Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Kráľovná svätého ruženca |
| Autor : | Štrbáň. |
| Rok : | 1928 |
| Číslo : | 5 |
| Názov článku : | Na Turíce. |
| Text článku : | Veriaci kresťan-katolík veľmi sa raduje turičným sviatkom, lebo vtedy Duch Svätý rozdáva svoje milosti a dary, dáva ľuďom k Nemu sa utiekajúcim pomoc, bez ktorej do neba prísť nemôžeme. Keby ľudia mali živú vieru v Ducha Svätého, a keby verili tú základnú pravdu viery našej, že bez Jeho pomoci spasení byť nemôžu, mimoriadnou pobožnosťou by sa pripravovali na sviatky turičné. Pripravovali by sa tak, ako sa pripravovala Matka Bolestná Mária a ako sa pripravovali sv. apoštolovia. Ich živá viera v Ducha Svätého a v Jeho pomoc bola zázračne odmenená. Opýtaj sa, m. čitateľu, sv. apoštolov, že odkedy sa stali horlivými, poníženými, trpezlivými, — odkedy začali tak horlivo a dojímavo kázať, že nad tým sa čudoval celý svet? Všetci ti povedia jednohlasne: „Len odvtedy, od kedy sme začali zvláštnym spôsobom ctiť Ducha Svätého!" Vieme, že apoštolovia cez desať dní iné nerobili, ako sa modlili ku Duchu Svätému. To bol však len začiatok tej úprimnej a veľkej pobožnosti a úcty, s ktorou sa potom oni cez celý život, každý boží deň ku Duchu Svätému o pomoc utiekali, lebo verili, že bez Neho niet čnosti. Neverci, ktorí neveria v druhý svet, ktorí neveria v zmŕtvychvstanie a všeobecný súd na konci sveta, neveria ani v Ducha Svätého, ani v Jeho ku spaseniu nevyhnutne potrebnú pomoc a preto si Ho nevšímajú, ale ani nič dobrého, žiadnej čnosti v sebe nemajú, ba sú zahrúžení da všetkých hriechov, z ktorých sa nikdy nevyslobodia. Budú bezpochyby zatratení, lebo nectili Ducha Svätého. Veriaci síce, ale ľahostajní, katolíci sú len tiež preto tak slabí vo viere a nestáli, lebo hoc i veria v Ducha Svätého, predsa Ho nectia, predsa Ho neprosia. Voľaakosi len nechcú uznať, že Ducha Svätého musia ctiť, musia Ho každý deň a zvláštne pred sv. spoveďou, pred sobášom, pred kázňou na pomoc vzývať. To slovo „musíš" je tu tak veľavýznamné a nevyhnutne potrebné, ako to, že „musíš" jesť. Keď nebudeš jesť, zomrieš, a keď nebudeš ctiť Ducha Svätého, zahynieš pre večnosť, na krátko rečeno, pôjdeš do pekla. Keby sa v tomto okamžení otvorilo nebo a opýtal by si sa, m. čitateľu, tvojich známych v tom krásnom nebi bývajúcich, že čo im dopomohlo k tej nevysloviteľnej radosti, všetci ti odpovedia naraz: „Duch Svätý s Jeho milostou, s Jeho pomocou, lebo sme Ho na zemi úprimne ctili". Musel by som napísať celú knihu, keď by som chcel predniesť tie nespočetné príklady, v ktorých vidíme účinky Ducha Svätého u tých, ktorí Ho každodenne pokorne ctili. Jeden z tých najväčších svätých je: Sv. Filip Nerejský, ktorého pokora je naozaj neslýchaná a horlivosť zázračná. S počudovaním čítame v jeho životopise o tých čnostiach, ktoré ho okrášľovali. A od koho dostal tie čnosti? Kto ho obdaril s tou neslýchanou múdrosťou a horlivosťou? Nikto iný, jedine Duch Svätý, lebo Ho ctil a prosil. Keď ráno zišiel z postele, prvé čo urobil, bolo to, že si kľaknul a pokorne zavolal: „O Duchu Svätý, prosím Ťa, ráč mi dať tú milosť, ráč mi pomôcť, aby som dnes nezhrešil. Ty poznáš moju krehkosť, ak mi nepomôžeš, zradím dnes Ježiša, ako Judáš. Pomôž mi, aby som bol dnes pokorný, pobožný a čistý!" Len sa na konci sveta dozvieme, že koľko ráz denne prosil tento svätý muž Ducha Svätého o pomoc. Preto Duch Svätý býval v ňom, bol naplnený Duchom Svätým. Kto dal sv. Izidorovi, jednoduchému roľníkovi tú mimoriadnu zbožnosť a lásku ku svätej omši, že každý deň musel byť na sv. omši? Duch Svätý! Prečo? Lebo Ho ctil a ustavične o pomoc prosil a úctu Jeho rozširoval slovami: „Ľudia, pamätajte, bez Ducha Svätého niet dobrej spovede, niet zbožnosti!" Kto dal sv. Notburge, chudobnej to slúžke, toľkú trpezlivosť a mravnosť, čistotu, že vtedajší svet to len obdivovať mohol? Duch Svätý, lebo Ho bez prestania vzývala o pomoc, aj gazdinú svoju poučovala o Ňom. Tak sa zdá, že ľudia si myslia takto: „Mne Duch Svätý nedá to, čo dal tu uvedeným svätým!" A prečo by ti nedal? Veď Duch Svätý je ten istý, ku ktorému sa modlila Bolestná Matka Božia, apoštolovia a svätí. Len Ho začni ctiť a to už dnes a presvedčíš sa o Jeho pomoci, bez ktorej nikdy nebudeš trpezlivým, pokorným, pobožným, čistým — slovom — horlivým katolíkom, príkladnou katolíčkou. Práve pred niekoľko dňami bola u mňa istá osoba, ktorá s radosťou mi oznamuje, že bude chodiť každú nedeľu ku sv. prijímaniu. Jej slová tu citujem: „To je raz pravda, že Duch Svätý pomáha, keď Ho ctíme. Jemu ďakujem, že som neupadla do veľkého hriechu. Odkedy Ho úprimne ctím, odvtedy som dostala i tú veľkú žiadosť, aby som každú nedeľu prijímala Sviatostného Spasiteľa. Ba prijímala by som ho každý deň, keby som nebývala tak ďaleko od kostola." Tieto úprimné slová i na mňa urobili veľký dôjem a posilnili ma v úcte ku Duchu Svätému, o ktorom volám na všetky štyri čiastky sveta: „Ľudia, Ducha Svätého musíte ctiť, musíte si všetko od Neho pokorne prosiť, lebo keď to neurobíte, nikdy nič dobrého v sebe mať nebudete, ba bez Jeho pomoci ani do neba neprídete!" To je nie moje učenie, to je nie jednoduchá rada, ale je to hlavná pravda, ktorú učil Pán Ježiš a ktorú učí aj cirkev svätá. |