Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Duchovný pastier |
| Autor : | Róbert Róm |
| Rok : | 1944 |
| Číslo : | 6 |
| Názov článku : | Príležitostné kázne.Na primície novokňaza. |
| Text článku : | „A slyšal som hlas Pána, ktorý riekol: Koho pošlem ? A kto nám pôjde ? I riekol som: Hľa, tu som ja, a pošli mňa. I riekol: Iď a povedz tomu ľudu“. (Iz. 6, 8 — 9.) Kvetami posypaný oltár, kvetom radosti posiate tváre, kostol nabitý ľudom ... čo je to, čo sa stalo ? Právom patrí sem teraz táto radosť, toto svetlo, táto nádhera, lebo dnes stojí pred oltárom nový kňaz Nového zákona, aby učinil svoj prvý, najvážnejší kňazský krok, — aby odslúžil prvú sv. omšu. Ako Boh poslal kedysi Izaiáša proroka: „Iď a povedz tomu ľudu“, tak aj teraz Boh je to, ktorý posiela kňaza medzi ľud ... Dnes je deň radosti ! Vinica Pánova dostala o jedného robotníka viac. Vskutku je tento deň dňom radosti predovšetkým tebe, mladý môj spolukňaz, lebo po dlhom boji dosiahol si svoj cieľ, došiel si ta, za čím si túžil, došiel si k oltáru. Tento deň je však dňom radosti aj pre tvojich rodičov. Blažený otče, blažená matka, ktorí ste prácou svojich rúk vychovali Bohu kňaza zo svojho syna, či je nie radosťou naplnené vaše srdce, keď vidíte pri oltári toho, ktorého ste pod svojím srdcom nosili, nad ktorým ste v toľkých starostiach bedlili, ho opatrovali a vychovávali ?! Ale radostným je tento deň aj pre každého kresťana katolíka, lebo písané je: „Žatva je síce veľká, ale robotníkov málo“, veď hľa, dnes nový robotník pristupuje k ostatným robotníkom a v srdci svojom má nesmiernu túžbu pracovať za spasenie duší, pracovať za Krista. Ale dnešný deň nielen že je radostným pre novokňaza, ale je jeho najdôležitejším dňom. Dôležitý je tento deň preto, lebo dnes učinil na svojej dráhe, ktorá je preplnená veľkými ťažkosťami a zodpovednosťou, svoj prvý krok. Ťažkou nazývam jeho dráhu preto, lebo on ako kňaz bude musieť stáť pred trojakou súdnou stolicou: 1. pred súdnou stolicou svojho svedomia, 2. pred súdnou stolicou sveta, a 3. pred súdnou stolicou Boha. Pozorujme, ako tie tri súdne stolice súdia ! I. Predovšetkým ako súdi vlastná súdna stolica, čiže vlastné svedomie kňazovo ? Asi takto: Som človekom, krehkým stvorením a krehkou nádobou. Preto, že som sa stal kňazom, ešte som svoju krehkosť a slabosť nevyzliekol. A predsa, Ježiš mňa vybral z toľkých tisícov, aby som „pristupoval k Jeho oltáru a aby som zapaľoval voňavú obeť“ I. Kráľ. 2, 28., aby som bol prostredníkom medzi nebom a hriešnou zemou. A Ježiš to bol, ktorý ma vyvolil, lebo On sám hovorí: „Nie vy ste ma vyvolili, ale ja som vyvolil vás“ Jo. 15, 16. A veru dráha, na ktorú ma vyvolil, je veľmi ťažká, lebo ako píše sv. Laurinec: Kňaz nech tak pristúpi k oltáru, ako Kristus, pri oltári nech tak stojí, ako anjel a nech tak prisluhuje, ako svätec ! Podľa Písma sv. má byť kňaz každému všetkým. Áno, kňaz musí byť takýmto, toľkoto sa žiada od sluhu Kristovho. Ozaj aj anjelským ramenám priťažká úloha. Nie div, že ani niektorí svätí sa neopovážili odhodlať sa na túto dráhu. A hľa, ty si sa predsa stal kňazom ... Takto súdi súdna stolica vlastného svedomia kňazovho. Takto súdi aj tvoje svedomie, mladý môj spolukňaz. Ale neboj sa, netras sa pred ťažkou zodpovednosťou, lebo Ten, ktorý ťa vyvolil, vie aj to, kto si ty. On bude mať starosť o to, aby si pomocou Božou uniesol veľkú ťarchu, ktorá zaťažuje tvoje plecia. Ty len konaj svoju prácu a On ťa neopustí. Človek je sám osebe slabým síce, ale stane sa silným účinkom milosti Božej; hľa, tam je modlitba, tou sa posilňuj. Srdce tvoje nesmie poznať ustatosť a strach. Ty sa nesmieš báť, lebo si vojakom, vojakom Kristovým a dobrý vojak sa predsa nesmie báť ani bodákov, ani kanónov, ba ani vtedy, keď mu smrť hľadí do očú. Áno, buď každému všetkým, aby si kedysi pred súdnou stolicou Všemohúceho mohol spokojne povedať: „Hľa, Pane, ktorých si mi dal, ktorých si mi sveril, všetci sú tu, ani jeden sa nestratil“. Dr .v Kr., takto súdi svedomie kňazovo ! II. A teraz pozrime, ako súdi svet ? Svet nemá rád kňaza a tvrdo, ba často aj nespravodlivé ho súdieva. Hriešny svet nemôže strpieť kňaza, lebo kňaz hovorí proti svetu, kňaz hovorí a káže pravdu: jestvuje Boh, jestvuje duša nesmrteľná, jestvuje zmŕtvychvstanie, jestvuje súd, odmena a trest. Svet nepotrebuje kňaza už aj preto, lebo kňaz priúča k sebazapreniu . . . Drahý brat môj, veru ťa zlostníci veľa ráz budú na posmech obracať len preto, že sa presne pridržiavaš povinností svojho stavu, lebo nedržíš s nimi. Čím viac sa budeš pridržiavať svojho Ježiša, tým viac ťa bude smyselný svet nenávidieť. Ale o toto sa ty nestaraj, to ťa nesmie trápiť, maj vždy pred očami slová Ježišove: „Ak vás svet nenávidí, vedzte, že mňa nenávidel prv, než vás“ Jo. 15, 18. Keď prenasledovali Ježiša-Majstra nášho, čo je na tom zvláštne, že aj nás-učeníkov prenasledujú ? „Keby ste boli zo sveta — hovorí Kristus — svet by miloval to, čo je jeho, ale keďže nie ste zo sveta, lež ja som vás zo sveta vyvolil, preto vás svet nenávidí“ Jo. 15, 19. Ale pri tom všetkom, ak budeš skutočne dobrým pastierom ľudu, nájde sa aj mnoho takých, ktorí ťa budú ctiť a milovať. Ty miluj každého, dobrého i zlého, nepoznaj len bohatých a vznešených, ale aj chudobných: v týchto nájdeš najviac radosti, preto si dobre zapamätaj, kadiaľ vedú dvere k chudobe. Pravda je, že svet mnoho ráz súdi s neláskou a nespravodlivé. Darmo hovorí Boh: „Nedotýkajte sa mojich pomazaných“ (Ž. 104, 15). Veru sa tých dotýka nielen neláska, ale aj osočovanie a očierňovanie. Nepopieram to, drahý brat môj, že z tohto osočovania a očierňovania sa aj tebe dostane dosť, nájde sa na tvojej dráhe aj dosť tŕnia, ktoré ti ranami pokryje nohy, trhlinami posype tvoju reverendu a ak možno aj tvoju česť. Ale ani toto všetko ťa nesmie znechutiť, lebo život je taký. K znášaniu tiarch svojho povolania čerpaj silu z príkladu Spasiteľa, ktorého tiež mnoho ráz očierňovali a osočovali. Vidíte, dr. v Kr., takto súdi svet ! III. A akože súdi Boh ? Boh súdi predovšetkým podľa svojho nekonečného milosrdenstva. Písané je, že Boh žiaden skutok nenechá bez odmeny, ešte ani v Jeho sv. mene podaný pohár vody nezabudne odmeniť. A pre horlivého kňaza koľko všelijakej odmeny sa nájde ?! Rafael povedal kedysi Tobiášovi: „Keď si sa so slzami modlieval a mŕtvych si pochovával a svoj obed nechával ... ja som tvoju modlitbu donášal Pánovi“ (Tob. 12, 12). Milý môj spolubrat ! Veľa ráz aj ty budeš musieť opustiť svoj obed, svoj nočný odpočinok, aby si svedomite mohol vykonať povinnosti svojho stavu a vtedy anjel nebeský aj tvoje modlitby bude donášať k Bohu, ktorý ťa podľa svojho nesmierneho milosrdenstva bude kedysi súdiť. Áno, Boh to povedal: „Nesúdim ja podľa tváre, lebo človek vidí len to, čo je pred očami, ale Pán hľadí na srdce“ (I. Král. 16, 7). Vidíš, priateľu, takto súdi Boh ! O nespravodlivý súd zlostníkov sa nestaraj, maličkosťami sa znechutiť nedaj, lebo kto sa od každého pichnutia tŕňa strachuje, ten cez hory nikdy neprejde. Ale tým viac sa staraj o hlas svojho svedomia a o Boha ... A teraz ťa už ďalej nechcem zdržovať. Choď a pristúp znovu k oltáru a pokračuj v započatej sv. omši. Nakoniec ťa len o to prosím, vo svojej prvej sv. omši nezabudni sa pomodliť za svojho starostlivého otca, za svoju milú matku, za svoje sestry a bratov, za svojich príbuzných, i tých, ktorí už zomreli. . . Pristúp k oltáru, tomu oltáru, ktorého sluhom si sa stal, zavolaj na tento oltár pomocou zázračných slov premenia samého Ježiša Krista, nášho Majstra, pohrúž sa do sv. rozjímania o tomto nesmiernom tajomstve spolu so všetkými prítomnými hovoriac: Svätý, svätý, svätý je Pán zástupov, plné sú nebesá i zem slávou Tvojou, hosana na výsostiach !!! Amen. |