logo
bannermaria

Bibliografia niektorých kňazov


Výpis článku


Názov časopisu : Duchovný pastier
Autor : Róbert Róm
Rok : 1944
Číslo : 4
Názov článku : Na IV. nedeľu po Sv. Duchu.Nevyslyšané modlitby.
Text článku : ,,Cez celú noc sme pracovali a nič sme nechytili.“ Lc. 5, 5.
Každý z nás zaiste porozumie bolestné slová sv. Petra: Cez celú noc sme pracovali a nič sme nechytili ! Celú noc nespať a celú noc pracovať, hádzať do mora ťažké siete desať, dvadsať, ba aj sto ráz a to bez výsledku, je zaiste veľmi nepríjemné, ba aj bolestné. Niečo podobné sa odohráva aj v živote mnohých ľudí. Koľko kresťanov sa modlí takrečeno vo dne v noci a svojou modlitbou často nič, alebo len málo docielia u Boha. Aj títo by mohli zúfale volať: Modlím sa bez prestania ,ale Boh ma nechce vyslyšať. My, pravda, naším rozumom Boha nikdy nepochopíme a preto by sme nikdy nevedeli určite povedať, prečo nevyslyší niektorú našu modlitbu. Ale sú prípady, keď aj náš zdravý rozum nám povie, že niektorú našu modlitbu Boh nemôže vyslyšať. Viďme, dr. v Kr., v ktorých prípadoch sa to prihodí najčastejšie.
Niektorý človek sa modlí veľa, ale pritom myšlienky mu behajú ktovie kade. Na všetko možné myslí, len na modlitbu a na Pána Boha nie. Taká modlitba nemôže byť milá Pánu Bohu, takú modlitbu On nemôže vyslyšať. O istom svätom som čítal, že v kostole, ktorý bol preplnený modliacim sa ľudom, mal toto videnie: Pri každom modliacom stál anjel a písal. Niektorí anjeli písali zlatými literami, niektorí striebornými, niektorí čiernymi a niektorí vodovými. Svätec bol vnuknutím Božím poučený, čo to má znamenať. Tí ľudia, modlitby ktorých anjeli značili zlatými literami, tí pri modlitbe horeli láskou k Bohu a modlili sa ozaj skrúšene. Modlitby tých, ktorých písali striebornými literami, tí mysleli na to, čo sa modlia, ale nemali takú vrelú lásku k Bohu pri svojej modlitbe, ako predošlí. Modlitby, ktorých značili čiernym písmom, tí málo mysleíi na to, čo sa modlia. Pýtajme sa samých seba: akými literami asi značí anjel strážca naše modlitby ? Či ich neznačí vodou ?! Lebo aj mnohí z nás šomrú, mrmlú, rapocú, spievajúc pištia a preťahujú modlitbu, aby každý obdivoval ich krásny hlas a ohromnú zbožnosť, — áno, lenže každý rozumný človek musí uznať, že toto je všetko možné, len modlitba nie ! Pravda, aj s veľmi bohabojným človekom sa môže stať, že mu modlitba nechutí, že prežíva akési duševné suchoty. To sa stalo aj so sv. Františkom. Za dva roky vôbec nemal chuti do modlitby a nijakého potešenia z nej. A predsa jeho modlitby boly pri tom všetkom veľmi milé Pánu Bohu a to preto, lebo on Boha vždy vrele miloval.
Často nás však Boh nevyslyší aj preto, lebo to, čo od Neho prosíme, je nebezpečné pre naše duševné spasenie. Sme skutočne v mnohom ohľade ako malé deti, ktoré si všetko pýtajú, čo vidia: nôž, vidličku, britvu, poprípade aj fľaštičku s jedom. Pravda, múdra matka nič takého nedá do rúk svojho dieťaťa, aby si neublížilo. Takto robí aj Boh s nami, keď vidí, že niečo takého pýtame, čo by našej duši mohlo byť na škodu, také veci nám On nedá. Preto vždy je najlepšie tak sa modliť, ako nás to sám P. Ježiš učil: „Otče náš, buď vôľa Tvoja“! Alebo ako sa On sám modlil na hore Olivovej: „Otče, ak chceš, odním tento kalich odo mňa: avšak nie moja vôľa, lež Tvoja nech sa stane“ Lc. 22, 42. Len v takomto prípade budú sa aj na nás vzťahovať slová Pána Ježiša: „Veru, veru. povedám vám. Ak budete niečo prosiť od môjho Otca v mojom mene, dá vám“!
Tretia príčina, pre ktorú Boh nevyslyší prosbu a modlitbu človeka, je ťažkým hriechom obťažené svedomie. Toho človeka, ktorý si pošpinil dušu smrteľným hriechom, nemôže Boh vyslyšať, lebo takýto človek nie je dieťaťom Božím, ba je priamo nepriateľom Boha. Istý mládenec žil veľmi hriešne, ale zato sa každodenne modlil k P. Márii; skôr však len tak zo zvyku. Raz mal veľmi zaujímavý sen. Snívalo sa mu, že od hladu zomiera. Vtom zjavila sa mu P. Mária s anjelmi a ponúkala mu na nečistom, špinavom tanieri jedlá s týmito slovami: Vezmi a jedz ! Mladík odpovedal: Nebudem jesť, lebo ten tanier je samá špina. P. Mária znovu odpovedala: Tak je to aj s tvojimi modlitbami; sú dobré, len tvoje srdce je celkom špinavé ...
Veru skutočne v modlitbách takéhoto srdca nemôže mať Boh zalúbenia. Nesvedomitosť, čiže chýbanie čistého svedomia, je veľkou pliagou človečenstva. Výsledky tohto nebezpečného zjavu sa už aj ukazujú, lebo dnes na svete je svedomitosti ozaj málo. Sprenevery, defraudácie, zrady a veľzrady, podplácanie a úplatkárstvo, utiskovanie a vydieranie, vysávanie celých zástupov chudoby, vykorisťovanie pracujúceho ľudu, nepoctivosť a nedbanlivosť v práci, to všetko strašne kričí a volá: Niet svedomitosti ! A svedomie je predsa hlasom Božím. Hlasom Božím, súdom Božím, teda najvyššou vrchnosťou. Veľkí svätci sa často odvolávali na svoje svedomie. Sv. Augustín písal svojmu priateľovi Sekundianovi: „Mysli si o mne, čo sa ti ľúbi, len keď ma svedomie pred tvárou Božou neobviňuje.“ Preto sa dobrému svedomiu každý tak veľmi teší. Keď pohanský sudca Fabián nútil sv. Tiburcia, aby sa zriekol viery, odpovedal mu tento svätý muž: Nepatrné je každé trápenie tam, kde je sprievodcom dobré svedomie.
A ešte jedno treba pri tomto zdôrazniť: Práca je druhou modlitbou, ale len vtedy, keď pracujeme za Ježiša, keď všetko pri svojej práci konáme k väčšej sláve Božej a k svojmu spaseniu. Je treba, aby sme pri každom skutku mali dobrý úmysel, — na toto hľadí Boh predovšetkým. Dobrý úmysel urobí každú našu slzu, každú kropaj záslužnou a svätou. Král Midas vo Frygii mal vraj od bohov tú moc, že čoho sa dotkol, to sa premenilo na zlato. Je to len bájka a vymyslená vec, — ale to je neodškriepiteľná pravda, že dobrý úmyseľ dáva i tým našim najmenším dobrým skutkom veľkú záslužnosť a cenu pred Bohom.
Dr. V Kr. shr., kus papiera nemá žiadnej ceny, ale keď vytlačia na ten istý papier bankovku — peniaz, hneď má ten istý papier cenu 20 — 1000 — 5000 Ks. Rovnakým spôsobom kresťanský robotníku tvoja práca vo fabrike, kresťanský roľníku tvoja práca na roli, kresťanský remeselníka tvoje klepanie, šitie, kresťanská manželka svoje varenie, hladenie, pranie, — samo v sebe nemá pred Bohom žiadnej ceny, ak ale toto všetko činíš z lásky k Bohu a pre Jeho česť, vtedy každý úder sekerou a kladivom, každá práca, každá modlitba bude raz ako drahocenný kameň ozdobovať korunu Tvojej slávy.
Róbert Róm.