Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Poklady kazateľského rečníctva |
| Autor : | 0d M. R. far. h. suč. |
| Rok : | 1848-1851 |
| Číslo : | 1 |
| Názov článku : | Kázeň o milosťach P.Marii od Boha udelených |
| Text článku : | K á z e ň o milosťach P.Marii od Boha udelených a čnosťach skrze ne nadobudnutých. Na slávnosť nepoškvrneného počatia P. Marie. „Jakub ale zplodil Jozefa muža Marie, z kteréj sa narodil Ježiš“. Mat. 1, 16. Už sa zblížil k viplneniu sľúb prvorodičom našim po páde v raji daný! Už prerazilo nebesa túžebné vzdýchania v bázni božej usnulých arciotcov; nadejeplné očakávania celého ľudského pokolenia, pod ťažkým bremenom následkov pádu prvorodičov úzkostne stonajúceho chíli sa ku koncu! Z koreňa Jesse, z rodu Dávídovho, vichádza krásna ruža! Dnes je totižto počatá v živote sv. Anny, manželky Joachima, tá, z kteréj sa podľa nekonečne múdrej prezretedlnosti bozskéj o krátky čas mal narodiť a skutočne sa aj narodil Ježiš, který je nazvaný Kristus, který je cesta, pravda a život. Dnes bere počátok života tá, čo zázračným pôrodom svojim matkou nepoškvrnenou Sina božieho, kráľovnou anjelov, nádejou a potešitelkiňou zarmútených, orodovnicou láskavou v úzkosti a núdzi postavených z milosti božej mala zostať a skutočne aj zostala. Ó šťastlivý deň! v kterom sa vikúpenia naše zblížilo. Tešte sa nebesa! bo sa vám dnes kráľovna počína. Plesaj a raduj sa nevislovne utrápené a ustavičným žaľom a zármutkom preniknuté ztríznené pokolenia ľudské! bo ti vichádza zora spasenia, dennica nekonečnéj radosti a plesu, za kterou si behom celých štyritisíc rokov s obrátenýma k nebesam rukama a slzami prejatým, zahaleným zrakom vzdýchalo, túžilo, kvílilo a prosilo, aby už raz pršaly oblaky spravedlivého! Tešme sa osobitne my Kresťani! kterým už dávno višlo slunce spravedlnosti - Kristus Boh náš. Radujme sa, že sme sa dožili pamiatky šťastlivého toho okamženia, které celému svetu radosť zvestovalo, v kterom totižto blahosl. P. Maria v živote ostareléj matky svojej Anny bola počatá. Samá Cirkev sv. radostne ti vivoláva: „Počatia tvoje Panno Rodičko božia! radost celému svetu zvestovalo; bo z teba višlo slunko spravedlnosti, Kristus Boh náš.“ I čože móže byť spasitedlnejším, čo k duchovnému poučeniu prospešnejším nad to pomislenia: blahosl. P. Maria sa dnes v živote matky svojej počala, aby bola matkou Spasiteľa ? súc už v skutku matkou Sina božieho, musela byť všetkými možnými milosťmi obdarená, vznešenými čnosťmi okrášlená a jako taká je úcty našej hodna, nám príklad k nasledovaniu dáva a orodovnicou našou u Boha sa stáva. Toto dávnych horlivých kresťanov a predkov našich pohlo pamiatku nepoškvrneného jej počatia sviatočne a radosťne sláviť. Aby ale pobožnosť k nej tým viac vzbudená bola, Sixtus IV. pápež sviatok počatia P.Marie už r. 1136-ho v Líone obdržávaný r. 1476-ho a 1483-ho potvrdil a plnomocnými odpustkami všetkých tých obdaril, kterí bý sa k jej úcte vlastne usporiadané hodinky modlievali. Klement IX. pridal k sviatku tomuto osminu (octavu) a Klement XI. okolo roku 17OO-ho všetky od predchodcov svojich strany jeho vidané ustanovenia obnovil, potvrdil a na celú Cirkev rozšíril. Sem teda ctiteli Marianskí! sem uši i srdca nakloňte! a o prvom sviatku P. Marie, slavnéj totižto pamiatke nepoškvrneného jej počatia, spolu so mnou pobožne rozjímajte. K tomuto cieľu predložím: 1) milosti, kterými Boh Mariu hneď od jej počatia v živote matky svojej Anny obdaril; 2) čnosti, které si P. Maria obdržanými od Boha milosťmi nadobyla. Milosti, kterými Boh Mariu obdaril, naučia nás: jako ju ctiť a visoko ceniť máme; cnosti ale, v kterých sa pomocou milostí bozských cvičila, vzbudia nás k nasledovaniu jejich. A toto je obsah dnešnéj kázne. Čo keď láskam vašim najprv k chvále najviššieho Boha, potom ale k úcte blah. P. Marie a k duchovnému potešeniu i prospechu vášmu prednesiem, prosím za bedlivé a trpezlivé posluchania! I. Všetko, čo máme a sme, či podľa tela, či podľa ducha, je z Boha; bo všetci, jako to sv. Ján evanjelista hovorí „z plnosti jeho sme vzali“ 1). Blahosl. P. Maria hneď od počatia svójho o mnoho vznešenejšie a hojnejšie nežli všetci anjeli a svatí, nežli celé ľudské pokolenia, milosti od Boha obdržala a to slušne; bo nedostava-li mesiac viac svetla od slunka, nežli iné hviezdy? nemá-li príbytok Najviššieho krásu a ozdobu iných domov previšovať? Tam, kde kráľ kráľov chce stánok svój zaraziť, slušná vec je, aby sa popredku potrebné prípravy učinily: už ale Maria, blahoslavená Panna je tá, v kteréj živote chcel Sin Otca večného s telom i dušou za celých 9 mesiacov z lásky k nám prebývať; teda najviššia majetnosť tohoto bozského hosťa požadovala, aby príbytok jeho, totižto panenská matka jeho, už vtedy zvláštnymi milosťmi ozdobená bola, keď ešte v živote matky svojej Anny spočívala, keď v prvom počatí dýchať a žiť začala. A tak sa aj stalo. Ona už v okamžení počatia svójho za matku vivolená bola, která mala Sina božieho, nekonečnú svátosť porodiť; už vtedy ju jako matku budúcu Sin boží nado všetkých anjelov a ľudí miloval tak: že sa o nej s učiteľmi Cirkve _______________ 1) Ján. 1, 16. povedať móže: „že v prvom okamžení počatia svójho, viac milostí a predností obsáhla, jako všetké duše svatých a zástupy anjelov.“ Jakáže ale pítam sa, bola tá milosť, kterú v živote matky svojej počatá, dostala? Slyšme, čo sv. otec Hieronym na to odpovedá: „Maria milosť posvacujúcu dosáhla, která ju ešte v živote materinskom od všetkého hriechu a od všetkéj náchilnosti k hriechu očistila; milosť skutočnú, která ju schopnosťmi a činnou náchilnosťou k dobrému ozdobila a iné nepočetné milosti, které ju pred očami bozskými vzácnou a milou učinily.“ Ó predivná milosť bozská! Už jestliže Maria v materinskom srdci sv. Anny takou milosťou a víbornosťou ozdobená bola, nekonečný Bože! jaká krása a vznešenosť, jaká milosť jej potom len ešte pribudla! keď púvodca všetkých milosti donej vstúpil, keď živým palácom kráľa anjelov, živým rajom, bozským chrámom, hodným príbytkom Boha najviššieho zostala! „Duch sv.“ vivoláva tu sv. otec Atanáz „s darmi svojimi do duše P. Marie zostúpil, milosťmi svojimi ju obohatil a celkom milosti plnou učinil“ tak: že so sv. „Bonaventurom slušne a po pravde o nej povedať môžeme: „žádné stvorenia na zemi tak velkéj milosti nemalo, ani žádné na nebi tak velkú slávu nenálezlo.“ Ó blahosl. Panno Maria! jak krásna, jak vznešená, jak hojnými milosťmi si od prvého okamženia počatia tvójho ozdobená! Tu v hlubokéj poniženosti opakovať možeme víborné slova anjela, které kedysi k tebe bol prehovoril: „Zdrávas milosti plná!“ Najmilejší ctiteli Marianskí! čo nás učí táto vznešenosť Marie, táto hojnosť milostí, kterými ju Boh hneď od počatia jej okrášlil, ozdobil? To: že keď ju Boh sám od večnosti za matku Sina svójho vivolil, už v živote matky svojej sv. Anny rozličnými milosťmi obdaril a nasledovne, nad všetko stvorenia neba i zeme povíšil, aby sme ju jakožto milosti plnú i my ctili, zvelebovali. „Pozdvihnime teda miseľ našu hore, pozrime na milosti, které Boh Marii udelil a zavierajme z toho: s jakou pobožnosťou ju máme podľa vóle božej ctiť!“ Máme ju ctiť, ale nie s najhlubšou poklonou, která samému Bohu prislúcha, nie jako Stvoriteľa a zdržovateľa nášho, bo tento je sám Boh; lež s uprimnou detinskou úctou, která jej jakožto tak vznešenými milosťmi od počátku svójho ozdobenéj, od Boha za matku Sina božieho vivolenéj a našej v nebi orodovnici prislúcha; nie s tým úmislom: jako by sa tá česť na nej zastavovala; ale že sa na samého Boha vzťahuje. - Túto česť bl. P. Marii Cirkev sv. podľa úmislu bozského vzdáva, početné kostoly k jej úcte zakladajúc, na jej počestnú pamiatky sviatky ustanovujúc, jej sv. meno predo všetkými menami iných svatých pri sv. omši pripomínajúc, a proti všetkým potupníkom obhajujúc a zvonovým hlasom verícich na pozdravenia anjelské P. Marie upomínajúc, slovom: Cirkev této v duchu predpovedané Marie slova: „blahoslavenou ma všetké národy, nazívať budú“ zachováva, zvelebuje. Ó bár by, m. Kr., pobožnosť naša k blah. P. Marii nikdy neostydla; bár by nikdy ťažkým hriechom zakalená nebola! keď do ťažkého hriechu padáme, keď pri krste. sv. alebo pokaním nadobudnutú posvacujúcu milosť utrácame, niesme verní ctiteli Marie. Maria milosti plná je síce tomu vďačná, jestli sa kdo k jej úcte v sobotu a pred jej sviatkami pósti, telo svoje z vážnosti naproti nej mrtví, ju každodenne ružencom, krátkou modlitbou pobožne pozdravuje; ničmenej milostivú tvár svoju odvracá od toho, který pri všetkom tom dušu svoju smrtedlným hriechom poškvrňuje a život svój polepšiť sa neusiluje. Ach vzdávajmeže ctiteli Marianskí! dnešný deň podlužnú úctu Marii a učiňme pevný slúb, že sa napozatým jedneho každého hriechu, osobitne smrtedlného viac varovať chceme, jako žravého ohňa; bo oheň len telo, ale hriech dušu páli. Ó keby sme na každy sviatok P. Marie aspoň jeden hriech zo srdca nášho vikorenili, boli by sme vtedy opravdivými ctiteľmi marianskými! Nemôže sa Marii ľúbiť úcta od toho, čo v ťažkom hriechu schválne zotrváva. Ctime teda Mariu čistým svedomím; ctime ju verným nasledovaním jej víborných čností, kterými jak značne ozdobená bola viďme v 2-héj stránke. II. Nakolko víborná a bohatá na rozličné milosti bozské bola Maria od počatia svójho: natolko bola aj v čnosťach od samého počátku krásna. Už hneď v živote materinskom počatá viac dokonalostí v sebe obsahovala nežli iní svatí, ba nežli sami anjeli. „Velký je rozdiel“ hovori sv. Ján damascenský „medzi služebníkmi Pána a matkou Sina božieho.“ Tá, čo mala Sina božieho porodiť, musela už v živote matky svojej krátky obsah, všetkéj dokonalosti byť. Už jestliže podľa pobožnéj mienky, sv. otcov a Cirkve jako dieťa v živote materinskom bola plná čnosti a svátosti, jak dokonale čnostnou a svatou musela byť v dospelšom veku! jestli v maličkom, čo vo vätšom? „Spravedlivých ale chodník jako svetlo pri svitaní; rozmáha sa a rastie až do dňa dokonalého“ (Prisl. 4, 18). Tak sa aj Maria v dokonalosti, v čnosťach zmáhala a v nich až do veku dokonalého rástla. Maria sotva že detinský vek dosáhla, už so žalmistom Pána „túžila a omdlievala duša jej po pitvoroch pánovych“ (Žalm. 83. 3.). S radosťou do chrámu božieho chodievala, kde s takou pobožnosťou prítomná bývala, že všetkých tam prítomných horlivosťou naplnila. Slušne tu so sv. Ildefonsom zvolať možeme: „ó dieťa kniežatské, jak krásné sú kroky tvoje k zápalnéj obete, z kteréj nikdy nevistávaš!“ Čo poviem o jej čistote? Maria právom nepoškvrneného počatia svójho nie len že od všetkých účinkov hriechu, od slepoty rozumu a od náchilnosti k zlému bola slobodná, proti všetkým pokušeniam sveta, diabla a tela bezpečná; ale krom toho aj hodnosti jej jakožto matky božej sodpovedajúcu milosť dosáhla, milosť čistoty, v kteréj aj upevnená bola: a predca, čo činí? Ach! bojí sa, aby ju neutratila, a preto sa pilne od sveta, od nebezpečenství a pokušení jeho odťahuje, život svój vätším dielom v samotnosti medzi modlitbámi, pobožným rozjímaním a prácami trávi; läka sa zočiác anjela v podobe muzskéj ju pozdravivšieho. „Blahosl. P. Maria, která pre čistotu svoju za matku božú vívolenou byť zaslúžila, zdešila sa zazrúc pred sebou anjela Gabriela, tak že mu ani odpovedať nemohla, ani prvej k sebe neprišla, jako, keď poznala, že je anjel.“ Toto sú slova sv. Hieronyma, príklad tento čnostnéj, čistotnéj Marie všetkým pannám k nasledovaniu predstavujúceho. „která teda“ spitujem sa so sv. Bernardom, „která i anjelská čistota môže sa panenstvu tvojmu rovnať, které bolo hodné chrámom Ducha sv. a príbytkom Sina božieho sa stať?“ Jak hluboká bola též jej poniženosť, hovorí predmenovaný sv. otec pri tak velkéj čistote, pri tak nevinnom svedomí, keď pri tak vznešených milosťach bola bez chiby a hriechu! Ó blahoslavená! odkúď u teba táto poniženosť? - Čo ale poviem o jej miernosti? Na to so sv. Ambrozom odpovedám: „Mierna bola v jedení, v pití, ustavičná v póstoch a bár nekedy telu pohovieť chcela, užila jedlo, které by život len občerstvilo, nie ale chuť ľúbežnú spôsobilo. Nežádala prvej spať, jak k tomu prinútená nebola; a ačkolvek telo spalo, duch bdel.“- Čo poviem o jej vnešnéj mravnosti? Tu len slova predmenovaného sv. otca dokladám: „Nič odporného sa nenachodilo v očach, nič ľahkomiselného v slovach, nič nestydatého v skutku. Nebolo jej hnutia neslušné, chod náhlivý, reč samopašná; tak, že celá zovnútornosť jej tela bola obrazom nábožnéj misle, znamením dobréj mravnosti.“ - Čo poviem o jej trpezlivosti? Ačkolvek ona ani pod hriech prirodzený nezpadala, ani sa skutočného hriechu nikdy nedopustila; ničmenej mnohými úzkosťmi a protivenstvami od Boha navštívená bola, které ale s najvätšou trpezlivosťou a oddanosťou do vóle božej znášala. - Čo poviem o ostatních jej čnosťach, kterými sa jako hviezda na nebi ligotala? To, čo sv. Bernard: „Není cnosti, která by sa z nej nebola svietila a všetkými tými, čo iní svatí mali, ona sama vládla.“ Laskaví ctiteli marianskí! Kam cieli táto vznešenosť čností P. Marie dnes prednesených? Jedine k dobrému, k nasledovaniu nášmu. Ó dal by Boh všemohúci, aby sme sa i my takýmito čnosťmi, takouto dokonalosťou viznačovali! Ale kdeže je naša nevinnosť, poniženosť, čistota, miernosť, trpezlivosť? Milí kresťani! my by sme mali za príkladom P. Marie prvú, pri krste sv. alebo skrze pokania nazpäť obdržanú nevinnosť našu zachovávat; ach, ale jak mnohým z nás ona chibí, jak mnohí ju hriechami svojimi utracujú! Mali by sme podľa príkladu víbornéj pobežnosti Marie, s kterou kedysi hneď za mladí do chrámu Pána chodievala, služby božie s radosťou navštivovať; ach ale u mnohých z nás pobožnosť táto vistydla, vimrela tak, že nekterí až velmi netrpezliví sú pri službách božích a žádajú si, aby sa čo skór dokonaly! Mali by sme sa podľa príkladu anjelskéj čistoty a svátosti Marie každej príležitosti k hriechu varovať; my ale ju sami nárokom hlädáme! Mali by sme za príkladom hlubokéj poniženosti Marie, jestli nečo na sebe z milosti bozskéj vidíme, život viesť ponižený; my ale sa v mdlobe, duchovnéj chudobe našej nad druhými vipíname! Mali by sme za príkladom miernosti Marie život viesť mierny, stríezlivý; my ale sa odzubadlenými náruživosťmi slobodne všetkým vístupkom nemiernosti, jako: pijanstvu, obžerstvu, hnevu, nenávisti, lakomstvu atd. oddávame! Keby sme víborný príklad Marie z očú našich nespustili: boli by sme verní nasledovnici jej krásnych čností a nasledovne: opravdiví jej ctiteli. Už čože pri tolkom nedostatku čností my hriešni ľudia činiť máme, aby sme sa opravdivými jej etiteľmi stali? Máme horlivosť v nás vzbudiť, obnoviť a blahosl. P. Mariu spolu i s inymi svatými o pomoc, o orodovania prosiť, kterým by nám milosť k cvičeniu-sa a zotrvávaniu v týchto čnosťach potrebnú u Sina svójho vižádala. Konečne ešte pozdvihujem hlas mój a celý obsah kázne mojej v krátkosti opakujem. Maria dnes v živote matky svojej, sv. Anny počatá rozličnými milosťmi od Boha obdarená bola. Milosti, kterými ju Boh všemohúcí mnohonásobne obdaril a ozdobil, učia nás: jako ju, čo matku Sina božieho ctiť máme; vznešené čnosti ale, v kterých sa pomocou milosti bozských cvičila, vzbudzujú nás k nasledovaniu jejích, a tak je nám osožné a potešné obnovenia paatky nepoškvrneného počatia P. Marie. Blahoslavená Panno Maria! my ubohí v hriechu počatí a preto všelikým pokúškam podrobení ľudia hriešné ruky k tebe spíname, k tebe voláme. Ach neodvráť od nás oči materinského milosrdenstva tvójho! my po Bohu všetku nádeju našu v tebe skladáme; ach nedopusť, aby nás táto nádeje naša sklamala a vipros nám orodovaním tvojim u Boha, aby sme si milosť bozskú visoko vážili, hriechom ťažkým neutratili, ovoca dobrých skutkov zo seba vždy vidávali a tak vrúcnymi klaňateľmi Bohu, pobožnými ctiteľmi tvojimi a vernými príkazov božích nasledovníkami boli. Pros milosti a čnosti plná Mario! u Sina tvójho, pros za ubohý ľud, primluvaj sa za duchovenstvo, oroduj za pobožné ženské pohlavia: aby tak všetci, kterí počatia tvoje ctia, na zemi v časnom živote pomoc tvoju a po smrti večnú radosť v nebi pocítili. Amen. |