriades iam membrorum numerant penes diversas,edendis,propagandisque utilibis popularibus libris occupatas societates,quarum adminiculo inaestibiles utilissimarum sacrarum non minus ac profanarum cognitionum thesauri per singulos dies in ipsos vicos tiguriaque derivantur, laetissimo sane effectu,duma pud populos tales sobrietatem,parsiromiam,laboriotatem,industriam,iuris aleni reverentiam,ordinem publicis divinarum, humanarumque legum aestiminium atque ipsius externi habitus decentiam quae cuicta virtutis quoque christianae insinque suin praezidium sub oculis quasi nostri eflorescere consipicimus.

Sunt hi utique solatiosi fructus multorum, diuturnorumque laborum, mobillissimorum sacrificiorum,fereae denique in prosequendo tam salubri fine constatiae;sunt fructus charitatis christianae;sunt denique potissimum fructus quod nobis peculiari et solatio,et incinamento esse debet zeli pastoralis.

Cum nempe nullus rerum peritus ignoret:elementarem in arte legendi institutionen apud plerosque scolas populares egressos vix ultra libros precatorios apllicari, atque hic etiam successu temporis lectionen magma ex parte memoria suplleri, secus vero practicum usum haustae in scholis legendi artis penitus fere evanescere;cum populus,sibi ipsi relictus rarissime semet and legendum accingat, ac ideo tum propter ipsun hune debitae excertitationis defectum,tum etiam guod obiecta, materiamque librorum ignoret,lecta intelligere nequeat,ideoque suapte taedio lectionis capiatur:pespexrunt sane sinceri humanitatis amici ac potissimum quidem selossi animarum Curatores:culturam populi aliter provehi nequire,nisi ei supeditottur ocassio lectionis frequentioris,ac initio facto universim per forman historicam,qua alioquin saluberimae etiam religrosso morales veritates vestiri, posunt facultas intelligendi successive, methodique evolvatur,acuatur, sique apprehendendis etiam abstractioribus veritatibus aptetur.

Hoc ubi iam in magna populi parte obtinet unice consociationibus lectorris in acceptis debetur.Huc itaque Filii charissimi nobis quoqe enitendum est.Me quod atinet:praeter praesentres literas,multoties cum bene multis Vestrum habitis de hac materia sermonibus,distributis item per Dioecesim libellis,utraque apud nos vernacula linqua continnatis huc tendebam:Vos vero coordinatis per singulas Parochias gremianibus bibliothecis ad eundem finem efficacissime cooperabimini. Non est cur de possibilitate talium bibliothecarum multis disseram,quod enim in multis locis iam realiter existit;quod in ipsa nostra Dioccesi nominatim in Parochis Hronecensi,S.Crucensi et Chrenocensi pro inefabili meo folatio effectum iam est: pro pura idea haberi amplius nequit.Quantum ad modum mediaque ordinandarum bibliothecarum parochlialium, invio Vos Filii dilectissimi ad Vestrum, mihi perbene notum pastoralem zelum, item ad prodigiosam vim charitas, quae patiens est,benigna est, non quaerit quae sua sunt, coudaudet veritati, omnia suffert,omnia credit,omnia sperat,omnia sustinet.

Comparatis iam ex hoc inexhauribili fonte necessariis materialibus mediis, facile intelligetis Filii charissimi:in ipso delectu librorum eam esse tenendam norman,ut faciliora intellectu,hoc est forman habentia historicam,praemittantur abstractioribus,tum vero ut respiciendo quidem universas indigentias cuiuslibet parochialis populi,religiosomoralis eiusdem cultura fundamentum sit, perpetuaque norma quarumvis aliarum cognitoinium.Iam quod illias Parochias attinet,quarum populus germanici est labii,non pariet difficultatem aptus librorum delectus; cum literatura germanica,prout universim,ita in specie in ordine ad culturam popularem, secundum omnes illios ramos, inexhauribiles possidet divitias.

Haut ita commodum librorum delectum habebunt illi DD.Curati quorum pastorali sollicitudini populus slavici labi creditus est. Caeterum nest hic desunt omnino vigili zelo necessaria adminicula. Ne enim memorem nonnulla e striptis periodicis in hunc finen per omnia idonea,uti sunt:CYRIL a METOD, VOJTECH,OBZOR: non desunt insuper leudabiles operae edendis bonis,ac in specie indigendiss populi accommodatis slavicis libris insudantes;guales sund, Societs literaria Slavica in Centrali Cleri iunioris Seminario Pestano,item meritissimus Editor libelli,a morali suo argumento laidandi TETKA TRÁPELKA,cuius quidem,prout et alterius libelli,JARNIE KVETY instripti paradigmatizmus advolutim gratificor, per singulas labii slavici Parochias sufeccturis.Non dubito autem:ex eo qui de praesenti multos literarios Viros gentis slavicae animat,laudabili zelo sufficientem penum bibliothecis popularibus slavicis brevi accessuram;non emin deesse solet Marones ubi adsunt Maecenates.

Unde uncensucca cum fiducia converto me at Vos Filii charissimi,meiquc in vinea Domini Coadiutores,provocans,imo obtestans Vos in Domino,ut argumentum praesentis meae Epistolae serio iugiterque recogitetis, profundeque animis Vestris imprimatis. Perpendite: Salvatore nostrum spirituali coelestis doctrinae pabulo,corpolale quoque iunxisse; gentium Apostolum que literis,que viva voce media etiam corpolalis vitae in usum pauperum fidelium sollicitesse,sacras illas Familias ,inde a Filis S. Benedicti usque ad novissimam Missionem Centralis Africae,quae salvificae fidei,vitaeque santimoniae apud incultas gentes propagandae, firmandaeque heroicam navabant,navantque operam,tum demum in sancta hac missione profecisse, dum depulsa per promotam agriculturam,opificia,artesque ignorantia,barbareque, mores alumnorum suorum mitigassent,sicque demum animos at recipiendum cum fructu coelestis doctrinae semen aptassent.Coligate demique: praeter alia duo imprimis esse,quae promotionem intellectualis,moralisque culturae populi aetate hac indinspensabiliter postulant, haec vero sunt:emanciopatio populi ruralis e patrialchali potestate,curaqua dominiorum, terrestrium,tum vero inundatio impiorum librorum,pessimis quibusvis artibus in ipsas ruricolarum casas se insinuantium. Iam vero nullus Vestrum dubitabit:emancipationen moraliter imbecillis hominis pronam esse ad eiusdem pernicien viam;prout et pestiferis libris efficacissime occurri ter bonos.

Sit itaque gravissima haec materia tam in familiaribus congressibus Vestris, quam et in periodicis districtualibus Congregationibus iuga argumentum colloquiurum conzultationumque Vestrarum; diligenter dispicite modum, localibus quibusvis adiuntics accomodatissimum erigendi quo ocyus bibliothecas,parochiales ,quodque consultum indicaveritis, omni virium contentione in effectum deducere adnitamini. Quidcoque vero per singulos Districtus in hunc salutarem finem actum fuerit,id mihi per respectivos DD. Vice – Archi – Diaconos semestraliter sincere referi praesentibus ordino, libenter ipse pro possibili adfuturus interpellaturis seu consilio,seu opere; superimpendi eupiens in saneto hoc opere.

Caeterum Deus,qui lux est et tenebrae in co non sun ullae,a quo omne datum optimum et omne donum perfectum procedit, operatur in Vobis et velle et perficere, et gratia Dominin ostri Jesu Christi,et charitas Dei,et comunocatio sancti Spiritus sit cum omnibus Vobis. Ámen.

Datum in Castro episcopali oppidi S. Crucis in festo S. Marci Evangelistae anno Salutis millesimo octingentesimo sexagesimo quarto.STEPHANUS m.p. EPPUS(L.S.)




Pôvode Sviatku“Božieho Tela“


O
III.Dejopis sviatku božieho tela
Oznámenie novej ustánoviť sa majucej slávnosti bolo od mnohých rozlične prijate môže sa povedať,že menej podpory započala nachádzať u vyšších postavených, ako u nižších, lež ako dvíhali sa tito a postupovali z nižších stupňov na vyššie hodnosti: práve tak dvíhala sa a postupovala, aj dospela sama slávnosť. Najväčší dôvod proti zriadeniu noveho sviatku prevelebnej sviatosti oltárnej nachádzali neprajníci v tom,že však táto slavnosť koná sa každodenne na oltároch pri sv. omši. Lež ctihodný otec Húgo,z rádu Kazateľov, akonáhle dopočul úmysel sv. Juliany z úst kanonikových, jak slovom živým a prenikavým,tak perom všestrannej múdrosti zastával nový sviatok a podporoval.Ukázal on,že niet v zákope božom dostatočnej príčiny, prečo by nemohol byť založený nový sviatok prev. Sviatosti oltárnej.

Naprotivia ale,že jak ku cti božej,tak ku prospechu veriacích slúžiť bude, keď Cirkev sv. zvláštnejšie a slávnejšie,ako dosiaľ, sláviť bude každoročne pamiatku ustanovenia tohto tajomstva a právom pomenoval nový sviatok novou studnicou milosti pre tých,ktorý pobožne zučastnia sa na ňom.Sv. Juliana tešila sa nad radostným zápalom za novú myšlienku a kym účeníci hľadali pred svetom uznanie, sv.Panna z neba prosila o pomoc. Modlitba bola jej jediná zbroj, útočište Svätých. Navštevovala jejich hroby, putovala i do chrámu Božej Rodičky a hľadala podporu. Nedala sa odstrašiť tým,že sa jej posmievali a snárkou ju nazývali zly ľudia: dobré srdcia klonili sa jej;nedbala ani na to,že sa jej diabol vyditeľným spôsobom do cesty staval,áno voz na ktorom cestovala viac ráz prevrhol. Podobne výjavy ju len posilnili v predsavzati,vediac,že diabol len to nenávidi čo je dobré a jemu nebezpečné. Pracovala ona tým horlivejšie na usnadnení diela, dajuc kňazské hodinky zostrojiť,ktoré ale neskorej zo sv. Tomašovými zamenené boli. I Boh ju podporoval, dávajuc jej hojnú útechu nebeskú, udeliac jej i spoločníčku v jej podujatí o ktorú za celý rok prosila.No väčšiu útechu mala s toho, že Robert, biskup lutišský roku 1246 uzavrel nový sviatok vo svojom biskupstve,ale zachvatený náhlou smrťou nemohol svoj úmysel uskutočniť.Tak blízko u cieľa a zrazu padla celá vec, ale nie na to aby celky a celkom zapadla, lež aby sa tym slávnejšie pozdvihla.Už v jednom biskupstve je cesta prekliesnena a inde sa už briezdi. Ten výborny bojovník, ktorý mohutne slovo bol pozdvihnul, vystupuje po druhé na javište a s väčšiou mocou. Netrvalo dlho a Boh zmenil jeho slova v rozkazy. Iste zavďačim sa drahému čitateľovi, podajuc tu jeho list,ktorý ako kardinál a pápežský vyslanec(legatus a latere)v tejto záležitosti písal biskupom r.1252 po celom Nemecku:
“Keď povážime,tak počína zásluhy ľudského pokolenia a dobrodenia večného Stvoriteľa,ukážu sa nam tie,ako jedna kvapka rosy,tieto ako nekonečné more vôd. Hlava sa zatočí, strach nas prejme, patriac že by celý človek ako vosk pri ohni sa roztopil v horlivej službe:predsa za toľké dobrodenia tu najmenšiu odmenu priniesť Bohu,nie je nijak v stave. Lebo on stvoril človeka z blata a vyvišil ho medzi anjelov nebezských;ano vezmuc na seba ľudskú podobu a v telo naše oblečuc svoje božstvo,nekonečnej ceny svoju krv vylial za naše výkupenie,aby sme neostali večne zapletený do osidiel diablovho služobnictva.Ani nezostala pri tomto jeho láska, ktora stiahla ho z neba,bo zrácajuc sa tu a do nadhviezdných stánkov telo svoje berúc, nechal ho predsa medzi nami na znak nekonečnej lásky, zavinute v tajomstvá plné rúcho prev. Sviatosti aby jeho prítomnosťou jeho zmysly ubránil pred nepriateľmi nevyditelnými,všedné hriechy odpúšťal, proti smrteľným posilňoval,a v cnostiach nás zdokonalil.

Chcel on tiež,aby sme tento nebeský chlieb jedli a pamiatku Umučenia jeho neprestajne ohlašovali:áno túto pamiatku podál nám do rúk ako jedine slušnú a Boha hodnú obetu prinášanu k jeho sláve za dobrodenia, ktorými nás každodenne obdarúvavá až dospejeme k dokonalosti a dosiahneme mieru veku plnosti Kristovej v nebi kde zhliadneme všetko nie v ukrytosti, ale v svetle jasnosti synov božích.A preto sluší sa, aby toto veľké tajomstvo nielen každodenne pri sv. omši dôstojne sa slávilo,ale aj mimo toho aspoň raz v roku ku zahanbeniu kacírov s väčšou okázalosťou,nežli v zelený štvrtok(keď zaneprázdnena ja viac Cirkev sv. pamiatkou umučenia Kristovho a umývania nôh)a v ostatné dni v roku všetkým možným spôsobom v pamäť uvedene bolo.I mnohých Svätých ctíme každodenne v lítaniach pri sv. omši a v iných obyčajných modlitbách,a predsa sú ustanovené i osobitné sviatky k zvláštnejšiemu ucteniu ich zásluh: prečo by teda „sviatok všetkých svätých“láska nadzemská,slasť duší nekonečná nemohla mať zvláštny sviatok,v ktorý by sa doplnilo so všetkou ochotou a pozornosťou, či v inšie dni zameškane bolo.

Preto uridzujeme,aby v druhý štvrtok po Turiciach sviatok božieho tela vo všetkých kostoloch, ktoré pod našú moc patria,bol zasvätený,a všetkých vás prosíme v Pánu a napomíname dľa celej svojej moci,Vám prísne rozkazujuc a dohovárajuc a v svedomí vás zaväzujuc,aby výš.menovaný sviatok každoročne v ustanovený deň ako sviatok prvej triedy cum 9 Lect.Resp.Versicul.et Atlph. Propolis)v každom kostole ste slávili a svojím veriacím každoročne v predbežnu nedeľu oznámili,aby skrze striezlivosť,seba zaprenie,almužné,modlitby a iné dobre skutky pripravili sa k slušnému prijatiu najsladšiej sviatosti, ktorá od hriechov očišťuje a večné spasenie pripravuje. My tiež hľadíme prispieť k povzbudeniu veriacích,všetkým ktorý v deň sviatku a v oktáve skrušene vykonávaju sv. spoveď a pobožne navštívia kostol kde sa konaju zvlášť modlitby k prev. sviatosti oltárnej(Officium de eodem) udeľujuc odpustky sto dní z uloženej im pokuty.

K slovám pripojil príklad a svätil sám prvý krat s veľkou nádhernosťou tento sviatok v hlavnom chráme lutišskom kde sa i on najradostnejšie ujal,bo dvaja kanoníci poručili svoje statky k tomu cieľu aby sa čo najskvostnejšie i cez oktávu vykonával.Tu i Boh podporovateľov nového sviatku potešil a upevníl zázračným uzdravenim istej ťažkej nemocnej osoby, ktorá v ten deň horko ťažko prišla do kostola a zrazu vyzdravela.Tak potom príkladom mesta Lutych a lutišského biskupstva naklonene nasledovali i iné biskupstva,a sv. Juliana vydela nový sviatok rozšírený a slaveny z nevyslovnou skvostnosťou a pobožnosťou. Toto bola najkrajšia odmena za jej ustanovenia. Spokojne už včul sklonila hlavu k hrobu lebo vydela po čom túžila. Tak sa zdá, akoby jedine ona bola k tomuto dielu od Boha vyvolená a povolana bývala a tak ospravedlneny je krok že jedinou príčinou bol tento sviatok podania i jej životopisu. Mnoho ona trpela pre tento sviatok o čom sa i sama vyslovila:“lebo toto je,čo sily môjho tela celky zoslabila,ba celé telo zničilo“. Vydeli sme teda potiaľto:akým spôsobom muselo sa dielo božiu cestu kliesniť; vidme ešte,ako sa to celé s predpovedaním Sv. Panny zhoduje.“Nebojte sa „odpovedala ona na vyslovenú obavu ,od svojej priateľkyne,“táto slavnosť vyvíši sa k prospechu všetkých vyvolených ale skrze ponížených a maličkých. Večný nepriateľ všeho dobrého napne síce svoje sily k jeho zamedzeniu, vztekať sa bude,avšak márne bude namáhanie jeho náhončích. Čo sa všetko na vlas vyplnilo. Diela božie nie su diela ľudské a jestli aj necha ľudí dejstvovať dejstvuje s nimi.

Lež nebolo ešte cele dielo završené,bo sviatok bol určený pre celú pošírom svete roloženú sv. cirkev katolickú, povčul ale siahal len v Nemecku.I o toto konečne rozšírenie sa postaral Boh.Ešte jeden horlivý bojovník za tento sviatok bol istý Jakub Pantaleon,arcijahen lutišský, muž učený a svätý,neuhonný život vedúci. I tohto vydíme len ako maličkého a poníženého vystupovať;avšak mal on dozrieť na muža dokonalého,a z jeho dospením mal konečnu dospelosť dosiahnuť i sviatok božieho tela.A Boh neodkládal z jeho povýšením lebo bol nástroj v jeho rukách. Rok 1252 stal sa biskupom verdumským,1255 patriarchom Jeruzalemským,a v roku 1261 po smrti pápeža Alexandra IV. Rímskym otcom pod menom Urban IV. Už o tri roky tak búrlive ako su včulajšie pre najsvätejšiu hlavu Cirkvi k.vydal bulu ktorá rozširovalá sviatok pre celý svet.Tomuto veľa vyznamnému deju ale predoslal Boh ešte predivný výjav.

Diabol nikdy neprestával brojiť a pochybnosti dvýhať proti najsvätejšiej sviatosti oltárnej;veď on je luhár a otec luharstva. Boh je pravda a čo hovorí musí byť len pravda. Diabol ale hovorí vždy protivné slovám božím, nasledovné luha vždy. Keď Boh v raji hovoril:Ktorehokoľvek dňa budeš jesť z tohto stromu smrťou zomrieš,diabol ale ,nezomriete;oči vaše sa otvoria a vy budete podobný bohom. Syn Boží hovoril:vezmite a jedzte toto je moje telo;diabol,nejedzte to neni Kristovo,ale len podoba. Bohužial človek nachylnejší je veriť diablovi nežli Bohu. Diabol ale ako v raji upieral pravdivosť slov práve tých na ktorých cela váha ležala tak robí aj tu. Keby práve život večný nezavysel od viery v slova Kristove o prev. sviatosti oltárnej. Kto nebude jesť telo moje nebude mať života,nesnažil by sa on tuto vieru vytrhnúť z čo najviac srdc. Áno nielen život jednotlivcov večný,lež život celej Cirkvi kat. spočíva v tomto tajomstve zaiste nepochopiteľnom. Prev. sviatosť ja ten stánok, ktorý chcel sv. Peter na hore Tábor vystaviť pre svojho nebeského Učiteľa;no vystavil si ho Ježiš sám.

Vezmi Cirkvi prev. sviatosť a vyrval si jej srdce bez ktorého niet života.Zapri pravdivosť premenenia sa chleba v telo Kristovo a vína v krv jeho, zaprel si božstvo Kristovo a vyvráciac toto vyvrátil si základ Cirkvi všeobecnej.A potom môžeme zvolať zo sv. Pavlom: márna ja viera vaša márne kázanie naše. Skloň potom ľudské pokolenie hlavu svoju k večnému rabstvu, bo nastava ti osud predkristových vekov.A toto je cieľ hada pekelného o ktorom sv. Písmo(k 1.Mojž.3.1)hovorí“had bol ale chytrejší nežli všetký živočichy v ráji;a zas Ježiš:“Synovia tohto sveta múdrejší su,nežli synovia svetla“(Luk.16.8) Títo postupujuc v múdrosti diablovej, netajili hneď božstvo Syna Božieho bo celý svet by sa bol zhrozil nad drzosťou; ale tajili pravdivosť prev. sviatosti až prišiel pre nich vhodný čas(a tu je) verejného tajenia i božstva Syna Božieho a nezhrozel sa svet z výťazoslávou vyvyšuju nového bohobijca,a s plesaním roznášaju jeho hanopis.O Bože kto sa bude modliť za naše hriechy.

Kto sa zmiluje nad nami keď nie ty Pane.Hľa synovia Tvojí, ktorých si ty vyvolil napínaju sily, ale ich je málo. Vztiahni teda Ty ruku svoju a ukáž že Ty si Pán ako si to ukázal v časoch zapierania prev. sviatosti. Neni ruka Tvoja kračšia ani moc menšia, nežli bola vtedy, keď si nielen novým sviatkom, ale aj novým zázrakom svoju svätosť ukázal. Lež nechcem týmto Boha pokúšať. Lebo On jediný vie čo urobý k zahenbeniu nevery; nám dosť je vzpomienka na dávne skutky jeho. O aby i tym dosť bolo, ktorý proti Bohu bojuju!! Roztvorte teda všetci oči a hľaďte na obraz.V talianskom meste Vulsinum,v urbevetánskom biskupstve nachádzal sa kňaz ktorého tiež ovial duch veku toho pochybujucého o prítomnosti Boha Syna v prev. sviatosti. On dľa povinnosti slúžil a pod pozdvihovaním k hroznému svojmu prestrašeniu vzhliadne medzi prstámi svojími nie podobu chleba lež čisté opravdivé telo čerstvou krvou postriekané;jedine ten kúsok zadržal podobu chleba, ktorého sa dotýkali prsty kňazove. Netušeny výjav náramne prestrašil neverca tým viac,že krv zo živého tela kvapkala na plachtičky ktoré sa nachádzali okolo kalicha;on snaží sa ukryť zázrak,ale pracica božia ešte nestojí: každa kvapka predstavuje ľudskú tvár. Urban IV. Nachádzal sa práve v ten čas v Urbevetanum, utekajuc pred turkami, ktorých Manfred ukrutník sicilianský na Rím vyvolal. Aj to bolo v úmysle božom,aby bol blízko Pápež, ktorý dozvedel sa o veci hneď od kajúcného, svoju neveru horko oplakavájuceho kňaza. Div bol patrný; rozletel sa chýr v kratkom čase dotiahol mnohých obdivovateľov ktorý sa hneď zúčastnili na slávnostnom prenesení corporále do mesta Urbevetanum kde sa posavaď s najväčšiou úctou vo veľkolepom chráme prechováva a v určené dni v roku ukazuje. Pápež zo všetkým kňazstvom a veľkým množstvom ľudu prijal v meste sprievod, nesuci drahocenný poklad pre katolíkov. (pokračovanie)




Vestník cirkevný


Kúty 25. júna
V predošlom čísle na konci sme uverejnili nakrátko radostnú správu o šťastlive v Ríme prevedenu sekularisaciu vysoko učeného vel.p. Viťazoslava Sasinka, našeho nanajvýš pracovitého a zaslužilého spoluautora; teraz ale zdeľujeme tuna samu predlohu sekularisacie: Jeho Svätosti učinenu, tak i Apoštolské Bréve ju najmilostivejšie povoľujúce, v jednej a tej istéj listine jedno za druhým obsaženo.
Predloha v tej reči talianskej znie následovne:
Beatossimo Padre.
Il Saceldorte Vitore Szaszinek Capucino della Provincia Ungarico – Austriaca prostráto ai piedi della Santita Vra umilmente espone che nel Marzo del perdúto anno 1863 umilio estanza e vari documenti, coi quali comprovava la necessita di ottinere la perpetua secolarizzazione onde asisstere la vecchia, inferma e povera sua Genitrice, ma sotto li 11septembre fu reserrito alla d.a sua inslanza =Dilata= Quindi e che umille Exponente torna a pregare caldissimamente la S.V.a volergli accordare la tanto desiderata grazia della sua secolarizazzione, annettendo a tal effeto copia del oridinale documento favorevole del Rsmo d. provinciale dela Provincia Ungarico – Austriaca, dal quale apparesce la neccessita che lice Egli di recarsi presto la sua Genitrice,ed altro documento dell Ecmo Vecsovo di Neosolio come gia ne avea rimesso um altro fin dal postato anno.Tanto spera.
V Slovenčine znie následovne:
Najsvätejší Otče!
Kňaz Viktor Sasinek, kapucín provincie rakusko-uhorskej, rozprestrný k noham Vašej Výsosti pokorne vykláda,že v marci minulého roku 1863 ponížene podal prosbu a rozličné dôvodiny, ktorými dokazuje potrebu obdržania večitej sekularisacie aby mohol podporovať svoju staručkú, nevládnu a chudobnú matku;lež pod 11 septembrom bolo na tuto jeho prozbu napísano:=Odročene=A preto opäť pokorný prosí najvrelejšie Vašu Svätosť,by ráčila poviliť tu žiadosť jeho sekularisacie, pripojiť k tomu cieľu prepis pôvodiny prajnej od najd.p. provinciala provincie rakusko-uhorskej,z ktorej vysvita potreba aby mu dovoleno bolo opatrovať matku a druhu dvôvodinu od jeho Excelencie biskupa b. bystrického ako už bol poslal jednu,druhu na konci predošlého roku. Tak úfa!

Samo Apoštolské Bréve
tejže sekularizacie je
nasledujúce v pôvodnej lat. reči
N.1682/7 Ex audientia ssimi habita ab infro Dno Pro-sekretario Sakrae Kongregationis Eposcoporum et Regulárium sub die 3 junii 1864 Sanctitas Sua benigne remicis preces Episcopo Neosoliens. Cum facultatibus necessariis et oprtunis ad hot uc veris exsistentibus narratis et dummodo Orator provisus prius sid de sifficenti Patrimonio Sacro,petitam ipsi fakultatem egregiendi et manendi extra Claustra quodad vikserit in habitu Presbiteri Saekularis retento interius aliquo legularis habitus signo,pro suo arbitrio et consciescia impertiri possit et valeat:ita tamen ut substiatania Votorum suae professionis cum statu compabilia Orator observet ed sub obedientia Ordinarii loci, in quo morabitur etiam in vim Voti religiosi vivere teneatur Romae.
(L.S.)A. Card.Quaglia Praes.m.p.
Stanislaus Svegliati Pro-Sekretarius m. p.
Takto šťastlivo obdržal náš p. spoluredaktor od Svätého Otca večitu sekularisaciu, zostane a učiť bude ešte do 1. Októbra mládež reholnú v prešporskom kláštore kapucínskom.


Z Púchova
Už koncom minuleho mesiaca mája začal Jeho Osvietenosť najdôstojneší p.Augustin Roskoványi biskup nitrianský, biskupiu svojou vysokou návštevou oblažovať udeľujuc zároveň zvereným starostlivosti svojím ovečkam sviatosť birmovania:a dosiaľ ešte odnikiaľ hlasu, kde ako bol prijatý, ba ani len o tom kám v ktorý deň zavítal? K nám do dekanátu púchovského do mestečka Púchov šťastlivo dorazil dňa 5.júna okolo hodiny šiestej popoludni a bol s tou nauprimnejšiou radosťou vítany; veď prišiel k dietka sťa milujúci otec a prišiel rozdávať dary Ducha Sv. sťa nástupník Apoštolov. A preto tá radosť ktorú sme mali z jeho príchodu, nedala sa len na vnútornú obmedzuť, ona sa aj z vonku ukázala. Trebarz aj Jeho Osvietenosť zapovedať ráčil všetko okázale a hlučne Seba vítanie,a trebars aj veriaci boli o tom poučený, však nedali si v tom brániť. Oni i z vonku a nakoľko bolo možno slávno osvedčili lásku a úctu vznešenému hosťovi, vlastne otcovi svojmu.

Hneď na prievoze ho z hudbou prijali. Výťazne brány mu vystavili,z koča do fary pred ktorou ho okolite duchovenstvo vítalo, zostupujúceho z veselou hudbou sprevádzali, večer ne počest Jemu faklovy pochod usporiadali, bengálske ohne zapaľovali a zo srdca na slávu vyvolavali.Ba čo viac, nielen katolíci, ale aj židia a evanjelíci sa v tomto slávnom vítani zúčastnili; obzvlášť tamti mu zo školskou mládežou pod zastavami na ulici vo dva rady rozostavenou s hlučným „Vivát“ úctu svoju vzdávali. Na druhý deň ráno o 7. Hodine keď sa do kostola poberal, očakávali ho biele družičky ktoré ani v prvý deň nechybali a kľačiac na ceste kade stúpal kvety pod nohy hádzali a tak ho i z kostola do fary sprevádzali. Obzvlášť bolo dojímave vítanie zo strany školskéj mládeže, ktorá ho básňou k tomuto cieťu zloženou a pod obedom jemu skrze malé školské dievčatko i s vencom odovzdanou a potom pod správov učiteľov odspievanou poctila. Po obede sme ho zase s hudbou ale mnohý i zo slzami v očiach odprevadili,želajuc všetci: by ho Boh i na ďaľšiej púti zachovať mohol.
Reča(pri Prešporku)12.jún
Človek ktorému na srdci leží duchovné dobro katolického ľudu našeho, snaží sa či predplatkami či spolu i dopisami podporovať našého milovaného“Cyrila a Metoda“. Skúpi k takomúto i tu maličku obetu nenajde,k tomúto usilovné pero kedy tedy na cirkevnom poli najde čoby do stĺpcov cirkevného listu vložené iným na povzbudenie slúžilo.“Tak svieť svetlo vaše pred ľuďmi,aby vydeli dobré skutky vaše a oslavovali Otca vašeho, ktorý je na nebesiach“.Nechcem nahromediť slova, lebo znám p.t.čitatelia radšiej jádro, nežli škrupinu maju. Nuž včera tu bol dvôst.p. dekan Aloiz Berzak farar bahonský,aby tu dva slávne cirkevné obrady konal. Po poludní po nedeľných službách božích dôst.p. dekan majúc u boku svojho v.p.M. Alstíra,farara rečského a v.o.V. Sasinka viedol pobožne spievajúci a krásny poriadok držiaci veľký sprievod na kus vykrojenej zeme ktorým tunajší cintorín rozšíreny je. Tuna po dokonanom požehnáni a pokropení p. učiteľ zo svojím už dosť vzdelaným spevackým,z junákov rolnických zaležajucim zborom spieval napokon jednu slavnosti primeranú štvorhlasovú truchlo-pieseň.

Z cintorína tiahol sprievod na ine druhé určene miesto k cirkevnému obradu. Tuna jeden nábožný občan zdejší dal postaviť“božiu muku“ ktorá na dnešné požehnanie čakala.Po dokonanom požehnaní dôst.p. dekan k ľudu, mnohopočetnému zhromáždenému držal reč, v ktorej obšírne a zretelne vyložil cirkevnú obyčaj,cieľ a užitočnosť posvätných soch vôbec, umučenie Pána predstavujúcich. Na konci pripomenul dobrodinca tejže „božej muky“ a poslucháčov napomenul na úctu tejže sochy a na spasiteľné myšlienky, ktore pri uzretí tejto božej muky v srdci svojom
vzbudiť majú. Pán Boh zaplať p. dekanovi za duchovný pokrm tento!

Po dokonanom tomto potešitelnom obrade nastúpil sprievod svoju návratnú cestu do chrámu, kde „The Deum“, modlitba záverečná, požehnanie a štvorhlasový spev
slavnosť zakončili. Pripomenutia hodno, zvlášte za našeho času, kde vyššie osoby a predstavenstva prestávajú byť svetlom dobrého príkladu pri verejných pobožnostiach, zdá sa mi byť, že tunajší p. barón Névery, neni takým hrdinom nevery. On navzdor vysokému veku a silám kleslým pri celéj tejto pobožnosti bol prítomný, bars aj pre nedostatok svojích sil len za sprievodom sa dostaviť v stave bol. Vznešený starčck tento je vám - môžem riect - dobrotivým otcom poctivej obce tejto, ked už chrám základinami podporuje, už bezúročnými alebo neobtížnymi pôžičkami súsedov napomáha,áno mnohí jednotlivci dobre znajú nevädnúcu Štedrosť jeho, zvlášte pri krste; kedykoľvek on v chráme, keď
sa sviatosť krstu nemluvniatku udeľuje, prítomným je, nikdy novopokrstené bez obdarenia neodchádza. Bože takýmto príkladným a dobrotivým ráč udeliť dlhý
vek a kráľovstvo svoje!
Viedeň.
Dňa 23. mája otvorené bolo zhromaždenie spolku proti trýzneniu zvierat. No, proti tomu žiaden človek múdry a citný nič nemá. Pozoruhodná je však modlitba, ktorú Bödecker, protestantský pastor z Hannoveru pred jedným sedením povedal. Znela ona takto: „Nech požehná Bob ten laskavý spolok, ktorý za cieľ sebe vytknul, zvierata, týchto porodzených bratov a sestry človeka ochraňovať.“ Neznám, čo p.pastor, pod menom „bratia a sestry „Geschvíster“ a pod prímenom „porodzené-nachgeborne“rozumel? Neznám i to či pred sedením sa nezastavil u „jeleňa“v práteri,kde členovia onoho zhromaždenia pri pive,svoje zvieromilné nádhľady, občerstvili. Tuna sa už da povedať:Ecce Hominem Bodeckeri!K.B.-L. Hamburg
Malá katolická obec v Hamburgu mala nedavno veľké potešenie duchovné z toho, keď tamojší anglický vyslanec u tohože slobodného mesta p.John Wárd ktorý dosiaľ anglikánskej štátnej cirkvi náležal, pred jej obličajom sa vrátil do lona katolickej cirkvi.
Šleswig
Toho roku v Šleswigu odbíval sa slávný sprievod z Božím Telom.Z návrhu jednej milosrdnej sestry učinili sa prípravy k slávnosti rečenéj: niektore potrebné veci prinesené boli z Cách a bolo aj v rýchlosti zostavené podnebie, ktoré c.kr. delostrelci niesli; vojaci ako o závod znášali zelene ratolesti a trávu, ba i Šlegvigčania nemalo prispeli k ozdobam,požičajuc svietniky,koberce,prápory atd. Aby sa ale vyhlo ostentacii a pre nepohodnosť času oltáre boli postavene v širokých chodbách zámku a z okien plápolali veľké zástavy do dvora.Cis.kr. správa z nemocnice a všetci cis.kr.p. vojensky lekári dostavili sa v úplnom skvose. Jeden odiel tunajších delostrelcov a jeden zástup(compania) pechoty pluku Martini,k sprievodu boli ustanovený.

O 10. Hodiny odbývala sa slávnostna bohoslužba skrze gr. Spee, kanoníka z Cách. Dva polní kaplani boli príručníci a jeden misionár, priam k návšteve svojích tuna meškajúci konal službu obradníka a p.hlavný lekár Chubna hral na varhany. Po dokonanej sv. omši pobral sa sprievod:v predu jeden delostrelec niesol kríž, za ním v páru išli sestry z Tropavy, Františkánky z Cách a Boromeistky z Prahy; za nimi bielošaté dievčence hádzali kvety, za nimi kňazstvo a nakoniec delostrelci s pochodňami. Na konci išli c.kr. dôstojníci,lekári a mnoho ľudu, zvlášte z vysokých rodin protestantských. Od sestier boli spievane pobožné piesne.Z príkladného sa chovania protestantov bolo vidno, že im nevídana slávnosť nemalo dojmu u nich spravila.
Francúzko
Gróf z Molinemu radca u rakuského vyslanca v Paríži nedávno z protentanizmu vrátil sa do lona kat. cirkvi. Slávnosť táto odbývala sa v kaple nuciatury, kde Msgr. Chigi obrátencovi potom aj sviatosť birmovania udelil. Knieža Metternich rakusky vyslanec bol pri tom svedkom.
Škotsko
Dľa „Monde“a“Kreuzz“sv. Otec je odhodlaný vzkriesiť škotskú hierachiu t.j. tých 300 000 katolíkov, ktorý sedminu obyvateľstva tvoria určitým biskupstvám podriadiť. Lord Dr. Gilbert Talbot, tajomný komorník sv. Otca stáť sa ma arcibiskupom Edinburským;traja alebo štyria biskupi(v Dundee,Aberden a Avernesz budu jeho suffraganmi. Dosiaľ a od času Jakuba II.(1865) Škótsko bolo skrze troch apoštolských vikárov spravované. Puritánci a Anglikánci síce už dvihaju hlasy proti prechvatom(?) Ríma ich škrek však zostane len bezvládnou demonštráciou ako roku 1850 keď sv. Otec vykonal rozdelenie Anglícka na 12. biskupstiev K.B.a L.
Severo-Amerika
Dľa Baltimorských“Kath Volks“nedávno t.r.pri misii v Buffalo Scheldon Centre a North-Buffalo 56 protestantov a jeden žid,v Oskochs 5 protestantov,v Trentone 10 protestantov sa obrátilo. Nový stolný chrám vo Philadelphii, ktorý 10 000 bude v sebe obsahovať je už natoľko hotový, že na tohoročnú veľkú noc i sv. omšu v ňom slávili.




ROZLIČNOSTI


Sv. Otec poslal núdznym v Uhorsku 1000 zl.
Dľa „Apolog di Torino“ na jednom statku novej ltálie v dome jednoho žida na jeseň r. 1862 jeden nehodný katolík vysršil ohavne slová proti pápežovi, a potom obrátiac sa k židovi, pravil: „Nu čože poviete na to“? „Čo sa mňa týče odpovie žid s nevrlosťou - hovorím, že ten zlopovestným zlosynom byť musí, ktorý tak spíla na Hlavu cirkve svojej.“
Osobný vestník.
Jeho c. kr. ap. Veličestvo najvyšším rozhodnutím ráčil najmilostivejšie stupňové povýšenie Imricha Tóth custosa kanonika na stupeň lectora kanonika, Ondreja Lipthay custosa kanonika na stupeň cantora kanonika, Michala Kemph kathedrálneho arcidekana na stupeň custosa kanonika,Antona Lípthay, nitrianskeho arcidekana na stupeň kathedrálneho arcidekana, Lazara Kantz na stopeň nitr. Arcidekana na Ostrihiomskej kapituli potvrdiť, a na upraznené takto miesta kanonickć Imricha Mészáros, dekana a farára vo Vadkerte a grófa Rudolfa Nyáry,
Riadite+a primaciálnej kancelarie vymenovať; potom stupňove povýšenie Petra Méhes, cantora kanonika na stupeň lectora kanoníka; Karola Heiller, custosa kanonikn na stupeň cantora kanonika; a bar. Antona Gerab na stupeň custosa kanonika potvrdíť,a Imricha Miksík, čestného, ostr. kanonika dekana a farára v Kerestúre na upráznene miesto prešporskej collegiatnej kapitoly vymenoval.

Oprava tisku. V Menosloví Predplaliteľov na „Cyr.a Met.“ od l jan. do konca marca t. r. na konci pod záhlavim!„Pomer predplatiteľov podľa diecez“v stĺpci v diecesi ostrihomskej miesto 426 má stáť 126 predplatiteľov, a na prvej str. v II stlp. pošta Prievidza za menom Zlatáry Karol, f. čavojský,ktorýžto je skutočným predplalíteľom, má sa vynechať znak domnelého predplatiteľa.