logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Bibliografia niektorých kňazov


Výpis článku


Názov časopisu : Kráľovná sv. ruženca
Autor : Dľa Ehrenpreis Jablonovský.
Rok : 1920
Číslo : 4
Názov článku : Sv. Izmelda, patrónka prvoprijímajúcich.
Text článku : Nábožná legenda rozpráva nám o sv. Izmelde niečo veľmi zvláštneho, čo predovšetkým mladí prvoprijímajúci s radosťou budú počúvať.Izmelda pochádzala z rodiny veľmi šľachetnej a vysokej. Narodila sa vo veľkopanskom paláci v meste Bologna, v Itálii, roku 1322. Jej rodičia boli gróf a grófka Lambertini, a usilovali sa svoje dieťa vrúcne a s veľkou starostlivosťou ju vychovávať. Sluhovia a slúžky na jej pokynutie pozorovali, drahé a vzácne šaty chystali pre ňu. Šťastie a bohatstvo obkľučovali mladé dievčatko, Izmelda si vôbec nevšímala veci a radosti zemských. Jej radosť môcť ísť do kostola, vtedy bola najveselejšia.
V kostole kľačala pred oltárom, zopjala rúčky a stále pozerala na svätostánok, lebo jej boli povedali, že tam náš Spasiteľ býva.
V tých starodávnych časoch, keď malá Izmelda žila, nebolo nič neobyčajného, že sa deti obetovali Pánu Bohu a prosili svojich rodičov, aby im dovolili vstúpiť do kláštora a tam bohumilý život viesť. Aj v malom srdiečku Izmeldinom vzkrsla skoro táto myšlienka a túžba, aby sa už teraz za dieťaťa celkom zasvätila Bohu.
Nábožní rodičia jej to dovolili a sami doniesli deväťročné dievčatko do kláštora sestier rehole sv. Dominika. Mladučká novicka dostala biele rehoľné rúcho, priam ako aj ostatné sestry. Jej čierne kadere padlý v obeť nožniciam a biely závoj zahalil tváričku dieťaťa.
Malá rehoľníčka, hoci ešte dieťa, predsa celkom vážne ponímala život rehoľný. Chcela všetko tak robiť, ako to ostatné sestry činili. Keď o polnoci volal hlas zvona ku spoločnej modlitbe do kaplnky, vtedy aj grófske dieťa neváhalo vstať a pripojilo sa ku sestrám. Ona sa zúčastnila na všetkých nábožných cvičeniach a rozjímaniach reholníčiek. Keď dostala ovocie alebo koláč, dala to chudobným.
Všetky myšlienky Izmeldine sústreďovali sa okolo Spasiteľa vo svätostánku. Z lásky ku skrytému Bohu aj ona chcela byt pokorná a chudobná. On, ktorý tak ticho býval pod jednoduchým spôsobom chleba a vína na oltári, povzbudzoval ju ku mlčanlivosti a poslušnosti.
Pod sv. omšou bolo dieťa vždy zahrúžené do vrúcnej pobožnosti. Rozmýšľala o tých podivných tajomstvách, ktoré sa na oltári na slová kňazove konajú. Jej tvár bola hneď premenená, keď kráľ kráľov pri sv. premenení na oltár zostúpil. Lež, keď kráčali mníšky v dlhom rade ku oltáru ku sv. prijímaniu, Izmelda hoc ako túžila, nesmela s nimi ísť.
Často so slzami v očiach prosilo dievča svojho spovedného otca a matku, predstavenú kláštora, aby aj jej dovolili pristúpiť ku tej božskej hostine. Ale na všetky prosby Izmeldine odpoveď bola vždy len tá istá: „Ešte si primladá!"A ona dvojnásobnou vrúcnosťou obrátila sa na božského priateľa dietok. On predsa povedal: „Nechajte malučkých ku mne prísť", On by ju iste tiež ku sebe volal a nakŕmil, ako ostatné .A Spasiteľ vskutku pomohol malej Izmelde.
Raz zasa kľačala na svojom mieste blízko oltári a s vrúcnou pobožnosťou zúčastnila sa na sv. omši. Prišlo okamženie sv. prijímania. Kňaz otvoril pozlátené dverčeky svätostánku a vyňal kalich. Obrátil sa k ľudu a v ruke držal Telo Pána. Zvonček sa ohlási. Hlboko klaňajú sa nábožné sestry a potom prijímajú chlieb života. Izmelda kľačí, pozerá a prosí: „O, Spasiteľ u, Spasiteľ u, poď že aj ku mne! Srdce moje túži za Tebou, Spasiteľ u poď, ó poď!"A tu — ó zázrak! Z kalicha nesie sa biela hostia ta ku Izmelde a nad jej hlavou sa vznášala.
Dieťa zodvihne hlavu a vidí nebeský chlieb, ale zo sv. bázni neopováži sa ústa otvoriť. Kňaz trasúc sa pristúpi ku nej, úcty plne vezme sv. hostiu a podáva ju malej snúbenici Pána. A táto skloní tvár ani ohňom poliatu: „Ježišu, tebe žijem; Ježišu, tebe zomieram; Ježišu, tvoja som v živote a smrti!" — šeptá- Za niekoľko okamžení kľačí ani anjel boží v blaženej radosti. Razom tvár jej zbledne, hlava pomaly padá na lavicu. Niektoré sestry bežia ku nej, volajú: „Izmelda!" Ale dieťa sa nepohne. Skoro zbadajú, že malé srdce už nebije. Ježiš pojal svoju čistú snúbenicu v 11. roku ta hore do nebeských príbytkov.
Pápež Lev XIII. vyhlásil mladú rehoľníčku za blahoslavenú roku 1826. A pápež Lev XIII. nariadil, aby bl. Izmelda bola považovaná za ochrannú patrónku všetkých prvoprijímajúcich