Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Kráľovná svätého ruženca |
| Autor : | Imrich Klas. |
| Rok : | 1928 |
| Číslo : | 3 |
| Názov článku : | Láska sv. Petra Fouriera k Bohu. |
| Text článku : | Vynikal ohnivou láskou k Bohu. V Bohu nachádzal zaľúbenie, najväčšiu rozkoš a radosť. Táto láska k Bohu riadila a spravovala celý život jeho. Praktickým svojím životom najlepšie dokazoval, že vo svete všetko je márnosť okrem milovania Boha. Často rozjímal o nekonečnej láske božej k nám a niekedy natoľko sa vhĺbil do toho rozjímania, že ani nevidel, nepočul, čo sa okolo neho deje, zmysly jeho akoby boli vypovedali službu. Pri tomto predmete rozjímania častokrát bol vo vytržení. Neobyčajná horlivosť Fouriera primäla k tomu pápeža Gregora XV., aby vyzval Fouriera k zreorganizovaniu, pretvoreniu rehole Augustiánov, ktorá bola mnoho utratila na pôvodnej prísnosti. Fourier z poslušnosti prijal túto ťažkú úlohu na seba a utiahol sa do kláštora Premonštrátov, aby odtiaľ plnil svoje poverenie. Tu sa stalo, že raz klopal mu na dvere rehoľný brat. Až šesť razy zaklopal, ale nedostal žiadnej odpovede. Konečne v tom domnení, že Fourier nenie v izbe, otvoril dvere. A hľa! Svätý kľačal na kolenách, zahrúžený v rozjímaní, nevediac ani o sebe, ani o svete. Myseľ jeho úplne upútala nekonečná láska Boha k človeku. Konečne na značnejší lomoz vzpamätal sa. Jak povrchná je často naša láska k Bohu! Milujeme P. Boha, keď nás obsypáva svojím dobrodením a keď nás navštívi dajakou skúškou pre nás nemilou a nepríjemnou, vyhasne oheň našej lásky a miesto chválenia a zvelebovania Boha opovážime sa aj reptať proti Bohu, ako reptali Izraeliti, keď došli na púšť. Boh ich zvláštnym spôsobom, mannou kŕmil, zo skaly otvoril im čistý, osviežujúci prameň; aby nepoblúdili na ceste, v noci ohnivým, vo dne oblakovým stĺpom im ukazoval cestu. Obsypal ich neobyčajnou láskou, veľkými dobrodeniami a predsa reptali. Čistá, pravá láska k Bohu nedovolí nám reptať proti Bohu. Či aj naše srdce je naplnené citom lásky k Bohu, keď sa modlíme? Alebo azda modlitba naša je viac len modlitbou úst? Zapamätajme si, že príznakom našej lásky k Bohu je modlitba, nie povrchná, ale pravá. Koľko ráz však je myseľ naša počas modlitby nie u Boha, ale baví sa predmetmi a predstavami sveta. Modlime sa a zmysly naše nie sú odtiahnuté od sveta, od svetských starostí a predmetov, ale pasieme oči po ľuďoch, kocháme sa v predmetoch, vyrušujúcich nás v modlitbe. Postavme sa v skrúšenosti srdca pred velebnosť božiu a zotrvávajme v krásach modlitby a v dôkazoch nekonečnej lásky k nám. Sme ľudia krehkí; často aj pri najlepšej vôli, zablúdi myseľ naša ďaleko od svojho vytýčeného predmetu. Jednému prídu na um domáce starosti; iný zase premýšľa, rozvažuje o rozličných plánoch, tretí zase zablúdi k predmetom zmyselnosti a sveta, čím sa modlitba a tak aj láska k Bohu úplne znehodnocuje. Ak sa náhodou stane, že ti je modlitba suchá a nevie sa rozplameniť srdce tvoje láskou k Bohu, neprestávaj sa preto modliť, neprestávaj v sebe vzbudzovať cit pravej lásky k Bohu, lebo iste je to len prechodná doba, od ktorej ani svätí neboli uchránení. Je to akási skúška od Boha, ale prevládanie sa býva hojne odmenené. Za príkladom sv. Petra Fouriera vyplatí sa častejšie rozjímať o dobrote a láske božej, vyplatí sa v Bohu svoje šťastie a blaho hľadať. Aj sv. Augustín po svojom obrátení hovorieval: „že sa mu zdá, ako by slnko, mesiac a hviezdy, hory i doly, more a rieky volali k nemu: miluj Boha." Nedrž sa, človeče, hesiel svetákov, ale povznes srdce svoje k Bohu! Takto nikdy neupadneš do malomyseľnosti. |