Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Duchovný pastier |
| Autor : | Róbert Róm |
| Rok : | 1942 |
| Číslo : | 2 |
| Názov článku : | Kázne na nedele a sviatky. I nedela pôstna. Potreba pôstu |
| Text článku : | „Postil sa 40 dní a 40 nocí." Mt. 4, 2. K chybám, ktoré činia chorou našu dobu, patrí v prvom rade túha po pôžitkoch. Kdeže treba hľadať proti tejto nebezpečnej neresti čím rýchlejšiu pomoc a čím istejšie východisko? Ako vždy, tak aj teraz hľadajú očí naše vzor najdokonalejší, samého J. Krista, o ktorom v dnešnom evanjeliume čítame, že predtým, než začal verejne učiť a zázraky činiť, utiahnuc sa do samoty a zotrvávajúc v hlbokej modlitbe: „postil sa 40 dní a 40 nocí." A tu sa nám natíska otázka: prečo sa postil náš drahý Spasiteľ? Hádam preto, aby činil pokánie za svoje hriechy? O nie! On, ako Boh nemohol zhrešiť a ani nezhrešil. Alebo hádam zato sa postil, lebo chcel zo svojho tela vyhubiť náklonnosť k hriechu? Ani to nie! On bol bez hriechu počatý, teda v jeho tele náklonnosti k hriechu nebolo. Alebo hádam preto sa postil, lebo jeho Božský Otec rozkázal Židom, aby sa postili? Áno, dr. v Kr., preto sa postil, aby nám ukázal príklad. Preto hovorí tak vážne tým, ktorí sa nechcú postiť, sv. Ambróz: Keď vy nechcete zadržiavať pôst, povedzte mi teda, prečo sa postil Kristus?! Najobľúbenejšou výhovorkou dnešných odporcov pôstu je to, že Boh neprikázal pôst, ale že je to len výmyslom kňazov a preto vraj nemôže nikoho vo svedomí viazať. Dobre, pozrime sa smele do očú tejto výčitke! . . Prikázanie pôstu sa uplatňovalo už aj v raji a prvý rozkaz Boží k ľuďom sa vzťahoval tiež na pôst: „S každého rajského stromu jedz, ale so stromu poznania dobrého a zlého nejedz: lebo v ktorýkoľvek deň by si s neho jedol, smrťou zomrieš." Mojž. 2, 16—17. Preto hovorí sv. Bazil: Maj v úcte prikázanie pôstu, je on tak dávny ako človečenstvo, lebo ho Boh už v raji ustanovil. A Boh aj v neskorších dobách jasne požaduje zadržiavanie prikázania pôstu od ľudí: „Obráťte sa ku mne z celého srdca svojho s pôstom, plačom a nariekaním." Joel. 2, 12. A čo myslíte, dr. v Kr., koho nájdeme už v Starom zákone sedieť pri pôstnom stole ? Veru nie zločinných Baltazárov a Herodesov, ale Mojžiša, „ktorý bol tam na hore Sinaj — s Pánom za 40 dní a za 40 nocí: nejedol chleba a nepil vody." II. Mojž. 34, 28. Nájdeme tam tiež Eleazára a Nehemiáša proroka, ktorý hovorí o sebe: „sadol som a plakal, a žalostil som za dlhý čas: postil som sa, a modlil som sa pred tvárou Boha nebeského". II. Ezdr. 1, 4. Nájdeme tam Juditu, ktorá „nosila na svojich bedrách žínené rúcho, a postievala sa po všetky dni svojho života" Judit. 8, 6. a nájdeme tam Dávida, o ktorom Písmo sv. hovorí, že „prísne sa postil a zatvoril sa a ležal na zemi." II. Reg. 12, 16. A keď vyšla neskoršie zornička Nového zákona, koho vidíme zachovávať pôst? Veru aj tu nie márnotratného syna a v hodvábe odetého boháča", ktorý sa odieval šarlátom a tenkým plátnom, a každodenne hodoval skvostne" Lc 16, 19., ale vidíme tam sv. Jána Krstiteľa, ktorý „mal oblek zo srsti ťavej a pás kožený okolo svojich bokov; jeho stravou však boly kobylky a med lesný" Mt. 3, 4. a nájdeme tam ctih. prorokyňu Annu, „ktorá neodchádzala z chrámu a slúžila (Bohu) postami a modlitbami vo dne i v noci." Lc. 2, 37. A apoštolovia príklad svojho Majstra považovali za zákon, lebo sv. Peter do svojej smrti živoril len na horkých zelinách, sv. Jakub a sv. Tomáš mäso nikdy nejedávali, teda prísne sa postili a vôbec prví kresťania tým najprísnejším pôstom zapierali svoje telo. Dr. v Kr. Čo by vedelo tak zadržať človeka od priestupkov, ako práve pôst ? A po ceste čnosti kto kráča ľahšie, kto kráča vernejšie a ďalšie ? Či ten, ktorému je žalúdok bohom, alebo či radšej ten, kto si so sv. Pavlom podriadi, podmaní telo, a pôstom ho drží na úzde? Len sa spýtajte seba samých: kedy nájde vaša pamäť sladšiu potechu v sv. rozjímaní, kedy sa modlí s väčšou horlivosťou a poníženosťou, kedy cíti v sebe viac schopností vedieť odolať zvodným pokušeniam, kedy naplňujú jeho vnútro čistejšie, krotkejšie city, kedy je náchylnejší k milosrdentvu a k odpusteniu, — či nie vtedy, keď je držaný mocnou úzdou pôstu ? Ako oheň poliaty olejom, alebo benzínom ešte silnejšie blčí, tak aj oheň zlopovestných žiadostí tým viac blčí, čím viac potravín dostáva telo. My podľa napomenutia sv. Vincenta musíme tak urobiť, ako sťahovaví vtáci zorávi, ktorí na jeseň, predtým ako by sa presťahovali do teplejších krajov, zdržujú sa pred svojím odletom za istý čas potravín, pijú vodu a požívajú piesok, aby umenšili váhu svojho tela, slovom aby schudli na tú dobu, keď budú musieť za dlhý čas letieť. Preto nie nadarmo hovorí sv. Bazil: postite sa, ak ste hriešnikmi, lebo pôstom vyhubíte svoje hriechy, ktorými ste Boha odrazili. Pýtam sa Vás teraz, dr., v Kr., s kým máme držať ? Či s tými, ktorým bohom je brucho Filip 3, 19, ako hovorí sv. Pavol, s tými, ktorí hovoria: „jedzme a pime: lebo zajtra zomrieme" Iz. 22, 13 a či s tými, ktorí hovoria so sv. Pavlom: „dobre je: nejesť mäsa, nepiť vína" Rom. 14, 21 a ktorí správne vyznávajú so sv. Augustínom: „Posťme a modlime sa, lebo zajtra môžeme zomrieť"? Každý rozumný človek vidí, že spasiteľnejšie je nasledovať príklad tých, ktorí sú na vysokom duševnom stupni, ako tých, ktorí sú na nízkom stupni zvierat, že je to pre večnosť istejšie, keď budeme nasledovať tých, ktorí žijú viac pre dušu ako pre žiadosti tela. Lebo ten, kto tu na zemi ustavične fašanguje, toho za hrobom čaká smutný a strašný pôst, ako to vieme o boháčovi, ktorý po smrti v pekle žobral čo len o kvapku vody a nemohla mu byť ani tá daná. Nepočúvajme na nerozumné výhovorky, nedajme sa zavádzať tým, že pôst vymysleli kňazi, alebo že príkaz pôstu sa vzťahoval len na Židov, veď to sám Kristus podvracia keď hovorí „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť zákon alebo prorokov: neprišiel som zrušiť, lež naplniť." Mt. 5, 17. Teng istý Kristus povedal aj apoštolom, ktorých právoplatnými nástupcami sú kňazi a biskupi: ,,Kto vás počúva, mňa počúva a kto vami pohŕda, mnou pohŕda a kto mnou pohŕda, pohŕda tým, ktorý ma poslal." Lc. 10, 16. Cirkev teda mala právo pôst tak zriadiť, tak ustanoviť ako je ustanovený teraz a veriaci sú povinní zachovávať pôst tak, ako to Cirkev sv. prikazuje, lebo v protivnom páde padnú na naše hlavy tvrdé a prísne slová J. Krista: „A keď už ani Cirkev neposlúchneš, si ako pohan a mýtnik." Mt. 18, 17. Nuž drahý kresťane, chceš sa vyhnúť tomu nebezpečenstvu, ktoré menujeme zatratením, chceš sa vskutku polepšiť? Keď áno, tak sa posť. Posť sa, lebo si zhrešil, posť sa, aby si viac nezhrešil, — ako hovorí sv. Ján Zlatoústy. Chceš Všemohúceho usmieriť a od Neho milosť obsiahnuť? Ak áno, tak posť sa. Mesto Ninive malo už len 40 dní času a potom by bol svitol nad ním deň strašnej pomsty; a hľa usmierilo Pána, dostalo milosť a zachránilo sa od skazy. Pýtaš sa, ako sa to mohlo stať? Ničím iným, len prísnym pôstom. Postil sa ľud od detí počnúc až po starcov, postil sa aj kráľ a postil sa na rozkaz kráľov aj statok", a videl Boh ich skutky, že sa odvrátili od svojej zlej cesty; a zmiloval sa nad nimi, a to zlé, ktorým hrozil, že urobí, neurobil." Jonáš 3, 10. A k tomu všetkému chceš dostať a obsiahnuť ešte aj odmenu ? Posť sa, lebo keď sa postíš: „Tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí ti!" Mt. 6, 18. Amen. |