logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Bibliografia niektorých kňazov


Výpis článku


Názov časopisu : Kráľovná svätého ruženca
Autor : St. K.
Rok : 1932
Číslo : 10.
Názov článku : Námietky proti sv. Ružencu.
Text článku : Ruženec znamená toľko, ako ružový veniec. A kto je, komu by sa ružový veniec neľúbil? Avšak modlitbu, ktorá sa tak menuje, svetu sa neľúbi. A prečo? Najprv preto, „lebo je to vraj modlitba jednotvárna, a že sa vraj hodí len pre sprostý ľud, len pre staré ženy a pre žobrákov." Avšak sv. František Saleský a sv. Alfonz Ligouri neboli žobráci, ani ľudia sprostí, a modlievali sa ruženec každý deň. A vskutku, neviem, prečo by sa ruženec nehodil pre ľudí vzdelaných a vznešených? Veď sa skladá z apoštolského vyznania viery, z modlitby Pána a z pozdravenia anjelského. Modlitbu Pána alebo Otčenáš naučil nás modliť sa sám Kristus Pán; pozdravenie anjelské alebo Zdravas naučil nás odriekať archanjel Gabriel a sv. Alžbeta a apoštolské vyznanie viery alebo Verím v Boha naučili nás modliť sa apoštolovia. A čo sa nám zdá, či sú tí, ktorí pohŕdajú ružencom a hanbia sa ho modliť, vzdelanejší a vznešenejší, ako Syn Boží, ako svätí anjeli a svätí apoštolovia?

Iní zasa hovoria: „Keď sa človek modlí z dobrých knižiek, modlí sa iste pobožnejšie, a preto i s väčším úžitkom, ako keď sa modlí ruženec. Zaiste, čo človek každodenne vidí alebo slyší, to mu zovšednie a konečne si toho človek ani neváži." Avšak z toho nenasleduje, žeby sa nemohol i ruženec modliť pobožne a s veľkým úžitkom. Preto sa vplietajú doňho rozličné tajomstvá, raz radostné, raz bolestné a raz slávne, aby sme o nich rozjímali a nimi všetkej roztržitosti sa ochránili. Keď však človek vezme do ruky svoj ruženec, aby sa ho modlil, a pomyslí si: Teraz uctím a pozdravím Pannu Máriu, ako uctil a pozdravil ju boží anjel — a spomenie si, že božia Matka je tak mocná a dobrotivá, že každý, kto sa k nej utieka, nájde život a spasenie od Boha, či taký kresťan nebude sa modliť ruženec pobožne a s veľkým úžitkom?

Roku 1572 podnikli Turci s veľkou armádou na lodiach boj proti Itálii. Kresťanské vojsko pod vodcovstvom Don Juana ďAustria postavilo sa proti ním. Dňa 7. októbra prišlo k bitke. Tureckého vojska bolo omnoho viac, ako kresťanského. Avšak Svätý Otec Pius V. nariadil, aby všetci veriaci vzali útočište k modlitbe sv. Ruženca. A hľa, slabé vojsko kresťanské vybojovalo tak slávne víťazstvo, že 30 tisíc Turkov prišlo o život a 4 tisíc bolo ich zajatých. Či nie je teda modlitba sv. ruženca veľmi užitočná? Vtedy už bolo modlitebných knižiek dosť a dosť, avšak pápež dal prednosť ružencu na dôkaz, že Boh nehľadí na slová, ale na srdce. A preto, keď sa modlíme ruženec, sklopme len svoje oči ponížene k zemi, obráťme svoje srdce k nebu, a buďme potešení a naplnení dôverou, že Boh našu modlitbu iste vyslyší.

Iní zasa hovoria: „Keby len bola pri ruženci väčšia rozličnosť, tak by sme sa ho ešte len modlili, ale ustavičné volanie: Zdravas Mária! — musí byť protivné Bohu a Panne Márii." Avšak prečo? Traja mládenci v ohnivej peci volali 33 razy slová: „Dobrorečte Pánovi, chváľte a vyvyšujte ho naveky!" Kráľ Dávid, keď vyzýval ľud, aby vzdával vďaky Pánu Bohu svojmu, 28 ráz opakoval slová: „Lebo Pán je dobrotivý a milosrdenstvo jeho trvá naveky." Žena, ktorá si žiadala, aby jej dcéra oslobodená bola od diabolstva, a slepec pri Jerichu, ktorý si žiadal vidieť, volali za Pánom Ježišom nie raz, ale viac ráz: „Ježišu, syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!" A Kristus Pán sám pred svojím umučením tri razy sa modlil k svojmu nebeskému Otcovi tie isté slová. Načo by sme sa teda báli, že ružencom budeme protivní Bohu a Panne Márii, keď 50 ráz vyslovíme pobožne: Zdravas Mária? Dobrá modlitba, vykonaná pobožne, zostane vždy dobrou.

Nech si svet hovorí ako chce, proti nášmu ružencu; my zostaneme tejto modlitbe predsa len verní. Príde hodina, že ruženec ovinú okolo našich rúk a vložia nás s ním do hrobu. Avšak, čo by nám pomohol ruženec po smrti, keby sme pohŕdali ním za svojho života? Preto, obľúbme si bratstvo svätého ruženca, aby Panna Mária, ako kráľovná sv. Ruženca, za to nás hájila, žehnala a konečne k sebe povolala.