logo
bannermaria

Bibliografia niektorých kňazov


Výpis článku


Názov časopisu : Smer
Autor : Prof. Ján Haranta.
Rok : 1945
Číslo : 7-10
Názov článku : Dezercia náboženská.
Text článku : Po zime r. 1926 v ôsmom semestri svojich štúdií vrátil sa z ľubľanskej univerzity poslu­ cháč filozofie Srečko Kosovel, chorý, domov do Tomaja, aby naprával svoje ťažko skúšané zdravie. Vracal sa so smútkom i s nádejami. Priatelia ho posilňovali: uvidíme sa znova na slavistike, na romanistike, budeš zasa naším milým spoločníkom v študentskom živote .. .
Srečko Kosovel bol básnikom. Videli ho v krúžkoch kultúrnych, literárnych, počuli ho rozprávať inak trochu ako vycvičení rečníci, čítali jeho básne, hlboké, smutné, úprimné, a tešili sa z jeho vzácneho nadania. Malý slovin­ ský národ bude mat po Zupančicovi najlepšieho svojho básnika. Povie svetu o jeho bolestiach slovom, ktoré nezničia nijaké úklady času.
No Boh učinil, že sa Srečko na fakultu via-
8 J. Exc. arcibiskup turínsky Mgr. Maurillo Fossati dal rozkaz začat informatívny diecézny proces.
cej nevrátil. V mesiaci kvetov — v máji 27. r. 1926 pochovalo Slovinsko v Tomaji najkrajší kvet svojej mladej lyriky Kosovela, v plnosti májového veku: dvadsaťdvaročného. Po jeho smrti Alfonz Gspan s krúžkom priateľov vydal v Ľubľani jeho „Pesmi".
Čo báseň, to pieseň, ale pieseň smutná. O smrti, uvädlom živote, pochovanej kráse a nádeji a najmä o biede sveta a človečenstva: Príd, dobrý Otče, Spasiteľu, medzi nás, zajatých v tragédii sveta, ktorí umierame biedni.. J1 Ale koniec, ten koniec jeho knihy nás zamra- zuje. Básnik prorokuje Európe smrť. Všetko márne, stará, zhnilá Európa ide v ústrety zániku:
Na europských umrlcov zlaté lúče
siať bude pokojné slnce.2 *
Nebo a zem pominú, ale slová moje nepo­ minú, povedal Kristus Pán. Európa môže za­ hynúť, ale Kristus a jeho slová budú naveky.
Je to predsa len smutné, že z kultúrnej Európy stáva sa svetadiel smrti. Asi preto, že Európa zrádza. Alebo zrádzajú mnohí Európa­ nia, a to je doista jedno. Dezercie náboženské sú tými najsmutnejšími. Zrádzajú istotne mno­ hí, aj celé národy. Čím menej takýchto zrád, tým istejšia bude Európa. Jej poslaním bolo od počiatku: strážiť kríž Kristov a roznášať jeho žiaru iným dielom sveta. Teda kríž!
Príčiny tejto dezercie sú rozličné. U štu­ denta môže ju vyvolať zmena prostredia. Ked človek opúšťa miesta, kde sa narodil, rástol, a ide do nového sveta, opúšťa veľa ráz aj nábo­ ženstvo, kostol, spovedelnicu, oltár ..nájde si nových priateľov a priateľky, život sa mu po­ zdáva celkom iným. Nie div, že zradí, lebo
1 Modlitba, str. 62.
• Extáza smrti, str. 92.
nevie, že „všade sme Pánovi", patríme všade Kristovi. Sám cíti, ako ho upozorňuje všetko, aby sa spamätal... (Vycítite, že narážame na univerzitné prostredie, hoci ono, najmä dnes už, ked katolícka akcia má hojných apoštolov, mô­ že byt pravým požehnaním pre študenta.)
A tu sa nám zachce pýtať, hoci sa pritom červenáme: na akom dôkaze stavia vlastne člo­ vek svoju neveru, ked dezertoval? Čo našiel krehkého na veľkej budove kresťanstva? Zba­ belcov, požívačníkov, kariéristov, veľkých pá­ nov vytvárame z tejto dišputy. Tí nám nikdy vecne neodpovedia. Ale tých sa pýtame, čo si myslia, že Cirkev nie je dosť solídna, pevná, že nestihne pomôct trpiacemu ľudstvu, boja sa, že sa jedného dňa zrúti a ich zatlačí, pýtame sa, ako odôvodnia túto svoju zaujatosť? Bezpo­ chyby si myslia, že nové učenie, ktoré nasledu­ jú, je zo železobetónu, že prekoná storočia a že je pre človeka jedinou záchranou, nezničiteľnou a neprekonateľnou. Úbohí ľudia!
Človek sa musí všelijako uspokojovať, aby nové chválil a staré hanil. Kresťanskej morálke, ktorú kedysi vznešene praktizoval, sa teraz ne- hanblivo vysmieva, pretože nijako nelahodí re­ žimu slobodného rozkošníctva. Taký človek, ako málo spokojné musí mať srdce, abv sa mohol naň spoliehať. Lebo srdce, vzácni páni, je viac než rozum, viac ako kapitál, viac než hodnosti. Mnoho otázok sa tu kladie. Ako odpovie na ne človek? Vždy si musí trpko priznať, že sa mýlil, že ten nový smer vo viere neveští dobrú úrodu.
Našiel taký človek šťastie? Lebo chceme ve­ riť, že k ochladeniu duše priviedla ho zaiste prudká túžba po šťastí. A pritom nevidí, že tan- cuie na kraji dosky. Biela zástava na okraji pušky zriedkakomu prináša šťastie. Spokojný je študent v nedeľu večer, ked ponavštevoval všetky možné zábavné podniky, ale na kostol zabudol? Spokojná je jeho duša, ked treba skladať účty? Je viacej šťastia v hrubom rehote ľahkomyseľného človeka ako v jemnom úsmeve vážneho človeka? Je nebo vždy belasé nad no­ vým životom, v novej oblasti? Zameniť chrám za kino, dobré čítanie za zlú knihu, krásu za kozmetiku, nežnosť za prehnaný flirt, je to radosť? Radosť, čo nesklame? Úprimne: neľu­ tuje človek, čo stratil? Ked porovná to, čo na­ šiel, s tým, čo mal, či sa mu netrhá srdce trp­ kosťou? Tohto šťastia nežičíme. Lebo najväčšie nešťastie je, ked človek nemá ľútosti nad sebou samým.
Čím sa stáva náš hrdina na ceste dezercie náboženskej? Opustil Boha, Cirkev, vieru, dušu. Neopustil tiež svedomie? Neprestajne sa rúti dalej .., Kde sa zastaví? Kedy? Za rok — kde ho hľadať? Ďaleko vari, veľmi daleko!
Preháňame? Výkriky Renanov, Combesov v novom veku sú len ozvenou starých Juliánov: Tu vicisti... Márne kladieme peknú fasádu na zhnilý dom bez základov. Vysmejú sa nám. Márne si namýšľame, že nový svet, v ktorom sa pestuje opretek nevera alebo ľahostajnosť vo viere, je zdravá, je zemou úsmevov, šťastia, nie hriechov, lebo to je neznámy pochop..., no sotva zemou bez utrpenia a beznádeje.
Okrem pravej vlasti nevinnosti, viery, mi­ losti a lásky božej všade je len vyhnanstvo.
Odvažujeme sa dúfať, že nášho študenta ta­ káto dezercia nezláka. Už bolo dosť hanebných pokusov v minulosti dávnejšej aj bližšej nahra­ diť vieru čímsi iným a našlo sa dosť, čo sa dalo zlákať. Stavajme svet nový statočne. Správu vonkajších vecí prenechajme tomu, kto má na to od Boha dar a poslanie, ale správu duší prene­ chajme Cirkvi, viere Kristovej, obroditeľke Eu­ rópy. S hodnotami vnútra sa nekupčí. Pax et bonum svätého Františka nech svieti nad ob­ zormi, ktoré sa dlho chumelily dymom a pra­ chom od ohňa toľkých skáz!
Poznámky k článku : J. Exc. arcibiskup turínsky Mgr. Maurillo Fossati dal rozkaz začat informatívny diecézny proces.
Modlitba, str. 62.
Extáza smrti, str. 92.