logo
bannermaria

Bibliografia niektorých kňazov


Výpis článku


Názov časopisu : smer
Autor : Ján Haranta.
Rok : 1946
Číslo : 6
Názov článku : Myšlienky pri odchádzajúcom Pánovi.
Text článku : V rannom zachvení poberá sa naša myseľ, sviatočne rozjarená, do ďalekých končín Betánie, kde podľa Písma z blízkeho vrchu Gethsemani vzniesol sa do svojej slávy Pán. Ľahko sa rodí v nás myšlienka za myšlienkou. Udalosť tú sprítomňuje si v nás každá v akomsi idylickom zátiší, naplnenom spevavou vôňou olivovníkov a nesmiernym bohatstvom kvetov a silou slnka, ktorého lúče pozdvihovaly kráľa svetla z tejto zeme do ríše jasna, pokoja a radosti.
Hodina prišla, aby Pán odišiel. Bol to víťazný odchod, koruna jeho neúnavných prác a obeti, definitívny postup do slávneho odpočinku, o ktorý sa tak spravodlivé zaslúžil ako milovaný Syn, v ktorom mal Otec neprestajne zaľúbenie. Ale Pán nie kvôli sebe odišiel, nie pre seba nás tu zanechal. Veď sám miloval túto zem a ľudí na nej; naučil nás milovať a vážiť si život; naučil nás zaplesáť nad nepatrným zrniečkom šťastia a nezúfať nad pieskom utrpenia, ktoré zanechávajú stopy našich krokov. Odkedy pozrel sa na nás utrápenými očami Syna človeka, precítil v hlbkach svojej božskej osobnosti celú našu biedu, túžby a sny, a nechcel nás nechať opustených a osamotených.
Hodina prišla, aby odišiel, ale prišla tiež hodina, aby všetku našu pozornosť obrátil na svoju tajomnú, nevysloviteľne blažiacu prítomnosť v našich srdciach, v srdciach miliónov, v onom duchovnom a sociálnom Tele, ktoré založil. On žije ďalej v nás a medzi nami, a i keď naberá táto zem v každom storočí inú a inú tvárnosť, i keď sa meníme my a s nami všetko, čo nám slúži, jednako Pán je vždy s nami. Rozumie nám lepšie ako matka dieťaťu, a keby nás už nikto nevedel pochopiť, takže by sme sa spovedali nemým skalám, zvučným horám a hrdým rovinám, v kútiku izby, v hukote dielní a fabrík, pri neúprosnom rytme práce, pri strašnom ryku bojiska, stojí blízko nás a vraví nám: Nebojte sa, ja som s vami.
Alebo, keď nás blaží porozumenie z ľudského spoločenstva, napríklad v kráľovstve rodinnom, ktoré strhuje do svojho žezla moc nebies, kde je tak dobre a sladko a kde úsmev na tvárach býva najkrajšou ozdobou príbytku, kde sa rozhostí večerný pokoj, po každodennom zápase o chlieb, kde skanie tichá slza vďačnosti na kľakadlo pri modlitbe a v noci príde sladký sen o krajšom zajtrajšku, tam je naisto Pán, lebo kde sú dvaja v jeho mene spojení, tam je uprostred nich On.
Pán odišiel, ale shora sostúpila na zem do duší divotvorná sila, sila Ducha Božieho, ktorú keby boli ľudia úprimne prijali, neboli by nikdy viacej volali za strateným rajom. A vskutku, nový svet začal sa rozrastať a vzmáhať s prvými kresťanmi. Kráľovstvo duší, spojených najhlbším bratstvom, do úžasu priviedlo svet. Pán však predvídal premeny, ktoré nastanú v nás a na svete. Vedel, koľko sa ľudstvo navzdychá a napracuje pred pôrodom, z ktorého sa zrodí nové stvorenie. Vedel, aký zmätok tu nastane, keď mnohí chladne budú opakovať tragédiu jeho umučenia na bratoch a sestrách, no jednako kráľovstvu svojmu nedal zahynúť. Vždy boly doby, kedy prekvitalo až k slnku a nieslo sa víťazne nad hladinami búrok. Lebo kráľovstvo toto patrí maličkým, poníženým, trpezlivým a pracujúcim, ktorí vzdychajú po pokoji, kde prekypuje nevyhášajúca radosť, a túžia po pravej vlasti nad touto zemou, kde je ich Pán.
Radujme sa, priatelia, že Pán odišiel, pretože Pán víťazný odnáša si od nás našu ľudskosť do neba, aj preto sme to tiež tak trochu my, ktorí triumfujeme s ním. A nezabudnite sa rozpamätať na jeho posledné slová: Ajhľa, ja som s vami... A nezabudnite tiež v pokoji duše prežiť ozvenu slov, ktoré anjel potom povedal utrápeným učeníkom: Pán odišiel, ale nie navždy, vráti sa... My by sme povedali: Nedal nám smutné Sbohom, ale nádejné, radostné Dovidenia!