logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Časopis: Cyrill a Method, rok 1864, číslo 13


Obsah:



: Úvod a záver
Poludničan : Monštrancia.
Jan Pulmann : Láska katolíckeho kňaza k národu
kanonik Fábi. : Kázeň
: Vestník cirkevný
: Rozlíčnosti


Úvod a záver





 CYRIL a METOD.
Časopis cirkevný.

Predplatné cena celoročná: 4 zlo. 50 kra. polročnú: 2 zlo. 25. kra. r. í-. s poštovou dopravou. Predpláca sa u vydavateľa u redaktora Dr. Andreja Radlinského, farára kútskeho. Adresuje sa do Holíča(Uhry) via Goding. Vychádza každých 8 dní na hárku.

Číslo 13. v Skalici, v stredu, dňa. 13. apríla. 1864. Ročník XIV



Odpovedný redaktor a vydavateľ Dr. Andrej Radlinsky, spolu redaktor: Víťazoslav Sasinek.
v Skalici, 1864. Tiskom Fr. x. Škarnicľa Synov.




Monštrancia.

Poludničan


V.
K prachu kloní slzne zraky
Biedny hriešnik v ľútosti,
A spovedá hriech storaký
Kristu-Bohu v sviatosti.

„Kriste, jenž si krv nevinnú
Vylial za ľud k spaseniu:
Z hlad aj z mojej duše vinu,
i spas dušu zmierenú!

Padá ťarcha z pliec človeka
Padá hriechov bremeno
A už božia milosť vteká
V srdce jeho zmerene.

No kto v duše poranené
Vlieva lieky pokoja?
Tíši srdcia rozvlnené
Či nie Kriste moc


VI.
Že je hmota púhym zdaním,
A svet mysle výtvorom
Že sú city zjavom klamným,
človek len netvorom.

Vše dopustím ľahšie tebe,
Než to jedno jediné
Že nebýva cele nebo
V najsvätejšej svätyne.

Že na svete pravdy niet,
Mimo kníh ze cnosti niet,
Spravodlivosť — že blúznenie,
Že nie krásy nezná svet;

Všetko zaprieš ľahkým činom,
Len nie jedno jedine:
Že nebýva z Božím synom
Tvoja Celé nebo v svätyne



VII.
Všehomíra centrom sloje
Telo slnca mohutné;
Vôkol neho svet putuje
Točiace kolo ozrutné.

Z slnca živly žitia plynu,
V slnci víheň teploty
Slnce značí čas, hodinu,
Slnce zdroj všej dobroty.

Také slnce v ľudskom svete
To je telo Kristovo;
On sa v krásny veniec pleté
Skutok, myseľ i slovo.

Vôkol tela Boha syna
Cirkev večne koluje
V ňom svoj život započína
V ňom i pevne jestvuje




Láska katolíckeho kňaza k národu

Jan Pulmann


(Na spôsob reči slávnostnej, na sviatok nepoškvrneného počatia prebl. P. Márie m. r. v sieni cirk. liter. Spolku slovenského na ustred. Semeništi pešťanskom kroz jeho zápisníka Jana Pulmana k súdruhom svojím povedané.)
Drahí bratia v Kristu a národe

Padol prvý človek, a pádom svojim stal sa obrazotvornosti básnika, lež i skutočne: aby ľudia pôvodcom nepočetných duševných i telesných neduhov a neresti, s ktorými cele ľudské pokolenie zápasiť musí. Lež kliatba aká skrze jednej ženy hriešnu vrtkavosť, dvojakým spôsobom sa bola uvalila na celé ženské pohlavie, premenila sa na dvojaké požehnanie kroz ženu ku spáse ľudského pokolenia.

Žena podľahla úkladom hadovým; no žena semenom svojím zotrela moc hadovu. Žena sa stala Matkou Syna Božieho a Vykupiteľa Sveta; stala sa Matkou Stvoriteľa svojho. Aké to dôstojné, aká veľká hojnosť milosti nebeskej. Ona jediná na celom okršteku zemskom tou vynímečnou výsadou vládne. Jej sa nedotkla škvrna hriechu prvorodeného. A dobre sa to tak stalo. Nech jestvuje vzor ľudskej dokonalosti, nie už len v obrazotvornosti básnika, lež i skutočne; aby ľudia vydelí, na aký stupeň dokonalosti sa môže vyšinúť človek pomocou božskej milosti. Že pre blah. Rodička Božia, Panna Maria je bez dedičného hriechu počatá učenie toto od tej doby, čo Bula Jeho Svätosti slávne panujúceho Pápeža včuľajšieho Pia IX-ho „Inefabilís Deus“ je vydaná, dotud len pobožná mienka stala sa vierozákonom -dogmom - Cirkvi Kristovej, o ktorého pravdivosti pochybovať by bolo toľko, čo vieru katolícku zaprieť. Nám hlas Jeho Svätosti, viditeľnej hlavy Cirkvi Kristovej dostačí k presvedčeniu. Róma locuta, causa tinita est! A veru nemohlo sa stať dačo lepšieho a primeranejšieho k náprave zlého, ako čo práve učinila Cirkev. Starý nepriateľ ľudského pokolenia neleňoší.

Ba práve časy naše sú také, že jemu nesmierne pole účinkovania poskytujú. Hriech mocne vypína hlavu svoju. Panuje nepravosť hore, no panuje i dolu. Nevera, pýcha, rozpustilosť telesná prekročili už všetky medze. Slová Senekove o svojich časoch (povedané len na svojom mieste) aj o našom veku povedané len na svojom mieste sú: Certatur ingcnti quodam nequitiac certamine, major quotidie peeeandi cupiditas, minor vereeundía est, ...... adeo in publicum nequitia missa est, ut innoccntia non rara sed nulla sit.“ Však Maria, pod jeji nohou zvíja sa hadisko, neodoprie svojim verným pomoc svojou, ale krotí hnev a odvráti bič Boží, ktorý už zaplesknul nad zavinilými národmi.

Drahý Bratia! Deväť rokov je tomu, čo predkovia naši tento náš Spolok pod ochranu Prebl. a Nepoškvrnenej Panny Márie boli postavili. Pred nami visí obraz, ktorý oni na dôkaz synovskej lásky svojej k Matke milosrdenstva s nemalými zaiste obetami zaopatrili. My nástupníci jej ich, na povinnosť svoju, aká nám týmto činom nastala, sme nezabudli. V duchu lásky, pokoja a synovskej oddanosti zhromaždili sme sa dnes, by sme Nepoškvrnené Počatie prebl. Panny Márie náležite zasvätili, a tým spôsobom aspoň slávnostné svoje osvedčenie proti hriešnemu smeru veku nášho najavo dali. Skromná táto naša štepnička cirk. národného vzdelávania pod Jej materinským plášťom už skoro 13. Rokov jestvuje, pod mocnou jej ochranou postavená; všelikým pohromám vzdoruje.

Tejto mocnej Patrónke našej úcta nás dnes, drahí Bratia! dovedna zhromaždila, bo keď celý svet katolícky dnešní deň k nohám Jej vence úcty kladie, my nijakým činom na zadku ostať nemôžeme, my, ktorých nie len viera, povinnosť, sľúb, oddanosť, no i láska detinská k Jej úcte viaže. Lež, ako myslíte — slávnosť našu spôsobom náležitým a to najhodnejším zasvätiť? Ja čo sa mňa týka, drahí Bratia! ktorému Vaša dôvera vzácnu túto rečnícku povinnosť naložila, dlhý čas som v rozpakoch väznil.

Medzitým do povahy vezmúc i samému rečníkovi i naše mu váženému zhromaždeniu vytknute ciele, z druhej strany ale pozorujúc okolnosti drahého národa nášho už som sa ustajnil. A nádejam sa Bratia Drahý že vy zo slušnou pozornosťou budete sledovať reč moju za ktorej predmet som si dovolil dokázať: že láska národa svojho k kňazovi nie je na ujmu jeho svätého povolania, lež radšej nevyhnutné potrebná ohľadom časových požiadavok, lež i najsvätejších jeho povynosti. „Ty ale Panna najčistotnejšia, ty stolica múdrosti, oroduj za nás!“

Boli kedysi lepšie časy, ako sú naše o tom sa nedá pochybovať! Žili pred nami šľachetnejšie pokolenia; keby dejopis o tom mlčal, tisíce kameňov budú svedčiť. Lež, minuli sa už blahé tie časy, nie sú už viac šťastlivejšie oné pokolenia.
A my —— my žijeme. Naše sú hodiny, a kto žije, má právo života. Bratia! o mnoho vetšie a znamenitejšie veci sa stávajú na svete, nežli my to v obmedzenom kruhu života nášho skusujeme. A predsa, nič neni pod slnkom nového. Čokoľvek sa na javišti sveta tohto veľkého a znamenitého po všetky časy stane, pozornosť našu nemine Šťastlivý, kto zo zhromaždených skúseností náuky utvoriť viac pre život!

Hospodin, Boh národov v rozličných hodinách volá nie len kmene a národy, ale v nich i jednotlivé spoločnosti a osoby na vinicu svoju do práce — do práce, ktorú múdra prozreteľnosť synom ľudským vykázala následkom zmätku ďábelského na zvláštnych honoch, ktorý i národnými sa menujú: aby sa tak jeden pred druhým šlechetným revnenim a vyvinovaním v sebe zavretých síl vynasnažovali seba zošľachtiť, i blížnemu svojmu, nakoľko možno, na pomoc byť i meno Božie osláviť.
Sláva Bohu že kývnucemu Jeho prstu porozumivše, poznávať začíname, že i nám budúcnosť náleží! Vzdelávanie našej dávno ľadom ležiacej pôdy, prostriedkom jazyka národného, teda najsúcejším ku vzrastu katolíckej vedy jedinej to vlahy života. Bohu ďakovať zo dňa na deň sa zmáha. Čo deň viac a viac pri býva počet delníkov, objavujúcich sa na vinici Pána, čo toľko ligotavých hviezd prebíjajúcich sa pres oblôčky ešte vždy mrákavami zabaleného obzoru nášho, čo toľko ráno nosných denníc, ktoré dlhým pôrodom pracujúceho Slovenska jutro uvítať sa zháňajú.

Ani neni divu, že velebná idea národnosti v pravom svojom pojme už pomalí i v ústavoch pre duchovenstvo ujímať sa počína; však, komu že má viac záležať na bratov z biedy nie len mravnej, ale i hmotnej vyslobodenie, ako tým, ktorí celé svoje živobytie tomuže posväcujú: by ľud sebe zverený do svätiny blaha viedli, a to ten zlatou cestou, katolíckou cestou, ktorá je spolu „pravda i život.“ Darmo nám neprajníci na oči vyhadzujú: že my povinnostiam našim naproti sv. Matke, (Cirkvi katolíckej národne snahy a chúťky praj nekresťanské predkladáme, tieto na ujmu tamtých i skutkami vyznávame.

My nepatríme medzi tých výstredníkov, ktorí, slovo pravdy rozdeľujú,“ ktorí v akomsi plnokrvnom patriotizme si zakladajúc, najčelnejšiu cnosť svoju na sláve národa akýmikoľvek prostriedkami dobytej lebo dobývanej zakladajú. My národ náš slovenský brániť chceme proti stohlavej sane, nevere včulajšieho veku a takmer všeobecnému mravnému rozruchu čo bojovníci Kristovi a spolu stavitelia na národnom chráme osvety, jednou rukou kameň ku stavaniu prirovnávajúc, druhou mečom na vraha prahnúc; my priviesť to chceme do bezpečného prístavu kresťansko-katolickej vzdelanosti. Tak čisté zásady kto sa opováži zatracovať? Lež, že takýto jeden každý slovenský kňaz oduševnený musí byť, keď chce na stádo zverené spasiteľné účinkovať pokúsim sa dokázať.

Keď sa ponad Tatry hromy blesky husté všelijakých predsudkov tmy, akými oddávna naše Slovensko obalené bolo, rozháňať počali a my pri čistejšom povetrí jasnejšie do budúcnosti hľadieť sme mohli, určite sa nám pred oči stávalo postavenie naše. Územie Slovenské dosť ešte hmlou zaplavené herkuleske skutky predkladá. Chudoba naša zvláštne zaľúbenie a odhodlanosť vyhľadáva a požaduje. Preto ani sa nedivme že mnohý inač dobrej mysle ľudia, ktorým však na potrebnej mysli a ráznosti chybuje a pod rôznymi zámienkami sa odťahujú z poľa už tým že svoju netečnosť omluvajuc, len aby v starom šlendriane sebe voľkať mohli. Darmo je: ľudia sú ľudia; nejdú tam kde palmy nekynú a ostni nebodu.

Lež hodný kňaz zo slovenského rodu zošli tak neurobí. A veru už iskra prirodzenej lásky k rodu a krvi svojej za odporných časov pod popolom dútnajuca v čul pri priaznivejšom vetríku vyblkuje a Boh dá že sa i v skutok premení. Ako oheň úprimnej lásky v prsiach ľudských vôľu plodí vôľa ale blahý skutok rodí. Bohu Sláva! Za našich časov mizne už a tratiť sa ma a počína ten zhubný a šalebný kosmopolityzmus a uznanie národnosti, pestovanie národného jazyka a národnej histórie v ktorých jedine opravdivý rozkvet národa záleži,stalo sa heslom Európy. Lebo človek. Ač údom súc veľkého celku, predsa svoju činnosť na istý okres musí obmedziť; lebo starať sa o všetkých je toľko čo nedbať o jedného. Komu máme ale obetovať sily svoje a činnosť svoju, ako svojmu národu, ku ktorému nás stejný pôvod, stojná reč, stajne vychovanie, stajne strasti a slasti mocným pudom viažu a ktorému, čo sme zo skladu jeho vypožičali, s úroky navrátiť máme?

Preto napomína nás aj sv. Pavel: „Dum tempus habemus,operemm bonum ad omnes, maxime autem ad domestícos fidei!“ (Gal. 6, 10.) Sláva Bohu! že už uznávať počíname, že pravé sväto občianstvo, pravý kosmopolitismus, len činným a horlivým vlastenectvom sa javí. Kto teda buď z kazateľnice, buď v škole, buď v rodine, v spoločnosti v spisoch, atd. Činným sa preukazuje národu svojmu, k vyšším náhľadom a vzorom, a ku pravej blaženosti ho povznášajúc, a to síce s radostnou a vytrvalou obetovavosťou, len ten pôsobí zdarne nie len v blízkom susedstve lež i na veľký celok človečenstva, a tak blaho plodne prispieva i ku rozšíreniu kráľovstva Božieho. A tento duchovný pokrok komu máme najviac ďakovať, ako sv. Matke našej Cirkvi Katolíckej, ktorá národnostné pohyby po všetky časy v úctivosti mat a v slušných medzách napomáhať prikazuje, ako to p. Tritinov v 41 č. (m. r.) Cyrila a Metoda dokazuje. Už čože myslíte o takom človekovi, ktorý sa zdráha vyjaviť v myšlienkach a činoch pôvodnosť svoju, v ktorý, odporuje snahám národným ich nechce uznať, ich v podozrenie uvádza?

Či neodporuje človek taký poriadku od Boha ustanovenému? či nevzdoruje zjavnej vôli Božej, a či neukazuje myseľ práve proti kresťanskú proticirkevnú? Za to mám, že ani nieto človeka, Slováka, v ktorom by takéto protinárodne počínanie zo zlosti pochádzalo; nie, to nemôže byt, ináč by Tatra, ktorej hromojizvé čelo prosto sa na nás díva, horkú slzu kliatby nad ním vyronila!

Drahí Bratia! Cirkev a Národ sebe vždy mnoho sľubovali od chovancov pešťanskych; i tej i toho sladké nádeje spočívali v nich; však dlho bolo márne spravodlivé očakávanie toto. Asi pred trinástimi rokmi pošťastilo sa našim predchodcom odvážne pristúpiť k srdcu ľudskému, a tklivým prehodením slova viery a pravdy preraziť do vnútorných jeho záhybov; vydobytím slušného všimnutia, áno vážneho uznania slovenských záležitostí na ústave tomto vedy bohosloveckej ovenčili svoje sluchy nezvädnuteľným brečtanom; založením tohto „Spolku Cirk. literárneho“ a činným objavením sa na poli literárnom, učinili krok o mnoho významnejší, akoby ho kto razom náležite pochopiť mohol. My sami Bratia, snáď len neskoršej prídeme k pravej cene počínania jej ich. Preto tým chrabrým, statočným junákom slovenským nikdy dostatočne ďakovať nemôžeme za ich blaho nosné unúvanie. Nenútená vôľa a z úprimnej lásky za blahobyt Cirkvi a rozkvet spustošeného chrámu našej národnosti pošli zápal vybídnul ich k podniknutiu: ktorého ozvena slzami radosti zaliala mnohostoletým zármutkom zasmolenú tvár našej sladkej Matky Slávy.

Vy, drahí Bratia! keď ste do ich šlapajov vstúpili, ukázali ste: že duch národní vo vás nie len nevyhasnul, lež prirodzeným a ráznym krokom prichádza k svojej vedomosti, nasledovne preukázali ste: že náš národ i pri všemožnom udusovaní jeho ducha žije a z Božej vôle slávne —— lebo na neho slávna budúcnosť čaká! Iné národy vražedníckym úmyslom, zbraňou mocou dostali sa k nadvláde —— a už dosť skoro sa vyžijú; v našom národe panuje ústupnosť, trpezlivosť, pracovitosť, nábožnosť, vyššia myšlienka a týmito vlastnosťami od vekov si chystá trvanlivé panovanie, večnú slávu.

Myslím, drahí Bratia! že ste už dokonalé presvedčení, že vstúpením do Spolku tohto cirk. lit. slovenského dobre, ba chválitebné ste jednali, a ani iní, jestli len koľko toľko sú pravdy milovaní, do pochybnosti toto brať nebudú, no ani nemôžu. A Jestli by predsa mnohí do podozrenia uvádzali tento váš účinok, alebo práve očierňovali, privolávam Vám so Schillerom: Round bu nicht Ulern gefaĺen mich et “Benigen recht; vielen gfníĺen td itblímm“ Zaiste najlepších Vaše ho času chvála Vás neminie. Či ste už videli matku, keď s utrhnutím si vlastného spánku miláčika svojho uspávať sa usiluje a aj za driemajúceho úzkostlivo sa stará? A aká odplata starostí? ktorá vynakladá? nové starosti! A vy, ktorí ste slovenské prsia sali ani len slovom k matke zarmútenej sa nepriznáte?

Vy, budúci pastieri duši slovenských, podlžní vždy a všade právo brániť, za duchovne právo ovečiek vám zveriť sa majúcich ani slovíčka preriecť neviete? Vy reč národno — pradedovský to poklad ľudu brániť a chrániť nechcete, alebo si netrúfate? Jestli by tak bolo, najsmutnejšia budúcnosť by nám brány otvárala, čo by telo len kŕmila, duchu ale väzbou vyhrážala. Nie, no nie! ja to neverím, žeby budúci ľudu slovenského pastieri zamýšľali zraziť kmeň náš v duchovné nevoľníctvo.

My sme povolaní za prostredníkov medzi Bohom a národmi. To je naše povolanie, ktoré nám vlastné svedomie ; hlas Cirkvi káže. Zem pozdvihovať k nebesiam, rod ta viesť ku bráne večnej slávy a blaha: to je úkol prác našich a to je hodnosť postavenia nášho. Pohliadnite na stav terajší Európy. Všade rozpory všade boje vidíte, a nevera v hrozný spád uvrhnúť hrozí národy. Všetci ďalekozrakí behu svetových udalostí pozorovatelia, prorokujú strašné dni, ktoré sa deň čo deň približujú. Len škrupina kryje tovarišstvo Európske, a pukne-li táto, tu lebo tam sa zrúti cele stavisko na ruiny strašné a tisíce životov v tých lužinach neresti nešťastne pochová.

Západná civilizácia pripravuje boj východnej civilizácii; inými slovami: atheism chce bojovať s citom nábožnosti. To je heslo najbližšej budúcnosti a nás ešte neukryjú mohyle keď sa uderí na poplach a v šíky sa odporné články postavia. Aké bude národa postavenie nášho v týchto dobách uhádnete všetci. Drahí Bratia! Viera v Boha trojjediného, oddanosť katolíckej cirkvi, vernosť k národnému dedictvu nábožnosti; to sú základy na ktorých zastať, to sú zákopy v ktorých sa ukrývať; áno to sú zbrane ktorými mužne bojovať musíme.

A preto Bratia! Keď sa búrky nad nami vznesú, nebojme sa! Cit náboženský, úcta dedinská naproti prebl. Panne Márii je len talizman ktorý národ náš pred všetkými návalmi nepriateľa ochráni. A však mi preto nemôžeme preložiť ruky na kríž. Nám znejú tieto slova sv. Pavla:“ Induite galeam fidei et gladium quod est verbum Dei“ Prostredníci medzi Bohom a národom. Zdali sa my chladnokrvne budeme dívať na mravnú záhubu aká aj nášmu národu hrozí. Nám je štít viery a meč slova Božieho do ruky daný: my sme povolaný na čele stáť voja tohto.

Náš hlas nech zazneje, nech upozorní národ na nastavajúce „začiatky bolesti“ vedúce k poznaniu povolania svojho. Toto musí byť našou a jedného každého na velebnú hodnosť kňazskú sa chystajúceho Slováka úlohou; toto je jediný základ na ktorom čestne obstáť môžeme. Vzbudzovať a roznecovať cit náboženský – národný to je potreba národa „holubičieho“. Ó barsby tisíc rúk takýto duch obživoval, barsby v tisíc prsiach jedno srdce za tenže cit horelo.

Lež dovoľte Bratia abych dokonal. Ak mi dovolíte prehovoriť ešte niekoľko slov to by bola bratská a z hlbín srdca prúdiaca sa prosba k mužskej pracovitosti, neochladlej láske národa a k svätému zápalu náboženstva. Bračekovi drahí nás povolal Boh pracovať na „ národa roli dedičnej“ my mame položiť ruku na pluh. Krásno píše o povinnostiach našich Nikola Tomasco vo svojich „Iskriciach“ „vi Svešteníci.“vi imate carstvo dušiach, nejma na zemjli mogucnosti nad vašom; samo pazite, dako od vas neizadje iz neizmiernog duchovnog kraljestva, i da nebaci u prah krunu svoju.

Vi ste prostriedstvenici izmedj neba i zemlje, izmedj dobrih i zlih izmedzj velikih i malih. Niste vi svi toliko naučeni, koliko pristoji strahovitoj dužnosti vašoj, ali dosta, je da ljubite; jer ljubav če vas bolje naučiti njego knjige, ljubav če vas nadahnut onim sladkim jezikom koj pre sereu neg ušim dolazi. Nek vam bude preporučen naš malerinski jezik, nitar i pun,jak i tihi, mlad jošlerali silne mladosti i viečne. .. . Glas vaš kud se uzdigne s oltara k nebesim, valja da zajedno uzdigne naša serca, i da nam dade pravo ono plemstvo koje jednaci
sve verste kralja i siromaha sudca osudjena. Svismo bratia Isukerstova.“ Po slovensky: Vy kňazi! Vy máte kráľovstvo duší, neni na zemi moci nad vašu, ale pozorujte aby vám tato nezmizla z veľkého kráľovstva duchovného, a aby ste nezahodili do prachu korunu vašu.

Vy ste prostredníci medzi nebom a zemou, medzi dobrými a zlými, medzi veľkými a malými. Nie ste všetci tak učení, ako náleží na úžasne povinnosti vaše; ale je dosť, jestli milujete: bo vás láska lepšej naučí nežli knihy; láska vás nadýchne oným sladkým jazykom, ktorý skôr do srdca padá ako do uší. Odporúčam vám náš materinský jazyk, čerstvý a plný, mocný a tichý, mladý ešte ale silnej mladosti a večnej. Hlas vás keď sa povznesie od oltára k nebesiam, slušne, by aj naše srdcia pozdvihol, a by nám dal to pravé šľachtictvo, ktoré zjednocuje všetky oddiely kráľov a chudobných, sudcov a odsúdených. Všetci sme bratstvo Kristovo! Tieto slová svetoznámeho Dalmatínca slúžia na česť kresťanského národoľudvcovi.

A v čul k tebe sa obraciame. Panna Najčistotnejšia! Vzhliadni na nás z neba, ktorý sme sa k Tvojej úcte dovedna zišli. Primluvaj sa k Synovi svojmu aby neodoprel rosy nebeskej milosti nám, Spolku ale nášmu svoje požehnanie dal. Teba ó Matka milostivá za Matku vyznávame. Teba patrónku našu uznávame a zvelebujeme, Teba o prímluvu žiadame. Tis celkom čistá, krásna, žiadnej poškvrny niet na tebe, v tebe svoju nádej skladáme. Chráň dietky svoje, pros by vždy pravú vieru a Božiu slávu vyhľadávali. Zdravas Mária!




Kázeň

kanonik Fábi.


Kázeň
Ktorú držal pri zakončení slávnosti tisicročného jubilea Cyrila – Metodejského (31. Dec. 1863) v slovanskom národnom chráme sv. Jeronýma v Ríme kanonik Fábi.
„Ježiš Kristus včera i dnes, On i na veky.“
k Žid. 13. 8.
Veľký Bože na jehož to spravodlivosti aj moje hriechy vážia, vylej na mňa spravodlivý hnev svoj, vymaž ma z knihy žijúcich, vrhni na mňa kliatbu najhroznejšiu: ale zachovaj túto úbohú Itáliu a svojich Rimanov aby nebol nad nimi vynesený osudný výrok: „Arferetur a vobis regnum et dabitur genti facienti fructus eius“. Hor sa teda, obklopme Otca zľutovania, dokiaľ je čas zmilovania. Nečakajme, až nás tma obkľúči, až ku koreňu bude sekera priložená, lež predejdíme deň hnevu Božieho s hojným ovocím pokánia; povstaňme, volá Apoštol zo spánku smrti, odhoďme skutky temnoty a oblečme sa v odev svetla, lebo milosť Božia pokračuje dal Apoštol národov, ukázala a zjavila sa ľuďom učiac nás odriekať sa neprávosti a pobožne striezlivo a pobožne žiť na tomto svete.

Pobožne žime a myseľ a srdce pozvihujuc k výšinám viery a tak sa oblečieme do Božskej jej veľkosti a sviatosti a budeme ju vyznávať pred zbabelou nadutosťou neverného sveta. Početný sú za našich dní Antikristovia , nečistá zberba bez rozumu, tupiac čomu nerozumie, kaziac, pokiaľ dovolené ľudskej vedomosti pojímať. Sú rak plaziaci po žilách spoločnosti ľudskej, ju žerúci , otravujúc, vraždiac. Chráňte sa ich vy nerozvažliví a nezakúsení mladíci, pred tými majte sa na pozore vy ospalý a malomyseľní rodičia: bdejme aj my spolu služobníci v Kristu, svätiny, pozorujúc ako bremená ukladajú nám výstupky a nevernosť národov. Talár, plášť, habit , škapulár, kadidelnica a varhany nepostačujú ku vzdelaniu duší, ani nedostačia vtedy keď účty hmle klásť učiteľ Božský s národmi z vedenia, ktorá vložil na rty kňazské.

Striezlivo žime. Bytosť stvorená pre nebo nevleč sa po bahne. Nech neni srdce vaše otupené, píše sv. Lukáč hodovaním ,opilstvom a svetskými starosťami, nech vás neprekvapí nenadále Syn človeka.

Spravodlivo žime so svojimi bratmi, poneváč všetci sme dietky jedného Otca a ten je Kristus: s cudzincami, aby nemali príležitosti k výčitkám, lež radšej sa učili z príkladu nášho, že sa tam nachádza pravá cnosť, kde je pravá viera.

A spravodlivosť a láska nech pečuje o tých úbohých, ktorým vyrvane bolo alebo má byť vyrvane rúcho vykúpenia. Jedni zasluhujú, druhí si žiadajú úplnej našej sústrasti: láska opravdivá má nás pohnúť. Bledosť smrteľná na jednej strane, vidíte ju? Z druhej strany prenasledovanie, ktorému podlieha cirkev katolícka vo východnej Európe. Zriadený je už zbožný spolok pre túto časť stáda Kristovho pod prímluvou a ochranou sv. apoštolov slovanských v tomto velebnom chráme. Nech neni medzi nami nikoho, kto by odoprel meno svoje, svoj príspevok tomuto posvätnému dielu. Nech neni Rimana, ktorý o pamiatke sv. Cyrila a Metoda a tak blízko hrobu jej ich nezaprisahal ich aby udržali a neporušená zachovali vieru, ktorú tak slávne šírili.

U, vy kresťanstva sviece svietiace, olivy úrodné, hviezdy nebies žiariace, vy mňa priveďte pred trón Najvyššieho a obetujte mu skrúšene prosby moje i veriacich, k vašej oslave tu zhromaždených! Ó, môj Pane a Bože, tri ráz svätý v jehožto pravici sú osudy národov, srdce kniežat, život Cirkvi , skloň k nám láskavo tvár svoju a požehnaj nás v dobro ľúbeznosti svojho milosrdenstva. Požehnaj kňazovi najvyššiemu, posilní v ňom tie čnosti, ktoré bodným ho učinili lásky veriacich a nenávisti zlosynov, obdivu sveta. Požehnaj zhromaždenie biskupov, ktoré nedalo nikdy skvelejšieho dôkazu jednomyseľnej príchylnosti k námestníkovi Kristovmu!

Požehnaj všetkému duchovenstvu, a povolaj za delníkov na vinicu svoju sluhov svojich , a však nech sú Tvoji! Prijmi pod ochranu krídel svojich títo mladistvé kvetinky Cirkvi slovanskej,*) veď prišli nabrať z čistého prameňa stolice Petrovej vody života, aby ňou zavlažovali vinicu, ktorú zveríš ich ochrane. Popraj nového života koreňu sv. Vasila a sv. Benedikta, nech úrodné ich ratolesti sa usilujú o starodávnu slávu apoštolstva. A vo svojej potupenej a potlačenej Cirkví, Pane vzbuď zas ducha Híldebrandovho a rameno Karla Veľ. Uzdrav národy zachvátené šialenstvom a pošetilosťou! Anjel tvoj svätý sputnaj a zavri v pustinách nehostinných Egypta, saň nesvornosti. A ty veľký Bože, vezmi, o vezmi z posvätného oltára tohto krv mystického Baránka a naznač s ňou túžobne želanú hodinu, kdežto kameň uholný zas spojí obe steny  Východ a Západ vráti sa k nerozlučiteľnému objatiu, aby vo všetkých a so všetkými bol Ježiš Kristus včera i dnes, On požehnaný na veky. Amen.

*) Apostrofa platí o kolegium Cyrillomethodejskom pri chráme "s. Girolamo" (sv. jarolima) onoho roka jubilejného založenom a kolégium Rusínov u sv. Athanasia, jako toež i o chovancoch slovanských Propagandy a o kolegium nemecko-uhorskom, ktorížto všetci slávnosti boli prítomní, a responsoria spievali po epištole a evanjelium v jazyku staroslovanskom, po odspievaní obojeho jazykom latinským, pri mši pontifikálnej, ktorú slúžil biskup Fessler, barón Ottenfels a gr. Volkenstein zastupovali c. k. vyslanstvo rakúske vo zvlástnych červeno pokrytých stoliciach. Tiež bol prítomný veliký učenec nemecký Theiner. Kázeň táto bola po evanjelium mše pontifikálnej povedaná.




Vestník cirkevný


Z Nitry, na konci marca.
Prvé jaro v druhom tisícročí pokresťančenia Slovanov kroz sv. bratov Helady už vítame, jaro to dosť milé; len v národnom ohľade nad Nitrou ešte mlhy a chmáry sa rozprestierajú, ktoré ani čerstvé a prudké papršleky jarného slnka preboriť nevládzu. Nazdávali sme sa, že keď nie príkladom susednej Moravy, ba ani niektorých slov. diecesí, aspoň príkladom sv. Ríma poučená Nitra už raz do seba vstúpi a čo z ohľadu tohto zanedbala obráti. Ale bohužiaľ nadej nás zas sklamala. Lebo že sa aj v Ríme slávnosť tisícročná tak skvostne odbavovala, to tu buď nepočuli, buď to len za novinársky chýr vykladajú ;nad čím by sme sa nemuseli veľmi diviť, veď sa tu nachodia takí ľudia, čo radi v pochybnosť uvádzajú, že či Cyril a Metod svätými boli (alebo vlastne či sú aj teraz) a druhí, bár aj v dejepise dosť zbehli, opovažujú sa tú pochybnosť vysloviť, že zdáliž tí sv. bratia v Nitre boli.

Tak teda aj príklad sv. stolice nepovšimnutým zoslal, lebo nás sa tohto roku 14. marca len tak slávil ako by oni ozaj nikdy Nitru neboli videli . O, sv. Otcovia odpusťte, snáď (snáď?) nevedia, čo robia! Bohoslužby vo veľkom týždni odbavoval Jeho Osv. p biskup. Slávnosť veľkonočná odbavovala sa vo všetkých kostoloch veľkolepo. Pre pohodlné počasie bol nával ľudu všade prítomný, pri tom všetkom poriadok pri schodoch sa držal, len škoda, že sám ľud tak ticho kráčať musel, a že mu nebolo popriato city svojej radosti v chválospevoch prejaviť, bo predspeváci po maďarsky nôtili, ale sa za to aj statočne vypotili; bo veru sotva dakoľko pomocníkov našli. Nepriam pekne to vypadalo pred chrámom mnišiek, kde veru ľud keď videl, že pán organista maďarský spievajúci ustáva, začal celou silou svoje „Chváľme Boha.“

Kázne sa tu okrem kostola vv. oo. Františkánov výlučne len maďarský vydržiavajú; tak hľa to aj teraz na výročité sviatky bolo. V sídelnom chráme v nedeľu kázal v p. Ján Košeľa; dokazoval v zápase cirkvi kat. s pohanstvom s hlavnejšími kacírmi všetkých sto letí a rozumkárstvom najnovšieho času božstvo Ježiša Krista. V pondelok vystúpil neočakávane velk. p. Ján Krajčik: opát a kanonik, na kazateľňu a tiež si vzal za predmet božstvo Syna Márie dokazovať, len že z iného stanoviska, totižto zo slávneho vzkriesenia Krista Kráľa, čo on aj majstrovsky previedol. Prevýšil zaiste tento vysoký veľactený hodnostár sám seba a kto jeho zápalisté rečnenie a prednášanie pozorne sprevádzal a kto nota bene jeho slovám porozumel, ten si zaiste zažiadal by jeho milú tvár častejšie vidieť a jeho milú reč častejšie z kazateľnice počuť mohol. Len škoda, pre škoda, že tieto výborné a čas primerane reči (dal by Boh, aby som sa celkom sklamal) bez výsledku odzneli, lebo pomimo Slávnych hodnostárov,, profesorov a nižšieho kléru, ktorí sa aj tak bohosloveckými vedami zaoberajú a o predbežných tématach i tak presvedčený sú nenachádzalo sa medzi dosť početným poslucháčstvom ani snáď len tých sedem Maďarov — ktorí dla výpovede turejšieho v. p. nie sú v stave kazateľa zostať.

V nedeľu po sv. omši čítal sa pápežský list, obsahujúci povolenie, odpustky udeľovať, a po jeho dlhom obsahu čítali sa odpustky, ktorý osv. p. arcipastier prítomnému stádu udeliť ráčil. So žiaľom díval som sa z vysokého chóru, ako s medzi čítaním ľudia von poberali, nerozumejúc aj tak o vyššom slohu preloženom maďarskému listu. Pamätáme, že len asi pred 3 rokmi list tento v 3 rečiach býval čítaný, tak aj Slováci, bárs aj do ostatku čakať museli, predsa sa mohli dozvedieť a presvedčiť, čo je vo veci; kdežto teraz hocijakým malicherným výkladom veriť musia.
Rašovän.

Od Prešporku, dňa 31 marca
Z hodnoverného prameňa a radosťou opojeným srdcom podávam do zaslúžilého nášho „Cyrila“ z Požonu tu radostnú správu, dľa ktorej v tomže podunajskom meste s chválitebnou horlivosťou v kázaní slova Božieho a Spasiteľa Ukrižovaného po celý čas štyricaťdňového pôstu, a nič menej s neunavenou vytrvalosťou všetky štyri rehoľnícke rady sa vyznačili. Kým v. o. radu sv. Františka, v. o. radu Kapucínov a zlatoústy o. Maxmilian Klinkovstrom z tovarišstva Ježišovho každý vo svojom kostole o závod sa usilovali obecenstvo v pravdách katolíckych poučovať, vtedy i v. o. Frant. Ser. Potúček, z rádu bratov milosrdných v chráme farskom ku Najsv. Trojici Božej čestne úrad kazateľský zastával. Pri tejto príležitosti nádobno mi aj to pripomenúť, že od času, ako rád milosrdných bratov jestvuje, ešte nikdy a nikde žiaden po čas pôstu kázne nevybavoval, a tak prípadnost túto ako mimoriadnu udalosť naznačujem.
M. Bl. Ľ. D. . . .. . . v Svedernícky.

Stolný Belohrad.
V stolnobelohradskom biskupstve r. 1863 vrátilo sa do lona katolíckej cirkvi 56 protestantov; odpadli ale 2. Najviac obrátenia sa stalo v nových od J. Osv. p. biskupa založených a nadaných farách Alap a Šár- Bogard. Na tamtú pripadá 16 obrátencov.
Viedeň.
Istý robotník z O. chodieval veľmi často ku spovedi a nasledovne vždy dostával vysviedčenky o vykonanej spovedi v čase velikonočnom. Prišli však na to, že to nerobil z pobožností, lež zo zisku; lebo tie vysvedčienky predával a k zaopatreniu ich po 10-20 kra. Za toto pred cirkvou svätokrádežné a pred svetom ohavne zneužívanie svätých vecí dľa „W. Z.“ v zmysle s §303. r. z. bol na 14 dní do
chládku vsadený.
Viedeň.
Pod chrámom vv. oo. Kapucínov nachodí sa veľkolepá krypta, v ktorej spočívajú v Pánu usnula údy Rodiny najjasnejšieho dvoru rakúskeho. Niektoré z najstarších rakvy, ktoré zub času už veľmi strovil, budú opravene. Rakvy, beztoho žeby telesné ostatky pohnuté boli, budú do nových medených rakvy vložené.
„Schnel. P.“
Viedeň.
Lanského roku zoznam výdavkov nemocnice, pod správou milosrdných sestier stojacej, značný nedostatok preukázal. Časopisy teda sa ohlásili za podporu tak blahodarného ústavu, tak málo podpory nachodiaceho. Našiel sa aj jeden Dobrodinec, ktorý pod zamlčaním mena svojho menovanému ústavu k zapraveniu nedostatku daroval 11,547 zlo. a 95. kra. a tak od ťarchy sestry oslobodil.
Brecslava.
Katolícki žiaci na tunajšej univerzite ktorí málo chybí polovicu žiactva, 889 súčetne obnášájúceho robia, po predbežne držanej porade o zaprovadenie prednášok náboženstva pre žiactvo katolícke všetkých fakúlt a ustanovenie akademickej katolíckej bohoslužby, zadali po ťažnú prosbu kurátorovi univerzity. Snáď to u tolerantov docielia; veď pri skúške náboženskej jeden kandidát filológie zo sv. sviatostí len stav manželský menoval znal!
Dráždany
Milosrdné sestry z Berlína sú povolané do Drážďan, aby tuná prevzali Kr. vychovávací ústav pre 64. sirôtky. Toto, iste je potešiteľné, jestli sa rozpomenieme na predošle jednania Saska.
Kolýn.
Kardinál arcibiskup Geiszel v tohoročnom pôstnom pastierskom liste upozorňuje svoju biskupiu na to, že toho roku už docielené, po čom pres 600 rokov túže no bolo: stolný chrám, okrem veži, je hotový. Za 21 rokov ohromná práca táto je dokončená; stalo sa cez roky tieto viac, než predtým cez 100 rokov. Okrem toho cez spomenuté roky aj v ohľade inom mnoho sa stalo. l5 kostolov a kaplíc za tento čas vystavené, zväčša s mnohým nákladom a to v cirkevnom slohu; založené sú 62 fary, a 79 kaplnok; žeby ale počet duchovníkov bol zväčšený a nedostatku počtu duchovníkov zavčasu bolo odpomoženo, založili sa ešte dva nové ústavy v ktorých sa schopní chlapci k stavu duchovenskému vzdelávajú. Mimo toho zaprovadením milosrdných sestier rozmnožené sú i kláštory.
Itália.
Dla „Monde“ od 2. marca arcibiskup splitský, ktorý už od roku v pevnosti turínskej bol uväznený, je vypustený. Snáď tie mnohé obrátenia, ktoré medzi trestanci sprostredkoval, nemálo prispeli k tomu. Aj biskup z Foggia, Msgr. Frascolla, z väzenia v Como je vypustený. Uväznenie premenili na vyhnanstvo, neznámo však, kam.
Itália.
O štátnom hospodárení v Turíne od hraníc Mincio nepotešené veci písať neprestávajú. Tak rečná cirkevná pokladnica, ktorá v rukách štátnych sa nachodí, a je zo statkov cirkevných a dôchodkov zrušených kláštoroch zostavená, obyčajne je prázdna, z príčin ktoré sa ľahko uhádnuť dajú; bár aj skoro porád kláštory zrušujú a vyhnaným mníchom zle, nepravidelne, ba i do cela nie, výživu dávajú. Biskupské dôchodky či zatvorených, vyhnaných, či zomrelých biskupov, ktorých počet 80 -90 byť môže od štátu prevzaté bývajú, beztoho žeby do ročitých účtov a výkazov príjmových a výdajových označené boli. Všetky dobročinné ústavy štát prijíma a štát s nimi hospodáriť dáva: alebo ako tu Piemontesi obyčajne hovoria, po strane nechajú toľko padnúť, koľko potrebujú a chcú. Medzi inými opateru veľkolepého a bohatého mestského hospitálu vo Florencii, ktorého základina 28. Miliónov a ročité dôchodky 800,000 frankov robia, štát k sebe pritiahol, a ti, ktorí teraz do neho prijatí byť chcú, musia málo chybí bez výnimky platil. Aj opatera milánskeho, jedného z najpeknejších a najbohatších hospicov kat. sveta bez mála už je v rukách štátu.
Chráň Bože štát od takého štátu! „Volksfr.“'
Rím.
Navzdor všetkým revolucionárnym zpravám, zdravie sv. Otca je výborné. Nedávno vyšiel na Píncío, a tam učinil veľké prekvapenie tých, čo sa tam prechádzali. Bol s veľkými znakmi súcitu a úcty prijatý. V okamžení bolo prechodište toto plné osôb každého stavu, pohlavia a jazyka; navzdor nehanebného od tajného výboru revolucionárneho vydaného rozkazu, aby sa každý z Pincio odstránil, ako náhle by sa tam sv. Otec ukázal.
Brusel.
V jednej chudobnej čiastke tohto mesta, v ktorom prinajmenej 10,000 duší katolíckych žije, prebývajú vv. oo. Minoriti, ktorí aby duchovnej potrebe katolíkov tamojších a okolitých pomoc priniesli, chcú z dobrovoľných obetí nielen kostol a kláštor svoj zväčšiť, lež aj založil; ústav v ktorom by chudobní, vlohami nadaní a duchovnému stavu venovať sa chcejúci mladíci podstrešie, stravu a vzdelanie našli.
Sleswig
V rakúsko-pruských nemocniciach nasledujúce cirkevné rehole účinkujú: Kiel: ll milosrdných sestier z Breclavy, 7 sestier od sv. Karola Boromejského z Trieru; Eckernforde: 3 Františkánky z Munsteru; Šleswíg: 12 milosrd. sestier z Munsteru, 12 Františkánok z Cách, 6 sestier od sv. Karola Bor., 20 sestier nemeckého rádu z Tropavy, 13 sestier od sv. Karola Bor. z Prahy; Rendsburg: 12 Vincenciánok z Paderbornu, 4 sestry od sv. Karola Bor. z Trieru; Flensburg: 5 Alexianov z Cach, z Neusu. 4 Milosrdný z Breclavi, 6 milosrdných sestier z Breclavy, 20 Františkánok z Munsteru. Teda dohromady 125 mníšok a 9 mníchov.
Kočinčina.
Dia „Annales de la propagation de la Foi“ v birmanskom kráľovstve r. 1830 boli len dva starí misionári; r. 1831 ale vyslala ta sv. stolica nových niektorých misionárov z rádu Oblátov bl. p, Márie. Pod piatimi po sebe nasledujúcimi vikármi, síce avšak predsa ako rozširovalo sa kresťanstvo medzi domorodými. R.1843 počítané bolo 3000, r. 1854 bolo ich 4645, r. l862 už načítané 7000 katolíkov, nerátajúc 1080 irčanov ktorí po rozličných od Angličanov obsadených miestach vojenských ležia. „ Teraz misia túto počíta 1. biskupa, 11 francúzskych a 7 talianskych misionárov, a jedného kňaza domorodca; 43 kostolov a kaplí. Okrem toho v každom významnejšom meste škola sa vydržuje.




Rozlíčnosti


*Hvezdárske hodiny výbornej a drahocennej práce v stredovekom slohu nedávno v dražobnej dvorane v Paríži boli dražené. B. Rothschild ich obsiahnuc za 25 500 frankov. Toto umelecké dielo pochodí zo zbierok nebohého Michelina z Provins a predtým od du Somerarda vo zvláštnej knihe o stredovekých umelstvách obšírne písane bolo.

* Akýsi nedávno v Paríži zomrelý kolodej, starý mládenec zanechal po sebe rukopis 2000 strán z vyobrazenými rozličnými hrbmi, ktoré cez 50 rokov po rozličných čiastkach zeme kruhu videl. V Pyrenejach k.pr. majú podobu končitú. Či mu kde za jeho podnikateľstvo pomník postavia.

* Fran. Láger rezbár v r. 1850 v Káden zomrelý veľkú časť svojho života vynaložil na spodobnenie chrámu Kr. Šalamúna podľa miery 1:7000. Dielo toto za počato lež nedokončené, teraz už z cela vyhotovene nachodí sa u Schonhofa v Podersamu. Umelecké dielo cení sa na 5000 zlo.



Knižný oznamovateľ
„Compendium theologiae docmatickae“. Autor Johan Schwetz, SS. Theol.dre et euisdem ol profesore P.O. vol.I-III štvrte vydanie. Wiena 1863 Sumtibus libr. Cong. Mechitaristicae. Veľký oktáv.

„Gebetbuch zum Gebrauche der Orthodoxen Christen“ aus dem griechischen mit Berucksichtigung des Altslavischen ubersetz von Michael Rajevski Erzpriester bei der kaiserl. Russischen Botschaft in Vien. Druck von L.C. Zamarský et C. Ditmarch. 1961 skvostne vydané v úhľadnom formáte str. 152. Obsahuje stručné a jadrné myseľ a srdce k Bohu spasiteľné a povznášajúce modlitby: raňajšie na 1 hodinu (na svitanie) na 2 hodinu (okolo 9 ráno), na 6 hodinu (na poludnie) na 9 hodinu (po poludní), na mrkanie, pred líhaním k prijímaniu sv. oltárnej a síce večer ráno pred prijímaním, pri bohoslužbe pri nešporach, k naj. Trojici, pri pomyslení na smrť, za mŕtvych a živých, kajúcne, na každú hodinu, v pôste, litánie o pôste, anjelské pozdravenie, chválospevy, modlitby pred prácou a po práci, pred obedom večerou a po jedení.

Posvätná kazateľňa, časopis kazateľský. Vydáva R. M. Kulda, farár chlumský, kn. arcib. Štřídník. Ročník 1. Svaz. 4 a V. Cena všetkých 12 zväzkov so zásielkou poštovou za 4 zlo. r. č. Tieto dva posledné zväzky obsahujú: ostatok Kuldových pôstnych kázni, ďalšie kázne, výklady, príležitostné reči a nedele po veľkej noci.

Necrolog. Vys. dôst p. Juraj Budatínsky, veľký prepošt kapitule b. bystrickej, v 84 roku veku svojho usnul v Pánu d. 22 marca. Pokoj prachu jeho!