logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Časopis: Cyrill a Method, rok 1864, číslo 10


Obsah:



: Obálka
: Sv. Cyril a Metod.
: Katolícka Literatúra
Augustín Roskovanyi : Arcipastierský list
: Vestník Cirkevný (1)
: Vestník Cirkevný (2)
: Rozličnosti


Obálka






 CYRIL a METOD

Časopis cirkevný

Predplatná cena celoročná: 4 zlo. 50 kra. polročná: 2 zlo. 25. kra. r. č. s poštovou dopravou. Predpláca sa u vydavateľa a redaktora Dr. Andr. Radlinského. farára kútskeho. Adresuje sa do Holiča (Uhry) via Gőding. Vychádza každých 8 dní na hárku.

Číslo 10. V Skalici, v sobotu, dňa. 20. marca 1864. Ročník XIV




Sv. Cyril a Metod.


Báseň od školákov Jezuitského kolégia prešporského k osláveniu víťazstva sv. kríža na česť Jeho Emin p. kardinála pod nás lovom sv. kríža v Jeruzaleme, kniežaťa primáša a arcibiskupa osríhomského Jána Scitovského, ako obnoviteľa rádu Ježišovho pod kríža bojujúceho v kráľovstve Mariánskom, pri rečňovaní akademickom v Prešporku r. 1860 d. 21 júna v slovenčina od slova do slova, ako nasleduje prednesená.

Z Kade sa točia mesiacov prúdy?
Kam sa vylejú? Kde ich barvené
Hmla kryje doby? Spomienka budí
Ich hrdinov a činy slávené;
Ona vzkriesi zvukom gitary
Žiaľ i potechu ona ponese
Ducha ako lúč rannej žiary
I mizne znovu ako šum v lese.


Ticha spomienka, Nitry ozvena
i ty ukrývaš s temnelým rúchom
Cyrila, Metoda, slávne mená
I po radostne pohýnaš duchom
Tam, kde sa Nitry spínajú hrady
k večnej jasnine neba hviezdneho
V tom kraji milom bratia Helady
Kázali ľudia Boha pravého



Los jeho býval čierna mrákota
Bo s krížom Ježiš nebol poznaný
I len za divím behom života
Každý sa drápal túžbou zajatý
V nádeji trúsil žalobný pohan
Strieborným bohom vonné kadidla
Lež darmo čakal pomoc zo všetkých strán
V žalosti jeho pomoc nevzišla.


Božstvo hnevlivo on chce ukojiť
i znovu vloží palné obety
Tými si mysli žertvu vystrojiť
Slychy ovenčí modrými kvetmi
Ale, ach stojí tam bez pomoci
Stojí, díva sa v oblak strieborný
jak blúdi po temnej noci
Cíti, tak letí život mizerný

Cíti on mocne, že je vyhnaný
Z vlasti akejsi jemu neznámej
Pocíti dušou i časté rany
I pokrivenstvo krvy spáchanej
Nevie pochybný čo len koná
V strachu a v bôli jeho živenia
A v šírom svete len on postoná
Nemá kto utrieť jeho slzenie.

Utrieť slzenie a zmazať viny
Po kázať pravdy nebeskej lásky
Cyril a Metod vyšli z otčiny
Viesť predkov našich v cirkevné zväzky
V priestorných múrov Nitry kráľovskej
V očitej pravde zákon hlásali
I oheň svätej milosti božskej
Po šírom kraji tak rozpálili.

I tak zostali v Krista vernými
Panónie, už mesta ľudnaté
Ruka Metoda vodnými svetmi
Zmyla ich viny rodom počaté
Už viac nedymí obeť oltára
Pred zlatenými bohom modlami
Ani nevenčia ich kvety jará
Zapadli večne z ich podporami.

Teší sa srdce v tom Rastislava
ako zhynulo panstvo modlárov
ako sa množila božská sláva
i učastenie božských darov
Teší sa ako svätý zvescovia
Zlate výtoky slova božieho
Už v bielych zvojom perom vyrytým
Poklad jazyka mu slovenského.

Sotva sa siedma luna usmiala
Na šírom poli neba hviezdneho
Už v dálnych krajoch povesť kráčala
Hlásal Metoda i brata jeho
Ako nevera už úpad vzala
A sväte pravdy božieho Syna
Ako už všade bola prijatá
Rastislavova šíra krajina.

I zašli prúdom veky večnosti
Hrdinovia tlejú v temných mohylách
Lež povesť ešte spomína cnosti
Zvestov z Helady v slávskych krajinách
Nosí ju vetrík kolo Devína
I kolo múrov Nitry vysokých
Ona prebýva kolo Evksína
I tam zastoná v z levoch divokých

Ale zvescovia svetom slávený
Nebeské hojne rozkoše pijú
A z večnej lásky v jasnom videní
U Všeomira v výplesoch žijú
A snimi husté rady Bulharov
Pred trónom božským na tvár padajú
S nimi i blahý zástup Chazarov
S nimi Slovieni poklonu dávajú.




Katolícka Literatúra


Zo dňa na deň rezkejším vzkvetom rozvinuje sa katolícka literatúra v susednom Nemecku, v krajine tej, ktorá roztrhla tisicročné zväzky vo svornej rodine a rozpoltila pokojné svety na dva sečné tábory. Či chce snáď napraviť onú krivdu kajúce potomstvo, ktorú krvavým nevďakom učinili jeho praotcovia materskej cirkvi.

Hlivelo katolíctvo dlhým časom, akoby z povedomia svojej náboženskej istoty ani veru nedržalo za potrebné všeobecnou snahou zastávať to, čo pevným základom stojí na nerozbornej skale, brániť to, čo pravdou vlastného jestvovania odráža všetky protivné nápady, porúčať to čo samým mohutným vrazom vnucuje sa každej duši hľadajúcej pravdu, upozorňovať svet na to, čo večnovečne národom privoláva: niet spásy bezo mňa. Skutočne my katolíci v povedomí svojej pravdy podliehame tej hustej samopaši, že postačuje sa držať poddaného a veriť na zdedené. To platí len tam kde starosť o časné veci a krvopotne zháňanie sa po každodennom chlebe odoberá možnosť, vlohy, spôsob stopovať tok žľabom dlhých stoleti na nás preliatej pravdy až ku samým žriedlam jej počiatočného vzniku.

To je viera živá, síce aj spásonosná a rozumná, veď spočíva na tej najrozumnejšej autorite: na Bohu Kristu a na neklamnej cirkvi sv. Petra; ale ona stačí úplne a všestranne len pre ľud tichý, pre dobré duše ktorým duševný pokoj je najmilším blahom na zemi a železná viera v zjavy slovo a sľuby božie najsladšou nádejou pre budúce svety. Tato viera prenáša hory a vonkoncom uspokojuje človečenstvo, ktoré v ľudskej spoločnosti obmedzené. Jej zbraň je tichá modlitba; jej život je vrúcne odovzdanie sa do božej vôle; jej cela bytnosť je len jeden horúci vzdych lásky vynorený zo plamenného srdca k milovanému Spasiteľovi.

Takáto viera je ta istá, ktorú vyznával prvý zbor sv. Petra v Kristu zhromaždenej cirkvi; ktorou nadšení prvokresťania leteli včasnú i telesnú záhubu, aby vydobyli si svoj večný život; ktorú priniesli slovenským rodom požehnaní bratia sv. Cyril a Metod, ktorú podnes roznášajú k najvzdialenejším národom sveta vierozvestovia rímskej cirkvi tejto životoplodnej matky celého človečenstva. Kristus hovorí u Matúša XXVIII 18-20 daná je mi všecká moc na nebi tak i na zemi. Idúc teda k úcte všetky národy krstiac ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého, učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal, a hľa ja som po všetky dni až do skončenia sveta.

Toto Kristovo slovo je ono živou studnicou s ktorej vy prúdili sa potoky večného spasenia na všetky národy zeme; ono je tým nevyschnuteľným zdrojom z nehož čerpá ľudské srdce samo živný nápoj božej viery: ono je večitým centrom katolíckeho života.

Lež už v samom príkaze Kristovom zreteľne určený je rozdiel vo viere samej, t.j. nie v jej podstate alebo zásade, ale vo spôsobe a rozsahu. Jedny učia čo Ježiš prikázal, druhý to zachovávajú; učia, tí ktorých vyvolil a vyučil k tomu Kristus zachovávajú, ale ty ktorých poučili učeníci. Ľud kresťanský teda nemá inej povinnosti ohľadom večného spasenia ako zachovávať t.j. veriť alebo plniť to čo oznamujú jemu poslaný od Krista zvescovia, apoštoli, biskupi a kňazi. A že istá je a spoľahlivá tato viera, čo len zachováva náuku cirkvi toho dostatočným dôvodom je prísľub Krista:“ a hľa ja som po všetky dni až do skončenia sveta.“

Katolícky ľud ma teda ujistenu svoju vieru neklamnou autoritou svojej cirkvi v jež Kristom zabespečenu stálosť v pravde dôverujúc bez pochybovania a všetkého rozumovania s istotou a neodvratnou nádejou pracovať na svojom večnom spasení. Avšak viera Kristova nie je len obmedzená na úzku komôrku ľudského srdca; ona musí činne vystúpiť na dejisko sveta, preporodzovať národy, tvoriť nové svety, zápasiť zo zlým, brániť sa proti vše ničiacej negácii a boriť bludy vlastným rozumom zvedeného odpadlíctva.

Veď Kristus povedal: učte národy a týmto slovom rozumel takú vieru čo povedomá súc božskosti svojej vie sa zastať proti akýmkoľvek vyhutaninám sofistického vŕtania a pretriasania. Viera ľudu to nevládze; ona postačuje sama sebe a nachodí v sebe uspokojenie. Odškriep ľudu Boha: prežehná sa a vzdychne k nebu za svoje odpustenie. To je zbraň tejto viery, bo inej jej nedal Kristus, jej mečom je modlitba, jej životom je láska. A toto hľa je príčinou, že Kristus len vyvoleným jedenástim apoštolom prikázal: učte a krstite národy.

Apoštoli, biskupi a kňazi dostali zvláštny dar, ktorým obohatený mali kúpiť Kristu cele človečenstvo; zvláštnu zbraň, ktorou vyzbrojený mali zničiť ríšu lži a zmyselnosti ,a tým aj zvláštne povolanie ktoré vyzdvihlo ich na piedestál poslať jedine oprávnených učiteľov sveta. Pomer takto medzi nimi a človečenstvom ostal ten samý v ktorom nachodili sa sami oni s Kristom. Preto napomína sv. Ignác vo svojom liste obyvateľom Magnézie: poslúchajte biskupa ako apoštoli Krista i Otca i Ducha svätého. A kto povie že nás oklamal Kristus.

Ale Kristus nerozhadzuje svoje dary; každý si ich musí zaslúžiť. Ako vykúpenie Kristovo nič neosoží jednotlivcovi, ktorý neprispeje peniažkom svojim k tej veľkej sume čo zaplatil Otcovi za naše dlhy: tak ani tento dar sľubom Kristovým zabezpečenej všeobecnej infability cirkvi neprichádza na jednotlivcov bez osobných zásluh. Ty teda ktorý cítia sa byť povolanými v nasledovnictvo Apoštolov zaviazaný sú si osvojiť onú stálosť v pravde akou sa vyznačuje cirkev vo svojej všeobecnosti, lebo duchovný pastier má sa tým samým pomerom k ľudu sebe zverenému ako všeobecná cirkev k celému človečenstvu. Ale rozdiel je ten že všeobecná cirkev kroz svoje Kristom poistené nároky skutočne požíva milosť infability, kdekto jednotlivci nadobro starať sa o to aby si ju pre seba získal a získanú nestratil dľa toho Pavlovho „kto mysli že stojí, hľaď by nepadol“.

Tým teda ktorým zverené je učenie a spravovanie národov, naložená je povinnosť, nadobudnúť si úplné presvedčenie o pravdivosti zdedenej a podanej viery, aby nielen sami sa vžili do jej vnútornej podstaty a čisté slovo Kristovo podali svojmu ľudu. Lež treba dokázať rozumkárskemu, pochybujúcemu a neveriacemu svetu nezatajenú božskosť viery a odkryť pred tomášovskými zrakmi onen nepoškvrnený žľab, ktorým v pôvodnej rýdzosti tiekla dlhými storočiami až po tento deň. Táto potreba splodila náboženskú vedu jež zlate prvky zjavujú sa v listoch sv. Pavla a písomných pamiatkach sv. osôb s prvého storočia. V plnom kvete predstavujú nám ju sv. Otcovia a teraz honosí sa rímsko-katolická cirkev celým systémom tejto náboženskej vedy.

To je ten rozdielny spôsob v ktorom zjavuje sa viera: ona sama ako vnútorný cit ktorý hýbe človekom vo všetkých jeho životných pomeroch a potom viera s vedou spojená ako systém ktorý slúži potrebám vierozvestcov a cirkevných učiteľov. Systém tento nie je podstatný ako viera, ktorá je jediná požiadavka pre večnosť. Avšak ačkoľvek sa tato forma vyvinuje, zdokonaľuje a mení, práve preto že je formou nevyhnutne potrebná každému, ktorý s vierou vystupuje pred svet. Nosičom tohto systému je náboženská literatúra; kto že treba cudzinec v literatúre tejto s prospechom dostojí úlohe svojej keď nachodí sa v rade cirkevných a ohlasovateľov slova božieho. Poludničan




Arcipastierský list

Augustín Roskovanyi


Osv. a najdôs. P. Augustín Roskovanyi
biskupa nitrianskeho

Z príčiny prítomného posvätného pôstu osv. a najd. P. biskup nitriansky Augustín Roskovanyi opravil od 17. Januára bežiaceho roku k velebnému duchovenstvu svojmu obežník v ktorom želie že v mnohých veciach my od cesty príkazov Pána sa odkloňujeme a že sami seba zvádzame keď vravíme že hriechu nemáme, božské tresty ktoré sa na nás uvaľujú sú následkom toho, že nepravo činíme a nespravodlivosť páchame; a pravé preto karhaní bývame aby sme sa obrátili k Nemu prv než večná odplata príde.

Z ohľadu čoho poukazuje a napravuje nás k pokladom Cirkvi svätej ktorá mocou nadzemskou viazať a od hriechov oväzovať je zaopatrená a ktorá v skutku všetkým kajúcim pomocou svojou prispieva zvlášte v posvätnom čase štyridsať dňového pôstu aby sa duch od zemsko-svetských starosti a žiadosti k božským povzniesol a tak hodnému zasväteniu slávnosti veľkonočnej skrze trýznenie a duchu podrobovanie tela sa pripravil. O svätých úmysloch týchto vyvoláva Duchovenstvo aby nielen samo zo sebou rozjímaním, modlitbou, pôstom a almužnami v posvätnom čase tomto účty porobilo, ale aj veriacich svojich každou príhodnosťou o svätosti a užitočnosti pôstu poučilo žeby nábožná o pôste a zdržaní sa od mäsitých pokrmov kázeň aj u dedinského ľudu neupadla ako to v mestách z bolesťou pozoruje.

Aby sa ale potrebám a všemožným nedostatkom veriacich vyhovelo, povoľuje tomuže Duchovenstvu: aby zverenú sebe moc dišpenzácie len pri potrebe, duchovnej užitočnosti a útlosti svedomia použilo; a tak nie k skaze lež k povzneseniu tela Kristovho ju udeľovalo.

„Stojte“ praví najdôstojnejší pastier; ctihodný bratia a synovia najmýlejší! Prepásané majúc bedrá vašou pravdou; vo všetkom berúc štít viery, ktorým by ste mohli všetky strely zločinca ohňom uhasiť; ponevač odporca náš ako lev revúci neprestajne obchádza hľadajúc koho by zožral: ktorému odporujte vo viere: prítomne zaiste storočie v ktorom žijeme, je nad všetkých predošlých časov najzlostnejšie, o ktorom slušne treba povedať čo je povedané v dňoch Noemových: že mnohá zlosť ľudí na zemi, každá myšlienka srdca je namierená k zlému, pokazená je zem a naplnená zlosťou: ponevač každé telo porušilo svoju cestu; a ako za dňov Noemových boli ľudia jediaci a pijúci vydávajúci sa k vydaju oddávajúci a nepoznali pokiaľ neprišla potopa.

Vzala všetkých tak aj teraz sa môže povedať, obchádzajte cesty Jeruzalemu, dívajte sa a prizerajte a hľadajte na uliciach jeho muža činiaceho spravodlivosť a hľadajúceho vieru a milostivý mu budeme - Jestli tiež: žije Pán povedia, aj to nepráve istiť pôjdu. Vhodne zrovnáva sa s časmi našimi čo spieva prorok, väčšia je učinená neprávosť dcéry môjho ľudu, ako hriech sodomský, ponevač nikto nie je spravodlivý, neni rozumejúci neni vyhľadávajúci Boha. Všetci zaiste sa odchýlili spolu neužitočnými učinený sú niet nikoho kto by činil dobre ponevač Boh zavrel všetko v nevere tak že nemúdry povedal Boh neni.

Ten vražedník od počiatku ktorý mluví lož, povzbudil v najnovších časoch týchto ľudí, seba samých milujúcich, žiadostivých, pyšných, kľajúcich, nevďačných, zlostných, rodičov neposlúchajúcich, zradcov, zaťatých, nadutých viac rozkoše ako Boha milujúcich, síce podobu milujúcich majúci, avšak cnosť jej odškriepujucích, vždy sa učiacich a nikdy k vedomosti pravdy neprichádzajúcich, ľudí bez ducha, pokoja, zlorečníkov, nemilosrdných, luhárov a podvodníkov, ktorí učia čo sa nesluší a to pre špatný zisk, streštene bezbožnosti svojich výmyslov, usmrcujúci nevery svojej jed, otravujúcimi spismi a knihami k podvodu prostých, rozmáhať nepoškvrnenú Ježiša Krista nevestu v základoch podvrátiť, všeobecne ľud od Boha odpadnúť, rozviazaním náboženstva. Hadovske toto široko ďaleko rozliate, pápežskou kliatbou opäť zatratene pokolenie nove vždy zbiera sily, vymýšľa nove úskoky akoby uškodilo. Sem zaiste smerujú ty lživých náuk potvory, ktoré široko ďaleko sa rozsievajú v časopisoch, knihách z ktorých vystúpivšiu na zem kliatbu oplakávame.

Ač práve slovevosna krádež -plagium- krom chyb a kryvych mienok kacírov dávno už od Cirkvi vyvrátená, sotva čo nového v sebe zahrňuje a práve pred takými a toľkými do bludov zaviesť zaopatrená není, ktoré by kresťana v zásadách svojej viery pobúrili práve vo viere klátivým učinili; ponevač však hriešne pokrytectvo ktorým Syna Božieho zaprieť slova a učenie jeho na nepravý zmysel prekrúcať, nepoškvrnený božský raz do podozrenia ťahať zázraky podvodu a klamu známkou poznačiť smerujúcu k smrti vyzliecť slovom.

Cely dejopis ľudského vykúpenia do pochybnosti volať a jemu prekliaty nezmysel bezbožnej obrazotvornosti podstrčiť sa nehrozí že zatraceny spis tento, jakožto ľud od Boha a Cirkvi ako i od vernosti naproti riadnym kniežaťom odpuzujuci a všeobecnej záhube jesvujuceho štátu v ohavnej dielne ich vyzvedačov tak rýchlo sa rozmáha., že aj do reči otčiny našej v nespočetných listov a nie tak dobre sa odpredáva, ako každému ustretnikovi sa vstrčuje a tým samým činom neprozreteľným a neskúseným, alebo menej základnou znalosťou viery, jestli nie porušenie viery a duševného spasenia záhubu pochybnosti vzbudiť môže.

Prečo my o spasenie od Boha starosti našich zverených duší pečujuci oproti najpodvodnejšiemu tomuto plodu nevery výrokom pápežským zatratenému pastiersky hlas náš pozdvihujúc bedlivosť vašu, ctihodný bratia a synovia najmylejší zväčšeným spôsobom vyvolávame, aby ste veriacich vám zverených od úlisného okúsenia a istotne smrteľného jedu tohto, ktorého predávanie, rozširovanie a čítanie aj my veriacim našej biskupie mocou našou biskupskou zakazujeme. Vyšvihnite meč ducha, ktorý je slovo božie a podajte chlieb tým ktorý lačnejú po spravedlnosti. Povolaní, aby, ste boli obratný delníci na vinici Pána, to jedno robte aby každej horkosti koreň zo zverenej vám role sa vyšklbal; a vyplienením všetky neprávosti semena nech sa zmôže tam rozkošná viery a cnosti siatina.

Avšak krom nepriateľských nápadov ktoré múry Jeruzalemu od základov akoby podzemnými podkopmi podvrátiť sa usilujú ako dobre znáte ctihodný bratia a sestry, otočená je Cirkev Kristova nepriateľmi: ktorí odložiac všetku podobu pretvárenosti, zjavne už ohňom a železom, lúpežou a korisťou, zabíjaním a uväzňovaním ju a jej služobníkov prenasledujú a sväté jej dedictvo, pošliapaním každého prirodzeného a božieho práva bezbožnými rukami spustošuju!

Najsmutnejšie utlačovanie tohto príkladu pozorujeme vo všetkých krajinách Európy pozorujeme, predovšetkým v Taliansku zjavného prenasledovanie s bôľom zisťujeme; tak že otcovské Najsvätejšieho Otca nad svojím a svojimi synmi stavom kvíliť srdce neprestavajúce ustavičnými, novými s hrôzou a úzkosťami sa kaliči a zo dňa na deň sa naplňuje horkosťami. Z ohľadu čoho nábožne modlitby za Najsvätejšieho Otca Nášho druhy raz už odriekať nakázané a naďalej vybavovať nariaďujeme, aby prospešným výsledkom boli korunované, povznášajme oči aj ruky k najsvätejšej bez poškvrny prirodzeného hriechu počatej Panne Márii, ktorá sama všetky kacírstva odvrátila a naša najväčšia dôvera celková príčina našej nádeje je.

Nech ona orodovnictvom svojím v toľkej potrebe stáda Pánovho našich najzdarilejšie vyprosí skončenie. V tuto dvoveru dúfame že pôvodca a zavŕšiteľ viery našej Ježiš Kristus záštitou tak vrúcnej prímluvy sa ukojí a všetkých nás poteší v úzkostiach ktoré nás napadli. Ostatne pastiersky list z doterajšej všeobecnosti príhodný obrat činí na závety patričného duchovenstva, ktoré v duchu cirkevných kanónov pokonať velí. Závet čili poručenstvo nad všetkými životopisy znázorňuje a zobrazuje kňaza. A práve preto uvádzajú sa tu na pamäť v obšírnej výrečnosti ktorú zo slovenčiť nám zaberá čas, predpisy Cirkvi ktoré pri všetkej slobode zachovávať sa majú a ktoré každá neriadna náklonnosť k rodine a domácim uráža. Vtedy ani Cirkev bratskej lásky nepriateľkyňa nebude. Ba práve keď Cirkev jednotlivca doopatruje hodno a dôstojne, slušné a spasiteľné je, aby aj on pri smrti na matku svoju pamätal a všemožnú synovskú útlosť jej dokázal. Synovská útlosť tato sa neobmedzuje len na kostol ktorému slúži ale vzťahuje sa aj na dobročinne ciele.

Žiaľ ešte vždy nádejný spolok „Sväto-Vojtešský“ ako i učený literárny spolok „Slovenskej Matice“ všestrannú uználosť a dobročinnosť zasluhujú. V duchu tomto završuje sa v otázke postavený obežník: „Videte itaque Venerabiles Fratres Filique Delestisimi! Ut per opera bona vocationen vestram certam faciatis: et pia spirituli Ecelasiac conformi, ac saneta proventum vestrorum nagotiatione sic trensexcies per temporalia, sic traseatic per temperalia, ne amitatis sed potius consequi mereamini aeterna“. Amen

Dane na zámku našom Nitrianskom
Augustín biskup m. p. Z milostivého rozkazu:
Štefan Kubicza v. r.
Kan. Nit. Kancelárie direktor




Vestník Cirkevný (1)


Vestník Cirkevný
Holíč Dňa 2. Marca(Karol Matulay+)
Ako dňa 18 okt. M. r. bol Holič svedkom nevídaného davu nábožného kresťanského ľudu k účelu radostného sviatku 50. Ročného jubileum veľadôstojného p. dekana Ignáca Plechschmidta zhromaždeného. Tak aj zasa dnes vidíme ten sami ľud z celého okolia v nesčíselnom počte, aby pozostatky svojho milovaného učiteľa druhej triedy pri národnej škole holičskej Karola Matulay k hrobu doprovodil. Bol to veľmi smútočný pochod skropený hojnými slzami: vydal on ale svedectvo ako hlboko náš národ tých mužov nosí v srdci. V predu bol nesený školský prápor zdobený čiernym závojom sprevádzaný z oboch bokov po dvojici žiakov čiernymi šerpami ozdobených, nesúcich zlomene sviece: ich nasledoval nekonečný rad žiakov v počte 500 sviatočne oblečených.

Za žiakmi nasledovala odrostlejšia mládež a za ňou nekonečný pochod Holičanov, mešťanov, úradníkov a duchovných osôb v pári zriadených. Pohrebné cirkevné obrady vykonával miestny farár prvlb. P. Ignác Schnierer. Za rakvou nasledovalo nevídane množstvo ľudu. Velebne hlasy všetkých zvonov a veľmi zaujímavá hudba silne obsadeného ženského zboru p. Ignáca Matulay organistu a mladšieho brata zomrelého pojali hlboko srdcia zúčastnených keď na cintoríne p. farár Ignác Schnierer v dôraznej reči účinkovanie zomrelého pripomenul, nezostalo jedine oko suché ba aj jeho slzy tak zaliali, že ďalej nemohol hovoriť.

Karol Matulay rodili Holičan, syn zomrelého organistu, ktorého praotcovia už od temnej predošlosti vždy tento úrad zastávali ako silný strom svoje panohy po celom Slovensku rozprestierali, tak že neni rektorského kmeňa ktorý by sa mu vyrovnal. Narodil sa 18.oktob.1816, od svojej mladosti podporoval otca pri cirkevných obradoch a vydobyl sebe nad obyčajné vedomosti v hudbe a v literatúre. Roku 1846 bol pridelený k staručkému a oslabenému učiteľovi Ignácovi Müllerovi a keď sa tento r. 1850 odobral na večnosť stal sa Karol Matulay jeho nástupcom. Jeho usilovnosť na poli školskom bola bezpríkladná a dotiahla mu aj churavosť a predčasnú smrť.

On dokázal, že bol učiteľom nielen slova, ale aj v skutku, lebo jeho život bol vzorom nábožnej vierooddanej kresťanskej duše, tak jeho domáce hospodárstvo bolo vzorom celému mestečku a požíval takú dôveru, že bol vždy obkľúčený davom všetkých stavov hľadajúcich u neho radu a pomoc a on vždy poradil. Preto tiež každý hlboko cíti tuto stratu, obzvlášť jeho milovaná manželka Barbara Pulman rodená zo Sobotišťa. Táto tichá trpezlivá opatrovnica chorých, v jejžto náruči aj náš proslulý Holý svoj časný život dokonal. A nie menej jeho bratia p.Ignác Matulay zdejší organista, p.Eduard Matulay učiteľ v Brodské, sestra Júlia vydatá za p. Nižňanského učiteľom na Dobrej Vode a jeho nesčíselný ujcovia a strýčkovia Matulay.
Ale aj jeho dvaja kolegovia Michael Malinkovič a Fraňo Macenauer s ktorými on vyše 16. Rokov v priateľstve obcoval čo sa zriedka pod jednou strechou bydliacimí samostatnými učiteľmi darieva tak ho všetci oplakávajú. Napokon oznámim k potešeniu kresťanských duší jeho odhodlaný viery plný krok zo života. Bilo štvrť na tretiu odpoludnia: jeho rodina a kolegovia stáli v hlbokom zármutku okolo neho; Fraňo Macenauer chcel sa pozrieť do školy. Nechoďte, hovorí umierajúci, už to nebude dlho trvať, nastavte ucho- už nemôžem- druhé ucho, neopúšťajte môjho brata, zastaňte sa mojej manželky- už z Bohom! Nato pozrel po prítomných a očami dával s Bohom, Betina manželka ešte poľúbenie, tam hore Ježiš, Mária, sklonil hlavu a duch vznášal sa k Otcovi. Ale v tvári objavila sa premena raz pokojného úsmevu. Pokoj prachu jeho? Nenašiel som takej viery v Izraeli.
Chrenovec 24. Feb.
Nebude snáď od veci veľ. čitateľom nášho „Cyrila a Metoda“ aj z našej farnosti zdelim par noviniek: Cirkev chrenovska väčšinou uzniesla sa založiť pre cirkevníkov svojich cirkevnú knižnicu a sňou spojenú nedeľnú školu ktorá už existuje. Predošlú nedeľu sme mali prvé valné zhromaždenie knižnice, kde sa najviac rokovalo o tom ako by sa staré obyčaje ktoré náš úbohý ľud na skazu donášajú vyhubiť a vykoreniť mohli aby ale členovia knižnice a ostatní dobrovoľní poslucháči tým snadnejšie svoje uhostene poznali a žriedlo vlastnej biedy sťa v zrkadle vydelí. Prekvapilo nás najviac to že to už bolo treba, keby sme pred desiatimi rokmi začali mohlo sa nám lepšie dýchať.

Pri čítaní kniž. Poriadku bolo že každý člen spolku sa zrieka nadmerného pitia. Prečo sa tento punkt predviedol v najbližšom čase prehovoriť nezmeškáme: Každý člen pri vstupe zaplatí 1.zlo. a od Nového Roku každý Boží Deň po 1. grajciare. Členovia čo deň pristupujú. I to prenechať nesmiem, že knižnica cirk. chrenovská sa tiež na Slovensku Maticu ako zakladateľ zapísať dala čo vys. dôst. p. Tomášovi Chervenovi ako pokladníkovi Slovenskej Matice s ochotou je oznámeno. Radi by sme aj do Spolku sv. Vojtecha dať zapísať avšak dosiaľ nejestvuje.

Spomenul by som tu aj hlavných faktorov tejto veci, avšak sa obávam, žeby dakto riecť mohol: „Ecce Cicero pro domo sua“ teda velebných pánov duchovných z cela tu vynechávam, lež spomeniem aspoň toho ktorý všeobecnú a verejnú slávu zasluhuje, je to Pavol Solčany tesársky majster, kresťan a katolík, Slovak horlivý muž bez úhony ktorý všeobecnú dôveru u nášho ľudu požíva. On sa všemožne usiluje náš ľud z nevedomosti vzkriesiť, vel. duchovenstvu na ruku ide pilne čítava a vysvetľuje. Jeho dom ja opravdivá čitáreň, v nedeľnej škole sa prvý nachodí. Tomuto p. Solčanymu keď som jeho usilovnosť pochválil aby mu všemohúci Pán udelil všetky dary a múdrosti, aby bol naďalej stály a pevný v svätom predsavzatí svojom; aby ako cirkev svätú tak aj svoj národ Slovenský neprestajne miloval k čomu mu Boh Otec, Boh Syn aj Duch Svätý pomáhaj.
Kaplán
ako člen cirkevnej knižnice chrenovskej




Vestník Cirkevný (2)


Viedeň
Dňa 25.jan. pod predsedníctvom p. J. Kutschkera svätiaceho biskupa držalo sa druhé sedenie v záležitosti blahorečenia ctih. sluhu božieho Klementa Hofbauera.
Viedeň
Jej veličenstvo p. cisárovná ráčila chrámu Alžbetinok na Laudstrase darovať drahocenný kvetmi vyšívaný nešporník (pluvial)
Vestfalia
Keď milosrdné sestry do Kielu po železnici prišli k obsluhe ranených, niektorým na um vzišlo dopustiť sa intolerantnej demonštrácii proti ním jakožto členom cirkevného katolíckeho ústavu. Medzi tým im prešla chuť keď vydelí s akou úctou od pruského vojenského predstavenstva boli prijaté. Toto predstavenstvo spolu aj z vojskom bolo naložene aby milosrdné sestry pre službu vojsku preukazovanú priam tak ako dôstojníkov pozdravovalo.
Hamburg
Pražské milosrdné sestry dňa 13. feb. Prišli do Hamburgu kde u železnej dráhy od rakúskeho konzula prijate boli a v jeho dome ubytovane boli. V Altonskom lazarete našli dve sestry z tierskej provincie, ktoré prozatimne opustili sirotinec v Hamburgu aby ranených obsluhovali. Ó ako sa ranený zväčšia Slovenský bojovníci potešili nielen výdatnejšou obsluhou, ale že títo milosrdné sestry dľa pravého pravidla kresťanskej rovnoprávnosti také sestry k samaritánskym skutkom vyslali, ktoré viac jazykov hovoria.
Verona
Dňa 31 jan. a 1a 2 feb. V chrámoch tunajších a po celom biskupstve od bývali sa pobožnosti k náhrade cti a slávi Božstva Ježiša Krista bohorúhavým spisom Renana obrazeného. Pôvodná myšlienka vyšla zväčša od svetských ľudí ako to biskup vo svojom pastierskom liste svojím veriacim v známosť uviedol. Kostoly boli v tieto dni hojne navštevované a obety pre sv. Otca výdatné na znamenie: že ľud na pekelnom jede renenovskom nielen žiadneho zaľúbenia nemá lež ošklivú nesmiernu.
Rím
Celý cirkevný štát ako by mal skutočne byť, číta 3 134 388 obyvateľov a obsahuje územie 752 tisíc štvorcových míľ. Terajší ale svätokrádežne ukrátený cirkevný štát obnáša 214 štvorcových míľ zo 690 000 obyvateľov. Na Rím pripadá 200 000 ostatok na okolie Comarca, Viterbo, Civita-vechia, Velletri a Trosinone.
Rím
Msgr. Dupanloup, biskup Orleánsky na konci febr. Začal v jezuitskom chráme kázne o cirkevných a ľudských nadhľadoch. Zhluk je veľký, každý kto vie po francusky sa tam hrnie. Chrám je vždy tak preplnený, že v ňom sotva nájdete miestečko; zvlášť vyššie stavy a diplomatické zbory sú hojne zastúpene. Ponevač „Carocio“ priniesol slova Vikt. Emanuela, ktorými sa tento mal vysloviť, že v dobrom porozumení stojí zo sv. stolicou.“Ciornale de Ríma“ uverejnil notu ktorá tamtomu na odpor stojí. Sv. Otec drží sa slov sv. Augustína „ Non dimittitur peccatum atd.“
Rím
Výbor ktorý už druhu lotériu z dobrovoľných obetí na pápežskú pokladnicu usporiadal dňa 13. jan. trinásty a posledný odvod peňazí 14 299 škudov obnášajucích,okrem záverečných účtov nad celým tým podujatím sv. Otcovi vo zvláštnom výslechu učinil. Zo záverečných účtov vysvitá, že toto podujatie 228 912 škudov prinieslo a po odrátaní útrat 8 683 škudy obnášajucích dalo čistý výnos 220 229(Asi 1 001 115 zlo.)
Anglicko
Dla „Monde“ v Anglicku asi 10 000 dietok k protestantizmu v ústavoch prinútených býva. Tato správa onoho časopisu bola zaslaná od Wiliama Kelley farára mariánskej a michalskej obce katolíckej v Londýne, ktorý dokladá že len v jeho fare asi 300 dietok k protestantizmu vychovávané býva: Ponevač katolícky kňaz nemá prístup do tých ústavov. Nielen že je to nespravodlivé, že katolíci na tieto ústavy platiaci prostredne musia platiť na vraždu dietok cirkvi svojej katolíckej.
Mexico
Zo stolicou pápežskou vedie sa žive dopisovanie strany duchovných statkov v Mexiku a v niektorých veciach vraj už stolica povolila. (G.Cor)




Rozličnosti


V dedine M. Hor...okresu slánskeho v Čechách žije kovár, ktorý od niektorého času svoju ženu bije; počínanie jeho vzbudzovalo vždy medzi obyvateľmi mesta zvlášť medzi ženami najväčšiu nevôľu, lebo žena tá s predošlým mužom svorne žila. Keď teda 5. Febr. Večer pán majster kovarský chystal svoju dlaň na ženu, vrútilo sa ako na zavolanie mnoho žien vydatých či slobodných a tak ho nemilosrdne zbili že sa nemohol ani hýbať. Sľúbili mu že ako náhle siahne na ženu vzápeti i on dostane výprask. Snáď by sa o spravodlivosti presvedčiť mal, ale 6. feb. ju zasa zbil a hľa on tiež bol zato riadne potrestaný.

*Súčet všetkých osôb učiacich v Rakúskej dŕžave obnáša 50 600 hláv. Medzi nimi je 20 000 ženského pohlavia.


*U prešporského dvorného súdu trvá prvotný súd proti roľníkovi z Nadszegu menom Štefan Fazikaš, že si už tretiu manželku, kdekto dve predošlé žijú.

*Lanského r. Dľa „Bureau Intergritas“ na mori zahynulo 3044 ľudí najviac následkom víchrov ktoré na konci minulého roka zúrili.

*Dľa „Wolskfr“ V Tilsite dňa 13. Janua. U prítomnosti veľkého počtu divákov sobášený bol jeden uzemok (Zverg) menom Lipke, 2 stopy vysoký 34 r. starý z jednou 18 ročnou, 5 stôp a 2 palce vysokou devou. Lipke zo svojím kamarátom, ktorý je len 1 stopu vysoký a 9 palcov a 26 rokov počíta len na vstupné lístky sa ukazuje.

*Lehota pre užívanie starých listovných a časopisných kolkov je predlžená do konca mája.
*V Paríži vychodí asi 20 časopisov ktoré zväčšia romány z obrázkami prinášajú. Lacnotou svojou dosahujú veľký počet odberateľov: tak „Journal pour Toust“ odpredá 160-170 tisíc vytiskov. Na to „Petit Journal podchytil špekuláciu novú; vynechal obrazy a cenu znížil čim dosiahol hneď 107 300 odberateľov. Po čítaní takého počtu sa nám Slovákom len sníva.

*Dňa 23 jan. t. r. zomrela v Ríme jedna starenka menom Magdaléna Anunziata Onofri, ktorá v okolí Splitskom r.1742 na svet prišla a tak teda s úprimnosťou ducha to dotiahla na 122 r. svojho veku.
*dľa „Schn.P.“ v novšom čase našli v Číne jedno mesto židovské ktoré 1 milión obyvateľov počíta. Obyvatelia títo žijú podľa Mojžišových zákonov a k ochrane svojej medzi Číňanmi majú zvláštne výsady.

Knižný oznamovateľ
“Všenauka kres.-katolicka“ XIV zväzok 18 hárkov. Obsahuje 39 kázni. O hriechu vôbec a hlavne o 7 hlavných hriechov: pýche lakomstve a smilstve. Priam viaže sa a rozpošle s XIII zväzkom. Zväzok XV sa už tlači a vyjde o mesiac. A tak slovo naše že naša „Všenauka“ (18 zväzkov) bude do konca júna vytlačená. Len prosíme o platenie preplatkov aby sme vo vydávaní nezaviazli.

„Ersiehung-Philosopie“ von Dr.G.T. Rotels Munster Theisi Buchhandlung 1863.
Str.XIV a 352 Veľký Octáv. Dielo toto v oboru pedagogickom činí epochu. Spisovateľ spisuje choroby tejto doby. Kto sa terajším vývinom pedagogiky zoznámiť chce ten nech študuje spisy Rotelsové jakožto plné ducha katolíckeho.

„Geschichte der christlichen Kirche“ in populárer Darstenlung zúr Belehrung und Erbaung von Dr.M. Robitsch,profesor der teol. An der Univerzitas zu Gratz. Zviete Werbes Auflage Schahausen Hurter 8. Str.XX a 428.1863. Dielo toto je jadrný preklad cirkevného dejopisu.

„Posvätná kazateľňa, časopis kazateľský“ vydáva Beneš Metod Kulda, chlumský farár zo spolupracovníkmi. V Olomouci a Prostejove. Sklad Bedricha Grosse 12 zväzkov po
4. zlo.r.č. Dosavad vyšli 4 zväzky.

„Evanjelium sv. Matúša“ Preložené a obšírne vyloženo od Frant. Sušila prof. Teológie. Nákladom Dedictvo sv. Prokopa číslo I. v Prahe, tisk Karla Belmana na 1864.Cena:2zlo.50 kra. Pri tomto znamenitom diele hlavná vec je výklad, ktorý 352 strán zaujíma. Spisovateľ často a trefne tu cituje sv. Otcov, uvádza krásne príklady zo života svätých. Celý výklad je vonkoncom usporiadaný. Najprv vysvetľuje literárny zmysel, a kde toho pridáva i mistycký výklad. A tu predovšetkým objasnenie parabol čili podobenstva je majstrovské. Niekedy v pridanom výklade cele rozvrhy sú zahrnuté; a preto táto kniha znamenite poslúži kazateľom slovenským
k homíliám rozborným a ku kázňam pôstnym.

S prítomným číslom rozposiela sa 3. Číslo Prílohy „Vojtech“
Odpovedný redaktor a vydavateľ Dr. Andr. Radlinský spol. Víťazoslav Sasinek