Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Svätá rodina |
| Autor : | Imrich Klas. |
| Rok : | 1923 |
| Číslo : | 8-9 |
| Názov článku : | Zlato duševného života. |
| Text článku : | Istý páter po vybavení duchovných evident, ktoré vydržiaval školským dievčatám, hlásil sa u svojho predstaveného, ako je to už obyčajom a spolu aj povinnosťou rehoľníkov. Svedomie mal pokojne, lebo všetko vykonal v tom najlepšom poriadku; namáhal sa, vynasnažoval sa duchovne cvičenie im lepšie vybaviť a bol aj úplne spokojný s výsledkom svojej úmornej prace. Ale nie tak rozmýšľal jeho predstavený. Páter plným pravom očakával dajaké uznanie, keď aj nie márnu ľudskú chválu; ale nedostalo sa mu uznania. Keď sa sklonil k nohám svojho predstaveného, žiadajúc od neho otcovské požehnanie, toľko trpkých piluliek sa mu dostalo, že bol do cela zronený týmto neobyčajným privítaním. Či sa previnil tak hrozne a či bola len zkušana jeho poníženosť? Neprevinil sa iným, len tým, že jeden raz zahrúžený do spovedania, nedodržal predpísanú hodinu rozjímania. Jak malý priestupok, aj ten nie dobrovoľný a koľké uponíženie! P. Abrahám a S. Clara vypraví o jednej žene, ktorá sa u neho spovedávala, že ona po každý raz sa považovala za najväčšiu hriešnicu sveta. Ovšem pri sv. spovedi je to chválitebná nálada, ale len vtedy, keď pochádza z pravej poníženosti. Spovedelnik nedôveroval svojej duchovnej dcére, že by toľkou poníženosťou obdarená bola a preto odvážil sa jej raz povedať; „Počujte, dobra žena! musím úprimné vyznať, že som mal o Vás do cela inú mienku a držal som vás za poníženú osobu, ale odkedy som sa od druhých ľudí — ktorý vás dobre poznajú — všeličo dozvedel o vás, došiel som k tomu presvedčeniu, že ste opravdivá taká, za akú sa sama držíte a vyznávate.“ Žene, ktorá ani zrnka pravej poníženosti nemala, a cítila sa príliš urazená na cti, plna zášti a zlosti zvolala: „Kto mňa môže obviňovať zo zlosti a ako môžete aj vy, duchovný otče, takú mienku chovať oproti mne? Kedy som dala k tomu príčinu? Nech Boh potresce takých osočovateľov. Ako? Či nechodím každodenné do chrámu a či sa nepostím týždenné dva razy?“ Pýcha a vysokomyseľnosť sa jej len tak rútila z úst, ale o prvej poníženosti iste ani poňatia nemala. Tušenie múdreho a zkúseneho spovedelnika sa nesklamalo. Pretvarovaná, umelá poníženosť neni poníženosťou. Ako to zlato mnohým čistením, veľkým namáhaním a pracou sa nadobudne, tak aj poníženosť nedosiahne sa bez prace a je tou najťažšou cnosťou. Ľahšie je milosrdenstvo konať, ako nepokladať sa za ni, uznávať chyby a hriechy svoje a čo aj nezaslúžené uponíženie a urážky z lásky oproti Bohu znášať. Stretáme sa s ľuďmi, ktorý už dosiahli istý stupeň dokonalosti, ale poníženosťou sa neleskne ich život. Nemierna samolaska ich oslepuje a vysoké väzenie seba samých i neporiadna žiadosť druhých prevýšiť, byť cteným a chváleným, svadza ich z cesty poníženosti. Kdežto základom a koreňom, tak Božských, ako aj mravných cnosti je poníženosť. Je pravou ozdobou svätých a svätíc Božích, ktorý sa najviac cvičili v tejto cnosti. Sv. Augustín hovorí: „Boh je vysoko; jestli sa povyšuješ, uteká od teba; uponížiš-li sa ty, on sa spusti k tebe dolu.“ Sv. Hilar plakal, keď cteným sa byť videl, ponevač sa obával, že už dostal takto odplatu zemskú. Sv. Jozef Kalazantsky cnosť poníženosti nazýva cestou, vedúcou do raja. Sv. Elizabeta dľa panovníckej etikety išla do kostola so zlatou korunou na hlave, ale jak náhle uzrela v chráme Božom Krista Pána tŕňovou korunou ovenčeného, vrhla sa k nohám Krista Pána, zložila ihneď korunu kráľovskú s hlavy a riekla: „Nesluši sa chatrnej služobnici, aby som nosila zlatu korunu, keď Kristus Pán nosil na svojej sv. hlave tŕňovú korunu.“ Poznatku svätých je hlboká poníženosť. Oni si najlepšie povšimli príklad Krista Pána, ktorý z poníženosti umýva svojim apoštolom nohy pri poslednej večeri. Oni boli do cela presiaknutí duchom Krista Pána, ktorý hlasá u sv. Matúša 11.29:„Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom." Najvznešenejší stvor Boží bl. Panna Maria stala sa obľúbenou dcérou Božou len svojou veľkou poníženosťou. Poníženosť ju povýšila na hodnosť Matky Božej a vzhľadom na jej poníženosť stala sa hodnou tých veľkých milosti, ktoré obdŕžala od Boha. Skrz poníženosť svoju stala sa vzácnou a milou pred Bohom. Poníženosť je kráľovnou cnosti a kde neni tejto cnosti, tam neni ani pravej dokonalosti. V živote sv. Filipa nerskeho čítame, že bol práve u sv. otca v Ríme, keď sv. otcovi zvestovane bolo, že v blízkosti Rímu nachádza sa jedna osoba, ktorá zázraky. Sv. otec hneď poveril Sv. Filipa, aby vyšetril tuto vec a potom ho svedomite uvedomil o stave veci. Filip vzdor nepriaznivému, daždivému počasiu vydal sa hneď na cestu, a jaknahle dorazil do bytu panny — o ktorej kolovali tie chýry, že žije život svätý a Činí zázraky — bez toho, že by ju bol pozdravil, sadol si na stolec a mal ju k tomu, aby mu zvliekla jeho obuv od blata zamazanú. Panna zhrozila sa veľa nad týmto neobyčajným výstupom Filipa a veľmi ostrými slovami dala mu na známosť, nakoľko ju toto surové zachádzanie uráža. Filip vstal bez poznámky a šiel spať do Ríma sdeliť sv. otcovi, že osoba, v chýre svätosti hlásená, nie je svata a nemôže ani zázraky činiť, ponevač hlavná podmienka svätosti, t. j. poníženosť jej schádza. Pred svetom je poníženosť nezmyslom, ale u Boha je čo najväčšej ceny. Sv. Bonaventura pripodobňuje poníženosť hviezde. „Jak hviezda pozdáva sa byť malou, ale v skutočnosti je veľká, tak aj poníženosť je za ni pred ľuďmi, ale pred Bohom je nekonečnej hodnoty? Poníženosť je hlúposťou pred svetom, lebo poráža vysokomyseľneho ducha sveta a na spôsob supa, vtáka, o ktorom sa hovorí, že veľkým škrekom svojim odoháňa iných vtákov a je obľúbený od holubov, odoháňa tiež kráľa pýchy, zlého ducha, ktorého pád a večne nešťastie zapríčinila vysokomyseľnosť myšlienková. V očiach svätých však a ľudí, ktorý sa oddajú na namáhavú cestu dokonalosti, je vážená a cenená, ako zlato duševného života. Imrich Klas. |