logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Bibliografia niektorých kňazov


Výpis článku


Názov časopisu : Kráľovná svätého ruženca
Autor : St. K.
Rok : 1935
Číslo : 1
Názov článku : Starosť o dietky.
Text článku : Môžeme si ľahko predstaviť žalosť Panny Márie a sv. Jozefa, keď spozorovali, že dieťa Ježiš sa im stratilo. Aká by to bola matka alebo otec, ktorým by bolo ľahostajné, že pozbavení boli o vlastné dieťa, najmä keby to bolo dieťa jediné a k tomu mravné, pekné, dobré a nadané? Kráľ Dávid mal nezdarného syna Absolona, ktorý sa opovážil vlastného otca vojnou napadnúť a predsa, keď tento jeho syn v boji nešťastne zahynul, Dávid dozvediac sa o tom, plný žalosti zvolal: „Syn môj Absolon, keby som bol umrel ja miesto teba!"
Láska k dietkam je rodičom vrodená a bolo by preto zbytočné napomínať rodičov, aby svoje dietky milovali. Ale predsa treba povzbudzovať rodičov, aby milovali svoje dietky spôsobom náležitým, aby ich nestratili. Lebo nie všetci rodičia milujú svoje dietky a o ne sa starajú tak, ako by ich mali milovať a o ne sa starať. Uvažujme preto aspoň o najdôležitejších povinnostiach rodičov k dietkam či malým a či dospievajúcim.

Povinnosťou rodičov je svoje dietky podľa stavu primerane zaopatriť. Plniac túto povinnosť nebuďte k dietkam ani priveľmi skúpi ani priveľmi povoľní. Ak budete im dávať mnoho, naučíte ich márniť a navyknete ich k ľahkému životu; a ak budete priskúpi, zvediete dietky k tomu, že budú tajne vám brať a peniaze podvodne si zaopatrovať. Ak rodičia bezstarostne a ľahkomyseľne o to nedbajú, či dietkam svojim nejaký majetok a nejaké zamestnanie nechajú, či im slušnú budúcnosť zaopatria, hrešia. Poznal som rodičov, ktorí, hoci neboli zámožní, zaopatrili všetkým svojim dietkam slušnú budúcnosť. Boli poctiví, ale pritom i starostliví.
Čo zasa povedať o majetku, ktorý rodičia nespravodlivo nadobudli, a ktorý preto i dietky ako dedičia povinné sú vrátiť; ak toho neučinia, dušu svoju zatracujú?

Istý kňaz vrele napomínal istého otca na smrtnom lôžku, aby navrátil nespravodlivo nadobudnutý majetok pravému vlastníkovi, ak nechce večne zahynúť. „Vrátiť majetok?" — celý zarazený pýtal sa chorý. „Veď moje deti boli by potom žobrákmi!" „To všetko nič neosoží. Ak toho neučiníte, ste stratený," hovorí kňaz. Otec rozhodol sa teda, že po spovedi, keď kňaz odíde, synovi svoj úmysel oznámi. Ale syn zvolal: „Čo vám to napadá, otče? Chcete ma ožobráčiť? To sa nemôže stať!" A otec dal sa prehovoriť a s obťaženým svedomím odišiel na večnosť. Ako málo uvážil ten otec slová Krista Pána: „Čo je na plat človekovi, keby celý svet získal, ale ujmu trpel by na svojej duši?"

Omnoho lepšie, ako zhromažďovaním majetku, postarajú sa rodičia o svoje dietky, keď ich dajú patrične vyučiť, aby si tak svoj chlieb sami vyrábali a v spoločnosti ľudskej slušného postavenia si vydobyli. Také dedičstvo je istejšie a trvácnejšie ako to, ktoré hrdza a moľ kazí, oheň trávi, voda odplavuje, zlodeji kradnú a márnotratní synovia vo svete márnia. Dnešný človek bez vzdelania je ako plavec na mori bez vesla.

Túto pravdu by mali mať rodičia na pamäti a viac, ako o časné majetky, starať sa o duševné vzdelanie svojich dietok, najmä o ich mravnú výchovu, ktorou vlastne jedine poisťujú pravé šťastie svojich dietok, a to nielen časné, ale i večné. Zbožná kráľovná Blanka hovorievala svojmu synovi sv. Ľudovítovi: „Milý synu, milujem ťa tak vrúcne, ako vôbec matka svoje dieťa milovať je schopná, ale radšej videla by som ťa mŕtveho, ako by si jediným ťažkým hriechom Boha rozhneval." Preto majú rodičia hneď od mlada svojim dietkam vštepovať lásku a úctu k čnosti, ku všetkému šľachetnému a budiť v nich odpor ku hriechu.
Písmo Sväté hovorí: „Mládenec podľa cesty svojej, i keď zostarne, neuchýli sa od nej." Za tým cieľom, rodičia, dohliadajte, čím sa vaše dietky bavia, čo čítajú a s kým obcujú, kam chodia. Povzbudzujte však svoje dietky nielen slovom, ale ešte viac svojím príkladom. Znáte iste bájku o starom a mladom rakovi. Starý rak karhal mladého, že chodí naspäť. Mladý rak odpovedal: „Ukáž mi teda, ako mám chodiť." Ale starý rak napred nevedel chodiť, a preto syn mu povedal: „Najprv sa sám nauč, čomu mňa chceš naučiť a potom rád ťa poslúchnem." Slová, ktoré nie sú sprevádzané príkladom, mnoho u dietok neplatia. Deti sa učia viac očami ako ušami. Krásné napomenutia, od ktorých utiekol skutok, učia deti len sa pretvarovať.

Nie menej dôležité je, keď rodičia odporúčajú čnosť a jej privyknúť ich hľadia, aby to činili spôsobom lahodným, hladkým a nie takým, ktorým im čnosť skôr zošklivujú a od nej ich odstrašujú. Z tej príčiny nežiadajte od dietok mnoho. Nekazte dietkam každú, hoc aj najnevinnejšiu radosť. Veď dieťa nie je dospelý človek. Nie je možné žiadať, aby malé dieťa bolo bez hračiek a veľké bez zábav vôbec, zaiste bezhriešnych. Z dieťaťa neurobíme cez noc starca a naopak. O sv. Filipovi z Neri čítame, že raz chlapci hrali sa blízko jeho príbytku, robiac taký krik, že domáci sluhovia ich za to karhali. Keď to slyšal sv. Filip, vyšiel von a povedal: „Nebojte sa, dietky, hrajte sa veselo ďalej, len nehrešte!" Preto napomína Písmo Sväté: „Nebývaj ako lev vo svojom dome, podvracajúc svojich domácich." (Sir. 4, 35.) Pamätaj, že aj ty si býval dieťaťom, zmýšľal si a hovorieval si ako dieťa!

Keď chcete, aby dietky vaše rady poslúchali, je treba, aby ste mali u dietok dôveru, úctu a lásku. Lásku si vydobyjete, keď dietky skúsia, že aj vy ich milujete; úctu, keď všetkého budete sa chrániť, čo vás opovrženými a smiešnymi činí, a dôveru, keď poznajú vašu pravdomluvnosť a úprimnosť. Preto neukazujte neoprávnene jednému dieťaťu väčšiu lásku ako druhému, nebuďte k dietkam nespravodliví, netrestajte ich, keď toho nezaslúžili, pre maličkosť nekarhajte ich priveľmi a k veľkým pokleskom nebuďte zhovievaví.
Venujte vôbec dietkam starosť, ktorú nesmrteľná duša ľudská zasluhuje. Boh raz bude žiadať, aby ste mu z nich počet vydali. Sám božský Spasiteľ hovorí: „Kto pohorší jedného z tých maľučkých, ktorí vo mne veria, lepšie by mu bolo, keby sa mu mlynský kameň zavesil na krk, a tak bol pohrúžený do hlbiny morskej." (Mat. 18, 6.) Dietky sú hrivnou vám od Boha zverenou, pokladom, nad ktorým máte bdieť a ho od skazy chrániť. A pokladom opravdivým vám budú, keď ich dobre vychováte a dočkáte sa na nich radosti na svoje staré dni.