Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Kráľovná svätého ruženca |
| Autor : | Štrbáň. |
| Rok : | 1928 |
| Číslo : | 4 |
| Názov článku : | Najväčší poklad na zemi. |
| Text článku : | Tento predmet, o ktorom chcem napísať krátky článok, je neobyčajne rozsiahly. Keby som žil ešte 50 rokov, mal by som do smrti každý deň čo o ňom písať. Že vraj najväčší poklad na zemi! Čo je to, čo to len môže byť, zvedavo čakáš odpoveď m. čitateľu, na túto otázku? Odpoveď je síce kratučká, ale tak radostná, že nebo a zem nevysloviteľnou radosťou sa naplní, keď ti ju zdelím. Najväčší poklad na zemi je svätá omša. Ktorá svätá omša? Každá svätá omša, či spievaná, alebo tichá, či ju slúži Svätý Otec, hlava celého katolíckeho sveta, alebo biskup, či farár, alebo kaplán, či rehoľný kňaz, či missionár, účinkujúci medzi pohanmi, alebo missie vydržiavací po farách, či svätého života kňaz, alebo chybný kňaz; každá svätá omša bola, je a bude najväčším pokladom na zemi. Drahocennosť tohoto pokladu, svätej to omše, rozum ľudský nepochopí a ani jazyk ľudský, akýkoľvek výrečný, ju dostatočne nevychváli. Keby sv. Ján Zlatoústy alebo nejaký Serafín — hlavný anjel — z neba mal teraz písať o svätej omši, istý som, že by takto začal písať: „Čo aj nebeskými písmenami, čo aj nebeskou múdrosťou budem písať o svätej omši, to bude toľko, ako kvapka vody primeraná ku vodám nesmiernym — morským celého sveta." A prečo je svätá omša tým najdrahocennejším pokladom? Preto, lebo každá svätá omša je nič iného, ako skutočne sprítomnená, ohnovená, opakovaná krížová smrť Ježiša Krista. V každej sv. omši tajuplným a nepochopiteľným spôsobom zase umiera Ježiš Kristus, náš láskavý Spasiteľ, opravdivý Boh a spolu aj opravdivý človek. Čo sa robilo na Kalvárii v Jeruzaleme pred 1895 rokmi, to isté sa robí v každej svätej omši, či sa slúži v Detve, alebo v Stankovancch, či v Trstenej alebo v Ríme, to všetko jedno, lebo prvá svätá omša slúžená prvým veľkňazom Pánom Ježišom a slúžená trebárs i tým najposlednejším kňazom, je tá istá obeta, je tá istá svätá omša, ktorá Otcu nebeskému nevysloviteľnú radosť spôsobí. Ó, keby to svet veril, čo som teraz napísal, z povďačnosti, že nám Ježiš Kristus tento najdrahocennejší poklad nechal tu na zemi, každý človek by túto zem každodenne bozkával a kostoly naše boli by každý deň preplnené veriacimi, ktorí by tam nepohnute kľačali, ako mramorové sochy?! Lenže jedna čiastka ľudí neverí, čo píšem o svätej omši a druhá čiastka zase zabúda na to, čo nás cirkev katolícka o drahocennosti omše svätej učí. Ešte i veriaci katolíci zabúdajú na to, čo píše biskup Fornerius, keď so živou vierou presvedčivo tvrdí o svätej omši toto: Kto necíti veľký hriech na svojom svedomí a takýmto duchom nábožne je prítomný na svätej omši, vykoná Bohu milší skutok a viac si zasluhuje, ako čo by putoval do Jeruzalema, kde Ježiš Kristus za nás zomrel; Pánu Bohu milšiu vec koná, ako keby sa bičoval, postil a celý svoj majetok rozdal chudobným. Ľudia nemyslia na to: „že s jedinkou omšou svätou býva Pánu Bohu omnoho príjemnejšia služba preukázaná, ako keby voľakto všetky čnosti vykonal a všetky možné bolesti a múky pretrpiac ku cti a sláve Božej ich obetoval." Tak je to napísané v omšovej knihe v roku 1634 vydanej. To sú zlaté slová, ktoré svedčia, že na zemi Pánu Bohu najmilším dobrým skutkom je: slyšanie svätej omše. Ty môžeš, m. čitateľu, denne mnohé dobré skutky konať; ako napríklad: postiť sa o chlebe a o vode, môžeš kľačať za dve hodiny, môžeš sa zaprieť, premáhať oči, uši, jazyk, môžeš obsluhovať chorých, ale nemôžeš vykonať takého dobrého skutku, ktorý by sa rovnal slyšaniu svätej omše a ktorý by bol tak Pánu Bohu milým, ako prítomnosť na svätej omši. Jak dojímavý je Veľký Piatok! Ešte i ľahostajní kresťania idú v ten deň do chrámu Božieho, aby sa tam rozpamätali na smrť Ježišovu a za ňu sa Mu poďakovali. Pod dojmom rozpomienky ukrutnej smrti Ježišovej ľudia sú vtedy všeobecne dojatí, pohnutí, smutní, ba mnohí i plačú. No a keď už Veľký Piatok, v ktorý sa odbavuje len pamiatka prehroznej smrti Ježišovej, tak ťahá ľudí do kostola, čo potom má robiť svätá omša, ktorá je nie púhou pamiatkou, ale skutočným obnovením tejže smrti Ježišovej?! Veril to sv. Ludvik, kráľ francúzsky a preto každý boží deň bol prítomnrý na svätej omši. Veril to sv. Izidor, paholok, a preto len pod tou podmienkou slúžil, keď mu gazda povolil, že každý deň mohol byť aspoň na jednej svätej omši prítomný. Verila to sv. Hedviga a preto každý deň bola prítomná na všetkých sv. omšiach, ktoré boli slúžené v tom kostole, ktorý jej bol najbližším. Najkrajší príklad v tejto veci nám dala Bolestná Matka Ježišova, preblahoslavená Panna Mária. Ako vieme, žila u sv. Jána Evanjelistu, ktorý každý deň slúžil svätú omšu a na tejto každodennej svätej omši Matka Bolestná s takou horlivosťou bola prítomná, že túto Jej pobožnosť opísať alebo napodobniť nemožno. Ja žijem v tom presvedčení, že na druhom svete, vo večnosti, tak v očistci ako i v pekle, duše najviac preto nariekajú, že ten najväčší poklad zeme, sväté omše zanedbali a že i v robotné dni — keď mohli — neboli na nich prítomné. |