logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Časopis: Cyrill a Method, rok 1864, číslo 19


Obsah:



: Obálka
: PROSBA
: V nížepsanem skladu práve vychádza ...
Dr.A.Radlinský : Spolok sv. štefanský
: O pôvode sviatku:“Božieho Tela“
: Vestník cirkevný (1)
Alexander Bizay : Vestník cirkevný (2)
Janko Pravdomil : Vestník cirkevný (3)
: Vestník cirkevný (4)
: Rozličnosti


Obálka






Cyril a Method

Časopis cirkevný
Predplatná cena celoročná 4.zl.50.kr. polročná 2.zl.25.kr. s poštovou dopravou. Predpláca sa u vydavateľa a redaktora Dr.Andr. Radlinského farara kútskeho. Adresuje sa do Holíča(Uhry) via Goding. Vychádza každých 8 dní na hárku.

Číslo 19
v Skalici
dňa 30 mája 1864
Ročník XIV

Odpovedný redaktor a vydavateľ Dr.And. Radlinský,spolured.Viť. Sasinek
V Skalici,1864. Tiskom Fr.X.Škarniela Synov




PROSBA


4. dekanátov: Puchovského, Pružinského,Považsko – bystrického a Ilavského v nitrianskom biskupstve v trenčianskej stolici k Jeho Eminencii p. kardinálovi kniežaťu primášovi Jánu scitovskému za potvrdenie Spolku sv. Vojtecha. Eminentissime etc,
Humillime infrascripti Dioecezis Nitriensis VADiakomi suo, et guam plurimorum aliorum de Clero curato populoque christiano curae surae credito nomine Eminentiam Vestram, qua celebratissimum Regni Hungarie Primateum summa cum reverentia et filiali pietate accedere humillime praesumunt, demisas preces suas interponentes in sequenti.

Perniciosissima quae immitet Reloglioni Catholicae et eiusdem ministris totique christianinati recenter Parissis suscitata lucta, per nefandum Renani „VITA JESU“ intitulatum opus quod nobis non tantum e publicis pagellis,sed praeferenter ex Encyclica Dioecesana eruditissimi et vigalantissimi Domini Praesulis nostri dto. 17. Jan a. c. Nro.240. edita innotuit consternavit animum nostrum in tatum, ut mox in ferventibus at Deum fusis precibus consalatiomen quaerentes pro avirsione dolosi huius animici ab amata Patria nostra orare non cessaverimus; contremuit interim cor nostrum, dum recentissime obsservasemus, quod adversarius nostre tamquam leo rugies circumeat iam oras nostras guaerens, quem devoret, dilitando videliced et optrudendo inter relogiosissimum populum nostrum Slavicum,prope tres miliones in Hungaria efficientem, via bibliopolarum in nundinis et domatim oberrantium iudaeorum – non tantum blandas et seductivas hicce% Eminetiae Vestrae humillime substratas praenumerationales listas, verum etiam ipsum praementionatum secundae iam editiomis in linqua bohemica populo nostro pervia,et ne dicamus domestica, malignum Renani opus.

Eheu!haec videndo, quis non indileat,et non sincere deploret sortem boni, hucdum incorupti et in religiositate semet distiqentis populi nostri Slavici, cum eundem malignus hic hostis impraeparatum inveniat, nilve de bonis catholici spiritus in svavi materna dialectus nostrae slavicae editis praesto habeamus libellis, ut hosti obviare, populoque succurrere valeamus; qua de causa Eminentiam Vestram,qua Caput et principem zelosissimorum Praesulum Hungariae per viscera Jesu Christi, Dei et Dimini nostri,cius civinitas execrabilibus scriptis impie succuti interditur, nomine nostro, Cleri curati populoque curati nostrae spirituales crediti nos demisse infraskripti enixissime orare sustinemus:ut perutilem et pro elendis orthodoxis labii slavici libris sumoppere necessariam Consociationem S. Adalberti(vulgo Vojtechi)iam A-o 1857 Eminentiae Vestrae hummilime proiectatam, et novitus per Honorabilem Districtum Sasvariemsem A-o 1862.demisse supstratam per zelosum Clerum et populum catholicum quam plurimarum Dioecesium slavikarum anxie expectatam et desideratam, benigna Magni Episcopi nostri Nitriensis litera dto.

2. septembris 1862 sub Nro.2113. at H. Districtum Pružinensem scripta probatam, et prout non dubitamus per Excell, D. Praesulem Neosoliensem, sicut et Illmum D.Episcopum Scepusiensen, qui ipsum millenarium inducttae apud Slavos christianitatis Jubilaeum solemniter in Suis Diocessibus celebrarunt, grato salutandam et promovendam animo, per Eminentiae Vestrae benignissiman Approbationem salutifera vita donare quo ocius dignaretur. In reliqio altis Eminentiae Vestrae Gratiss humillime commendati,in osculo Sacrae Dextarae perseveramus. Pružinae festo S. Mathiale Apostoli 1864 Eminentiae vestrae.
devotissimi elientes Stephanus Závodník m.p.VAD.et Parochus Pružinensis. Alexander Pongrátz m. p.VAD. et Parochus Vágh-Besztercintis.
Johanes Prekop VAD. Et Parochus Puchoviensis.
Josephus Emmanuel m. p.VAD. et Parochus Kaszensis.




V nížepsanem skladu práve vychádza ...


Príloha V nížepsanem skladu práve vychádza:
Život Ježišov
Znamenitý úspech, jakehož sa dostalo dielu Život Ježišov, jehož na 100 000 výtiskou je vyprodáno: jak v pôvodnom francúskom vydani, tak v prekladoch iných rečí, zaklada sa najviac na jeho vnútornej cene; líčeni rozumné,ľudské života Ježišovho a jeho učení nesrovnáva sa ovšem s učením cirkevním,áno odporuje mu priamo, avšak kto vie a chce premýšľať, porovnaním sam uzná kde ja pravda.Vzmáhajucí se vůbec vzdelaní,osveta a dospělost člověčenstva žáda, by taký v náboženství světlo se šiřilo a pověra, předsudky, zaslepenost a fanatizmus za sve vzaly. Výtečný spis tento přispěje zajistě mnoho k rozšíření náhledů zdravých v naboženstvu.
Renan popisuje Jéžiše zcela objektývně, uvádí nejen rozumné důvody, nýbrž i dejepisně, tak že přesvědčuje každého, jehož mysl a rozum předsudky nejsou úplně zakalený. Renanovo dílo nespůsobí, povyk jenom na krátky čas ohlas jeho slov bude znít až do oné doby, dokud podobný aneb ještě nadanější a vzněšenejší duch úlohu tuto neprovede k většé ještě dospělosti a na vyšší stupeň dokonalosti.
Nakladatel A.G. Steinhauser v Praze čís.584-I




Spolok sv. štefanský

Dr.A.Radlinský


Spolok sv. štefanský vo svojom XV válnom zhromáždeni, ktore dňa 19 a 20 apríľa s najväčšou pompou a okázalosťou i s vyžiadaným po telegrafe z Ríma od Jeho Svätosti apoštolským požehnaním pri predsedaní Jeho Em.pána kardinála a kniežaťa primáša a v pritomnosti viac cirk. a svetských hodnostárov a magnášov vydržiaval, uzavrel na základe zásad, Jeho Eminenciou v úvodnej reči prednesených a vyvynutých, z ohľadu spolkových časopisov pre pospolitý ľud toto: “ A néplapokra vonatkozó e pontnak felolvasása utan elnek o eminatnája megnyito beszébéden fejtegetett yranyelvekre es égy kath.tarsulatnak feladatára hivátkozvan, nem csak a német néplapnak tovabbí fetartassat: hanem a tot neplapnak és ujabi feleele venitését mulhathanul suksekgesnek tartia, nehogy hazank számos tótajku lakosai amiatti melostetesok folot panaszkodva magokat egy mas,t.i. tot társulantnak alkotására indittatva érazzék. Ó Eminentiaja a tarsulatnak ez ugy koruli aggodalmait, mind az alkalmas szerkeszto megbizasa, mind a majdnem bizonyos anyagi veszteseg irant méltáionlva, biztosytia a tarsulatot, hogy nem cszak etót naplapnak kiadásábol netán fermerulo karokát sajátjábol fotozni,hanem egy alkalmas szerkesztorol is gondoskodni kegyeskedendyk.

Čo po slovensky znie takto:Po prečítani točky vzťahujucej sa k novinám pre ľud,odvolavajuc sa na smerné základy, v otvorenej reči J. Eminencie vyvinute a na jednu úlohu katol. Spolku, drží za potrebné nie len ďaľšie udržiavanie nemeckých, lež i znovu vzkriesenie slovenských novin pre ľud, aby početný obyvateľia slovenského jazyka vlasti našej toto ich pomíňanie sa žalujuc necítili sa povzbudzovanými byť k založeniu nejakeho iného, totižto slovenského spolku. Jeho Eminencia úzkosti spolku v záležitosti tejto strany ustanovenie spôsobného redaktora, tak strana hmotnej stráty temer istej,udostojujuc,uisťuje, spolok,že nie len škody, z vydávania týchto slovenských novin snaď vyvierajúce z vlastného zapravovať,lež i o spôsobného redaktora sa postarať.

V tomto uzavretí spolku sv. štefanovského sa predpokláda:akoby katolický Slovaci len priam preto túžili za osobytným Spolkom, že spolok sv. štefanovský nevidáva žiadnych Katolických Novin pre ních a že,ako to potom z toho nasleduje keby take vydával prestali by podobné túžby a žiadosti ich za nevýhnutné potrebné sa drží znovuvskriesenie Katilických Novin.-I jedno aj druhé je nepravé. Prvé preto, že Slovaci su tak katolíci a tak právo majúci ku všetkým prostriedkom nábožensko – mravného vzdelávania a spasenia a ku všetkým dobrodeniam, z ktorých Boh a Cirkev jeho žiaden národ nevytvára, ako i maďari.Jestli pre Maďarov je osobitný spolok na vydávanie kat. kníh potrebný, ten je zaiste i pre Slovákov nie menej potrebný; lebo i týto duchovné potreby nie su menšie ako tamtie.

Jestli k zapraveniu potrieb týchto Maďari potrebuju jeden celý osobitný spolok a v tomto spolku toľko predsedov,riaditeľov,tajomníkov,redaktorov,jednateľov a iných rozličných úradníkov; jestli potrebuju zvláštný výbor;vydržiavaju každý mesiac svoje zasadnutia a tu vedu svoje porady;a každý rok majú svoje válne zhromaždenia atd. Či Slováci budu vo svojích duchovných potrebach budu uspokojený tími jedinými Novinami, ktore spolok sv. štefanovský pre ních znovu vzkriesiť obmýšľa?Či oni krom novin nepotrebuju tiež dobré nábožensko – mravné knížky,a či keď im veľkodušný Maďari vedľa tých obmýšľaných novin tiež jednu alebo druhu knížočku pohodia,či ich toto uspokojí,či upokojí ich potreby? Či,keď ešte spolok štefanský do r.1856 Katolické Noviny na svoje meno a riziko vydával,boli Slováci s tým a s tou jednou knížočkou“Verná Rosa“i to preloženou z češtiny spokojný, či nevystupili temer z neho všetci.Odkud potom prirodzeným spôsobom nasledovalo to, že spolok sv. štefansky sa zriekol vydávania Katolických Novin. A či Slováci v toľkých svojích prozbach, memorandach, reprezentaciach a remonštráciach za Spolok sv. Vojtecha buďto skrze zvláštne vyslanstva alebo povereníkov svojích, alebo skrze celé dekanáty hromadne na svojom mieste prednesených, voľakedy a len zďaleka na spolok štefanský žalovali, že nevýdava pre nich noviny a knihy. Či radšej svoju žiadosť neodôvodňovali všeobecnou potrebou vydávania dobrých nábožensko – mravných kníh a neovolávali sa na iné národy, podobné spolky už majúce. Či aj mali a maju príčinu sťažovať sa na spolok sv. štefanský, že vevýdava pre ních Katolické Noviny, keď tieto bez toho maju. Maju Cyrila a Metoda a sv. Vojtecha pre duchovenstvo a ľud.

Druhé je nepravé a falošné: lebo tie isté Noviny od r.1850 do 1857 pod ménom Katolické Noviny, a od 1. Jan. 1857 až do posledného júna r. 1857 pod ménom
“ Cyril a Metod“skrze spolok sv. štefanský vydávané keď sa tento ich vydávania zriekol, nezanikli, neprestali vychádzať; lež oni prešli do vlastnosti níže podpisáneho redaktora s obdržanou k tomu od c. kr. vlády nasledujucou koncesiou.
Zahl 1521/Pr.
An Seine des Piesters,der Graner Erz – Dioeceze Hern Dr.Andreas Radlinszky Hochvurden zu Ofen. Mit Erlasse des hohen k. k. Geberál Guevernemets dto Ofen 9-en juni l. J. Nro 2709 G´Pr. wird gestattet, das sie die dem Sants- Stefans-Vereine ertheilte, und von diesem zuruckgelegte Concession zur Herausgabe des kirchlichen Volksblettes“Cyril a Method čili Katolické Noviny“auf euerHochvurden ubertragen,werden und Sie obbezeichnetes Blatt nach dem besteheden Programme herausgeben durfen; wobei zugleich die hinsichtlich der Zeitabschnitte des Erscheinens diezer Zeitschrift zu 10 und 10 Tagen wahrend des laufanden Jáhres beabsichtigte Weranderung genehmiget wurde, woruber Euer Hochvurden in Erledigung Ihres Gesuches unter Ruckschluss Ihrer Gesuchsbeilage hiemit verständiget werden.
Pest den 12-en juni 1857 Der k.k. Hofrath Polizeidirector Protmann m.p.

Teda po zrieknuti sa spolku sv. štef. Vydávania Katolických Novin“Cyril a Metod“neprestali tieto vychádzať. Vychádzaju nepretržite až podnes a pod redakciou toho istého ktorému bola zverená. Následovne oni ešte žiju a čo žije,nepotrebuje vzkriesiť, znovu oživiť ako to chce spolok sv. štefanský zo žijúcimi novinami ešte urobiť,keď ich chce znovu vzkriesiť. Pokud ale mi v rukách našich máme pred uvedenú koncesiu, ktorej sa bol dobrovolne zriekol spolok sv. štefanský a pokud nám ju sama c.kr. Vláda neodoberie,nikto nema právo nám ju odobrať,alebo po tým nazvom naše katol. Noviny vydávať; proti čomu sa aj tu slávne a verejne ohradzujeme; jestli by celkom iné a pod druhým menom cirkevné noviny vydávať chcel. O obnoveni predošlej koncesie, ktorá do naších ruk prešla, tu teda nemôže byť reči.

Z predneseného uzavretia nášho spolku sv. Štefana už vieme ako stojíme: „so Spolkom sv. Vojtecha“ avšak drahí Bratia nstraťme preto nádej.Boh sa konečne zmiluje nad nami. Pokud sa Boh nezmiluje nad nami,hľaďme drahí Bratia:nahradiť nedostatok dobrých nábožensko – mravných poučovacích a zábavných kníh nasledujucími ktoré odporučame každému.
“ Tetka Trapelka“ alebo zlý jazyk a jeho zlé následky. Preložil Ján Galbavý. Vydal Ivan Dusarov.Strán 71.v 12-orke. Cena 30 kr.r.č.
“ Cesty božie v ľudskom živote“Preložil J.N. Bobula. Vydal Ivan Dusarov.Zväz I. str.81. Cena 30 kr.r.č.Knižočky tieti su v redakcii „Cyril Metod“k dostaniu. “Obzor“Noviny pre hospodárstvo remeslo a domáci život.Redaktor D.Richard, v Skalici. Predplatné na celý rok 3.zl. polr.1.zl 50 kr.r.č.
„Slovenský kalendár“na rok 1856 od D. Licharda.Bude obnášať päť hárkov, väčším švabachovým písmom tlačené, obsahu prevažne hospodárskeho. Výjde začiatkom oktobra,ak do 10. Júna ak bude do 4000výtiskov podpísano.Najmenej 20 výtiskov objednať v cene 6. Zl r.č.tak že jeden výtisk výjde na 30 kr.r.č. Každý objednateľ vlastným menom zaviazany je, cenu objednaných výtiskov s koncom r.1864 neomylne zložiť.Tym vrucnejšie vám, drahi Bratia odporúčame kalendár tento,že nielen nemáme druhého, lež i za jeho výbornosť a dokonalosť nám už samo meno „lichard“ ruči.
“ Vojtech“katol. Noviny pre obecný ľud, bude od juliusa na hárku v 8 dňových lehotach vychádzať. Program a č.1 sa onedlho rozpošle.
“Zrkadlo maľučkých“ a „Škola domáca“Prílohy k narod. Učiteľovi, cena každej prílohy na rok je 80 kr.r.č.
“ Nábožné Výlevy“ ktorý obširny vyznam sa už tlačí i s listom predplatným.Na tieto spisy teraz upozorňujeme veľ.obecenstvo a odporúčame.




O pôvode sviatku:“Božieho Tela“


Život sv. Juliany
Pokračovanie
Je to ozaj len pravda, že koho Boh miluje toho krížom navštevuje.A s istotou tvrdiť môžeme, že nikdy svetský človek,ani ten najprenasledovanejší, toľko nepretrpel ,ako ktorýkoľvek svätý. Nový Prior, ktorý ešte ako brater(frater) sa staval proti sv.Juliane, včul činilto smelšie. On sa nestaral o veci duchovné;skorej o hmotné a o dôchodky kláštora,aby ich do svojho vačku zobral.Preto hľadal predovšetkým písma a listiny kláštorské do svojej moci dostať. Čo bolo jemu po duchovnom prospechu, keď on hodnosť kúpil,a včul z nej chcel zbohatnúť. I predstavme si jeho prekvapenie a zlosť, keď Juliana listiny k sebe vzala. Včul vyrútilo sa už celé peklo na ňu: mešťania lutišskí, ktorým bolo povedané, že sv. Juliana peniaze premárnila, vrútili sa do kláštora, udreli na komôrku, dvere vyvalili a nenájduc ju (bola vo vedľajšiej izbe)lámali a trepali všetko, čo našli.A listiny? Keď sa sv. Juliana navrátila, v tom pustošení nalezla skriňu nedotknutu, v ktoréj boli písma uložené, ač práve nebola nijako krytá. Zvolala teda sv. Juliana:“Vďaka Bohu“lebo ani on nechce aby ty listiny v takých rukach boli. Však predsa chcejuc vyhnuť sa smrti, za ktorú by týto zlostníci boli museli Bohu odpovedať, ustúpila i s dobrými mníškami do Lutychu, kde bola veľmi vďačne prijatá, bavila sa tak dlho, až lutišsky biskup Robert o podlosti priorovej presvedčený, tohto z hodnosti zhodel.Jeho miesto zaujal dobrý, od Juliany predpovedaný bráter,Ján a naše vysťahovateľky sa vrátili späť.

Lež netrval tento pokoj dlho. Robert sa odobral do lepšieho svetla, a zlý kláštornici cítili, že mlynský kameň z nich padol. Slobodno zas rozvinuli svoje krídla, aby sa spustili zas k novým zlostiam a neprávostiam. Predo všetkým zavolali zhodeného priora do kláštora, a po krátkom čase zhodiac Jána,povýšili znovu zas tohto.Čo Ján ač práve mladý podľa múdrosti z neba mu udelenej do poriadku dal, to malo zas upadnuť do ničoty.Sv. Juliana už vydela strašnú vychricu nad svojou hlavou, ktorej hrôzonosné oblaky ukazovalo sa na oblohe.Nezameškala prosiť Boha s dvojnásobnou horlivosťou, aby zachránil ľudí ľahkomyseľných od hriechu; napomínala tiež Jana, aby hodnosť predstavenstva nezložil, lež postavil sa smelo proti nespravodlivým zločincom; i pre seba prosila od Boha pomoc, trpezlovosť a vytrvanlivosť, dobre vediac, že to všetko proti nej čelí.

Bezočiví hriešnici nestydili sa predstúpiť pred obličaj sv. Panny a so satánským úšklebkom hovorili:Toho musíš poslúchať, toto je tvoj predstavený. Skromna Panna ale odpovedala:“ Nikdy“! Medzitým im ale nešlo o to, či bude poslúchať;len vytisnuť ju z domu,to chceli oni, aby mali pokoj.Ó pokoj ktorý v pekle prebýva.Mešťania litišský mali zase za nástroj slúžiť. Podhuckaný a rozjatrený dovalili sa zasa, ozbrojený rozličnými nástrojmi, ako ba mali pevný hrad dobývať. A áno pevný hrad;bo keby sv. Panna vo svojej anjelskéj dobrote nebola ustúpila s toho miesta, na ktoré sa oni oborili, neboli by iste so svojími nástrojmi nič nevykonali. Zrúcali od základov jej modlitebnicu lebo jej nebolo vnútri; prvý ale ktorý vystrel ruku, aby hodil kameň do obloka, kde dobré sestry chránili Julianu,zakúsil trest boží na sebe. Jeho ruka okamžite vyschla ako kráľova Achazova, ani do smrti nevyzdravel.

I celé mesto Lutych zakúsilo hnev boží za tento zločin. Ohromný kyjak ukázal sa na oblohe a Boh vyjavil:“ Za hriech spáchany na sestre Juliane, horko zaplatí celé mesto“; čo sa i stalo. Pozor rúhači! Keď sa Boh pomstí za svojích služobníkov: aká pokuta čaká vás, ktorý Jeho Velebnosť znevažujete.“ Kto vás urazi, urazil zorničku môjho oka“.Hovorí On o svätých(Zach.2.8.)a inde: „ Moja je pomsta, a ja im vynáhradim hohorí Pán“. Čože už mala počať sv. Juliana. Hory neprekopeš, more nepreplávaš, hory more zlostí:ustúpila dobrá duša.Ale kám? Tu ostať nemohla bo nech sa len v okne ukázala kamene lietali do nej a ona ich nechcela nechať v pazúroch nenávisti.Ó jak trapno je opustenému. Len dôvera v Boha nenechala klesnuť jej myseľ a dodala jej silu k ceste; tri sestry sebou vezmúc, prešla všetký blízke kláštory ale nikde nenalezla pomoc. Zlý prior všade kládol prekážky. I zobrali sa do mesta Námur, vzdialeneho asi desať miľ. Jak vískal bezbožný prior nad jej odchodom, tak žialila ona;z otcovského mesta ba i z jeho okolia vyhnaná, svoje útle udy, smutné spoločnice na dlhú cestu chystať, bez peňazí a bez podpory a ešte i tam cudzí čo ich ešte čaká. Jób vo svojom súžení vypustil z úst jedno slovo, ktoré by bol radšej nepovedal,sv. juliana nepovedala ani slovko, ktore by prezradilo netrpezlivosť.O sv. Panno, kto by ešte pochyboval o tvojom vyvolení, o tvojej vysokéj svätosti? V peci trápenia a zármutku prestala si skúšku hroznú ako zlato v ohni.A my ďakujeme Bohu, že blesk a žiaru svojích cností ukázal aj inde. V cudzine snaď lepšie ocenia tvoje zásluhy.A v skutku! Sotva dozvedela sa o príchode blahoslavena Hymana, predstavená kláštora(Salesines) neďaleko Námura, útrpnosťou pohnutá, hovorí Jánovi, arcijáhnovi lutišskému, mužovi veľmi váženému, ktorý im bez odkladu dal dom svoj pri kostole sv. Albána. Prvá radosť po toľkom trápeni,a ta radosť vzrástla tým, že sa v menovanom susednom kostole nachádzali ostatky najs. krve Ježišovej, sv. kríža a mnoho svätých.

Žili tu mnohé roky z almužnej a milodarov ba pričinením blah.Hymany dostávali podporu z kláštora vrchu Korillon,čo veľmi slušné bolo,ponevač ich veľké statky pripadli tomuto kláštoru. A tak sa zasa potvrdilo, že je prorok v cudzine viac ctený, ako v otčine svojej, ktorú viac do smrti svojej neuzrela.Po smrti svojích dvoch spoločníc odobrala sa ona ešte z jednou sestrou do kláštora v ktorom bola predstavená Hymana. Spôsobila jej týmto činom veľkú radosť, bo úprimné priateľstvo bolo už povstalo medzi nimi, lež sebe tým neposlužila: predvídala pohromy, ktoré čakali spomenutý klaštor ale svoju vôľu podrobila ustavičným prosbám svojej spoločnice. Veď si žiadala pre Boha trpieť a poníženou byť:tu teda mala príležitosť. Keď sa jej pýtali ako sa môže za svojích trýzniteľov modliť povedala.“Hotova som smrť podstúpiť,potom ožiť a zas zomrieť, aby tý ktorý ma nespravodlivo prenasledovali, na druhom svete blažení boli“.Ó ústa pozlátene hodné,ústa nebom dýchajuce,čo vznešenejšieho ešte môžete vysloviť.Ó, trp teda,a uč aj nás podobne trpieť bo radosť nebeská je nekonečná.

Pri kláštore stal dom ošklivej necudnosti za príkrov služiaci. Keď žiaden dobrý kresťan nemôže zniesť blískosť, ba ani myšlienku tak pohoršivej veci:pochopme jak veľmi urážala prítomnosť tohto domu hanblivé a anjelské oči mníšok.Cisárovna Margareta častejšie navštívila kláštor, a požiadali ju o zrušenie tohto domu čo sa aj stalo.Namurčania tušili zkade veje vietor a vyvolili si za predmet svojej pomsty kláštor. Cisárovna snažiac sa ho zachrániť, postavila vojenskú stráž.Ale všetko toto naplnilo sv. Julianu žiaľom. Čo predpovedala stalo sa: nad čím vylievala slzy to nevystalo. Stráž dom nechránila, lež poškvrnila, mníšky sa viacej nevrátili a mesto pritiahlo hroznú pokutu od cisárovnej, to mesto, ktore Julianu dobrotivo prijalo a preto mímo otčimy najmylšie jej bolo. Toto všetko naplnilo jej dušu takym žiaľom, že krv hádzať počala a neprestala až do smrti.

Stalo sa toto až po prelomení tak rečeno všetkých ťažkosti, prekažajúcich uvedeniu sviatku Božieho Tela. Zdalo sa akoby svojmu posolstvu bola už za dosť učinila, hrivnu svojho života dobre vynaložila, nebo sebe zaslúžila, a tak viac nepotrebna bola na svete. Hviezda nebezká blížila sa k svojmu západu.No a jej koniec nemohol byť inakší. Trápenia s ktorými sa spriatelila, mala už posledný raz na sebe; radosti jej tiež neschádzali. I tie najväčšie bôle zrazia sa niekedy k blahému citu. Včul stratila i poslednú družku svojích trápení, a ač práve horké slzy vylievala nad svojou opustenosťou, pocítila zas nevýslovnú žiadosť, že poslednú ovečku svojho stáda poslala do neba.

Väčšiu radosť ešte ona nachádzala vo svojom Spasiteľovi a v čistote svojho svedomia, ktorú jemu venovala. Lež predstavme si ešte na jej rozchodnú pokoru, ktorú svätý otcovia menuju ochranou(skoro akoby chrámom)ostatných cností.Ač práve o nej svet hovoril, že sa jej slova tak maju prijať akoby by ich sám Jéžiš hovoril svojími ústami; ač práve raz na obviňovanie z luhárstva odpovedala, že nieto na zemi ani pod zemou toľko zlata za ktoré by slovo lživé preriekla, a na úteku z Lutychu nechcela sa tým od urážlivých reči ochrániť, že by bola inu šatu na seba vzala; ona nevypovedane milovala Boha a bola veľmi ponížená ako to z nasledujúcich slov vysvíta, čo prhovorila k istej nemocnej mníške, ktorú veľmi milovala.“ Jej nemoc neni smrteľná.Prv ja zomriem, ale ona ostane tu aby za mňa Boha prosila“. Oj nedarmo i Boh tak miluje tu čistú poníženosť a poníženu čistotu!!! Pokračovanie nasleduje




Vestník cirkevný (1)


V Šaštíne 24. Mája 1864
(Dar jeho c.k.ap. veličenstva)Jeho cis. kr. apoštolské Veličenstvo ráčil tunajšie milostive miesto s novým štedrým darom obmyslieť a menovite k vnútornému toho miesta z príčiny 300- ročného jubilea ozdobeniu z pokladnice c. k. panstva šaštinského 1000 zl.r.č.najmilostivejšie povoliť. Mimo toho, okrem už uverejnených na zavedenej zbierke sa zúčastnili:
Kňažna Anna Odescalchy zo synom Athurom...............................20.zl.r.č.
Jeho Excelencia p. Štefan Moyzes biskup bansko – bystrický............20.zl.““
Jeho Osvietenosť p. Augustin Roskovaný biskup nitrianský..............20.zl.““
Dôstojna Kapitula nitrianská..........................................20.zl.““
Vys.dôstojný pán Juraj Tvrdý kanoník,lektor nitrianský................10.zl.““
Vys.dôstojný pán Ján Kelezsenyi kaniník nitrianský....................20.zl.““
Dôstojný pán Jozef Prídavka čes.kanoník nitr. A chynoranský farar.....23.zl.““
Mestečko Veľke Topoľčany..............................................24.zl““
P.T. Michal Valovič mešťanosta staro – turanský.......................20.zl.““


Prešporok 18 apr.
Včera v.o.Schmude,predstavený tunajšieho jezuitského domu v chráme tohože rádu započal duchovné cvičenia trojdňové pre ženské. Ráno o 10 hod. je rozjímanie a sv. omša, po poludní o 4 hod.rozjímanie a lítanie. Vo štvrtok bola spoveď a slavnostné prímanie najsv. sviatosti.




Vestník cirkevný (2)

Alexander Bizay


Chrenovec
Výbor cir. Knižnice a nedelnej školy Chrenovskéj za veliku potrebu uznal, všetkých členov knižničných zvolať čo sa 5. Mája uskutočnilo. Na deň totižto slávneho nanebavstúpenie Krista Pána po lítaniach sa držalo veľké zhromaždenie v ktorom predne oznámeno: že velebný pán Ján Bednarovič c.kr. polní kaplán z Verony, cirk. knižnici 9 lib. 16 lotov rozličného semena darom zaslať ráčil začo obdržal hlučné živio! Ďalej zdelene bolo:že každý člen knižnice bude povinný v ovocinárstve sa vzdelávať a každý rok aspoň 4 stromky na svojom pozemku vysadiť.Nič menej sa rokovalo o spolku „miernosti a striezlivosti“, ktorý už od sv. Jura t.r. jestvuje-a napomínalo sa aby spolok knižničný bol všemožne podporovaný a rozširovaný - čo sa radostne prijalo. Nato si členovia vyvolili i predsedu spolku ako tu „odpis“veľ. Čitateľstvo uvedomí,nasledovne: „Od cirkevnej knižnice a nedeľnej školy farnosti Chrenovec Jeho Blahorodéj Milosti pánu Ernestovi Sporzon – okresu prievidského boženokovi v Prievidzi. Cirkevná knižnica Chrenovská s 90 členmi vo valnom zhromáždení 5.mája t.r.- s radosťou prijala po prečítani listu vášho Blahorodú Milosť Vašú do počtu členov, pod číslom 91 Blahorodej Milosti Vašej vykázala.

Členovia cirk. knižnice popritom uznali potrebu úradnictva „predsedy“za ktorého Blahorodú Milosť vašu pri hlasitom výkriku živio a sláva jednoznačne vymenovali a vyvolili – stým výrazom: predsedom knižnice farnosti Chrenovec od dneška bude Blahorodý P. Ernest Sporzon okresu prividzského boženík.Sláva mu, Živio! Pričom i to naloženo, by známosť Blahorodéj Milosti Vašej uvedene bolo že „predseda“ obzvlášte 14-ty stanov knižných na zreteli mať musí ako nasleduje:“Cirkevná knižnica má aj svojho predsedu“,ktorého povinnosť bude na poriadok cirk. knižnicu ako pred úradmi a vrchnosťou tak pred súkromnými osobami zastupovať: ničmenej i spolok miernosti a striezlivosti, v zmysle 4-ho punktu všemožne podporovať a rozširovať.Čo Blahorodej Milosti Vašej s príslušnou poklonou, níže podpisany úradnici knižnični radostne uvádzaju, a v uradováni „predsednictva“ zdarileho blaha s úprimným srdcom praju. Dáno v Chrenovci 6. Mája 1864. Jozef Junás farár a knihovník cirk. knižnice Chrenovskej. Alexander Bizay kaplán a pisár cirk. knižnice Chrenovskej. Pavel Solčány hospodár cirk. kniž. Chrenovskej.

Pisateľ týchto riadkov ako zakladateľ spolku miernosti ma veľkú nádej,že skrze Blahorodého p. Ernesta Sporzon neomylne v podujati svojom, podporovaný bude, tym viacej keď verejne známo,že ľud v tomto okolí, jedine pre tu jedovatú dračicu pálenčenu do nevypočitateľnej biedy upadol tak, že ani krajínsku daň vyplácať neni v stave;a kdeže su potom druhé potrebnosti? Vlastenci! Národovci! Dvíhajme v mene Boha ľud z poroby a kliatby palenčenej. Zakladatelia spolku miernosti a striezlivosti hor sa! Presvedčujme ľud, že inakšieho lieku proti biede niet, ako úplne rozkmotrenie sa s tou smradľavou čertovicou; vyučujme a vzdelavajme ľud dľa slov Jeho Excelencie Osvieteného pana Biskupa bystrického. Jestli to vykonáme, budeme opravdivými priateľmi ľudu, opravdivými a horlivými vlastencami. Boh nám pomáhaj!
Alexander Bizay – zakladateľ spolku miernosti a striezlivosti




Vestník cirkevný (3)

Janko Pravdomil


Z Viedne 15.mája
Nábožného človeka vždy akási vnútorna slasť preniká,keď si pomysli že je udom samospasiteľnej cirkvi, ktorá sa všeobecnou a Kristovou cirkvou volá. Všeobecnosť našej cirkvi v dvojom zmysle pojať môžeme:ako všeobecnosť jej rozsahu ohľadom človečenstva a ako všeobecnosť jej tvárnosti ohľadom človeka samého.V prvom spôsobe zjavuje sa nám ako ohromný, len Pánom svetov založený ústav, ktorému zverená je vychova dietok božích.V druhom ale znázorňuje obraz i beh ľudskej puti a súc v uzkom spojení s každou dobou života ľudského,úplne zotpoveda túžbam i potrebám jednotlivca.A tento katolicizmus cirkvi našej poťahom na povahu človeka je tým neustálym hýbadlom, ktoré neda zaspať duši v ľúbenom sne mámivej obrazotvornosti, neda srdcu sa pustiť dolu prúdom vabiacej zmyselnosti; neda duchu postáť na jednom punktu kresťanskej dokonalosti, ale tá ho dvíha až na jej vrchol,kde v objati z večnosťou žije už len Boh svojmu,a pre Boha cirkvi kroz učinkovanie horlive v ľudu a národe. To je katolicizmus v účinku svojom ako ho spatrujeme vtesnaný v jednotlivcovy.

Krížove dni su významným mementom v katolicizme v tomto smeru pojatom. Veď celý ľudský život je len takou krížovou cestou cez trne a mozole, cez krvopotné práce a boje, cez biedu, bôle a temer neprelomné pokušania hmoty a diabla.Ach a ako ťažko je prevládať toľké odpory nahádzane nám v cestu vodiacu ku cieľu.Tak ťažko nasilou nadobno na úzde držať náruživosť, ktorá predkým cvalom zviesť ťa môžu z cesty pravej v cudze neznáme,Bohom opustene stráne! Istotne len same bránenie sa proti tymto odporným živlom požaduje učinlivosť všetkých sil duševných rozumu,srdca a viery;no jak ďaleko ešte zbýva potom cesta ku kresťanskej dokonalosti.

Ohromna Viedeň, metropola to velikanskej državy Rakuskej, je mesto katolické;nuž veď ako by nebola, keď je sídlom katolického panovníka; keď je strediskom tých krajín, ktoré stoja pod ochranou blahoslavenej Panny Márie! Pravda, že i v tomto nekonečnom mori domov a ulíc, nachodia sa kde tu bahnaté kúty; ale jednotlive škvrny látok nezdravých odpadlých konárov nie su vinou celku.A preto s potešením môžeme povedať: naša Viedeň je mesto katolické. Katolicizmus tu vystupuje v rozdielných zjavoch svojích a keď považime, koľkých nepriateľov mu boriť treba, zadívime sa nad jeho mládenecko – čerstvo vzkvetom. Ozaj divno je to;mne sa zdá žeby katolicizmus bez odporu ani hádam svoju bohatosť,krásu všeobecnosť atd.rozvinuť nemohol, aspoň nie tým skvelým ligotom, ako teraz, keď slávným výťazstvom poráža jedno za druhým čo sa mu protiví.

Na krížove dni bral som účasť na verejných sprievodoch z chrámu sv. štefanského.Prvý deň sa zúčastnil i Jeho Eminencia pán knieža – kardinál Jozef Othmar Rauscher;nasledujúse dni ale bolo počasie také odporné, že mu nebolo možné opustiť rezidenciu. Prvý deň sa išlo k Dominikánom. Môžem povedať, že poriadok akým sa tu vedú procesie ma prekvapil. Veď u nás obec dakedy čo nemá ani 200,300 duší, nevie ustrojiť dajaky poriadok pri podobných priležitostiach. To chlapci,to dievčata,to muží,to ženy, mlady, starí jedno cez druhe bez šetrenia stavov a pohlavia a obyčajne husto v jednom klbku za kňazom, alebo okolo neho, sypu sa po ceste, jeden druhému stúpa na nohu a celý sprievod potom tratí svoju cenu. Pravda, že to ani u nás nejde všade tak neporiadne, ale predsa sa zväčšia ako zmenšia. Malo kde vydíš za chutnou zástavou, za krížom kráčať školskú mládež, najprv chlapcov, potom dievčata;za tými veľké zástavy po páre na oboch stranach cesty, ktorými v dlhých radoch vážnym krokom a rezko spievajuc postupuju zas mládenci a za nimi mužovia a starci;potom kňaz z posluhou a za ním ženské v poriadku po tri po štyri atd.

Ač práve treba vyznať,že takýto poriadok zaviesť, najviac prvý raz ťažkostí robi potom sa to už zachová z malým dozorom. Kde je horlivý kňaz, dobrý učiteľ a spravodlivý richtár, tam sa podobné veci daju v každom ohľade ako čarami previesť. Hudba pod sv. omšou hlboko dojala človeka len škoda, že toľko prílepkov nachodí sa v nej.To sa mi ale najviac ľubelo, že som žiadného ženského hlasu nečul. Prosím Vás,to je dakedy do zutekania s tými ženskými a ešte kde na chore vo veľkom, priestrannom kostole vrzgá a zavíja dáka zla spevačka samučička sama soprán až to reže v ušiach, júj. Cirkev nikdy nedovolila na chore ženským spievať kde sa to robí tak to je len horko ťažko trpené.V chráme sv, Štefanskom spievaju chlapci a ich spev je preníkajúci. Prečo by nemohli v naších mestách kde sa obavuju služby božie, páni spravcovia chórov vycvičiť si chlapcov miesto dievčat.Pravda, že tu treba hodne cvičenia a učenia,a naši páni organistovia, učitelia a hudobníci ledva stačia dávať súkromné hodiny aby si čo to zarobili, keď ich tak malo platia.Druhý deň sme museli pre dážď zostať v chráme. V čera i dnes sme počuvali znamenitého kazateľa Setzera.

Treti sprievod bol vedený do chrámu Benediktinov;mali sme pomrznuť na ceste,a čo viac stalo sa malé intermezo.Vietor na jednom okne rozbil tabuľu a sklo cengotom frkalo dolu práve na spevákov;ale nikomu sa neublížilo lebo stačili uskočiť.Sprievod impozantným spôsobom dostavil sa u Benediktinov a tam sme mali možnosťpočuť znamenitého kazateľa z tohto radu očuť.Hovoril o themate:“chlieb náš vezdejší daj nam dnes“! A veru to je výraz všetkých naších pozemských prozieb k nebeskému Pánovi, ktorý nam požehnaj štedrej úrody na našom poli,poriadku a pokoja v krajine,predovšetkým ale pokoja v duši,pokoja z nebom a zo svedomím.A hľa dnes slávime slávnosť zostupenia Ducha Svätého na apoštolov,k čomu nás krížove dni pripravovali. Oj zostup Duch Svätý!v srdciach naších panovníkov,aby múdro kráľovali nad ľudom božím, zostup v národy aby verne poddane kráľom svojím navzájom sa milovali a spásu svoju hľadali v lone cirkve katolickej;zostup v duchovných pastieroch, aby pásli stádo Kristovo a dali mu pokrm zaživný pre časnosť a večnosť;zostup Duchu Utešiteľu na nás všetkých aby sme vo všetkom na zemi hľadali kráľovstvo Božie! Amen. Janko Pravdomil




Vestník cirkevný (4)


Viedeň.
Sv.Otec navzdor neprajným okolnostiam skrze nuncia svojho vo Viedni odovzdať ráčil p. ministrovi gr.Mauric,Esterházy 1000 zl.k podpore hlad. Trpiacích v Uhorsku.K tejto sume i sám pápežsky nuncius zo svojej stránky tiež niečo doložil.
Rím
Pred niekoľkými rokmi baron z Katenburgu pre svoje vrátenie sa do lóna katolickéj cirkvi mnoho musel vystáť v Macklenburgu. Teraz jeho syn baron Kunno z Katenburgu, ktorý najprv v Mníchove,potom v Prahe a v Heidelbergu univerzitu k vyučeniu navštevoval – mladý to muž výborných vloh vstúpil v Ríme do radu Dominikanov.Po dokonánom noviciate dňa 4. apr. v kláštore sv. Sabiny slavnostné sľuby zložil. Uľaknutie nábožných srdc nad chorľavým položením sv. Otca rozohnali novejšie správy z Ríma.Za bezpečný dôkaz zotaveného zdravia sv. Otca služia mnohé tie výsluchy, ktoré vo veľkonočný tyždeň dával.Sv. Otec,ktorý ovšem vo veľkom týždni smutným a zrazeným sa zdal byť, celú svoju predošlu čilosť a veselosť opäť naspiatok obdržal,ako to vysvíta s tých žartovných slov, ktore ku kráľovskej neapolitanskéj vysokej Rodine k lepšiemu zdraviu doprajucej hovoril: Dietky!ani pápežovi nejde dľa jeho želania.

Boh si nikdy nedá predpísať;a keď si myslíme, žeby nám sladkosti najprospešnejšie boli, posiela nám trpkosti ktoré k našému prospechu najlepšie slúžia.Najlepšie činí ten ktorý sa bezdôvodne odovzdá toku Prozreteľnosti,ktorý plavať neznajúceho k brehu nesie;kdežto i najlepší plavec ktorý si na svoju zbehlosť v plávani zakladá,záhubu trpí.Ja nie som žiadný prorok a tiež nie syn nejakého proroka;lež ja si myslím, že čašu trápenia budem musieť vypiť až do dna. Staň sa vôľa pána! Zapamätajte si to – nie vôľa naša!Že sa však sv.Otec z vážnymi myšlienkami zaoberá zdá sa to s tých slov,ktoré nedávno a bez učelu vyslovil:“Ukrátene budu dni! Vďaka Bohu!“Dobré zrozumenie nového cisára mexikanského zo sv.Stolicou je pre neho pri nastupení vladárstva veľa veľkej povahy;ponevač tamojšie protivné živly priam dobrovôľou Ríma, ktorá s vystupením na trón Maxmiliana I. v Mexiku a z jeho vyhláseným manifestom bude,bezpochyby sa povoľnými stanu.Že tento nový cisár naboženským zájmom zeme svoju velikú pozornosť udelí, drží sa za isté,ponevač taký zámer i vo svojej odpovedí vyslanstvu mexickému danej vyjavil.
Rím
Dňa 17 apr.sv. Otec v bazilike Santa Mária maggiore posviacal kryptu gr. Cerpig-nani, jednoho z vajvytečnejších staviteľov talianských dokonanú“Conffesio“. Ma to byť majstrovské dielo kryptove. Kardínal Patrizzi v predošlý deň dal sem preniesť relikvie jasieľ sv. Matúša,Mateja,Inocenta a Epafrasa do jednej pri zakristii stojacej kapli.Sv. Otec v deň na to so slávnostným sprievodom menovane relikvie preniesol do rečenej krypty a vykonal posviacku.Potom, keď kardínal Patrizzi odbavil slávnostnú sv. omšu,sv. Otec odišiel do zakristie, aby tam prečítal dekrét, ktorým je vyslovený výrok nad zázrakmi,na prímluvu ctihodného Petra Kanisia sa stal vším.Kráľ neapolitánský a infantka portugalská tiež boli slávnosti prítomny.
Rím 20.apr.
Ich Veličenstvo cisár a cisárovna z Mexika prijali z ruk sv. Otca sv. prímanie;pri ktoréj príležitosti sv. Otec nakrátko, ale dojímavo ich oslovil. Hovoril:“ Viera učí nas:že Baránok Boží ktorého na oltári ctíme,je ten pravý Boh,ktorý pravil;skrze mňa kráľuju králi. Boh je, ktorý kniežaťom plnomocnosť a právo udeľuje riadiť ľud.Lež i králi su zákonu božiemu podrobený a preto musia spravodlivo vládnuť: oni sú strážcovia nad zákonmi Boha a cirkvi;preto musia králi preukazovať svoju úctu cirkvi“.Po tomto pripomenul sv. Otec že aj národy maju svoje práva ktoré králi v ucte mať musia;ponevač su ich otcovia a nie utlačovatelia.Po tomto osloveni sv. Otec podal velebnú sviatosť cisarskému-slzy lejucému páru.Slova sv, Otca ale i okolo stojacích tak pohli;ba i sam sv. Otec bol tak pohnutý že na konci sotva hovoriť mohol.Po svätom prímani v súkromnej kaplnke boli raňajký pri ktorých sv. Otec cisárovnej učinil drahocenný dar:košík pozláteným a brilianty umne vypracováný a jeden drahocenný drahými kameňmi vykladaný rámček(camee)so svojou podobyzňou; cisárovy ale krásny obraz ktorý cisár v súkromnej kapli svojho palácu v Mexiku vystaviť sľúbil.
Anglícko
Dľa“Court Journál“Dr.Basilius Chambers,Doctor Filosopiae v Liverpole vystupil zo štatnej cirkvi a stal sa katolíkom.Za to sa má,že sa službe oltára bude venovať. Belgicko
Dľa lineckého“Kath.Bl.“poslednou volbou počet odvažných katolickývh členov komory je natoľko rozmnožený, že teraz zo slobodomurármi(Freimauer)rovnováhu maju a ministri kráľoví svoje prepustenie predložili, ktoré však prijate nebolo. Už bol čas aby to slobodomurárske hospodarenie skončilo ktere sa už loni tym zaodievalo aby všetok cirkevný statok pod štátnu správu prišiel;čim jestvovanie katolických škôl a menovite univ.Lovenskej nemožným by sa bolo stalo.Že katolíci v Belgii svojím spoluveriacím bratom v iných krajinách i v peňažných zaležitostiach za príklad spolu držania a vospolného podporovania slúžiť môžu, vysvíta s toho,že nedávno v Bruselu otvorili katolickú banku.




Rozličnosti


Rozličnosti
Z poslednej vôle Maximiliana, kráľa bavorského“All Ztg“zdeluje ,že v nej bolo vysloveno,aby veľkolepá stavba Maxmiliana na Gasteigu v Mníchove dokončená bola a budúci stav 800 000 zlotými nadaný.Z tejto zakladiny 250 000 zl.určeno je k podporovaniu vedeckych účelov a na cestovanie mladých umelcov. Všetký z rozkazu jeho započaté diela majú byť ukončené. 150 000 zl.bolo venovano dobročinnej jednote sv. Jana, samým kráľom založenej podobne hojne nadanie venované je v prospech dcér nemovitých úradníkov.