Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Duchovný pastier |
| Autor : | Róbert Róm |
| Rok : | 1948 |
| Číslo : | 5 |
| Názov článku : | Na sviatok Božského Srdca. |
| Text článku : | Význam úcty k Božskému Srdcu. „Už vtedy sme sa smierili s Bohom smrťou jeho Syna, keď sme boli Bohu nepriateľmi." (Rim 5, 10.) Dr. v Kr. shr.! Dnes zo všetkých strán počujeme iba ponosy na biedu, povojnový nedostatok, na sociálnu nespravodlivosť, na bezcitný kapitalizmus a pod. Odk aľ vyviera všetko toto zlo našej doby? Odpoveď môže byť len jedna: Ľudia majú choré srdce! O hlavu sa ľudia starali. Tejto obetovali celé roky v škole a venovali jej najväčšiu starostlivosť. Naučili nás písať, čítať a rátať, ale oveľa viac záleží na tom, či ten, kto číta, ráta a píše, nezneužíva svoje vedomosti k zlému. Následky teito nedbanlivosti moderného ľudstva sa všade javia: Rozum bystrý ako meč, srdce tvrdé ako kameň. Ba ešte horšie. Keby to ľudské srdce zostalo len tvrdé! Ale ono pri tom ešte aj zdivelo a človek sa stal v mnohých prípadoch horším od divokej šelmy. Svoj bystrý rozum používa na to, aby vymýšľal a vynachádzal nové a nové možnosti, ako by sa dalo čo najchytrejšie a čo najviac ľudí povraždiť a nešťastnými urobiť. Najzrejmejším dôkazom toho bola minulá svetová vojna so všetkými svojimi hrôzami... 1. Práve preto v našich časoch musíme rozširovať úctu k najsv. Srdcu Spasiteľovmu, aby sa pri zjavení tajomstva najsv. Srdca zohrlal v láske k Bohu chladnúci svet. Počiatok a základ úcty k Srdcu Pánovmu bol položený na kríži, keď vojak kopiou otvoril bok P. Ježiša; tým takrečeno celému svetu učinil zjavnou nesmiernu lásku tohto srdca. Svätí, ktorí stáli pod krížom, boli prvými ctiteľmi Bož. Srdca, oni prví cítili prúd milostí, vyvierajúci z tejto pobožnosti. Cez celé storočia tiekol tento prúd len skryte pod zemou, iba pri niektorých vynikajúcich svätých. ako pri sv. Augustínovi, Jánovi Zlatoústom, Bernardovi, Bonaventúrovi, Petrovi Kaníziovi, pri sv. Mechtilde a Gertrúde vidíme ako sa úcta k Bož. Srdcu Pána vždy udržiavala v Cirkvi. Pán Boh za nástroj svojich plánov volí si často duše ponížené a skryté. Tak učinil aj vtedy, keď išlo o rozšírenie úcty k Bož. Srdcu. V druhej polovici 17. storočia Cirkev mala dosť slávnych mužov, vynikajúcich učenosťou, aj výrečnosťou, Boh si ich však nevy volil pre svoje plány, ale vyvolil si skromné dievča Máriu Margitu Alacoque. Táto žila vo Francúzsku v Paray le Monial, v kláštore zvanom Návšteva Panny Márie. — Túto si Boh vyvolil k dosiahnutiu tohto zvláštneho cieľa, tejto učinil zjavným svoje Bož. Srdce, aby to, čo doteraz bolo iba výsadou jednotlivcov, pokladom zbožných, stalo sa spoločným pokladom všetkých, aby úctou tohto Srdca bol Boh usmierený, aby sa pomocou tejto úcty stal každý blaženým. Margitu Boh už od útlej mladosti zahrnoval veľkým množstvom milostí a zachovával ju v nepoškvrnenej čistote. Jej srdce bolo čisté ako sneh, jej smýšľanie bolo anjelské, jej život bol ako šatka Veroni-kina, čiže verným odzrtkadlením J. Krista, ktorý sa krvou potil, ktorý bol bičovaný, tŕním korunovaný, octom — žlčou napájaný, klinmi prebodnutý, ukrižovaný a umučený. Ona, k prachu zeme ponížená a k smrti poslušná bola pred P. Bohom hodná a súca, aby vykonala toto veľké dielo, aby splnila toto nádherné poslanie. Skromná rehoľnica nechcela veriť, že by práve ona bola vyvolená k takejto ťažkej úlohe. Ale všetko riadil Boh a tak pomocou kňazov sa veľké dielo ujalo a aj proti odporu bludárov janzenistov sa po celom svete rozšírilo. Z francúzskej revolúcie je známy tento skutočný prípad: Zomieral revolucionár. Prisahal sa, že nepripustí k sebe kňaza a keby sa kňaz opovážil prísť k nemu, že neodíde z domu živý. Šľachetný kňaz počul o jeho chorobe a z lásky k jeho duši ho navštívil. Ledva zazrel umierajúci kňaza, ako by nadobudol novej sily, zaťal päste a zakričal: „Čo, kňaz v mojom dome? Blázne! — dvanásť takých, ako si ty, som vlastnou rukou zabil a ty budeš trinásty!" Kňaz ale spokojne odpovedal: „Nie, dra'hý priateľu, mýliš sa. Nezabil si ich dvanásť,, ale len jedenásť. Ten dvanásty sa uzdravil a stojí tu pred tebou!" Pri týchto slovách odokryl prsia a ukázal jazvy rán, ktorými ho bol ten umierajúci kedysi obdaril. Potom pokračoval: „Boh mi zachránil život, aby som ja zachránil tvoju dušu." Takouto veľkou láskou bol hriešnik premožený. Smieril sa s Bohom a zomrel šťastne... Či sa dnešné ľudstvo nepodobá tomuto chorému človekovi? A ako ten kňaz, podobne hovorí aj Srdce Ježišovo k ľudstvu: „Ľudia, keď ste ma aj pribili na kríž, keď ste aj prepichli moje srdce, ja vás predsa len milujem." Takáto je láska Bož. Srdca! 2. Dr. v Kr., pozostatky svätých sú nám vzácne. Ale pozostatky Srdca Ježišovho nám majú byť oveľa vzácnejšie. Týmito jeho pozostatkami sú jeho slová. Bolo to 16. júna 1675 v nedeľu, ktorá spadala do oktávy Božieho Tela, keď nábožná rehoľnica Margita Mária Alacoque kľačala pred najsv. sviatosťou Oltárnou a s hlbokou láskou ku Kristovi vykonávala svoju pobožnosť. Tu zrazu zjavil sa jej sám Kristus a na jeho prsiach bolo vidieť horiace srdce. Ukázal na svoje láskou preplnené srdce, na svoju nesmiernu lásku k ľudstvu a na veľkú nevďačnosť mnohých, ktorí jeho lásku splácajú iba hriechami a urážkami. Preto ju vyzval, aby sa usilovala rozširovať úctu k jeho Bož. Srdcu a dal jej 11 zasľúbení pre tých, ktorí budú ctiteľmi jeho Bož. Srdca: 1. Dám im všetky milosti, ktoré potrebujú k svojmu stavu■ 2. Dám pokoj ich rodinám. 3. Poteším ich vo všetkých utrpeniach. 4. Budem ich útočišťom v živote, hlavne ale v hodine smrti. 5. Všetkým ich podnikaniam dám svoje požehnanie. 6. Hriešnici nájdu v mojom srdci zdroj a nekonečné more milosrdenstva. 7. Duše chladné stanú sa horlivými. 8. Duše horlivé sa čoskoro povzne- sú na vysoký stupeň horlivosti. 9. Požehnávať budem aj domy, kde je vystavený a ctený obraz môjho srdca. 10. Kňazom udelím milosť, že obmäkčia aj najzaíaženejšie srdcia. 11. Mená tých, ktorí túto úctu podporujú, budú zapísané v mojom srdci a nikdy z neho nevymiznú. Ďr. v Kr.! Za všetky hriechy a urážky Srdce Ježišovo žiada vynáhradu. Máme mu zadosťučiniť väčšou láskou, väčšou vernosťou a horlivosťou, aj svojimi obetami. Akú krásnu príležitosť máme k tomu či už v deväťdňovej pobožnosti v dňoch 1.—9. každého mesiaca, ako aj na prvé piatky a prvé nedele v mesiaci... Drahý brat, drahá sestra! Áno, tu sú pozostatky Srdca Ježišovho, tu sú jeho slová a jeho prísľuby, ktoré on nikdy nezaprie. Ak ťa trápia starosti, ako vyživiť rodinu v terajších povojnových časoch a pomeroch, potešuje ťa: „Neboj sa dieťa moje, srdce moje sa pohlo milosrdenstvom, — keď som videl na púšti tisíce hladných, nasýtil som ich 5 chlebami a 2 rybami, radšej som teda urobil zázrak, ako by som ich bol nechal zahynúť." Ak ťa opanúva úzkost pred nebezpečenstvom, ktoré hrozí tebe, alebo tvojim milým, potešuje ťa: „Dieťa moje, neboj sa! Hľa, z lásky k tebe som na hore Olivovej vypil kalich utrpenia až do dna." Ak sa cítiš opusteným, hovorí ti: „Dieťa moje, neboj sa, hľa aj ja som volal v smrteľnej úzkosti na kríži: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil! Čo krajšieho si môžeme dr. v Kr. žiadať, ako volať z hlbín srdca: Najsv. Srdce Ježišovo, príď k nám kráľovstvo tvoje. Najsv. Srdce Ježišovo, ktoré si vo svojom smrteľnom zápase bolo anjelom posilnené, posilni aj nás v smrteľnom boji! Amen. Róbert Róm. (Viď: „Životom", slovenské vydanie, roč. 1. č. 22.: „Poznáš toto Srdce?" Preložil R. Róm a „Pobožnosti k nej sv. Srdci P. Ježiše, Msgr. Pauly, 1929, str. 7.) |