logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Časopis: Cyrill a Method, rok 1864, číslo 15


Obsah:



: Obálka
: City synovskej lásky
Dusarov : Cirkevné časopisectvo
: O pôvode sviatku: „Božie Telo
: VESTNÍK CIRKEVNÝ
: Knižný Oznamovateľ.


Obálka


 CYRIL A METOD
Časopis cirkevný.

Predplatná cena celoročnú: 4 zlo. 50 kra. polročná: 2 zlo 25. kra. r. č. : s poštovou dopravou. Predpláca sa u vydavateľa a redaktora Dr. Andr. Radlinského, farára kútskeho. Adresuje sa do Holíča (Uhry) via Giding. Vychádza každých 8 dní na hárku.

Číslo 15
V Skalici v piatok dňa 25.apríla 1864
Ročník IX



S prítomným číslom rozposiela sa Monoslov pl. Tit. pp. predpl. CYR. a MET.
Odpovedný redaktor a vydavateľ Dr. Andrej Radlinský spol. Víťazoslav Sasinek
V Skalici 1864 Tiskom Fr.X. Škarnicľa Synov




City synovskej lásky


City synovskej lásky
Jeho Vysoko dôstojnosti a Veľkomožnému Pánu

Jurajovi Tvrdý
Opátovi a Lektor.-kanonikovi nitrianskemu atd.
na deň svätého Jura 1864.
od
vďačných chovancov rodomilov semeniska nitrianskeho
v najhlbšej pokore prejavené.

Pane! vyviedol s vekov poroby, Ľud tvoj zeme do sľúbenej; viedol ho v púšti cez mnohé doby v raj vlastný zeme blaženej. Dals však “Mojžiša nám dľa zákona,
S ním si dal aj nám kňaza Aróna. Oblak vo dne a stĺp v noci: Národ tvoj preto hľa obeť koná Tebe Pane náš, Kráľa Sionu! A korí sa tvojej moci!

Pane! tys mannou ľud kŕmieval tvoj, A zas káral dľa zásluhy; Dopúšťal si naň zhubný rozbroj, A zas žehnal si deň druhý. Lež teraz už tvoj zákon držíme: Vodcov ich si dal, vrúcne si ctíme, A na svoju Mati dbáme; Teda povzdych náš slyš, večný Pane!
Vôľa naša však nech sa nestane , My tvojej sa vždy poddáme.

Pane! Ty, ktorý ľud chranievals tvoj, Po vždy rúd pred zlou nehodou; Ktorý uviedol s už šťastný pokoj, Ráč potešiť nás pohodou! Ty, ktorý dávaš ľudu prorokov, A mocne brániš práva otrokov, Vyslyš ľud tvoj Hospodíne! „Pomiluj“ k Tebe vrúcne vzdycháme,
A zbožným hlasom k Tebe voláme; K tvojej“ nakloň sa rodine.

Pane! keď sa Ti zbožne koríme, Ovenčiť tiež Otca chceme; Bo skrz neho len krepko stojíme I slovenské moje-tné plieni. Pane! pre jeho štedrostné činy Poteš—že šťastím jeho šediny, A s Nim teš i dobrý ľud tvoj! Daj—že mu zdravie a blahé veky,
Daj mu beh žitia ešte ďaleký, A tvoj anjel vždy pri ňom stoj!

Jedno tvé slovo, nebeský Pane! Vládne zničiť zlostných zbory; Jedno tiež slovo zvýšiť povolané, Verné duše, naše vzory: Teda, Pane! chráň tvojho Sluhu
A odplať každú jeho zásluhu Oj, odplať! lebo boj vedie pravý Boj za nás, Žehnaj, Pane, Juraja! Do nebeského uveď ho raja, Daj mu večný veniec slávy.

II.

Nech zahučia hory, Od kraja do kraja: „Boh dlho nech živí Nášho Juraja. “

Nech sa všetko teší, Nech i Nitra plesá; Nech sa usmievajú S nami tiež nebesá.

Nad Nitrianskym zámkom
Hviezdy šťastia svietia:
Každá nech s Jurajom ,
Po šťastí len lieta.

Nad zoborským vrchom
Jasne. slnko vstáva,
A tiež Jurajovi ,
S nami pieje: „Sláva!“

Po nitrianskych lúkach
Príroda precitá :
Novo rúchom svojim
Juraja tiež vitá.


I ty Nitra pyšná
Teš sa, bo si šťastná,
Že toľká Osoba
Z čiastky ti je vlastná.

Vysokí: vy Tatry
A Slovensko cele
Jurajovi piesne
Spievajte veselé.

Nech zahučia vlny
Váhu i Dunaja:
Bože živ nám dlho
Našeho Juraja!“




Cirkevné časopisectvo

Dusarov


IV.
Zdá sa mi, že dosiaľ ani len zďaleka ešte nepochopujeme veľkú a vysokú dôležitosť časopisectva, ktorú ono za Našeho času ma a vždy viac rozširuje.

Napoleon III. Ktorému veru nikto nebude upierať hodný kus rozumu a svetskej chytrosti nazval verejnú mienku, šiestou veľmocou Európy a tuto tak verejnú mienku
Tvorí časopisectvo, jakožto verejný hlas v živote terajšej ľudskej spoločnosti. Kto ma dobre pochopenie o tom aká velikánska sila, každá ta európska veľmoc a jestli pováži, že tých dosiaľ uznaných päť veľmocí súc ozbrojene od hlavy až po pätu, predsa boli prinútene prijať do svojej rady ešte i tu šiestu veľmoc: môže potom posúdiť aká to sila v tejto šiestej veľmoci leží.

Je to prirodzená snaha každej moci, že chce byť samovládna. Tuto snahu vidíme už v samej prírode. Bo prečo v hore nerastie tak tráva veselo ako na lúke? Preto že ju tie mohutné dubiská a jedliska dusia. Táto v samej prírode každej moci ležiaca zásada opakuje sa všade. Veď vieme ako všemožne sa vzpierali i tie uznané európske veľmoci aby ta šiesta nevzrastala. Tajnosť v ich jednaní a nedotknuteľnosť ich vladárenia boli ich najvyššou zásadou a všetky velikánske prostriedky boli použité k ochrane tejto zásady.

A teraz predsa rečena tajnosť i nedotknuteľnosť je ta tam. Verejná mienka zmocnila sa prístupu jak k jednej tak i k druhej. Táto mienka sa vidí byť neozbrojenou a predsa víťazi i nad zbrojou. Čím že ona víťazi? Časopisectvom. Nám sa nejedná o to zdaliž toto víťazstvo verejnej mienky je šťastím alebo nešťastím pre ľudskú spoločnosť: o tom nech sa hádajú politici.

Ale nám je potreba dokonale vedieť, že sa časopisectvo pozdvihlo za našich časov na tak ohromnú moc, že ho ani všetkých päť európskych veľmocí nevládze viac vyhostiť zo spoločnosti ľudskej a nemôže viac ignorovať: naopak usiluje sa každá moc získať ho pre seba; jeho pomoc a podporu považuje za potrebnú a nevyhnutnú, ačkolvek má sto o sto iných prostriedkov k obrane. Toto časopisectvo je za našich časov tak ohromná moc, že je márna snaha chcieť sa jej protiviť, a ešte márnejšia, chcieť ju
ignorovať. Toho, kto sa jej protiví, nemilosrdne zdrúzga čo i nie razom tak iste časom: toho kto ju chce ignorovať, zdrúzga tiež.

A táto už i tak obrovská sila každodenne ešte zrastá, a bude i napokon zrastať vždy viac a vždy náhlejšie. Ona raz ide svojou cestou, a to nikto viac nezastaví.
V mnohom ohľade je to dobré že je tak, veď i naše národné víťazstvo z tejto sily vykvitne. Najbystrejšie hlavy v Európe pracujú na zveľadení tejto mienky a jej ohlasu; časopisectva. A preto niet príčiny obávať sa keď ju považujeme samu v sebe. Verejnosť a zápas sú dve veci ktoré pokoleniu ľudskému vždy slúžili k znovu zrodeniu. Ale do cela ináč stoji vec jestli tu silu ktorá v toho časnom časopisectve leží, považujeme v jej mravných následkoch a účinkoch.

Každá sila účinkuje a tento účinok je vždy tak veľký aká je sila. Keď teda toho časné časopisectvo je sila ohromná; i jej účinky musia byť ohromné. A že skutočne ohromne sú som dokázal vyššie. Bo že sa časopisectvo cez všetky pohromy na „šiestu veľmoc“ v Európa vyšvihlo je účinok a výsledok skutočne ohromný.
A však časopisectvo nie je sila hmotná ale sila mravná. A pri mravnej sile, hlavná vec je hľadieť nie len na velikosť, lež i na jej účinok. Táto však jakovosť riadi sa podľa vnútornej povahy tej mravnej sily, a ktorú sa jedná. Je—li vnútorná povaha tej sily náklonná cnosti, bude i jej účinok čnostný a takým činom zhodovať sa bude so zásadami kresťanskými a s vôľou božou.

Je—li naopak vnútorná povaha tej sily kresťanským zásadám protivná alebo k nim ľahostajná: ten krát bude jej účinok a výsledok neomylne a nevyhnutne zlý a kresťanským zásadám nepriaznivý. Bo v prvom prípade bude táto sila sama snahou rušiť tieto kresťanské zásady ; v druhom prípade bude jej ľahostajnosť dostatočná
k tomu, aby dedičným hriechom nakazená príroda ľudská pod ochranou tejto ľahostajnosti vždy viac a viac odcudzovala sa dobrému kresťanskému životu.

Každý človek a i ten čo nie je bohoslovcom, jestli len na pohyby svojho srdca pozor dávať vie, zná, že ľahostajnosť v dobrom je hotový začiatok všetkého zlého, ktoré keď hneď nevypukne naraz v celej ošklivosti príde k nej krok za krokom. A tuná chcem upozorniť na jadro veci. Je-li totiž raz isté, že toho časné časopisectvo jakožto ohromná sila nevyhnutné i ohromné účinky mať musí; tak sa spytujem či nám Boh ktorých postavil za zástupcov mravnosti a kresťanstva na svete, či nám môže a smie byť ľahostajným zdaliž tento ohromný účinok na dobrú alebo zlú stranu vypadne.

Naša povinnosť, a síce Bohom naložená povinnosť, za ktorej plnenie jeho zanedbávanie Boh nebom alebo peklom platiť bude....tato povinnosť nám káže obzrieť sa či táto ohromná sila pracuje k dobrému alebo ku zlému? K čomu že teda pracuje. V odpovedí na tuto otázku nechcem uvádzať vlastné nadhľady, aby mi dakto nepovedal že maľujem na čierno. Ale časopis „Historisch politische Blater“je v Európe medzi mužmi, ktorý na kresťanské zásady dačo držia, všeobecne uznaná autorita. A tento časopis píše o Viedeňskom, jakožto u nás hlavnom a na všetky strany rozšírenom časopisectve nasledovné:

Tu nevylieva sa len prosté neznabožstvo a ľahostajnosť, nie,.... lež zaťatá nenávisť proti všetkému pozitívnemu kresťanstvu, vylieva sa tu viac rokov z tisíc na tisíc jedu plných čaši na hlavu a do sŕdc úbohého ľudu. Nikde po celom Nemecku vyjmúc snáď Berlín neuvidíš tu nič ako sa len posmievať sa všetkému čo je cirkevné a vláčiť to za vlasy po blate. V časopise A sú oplzlé romány zo zjavným bezbožným účelom, novinky, úvodné články a všetko spolu tak navlečené aby pozitívne kresťanstvo udávalo za poveru. Časopis B pri ktorom celá redakcia sú židia nazval katol. Kňazstvo jedného celého dekanátu „fanatischen Pfaffen“ preto že nebolo taj mienky ako redakcia.

Časopis C je proti katol. Cirkvi číra čistá nenávisť. Časopis D hlasá úplné nepriateľstvo proti katol. cirkvi, ale s tou haďou opatrnosťou, ktorá obozretne vyhýba sa zavadiť o literu zákona. Časopis C. zastáva židovské záležitosti, jakožto prvá a hlavnú úlohu. Časopis D napadá katol. cirkev zvlášte v tých číslach čo vychodia v nedeľu. A ako koľvek obozretne obchádza pri svojom hanobení, priniesol predsa predošlého roku román preplnený tak ohavným utŕhačstvom proti milosrdným sestrám, že bol zaň pokutovaný. V časopise E vystavujú sa židovské záležitosti do
popredia a vyzdvihujú nad iné. V časopise F sú nápady na kňazstvo tak hovädské (brutal), že sám štátny pravotár (ex officio) musel zakročiť, naopak tento list žiadnemu židovi nepohol vláskom na hlave ale ich vždy ako najväčších priateľov pokolenia ľudského oslavuje a vychvaľuje.

Za dlhé roky zabávajú tieto časopisy vraždami, ubíjstvom, otravovaním, krádežami a všetkými výstupkami ľudskej spoločnosti. A že táto vražednícka literatúra vyvinuje strašný účinok na ľud, v tom sa zhodujú všetci. Tak stoji časopisectvo v hlavnom mesta Rakúskom mocnárstve. Taká je mravná povaha tej ohromnej sily, ktorá teraz „šiestu veľmoc“ v Európe tvorí. A toto časopisectvo rozchádza sa v tisíc a tisíc výtiskov po celom mocnárstve. Kto teda mysli, že ono nebude konečné i na náš národ účinkovať; tak sa náramne mýli. Sú to znaky a veľmi zjavné znaky blížiacich sa zlých časov. Nad týmito znakmi treba povedať úplným pravom čo Kolár povedal: „Do zlých časov-Boh to z neba vydí-naše pokolenie upadlo. A čo robí naše Slovenské kňazstvo oproti takýmto znakom prevratov! Ono ani nepomyslí na to, žeby malo zobrať všetky sily a skutočne napnutými silami zasadiť sa o to, aby proti tejto zkázonosnej povodni vystavilo hrádzu pre ktorú by ona aspoň do nášho národa nemohla vtrhnúť.

Nemajte mi za zlé bratia, že sa osmeľujem povedať pravdu. Čo by nám to osožilo, keby sme sa zavádzali sami. Časy idú, a tá smutná pravda, na ktorú upozorňujem, leží v časoch samých. Jestli si ju teda nevyznáme, dosť skoré časy nám ju
dokážu ohnivými jazykmi. Rozdiel je v tom len ten, že máme—li dosť zmužilosti pozrieť tejto pravde do očí zavčasu: môžeme ešte mnoho zlého odvrátiť, nebudeme-li
tejto zmužilosti mať teraz, neskoršie potom bude pozde nariekať.

Kto teda má kus mužného srdca v prsiach: nech sa boja neľaká, ale nech pracuje, mužne pracuje na hotovení zbrane proti tým nekresťanským časom, ktoré prichodia. My stojíme za pravdu a Boh s nami: my môžeme ešte veľa vykonať. Ale k tomu prvá výnimka je poriadne cirkevní časopisectvo. Bez tohto nie je možný zápas ani víťazstvo. Bez poriadneho cirkevného časopisectva je záhuba kresťanských zásad i v našom národe nevyhnutná.

My však tak málo dbáme o to cirkevne časopisectvo, že sa nie len neusilujeme nášho „Cyrila“ povzniesť: ale že mu nedostatkom dopisov rovne tak, ako preplatkov nechávame zahynúť. Odpovedzte si bratia na to vo svedomí: či to tak smie byť? A keď si na to odpoviete, budete i znať, čo nám robiť treba, aby sa to premenilo.
Tuná musí nastať všeobecná účasť, všeobecné oduševnenie, ktoré potom nech účinkuje slovom, perom i hmotnou podporou. Robte, zakiaľ je deň: bo príde noc, kde nikto nebude môcť robiť. Nezúfajte nad víťazstvom. Za víťazstvo nie sme zodpovední, ale ovšem zato, či povinný zápas podstúpime, či nie. My len vykonajme mužne našu povinnosť, podstúpme zápas zmužile: o víťazstvo postará sa Boh sám. Veď tu ide o jeho vlastnú vec.




O pôvode sviatku: „Božie Telo


Život svätej Juliany
Priveľmi poctení sú mi, spieva Dávid priatelia tvoji, Bože; priveľmi posilnená (rozmnožene) je kniežactvo ich. Druhá zaiste je pred tvárou božou smrť Svätých jeho: vo večnej pamätí zostanú spravodliví a počítaní medzi synmi božími príjmu
kráľovstvo krásy, a u Pána je mzda ich. Jednorodený Syn Boží pripravil im príbytky v dome Otca nebeského, a korunu spravedlnosti postavil na hlavu ich. Lebo slávny a zázračný je Boh vo svojich Svätých. Preto ich oslávil a vyvýšil do stánkov svojich, kde oni skladajú koruny svoje pred Bohom a padajú na tváre svoje pred Baránkom, a klaňajú sa Živému na veky Tekov.“

Každého Svätého život je kniha písaná literami nezmazateľnými skutkov živých: je školou našou a chodníkom z tohto časného do večného života opravdivého. A teraz stopujme s pozornosťou anjelský život svätej Juliany, panny. Prečo práve život sv. Juliany? Snáď z preceňovania jej zásluh ako by ona bola nad druhých svätejšia v kráľovstve nebeskom. Už i myšlienka takúto vyráža mi z hlavy blahoslavený Tomáš Kempenský, hovoriac: O mnoho je milší je Bohu ten, kto premýšľa o velikosti svojich
hriechov a maličkosti čností, a jak veľmi je vzdialený od dokonalosti Svätých ten ktorý sa háda o ich veľkosti alebo nízkosti.

Ja som, ktorý stvoril Všetkých svätých, hovorí Pán; ja som, ktorý im dal milosť a udelil slávu! Ja znám zásluhy jedného každého z nich ; ja som ich predišiel v požehnaniach sladkosti svojej. Ja som ich povolal svojou milosťou a priviedol k sebe milosrdenstvom Ja som ich viedol skrze pokušenie rozličné (Jerem. 31. 3.): ja som im dodával stálosti (Fil. . 29.), a naposledok ja som korunoval ich trpezlivosť. Veľkého i malého ja som učinil (Mudr.6. 8.).A preto Boh vo všetkých Svätých má byť zvelebovaný a ctený. A kto jednému zo Svätých ujíma na nectení jeho, ujíma podobne i Bohu. Naprotiva: kto jedného zo Svätých ucti oslavuje Boha a celý zbor nebesky. Toto posledne učiníme rozjímaním ich bohumilého života na zemi a
uchyľovaním sa k nim s vrúcou modlitbou a pokorným vzývaním o ich mocnú prímluvu (Tomáš Kemp.k.3 kapit.38)

I druhá príčina ženie má k podaniu životopisu tejto Svätice božej. Tento prvý rok po cyrilometodejskom, je poslední zo šiesteho sto letia, ktoré prešumeli nad radostným sviatkom Božieho Tela. Blízko dve tisíc rokov stoji Sv. Cirkev katolícka a najsvätejšie Telo Božie v nej; sám sviatok ale povstal práve pred šesť sto rokmi, nie bez pričinenia ruky božej, ktorá za nástroj k prevedeniu svojho úmyslu vyvolila poníženú Julianu. I mohol-li by som pristúpiť k dejepisu spomenutého sviatku, čo som si zaumienil bez predbežného nastienenia života a skutkov sv. Juliany? A síce v čul obmedzím a len na jej čnosti a slávne skutky: o jej riadení, ktoré dalo pôvod sviatku Božieho Tela bude reč pojednávaní o sviatku. Ježišu. Ženichu Panien. rozmnož sily moje!

Sv. Juliana uzrela svetlo božie. r. 1193. V dedinke Retina, neďaleko mesta Luttich v Belgicku. Z manželstva. ktoré pre svoju starobu podobne rodičom sv. Jána krstiteľa všetku nádej na potomstvo bolo stratené. Pobožný Henrik so svojou nie
menej zbožnou manželkou menom Frescendis, skladali každodenne svoje ponížene prosby pred Otcom najdobrotivejším o po prianie dietok, ktorá by oni pre svoje statky a bohatstvo boli mohli, pre svoje cnosti i boli chceli bohumilé vychovať. Vše vedúci
Otec nebeský, ktorý skrze vlastného jednorodeného Syna povedal: či môže zlý strom
Donášať dobré ovocie? —— dobre predvídal, že plod z takýchto rodičov len Jemu slúžiť môže: i prečo teda odoprel rodičom vrúcne prednášanú prosbu!

Jeho súdy a úmysly sú nevyspytateľné, a rodičia sv. Juliany nedovolili si takú otázku o nich.! Spokojní súc o božím naradením rozdávali svoje poklady chudobným, ktorí ich v prozbach k Bohu napomáhať mali, a i napomáhali, bo dobrotivý a milosrdný Otec, ktorý prosby svojich dietok, keď ich vďačne plní, poprial im dve dcéry: meno staršej bolo Anežka, mladšej Juliana. Ale nebolo popriato dobrým rodičom. aby dlho viedli, alebo aj zavŕšili výchovu svojich pokladov; Juliana v piatom roku svojho veku stratila otca i matku, ktorí svojim dietkam mimo bohatstva a vznešeného rodu, zanechali čo vzácnejšie je, zrod čnosti v ich srdiečkach.

Rodina a priatelia uchopiac úmysel oslávencov, vedeli sa postarať o oboje, aby ani tamto užernosť snáď, ani toto diabol neukoristil; zverili ich mníškam na vrchu Korillon, blízko pri ich rodisku položenom. Tu naliezli milé dietky srdečne pestúnky, ktoré sa starali nie menej o dušu ako o telo, vedúc ich v bázni božej a
kázni rodičovskej k životu dokonalému za svojim príkladom. Lež spustime z oka staršiu Anežku, ktorá verne kráčajúc za svojím Ženíchom Ježišom Kristom v čul čítajúc na nebesiach slova; jedine čistým dušiam života panenského rozlúštiteľné a pozorujme Julianu, ktorá je opravdivý predmet nášho bádania.

Už za starodávna hľadali proroci samotnosť bo na púti ďaleko od tohto sveta. Bližším cíti sa človek k Bohu, ktorý v skutku hlasnejšie hovorí k nášmu srdcu. Ježiš Kristus potvrdil túto veľkú pravdu a všeobecná Cirkev snaží sa nasledovať jeho príklad zachovávaním tichosti a zapretia cez sv. pôst. Inak pustovnícky život trvá posavad v podobe samo stanov alebo kláštorov. V hluku miest postavených ohlasujú synom sveta samotnosť k Bohu vedúcu; a v skutku jak mnohý, ba najviac svätých, mimo cesty mučeníctva zaslúžilí si korunu slávy na uzunkej ceste života pustovníckeho alebo kláštorného. Jely teda div že útla Juliana ktorá už od detstva po dokonalosti a svätosti túžila vyvolila tichosť kláštornú.

Jej srdce prekypovalo láskou k Bohu prečo i on si ju vyvolil a mnohými darmi milosti a čnosti obohatil, a ona chcela prinášať úžitok stonásobný z hrivien sebe zverených; chcela ho prinášať v kláštore a panenstvom korunovať. Blaho tomu kto hlas boží v svedomí sa ozývajúci, pozná a nasleduje. Pozorujme na nej ďalší život a učme sa od nej ako máme hospodáriť pre kráľovstvo nebeské. Mladým a starým môže ona slúžiť za vzor; bo ako dla tela bola malunká, podľa ducha celkom dospela a vlasy jej zošediveli.

Pobožnosť, pracovitosť a poslušnosť javila sa na nej veľmi skoro; základ ale všetkým týmto čnostiam položila ako múdry staviteľ, v hlbokej pokore bez ktorej dla učenia sv. Otcov človek nemôže si nadobudnúť ostatné čnosti. Jej hlboký um, bystrý vtip a silná pamäť čoho pomocou si osvojila s veľkou ľahkosťou umenie čítania kníh, neschvacovali ju k vzdorovitosti alebo pýche; lež v krotkej poníženosti skladala ona úroky z hrivien k nohám Boha, chváliac ho ospevovaním žaltáru a čítajúc písmo sväté. (pokračovanie pokračuje)




VESTNÍK CIRKEVNÝ


Kúty, d. 6 apr.
Miesto riadneho dopisu o smrti a pohrobeni vysokodôst. p. Juraja Budatinského. Opáta a veľ prepošta sl. kapituly b. bystrickej — jakúžto obšírnejšiu správu sme už ohľadom i na blaho činný život Zvečneného od niektorého z mnohých našich vzácnych národovcov b. bystrických slušne očakávali podávame tuná veľ. Obecenstvu krátku trúchlo správu v lat. jazyku od sl. kapituly b. bystrickej nás v čiernom rámci v tiskopisu došli. Sl. Kapitula oznamuje jeho smrť nasledovné:

Capitulum Cathedrális Ecclesiae Neosoliensis sumae moestitiae sensu perculsum, gravem principis sui Membri jacturam.
Reverendisimi quippe Domini
GEORGII BUDATINZSKY

Abbatis B.M.V. de Babolcha Cathedralis Ecclesiae Neosoliensis Praepositi Majori set Canonici, Insignis Ordinis Leopoldi Imperatoris Equitis Tribunalis Matrimolialis Praesidis AA.LL. et Philosophiae Doctoris, Sacerdotis in annum undecimum Jubilaris obitum hicse annunciat, qui l0. Aprilis 1780 natus. 13. Septembris 1814 in Canonieum installatus, 16.Martii 1829 Praeposítus Major Factus et qua talis Sede vacanti semel Generalis Capitularis munere defunctus, doctrinae maturitalis consilii. virtutum, imprimis spiritus ecclesiastíci landc insignis, e senli marasmo, susceptis devote Moributulorum Sacramentis. uti vixit. die 22. Martii 1864 pie in“ Domino decesit, cujus exanime corpus in crypta Ecclesiae Cathedralis die 24. ejusdem mensis mane hora 8. solito Ecclesiae ritu,loculo a Se designato condetur, solemnes vero Exequiae pro refrigerio animae Ejus, die 5. Aprilis l. a. hora 9. matutina in dieta Ecclesia persolventur. Sit in pace memoria Ejus et in Sion habitatio Ejus!


N. V Šaštíne, dňa 4 apríľa
Tristoročnú tunajšieho milostivého prebolestnej Panny Márie obraz slávnosť jubilejná už je otvorená! Stalo sa to na rozkaz Jeho Eminencie p. kardinála primáša na deň zvestovania bl. Panny Márie. Slávne služby božie ešte v predvečer tohto dňa konané, potom súzvučne za dlhší čas trvajúce na všetkých zvonoch zvonenie sluchu a srdca ľúbezne sa dotýkalo, oboje na slávnosti nastavajúcej význam ctiteľov mariánskych upozornilo. V sami deň zvestovania vystúpil tunajší k otvoreniu slávnosti od Jeho Eminencie poverený dôst. pán dekan na kazateľnicu nastavajúcej slávnosti význam k poslucháčom, prepočetne zhromaždeným predniesol, po tomto ale prečítal od Jeho Eminencie ohľadom duchovných milosti pre náš pútnický chrám v Ríme vyprostredkovanu, nasledujúceho obsahu listinu:
PIUS P.P. IX.
Universis Christifilibus praesentes Literas inspecturis salutem, et Aplicam Benedictionem Cum sicut Nobis exponendum curavit Venerabilis Frater hodiernus Archiepiscopus Strigoniensis solenmi pompa, ac extraordinario apparatu intra annum currentam celebrari velit memoria, ex qua centrum abhins annis in Ecllesiam Sassinensem Dioec. Strigonien Simulatcrum B.M.V. Perdolentis pietate, at frequentia Fidelium satis insigne fuit translatum; Nos at augendam Fidelium relogionem et Animarum salutem coelestibus Ecclesiale thesauris pia charitate intenti; omnibus et singulis utriuaque sexus Christifidelibus vere poenitentibus, et connfesis, ac S, Comunione refectis quo in uno corentis anni die cuiusque Fidelium arbitrio sibi eligendo pttam Ecclesiae, et Simulacrum B.M.V. in ea situm devote visitaverint, et ibi pro Christianorum Principum concordia, haeresum extirpatrione ac S. Matris Ecclesiae exaltatione pias at Deum preces effuderint Plenariam omnium peccatorum suorum Indulgetiam, et remissionen; quam etiam animabus Christifidelium, quae Deo in charitate conjunetae ab hac luce migraverint, per modum suffragii applicare possint misericorditer in Domino concedimus.

Ut autem Fideles coelestium munerum huiusmodi facilius valeant esse participes, eidem Venerabili Fratri Archieciscopo Strigoniensi aliquot Presbiteros Soeculares, vel cujusvis ordinis Congregationis, et Instituti Regulares ad excipiendas ipsorum Sacramentales Confessiones alias aprobato deputandi,qui eosdem Chritifideles, eorum Confessionibus diligenter auditis, ab omnibus et quibusqungue excessibus, et criminibus ac casibus Sedi Apostilica , reservatis(Haeresis,Simoniae,Duelli,Violitionis clausurae Monasteriorum Monialium
Et recursus ad Judices laicos contra forman sacrorum Canonum exceptis)nec non Excommimicationis,alissque Ecclesiasticis sententiss,centuris,et poenis,imposita cuilibet arbitrio suo poenitentia salutari in foro consiestae tamtum absolvere,ac Vota simplicia in aliud plium opus eorum similiter arbitrio, et prudentia commutare posint facultatem Auctoritate Apostolica tenore praesntium tribuimus,et elargimur. Non ostantibus Apostolicis,ac in Universalibus provincialibusque,et Sinodalibus Conciliis editis generalibus et specialibus Costitutionibus,et Ordiniatinibus coeterisque contrariis quibusqungue.Praesentibus pro hoc anno tamtum valituris. Datum Romae apud S.Petrum sub annulo Piscatoris die XV.Martii MDCCCLXIV.Ponficatus Nostri Anno Decimooctavo.
Card. Paracriani Clarelli.
Tento pápežský list v slovenčine znie nasledovne:

Pius P. P. IX.

Všetkým veriacim do tejto listiny nahliadnucim pozdravenie a apoštolské požehnanie! Ponevač, ako nám to na žiadosť ctihodného Brata terajšieho arcibiskupa ostrihomského prednesené bolo, nábožne cteného a pred sto rokmi do chrámu šaštínského preneseného prebolestnej Panny Márie obrazu storočná pamäť bežiaceho roku z obzvlášť slávnostným, áno s mimoriadnym prístrojom má byť slávená: My pre zrast nábožnosti pre napomoženie duševného veriacich spasenia zo skladu nebeských Cirkvi pokladov vynaložiť láskavo sklonný: všetkým oboje ho pohlavia veriacim, a jednému každému z nich, ktokoľvek by s opravdivým pokáním sa vyspovedal, telo Pána prijal, v ktorom koľvek bežiaceho roku deň premenovaný chrám Pána a obraz B. P. Márie v ňom by pobožne navštívil, tam za svornosť kresťanských kniežat za obrátenie kacírstva a povýšenie sv. Matky Cirkvi vrúcu k Bohu prosbu by vylial, plno mocne všetkých hriechov odpustenie a rozviazanie aj dušiam z tohto sveta už vyšlým , avšak v láske a k Bohu príchylnosti zosnulým privlastnil sa mohúce: týmto v Pánu milostivo udeľujeme.

Aby ale veriacim k týmto nebeským darom prístup usnadneny bol? tomuže istému ctihodnému Bratovi arcibiskupovi ostrihomskému k ustanoveniu spovedníkov či spomedzi, kňazov svetských, či spomedzi do duchovného nejakého rádu, kongregácie alebo iného ústavu zapísaných a už ináč odobrených a probovaných, týmto plno mocenstvo dávame ktorým žto od neho povereným(ustanoveným) spovedníkov, aby oni veriacich od všetkých priestupkov a prečinov aj od tých inačej Stolici apoštolskej zadržaných: vyjmúc kacírstvo, sväto kupčenie, súboj, porušenie zátvoru mníšok a proti kanonické.

Proti pravidlám a ustanoveniam práva cirkevného k súdu svetskému sa odvolanie od pokuty a vyobcovania z cirkvi, ako aj od iných cenzúr, výrobkov, cirkevné tresty v sebe zavierajúcich pred súdom svedomia rozviazať, všetko toto uložiac primeranú napred za prestúpenie pokutu, podobne tiež aby aj jednoduché sľuby podľa svojho zdania a múdreho rozváženia v nejaké: iné pobožne dielo premeniť mohli: ku všetkému tomuto plno mocenstvo apoštolské im udeľujeme a dávame.

Všetko toto oproti akýmkoľvek tomuto protivným apoštolským, snemovým či všeobecný - či krajinu — a stránko — cirkevným snemovým , ustanoveniam, uzavretiam a iným akýmkoľvek proti postavenostiam. Prítomné len pre tento bežiaci rok za platné buď považované.
Dano v Ríme u sv. Petra pod prsteňom rybárovým dňa XV. marca MDCCCLXIV. Nášho Pápežstva roku XVIII—ho. N.Card. Pariacciani Clarelli m.p.

Po prečítaní tejto listiny nasledovalo ďalšie v kázni pokračovanie; po kázni napnutému poslucháčstvu zo srdca prednesenej prikročil tenže istý duet. pán dekan
so slávnym zdejšieho duchovenstva sprievodom k oltáru Pána, nasledoval známy svätý dej slávna sv. omša , a týmto, ako aj odpoludňajšími podobne slávnymi nešpormi slávnosť tristoročno jubilárna bola otvorená.



Miláno.
Telá sv. Ambroza a sv. Mučeníkov Gervasa a Protása, ktoré dlho za stratené považovaná boli, sú pod hlavným oltárom starobylého, sv. Ambrozoví
zasvätenému a od neho pri konci IV. sto letia vystaveného chrámu opäť nalezení. Aby od zneuctenia zachránené boli, arcibiskup Engelbert r. 535 ich na mieste tomto schoval: od doby tej ale všetko ústne podanie onich pominulo. Až terajší prepošt kapituly milánskej, ktorý sa horlivo s otázkou touto zamestnával. niektorými úkazmi, ku ktorým prišiel, bol privedený na tú myšlienku, že sa tie tela nájsť musia. Aby si o tom istotu zjednal, zaprovadil kopania, ktoré dňa 11. janua. započate boli.

Už na druhý deň bol nalezený bol prázdny hrob, v ktorom niekedy od sv. Ambroza ostatky sv. M.M. Gervasa a Protása uložené boli: na tretí deň ale prišlo sa na hrob, do ktorého sv. Ambroz od sv. Simpliciána, svojho nástupca, položený bol, ktorý ale len niektoré peniaze, a medzi nimi jeden od cisára Theodosia v sebe obsahoval. Konečne dňa 14 jan. vynašli jednu, veľkú a krásnu rakev z egyptského porfyru pod oltárnym stolom, v ktorej na strane evanjelia posvätné ostatky sv. M.M. Gervása a Protása, na strane epištoly ale celé telo sv. Ambroza sa nachodili. Hodnovernosť ostatkov týchto je neodškriepiteľná a už sa robí aj príprava k hodnému osláveniu udalosti tejto. Schn. P.
Rím.
O vrátení sa anglikánskeho biskupa Dr.L. Yves „A,A. Z.“ píše: kajúcne do lona kat. cirkvi sa vrútivší anglikánsky biskup Dr. l. Yves z Caroliny v Amerike doručil sv. otcovi svoj anglikansko-biskupský kríž a ostatne odznaky s tými pamätihodnými slovami: „Svätý Otče, hľa toť sú znaky mojej zbúry!“ Na čo viditeľné dojatý Pius IX. R. P. odpovedal: „Chceme, aby sa tieto znaky vášho podrobenia sa u hrobu
sv. Petra zachovávali.“ Spomenutý biskup protestantskej diecéznej vrchnosti v Severnej Caroline o svojom tomto kroku medzi iným písal: „Milí Bratia! Mnohým z vás neni neznámo, že už od mnohých rokov pochybnosti a platnosti mojej biskupskej hodnosti viac ráz ducha môjho zvierali a moju činnosť zoslabovali.

Navzdor všetkým mojim predsavzatiam, nechať čítanie a skúmanie katolíckych kníh ; navzdor všetkým mojim modlitbám a vzdychaniam, aby Boh môjho úzkostlivého
ducha proti vplyvu katolíckej viery ochraňovať ráčil, takéto pochybnosti dorážali na mňa vždy so silou, zo dňa na deň, väčšou. Cítim sa byt prinúteným pretrhnúť
zväzky, ktoré moje srdce s mnohými z vás tak spojovali, ako srdce Dávida s Jonathasom spojené bolo. Toto moje srdce krváca, keď moja ruka to predsavzatie
podpisuje, ktoré každé cirkevné obcovanie medzi nami zrušuje, a ktorí vám známo činí, že ja skrze prítomné písmo do rúk vašich môj úrad, jakožto biskupa Severnej Karolíny skladám, Ponevač odhodlaný som podrobiť sa cirkvi katolíckej.

Amerika.
Dľa „Monde“ len v biskupii Cleveland 10 veľkolepých kostolov je v stavbe, bar i pre tieto kostoly ešte a i kňazov niet. Okrem toho biskup tohto mesta M. gr. Rupp dáva stavať dva veľké sirotince a jednu veľkú nemocnicu, ku ktorej i protestanti s darmi prispievajú. Ústav tento milosrdné sestry prevezmú. V New-Yorku katolíci podobné stavajú nemocnicu, ktorá 175 000 dolárov spotrebuje k čomu mesto dá 5,000 dolárov .




Knižný Oznamovateľ.


Kritika.

„Euchologion der Orthodox- katholichen Kirche.1 theil: ordung des Abend—und Morgen—Gottesdiensted und die h. Liturgien. II. theil. die h. Sacramente sammt den vor und nachfolgenden h. Handlungen. Von Michael Rajevský erzpiester bei der kais. rusaischen Botschaft in Wien. Wien Druck von L.C. Zamarski et C. Dittmarsch. l86l. a 1862. Na veľkom oktáve, velínovom papieri. Str. LXIX. 305. 186. 361. S mnohými utešenými obrázkovými ilustráciami. Obsah 1. Časti: Venovanie Jej veličenstvu cárskej veľkokňažnej Helene Pavlovnej. Predmluva. Úvod. I Poriadok celonočnej bohoslužby v predvečer (vo vigília) sviatku ,keď hrubé nešpory s jutrným sú spojené. A) Hrubé nešpory b)hrubé jutrne. Poriadok hrubých nešpor v predvečer
sviatku keď sa tieže nešpory obzvlášte slávia. III. Polnočná bohoslužba v nedeľu. IV Hrubé jutrné keď sa táto vo sviatok obzvlášte slávi. V. Male každodenne
nešpory. Vl. Hrubé nešpory. VII. Malé ponešpory. VIII. Každodenná polnočná bohoslužba. IX. Každodenné jutrné. X. Prvá hodina. XI. Mesooron prvej hodiny"
XII. Tretia hod na. XIII. Mesooron tretej hodiny. XIV. Šiesta hodina. XV. Mesooron šiestej hodiny. XVI. Deviata hodina. VII. Mesooron deviatej hodiny. XVIII-
Poriadok bohoslužby na miesto liturgie ustanovenej:

a) vo veľké sviatky, b) v obecné dni. XIX. Sv. Liturgie našich otcov Jána Zlatoústeho : Vysilia Veľkého. a) Prípravu. b) Proscomidia. e) Sv. Liturgia. XX. Liturgia pred posvätených darov.

Obsah II. časti: I. sv. Krst. a) Modlitby pri šestinedelke v prvý deň po pôrode. b) Modlitby pri požehnávaní dieťaťa, keď v ôsmy deň po svojom narodení meno dostáva. c)Modlitby pri šestinedelke v 40 deň po pôrode. d) Modlitba pri ženskej, ktorá mŕtve dieťa porodila. e) Modlitby pri prijímaní katechumenov .Úkon sv. krstu. II. Sv. pomazanie. a) Pomazanie pokrsteného. b) Modlitby pri zmývaní po pomazaní. c) Modlitba pri strihaní vlasov. d) Poriadok pri krste v čas potreby. III. Úkon spovedný. IV. Sv. Prijímanie: a) v kostole, b) u nemocných. V. Kňazské posvätenie. a) Úkon pri ustanovovaní za svietiteľa, čitateľa a speváka .

Úkon pri posviacaní za podjahna. c)Úkon pri posviacaní za jahna. d) Úkon pri povyšovaní za arcijahna a protojahna. e) Úkon, pri posviacaní za kňaza. i) Úkon pri povyšovaní za protopresbytera. g) Úkon pri povyšovaní na opáta „ archimandritu. h) Posviacanie za biskupa. l) Slávnosť vymenovania. 2) Slavnosť samého posviacania. Vl. Sobáš ; a) Slavnosť oddávania. b) Slávnosť požehnávania prvého manželstva. Modlitba v osmy deň pri snímaní korún. d) Slávnosť záverečná druhého manželstva. VII. Sv. pomazanie.

Obsah III. časti; Obrad pri korunovaní Ich cárskych Veličenství cárov a samovladateľov celej Rusi. II. Hrubé nešpory svätodušných sviatkov. III. Veľké
svätenie vody v deň zjavenia Pána. IV. Malé svätenie vody. V. Umývanie nôh v zelený štvrtok. VI. Modlitby poďakované. VII. Poriadok podakovného a prosebného spevu pri vstupovaní nástupca trónu nad všetkými Rusy do plnoletosti, VIII. Poriadok slávnosti v nedeľu pravoslávie. IX. Úkon pri zakladaní chrámu. X. Poriadok
posviacania chrámu kroz biskupa: a) Príprava. b) Posviacanie. XI. Biskupská posviacanie Antíminsionu. XII. Poriadok posviacania chrámu kroz archimandritu alebo
protopresbytera, alebo kňaza položením Antiminsionu, biskupom daného. XIII. Poriadok pri obliekaní prvého rúcha rehoľného. XIV . Poriadok pri malom obliekaní do stavu rehoľného. XV. Úradné konanie pri umierajúcom keď mnoho trpí. XVII. Pochovávanie svetských osôb. a)Prenášanie mŕtveho tela do kostola. b) Poriadok po—
chovávania. e) Prenášanie mŕtveho tela z kostola do hrobu. XVIII. Pochovávanie kňazov. XIX. Poriadok pochovávania rehoľníkov.

Nakoľko obrad slovanský je tej samej ceny a v tej samej vážnosti u rímsko-katolickej Cirkvi, ktorej je obrad latinský, pred oznámene dielo ma byť pre duchovenstvo oboje ho obradu teda i pre duchovenstvo Cirkvi latinskej nanajvýš zaujímavým v ňom vyviera duch prvotnej Cirkvi východnej a celá jej bohoslužobná a obradná sústava sa krásne zobrazuje. K čomu dopomáhajú živé vyobrazenia celého posvätného rúcha zaiste z veľkým nákladom p. spisovateľa obstarane.

Náveštia

1. Cirk. lit. Spolok slovenský na Ústrednom semeništi v zmysle uzavretia XVIII riadu zas. D.3-ho apríla držaného oznamuje veľ. Obecenstvu slovenskému že preplatky na „Spisov Concience-ových 3a4 zošit len do konca t.m.na Cofina do konca mája primať bude potom dľa okolnosti príde kramska cena. Všetky slovenské knižnice sa len do 10 mája prihlásiť môžu. Pri tejto príležitosti opovažujeme sa opäť veleb. Duchovenstvo zvlášť vel. pp. niekdajších údov Spolku a všetkých ct. Rodákov ponížene prosiť, by nás v nákladnom podniku našom svojou pomocou napomáhať
ráčili. My z našej stránky žiadnych obetí šetriť nebudeme, by sme len očakávania drahých Rodákov našich zadosť učinili. Cenu predplatnú sme len v nádeji
na najhojnejšie účastnicstvo mohli ustanoviť tak levne.
V Pešti, dňa 3—ho apríla 1864
Členovia slov. cirk. lit. Spolku na
ústrednom semeništi peštianskom.


Upozorňujeme drahých Rodákov ešte na nasledujúce spisy, ktoré sa u nás na sklade nachádzajú:
1. Daň lásky slávnej kráľovné nebeskej. Cena 20 kra. r. čísla.
2. Ježíš moja žiaduci. Kat. modl. knižka podľa A. Schlôra. druhé opravené vydanie. Cena: s ocelorezbou 55 kra., z drevorezmi 45. Kra. Viaz. 1.zlo. 30kra.r.č.
3. Krištofa Schmidta spisy pre mládež. Sv. druhý: „Velikonočné vajcia.“ Cena 10 kra. r. č.
4. Dejepis umučenia Pána Nášho Ježiša Krista Od J. Munkaya. 30 kra. r. č.
5. Svätý Deviatnik o Nepoškvrnenom Srdci Bl. Panny Márie Cena 6 kra. r. č.