Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Kráľovná svätého ruženca |
| Autor : | Imrich Klas |
| Rok : | 1927 |
| Číslo : | 6 |
| Názov článku : | Na Turíce. Duch Svätý prišiel. |
| Text článku : | Prišiel azda v sláve, v sprievode svojho vyzdobeného dvoru, ako prichádzajú panovníci sveta? Nie. Objavil sa tichým spôsobom v podobe bezvýznamného vtáka, holubice. Predsa však bol teňte spôsob príchodu jeho dôstojný. Veď holubica je pekný, milý, čistý vták; je vzorom tichosti a pokoja, čím bolo znázorneno, že Duch Svätý, ako pravý Boh, je zvláštnym milovníkom čistoty a pokoja. Najlepšia pôda pre Ducha Svätého je čistá, nepoškvrnená, pokoj milujúca duša. A či holubica neznázorňuje tiež voľný vzlet Ducha Svätého? Holubica preráža svojimi krýdlami priestory nadzemské, a Duch Svätý ako božská, najvznešenejšia bytnosť, sprostená všetkej hmoty, má voľný vzlet na nebi i na zemi. Má prístup do duše ľudskej, kde prináša — sťa holubica Noemová — sviežu ratolesť olivovú v podobe posväcujúcej a pomocnej milosti božej. Prišiel, objavil sa Duch Svätý aj na Turíce. Tiež nie hlučným spôsobom, iba čo silný vietor zavanul sieňou, kde boli apoštolovia v modlitbe pohrúžení a objavily sa ohnivé jazyky nad ich hlavou. Zvláštny, ale predsa dôstojný a významný spôsob objavenia sa Ducha Svätého. Jazyky tieto predstavujú neobyčajnú moc Ducha Svätého. Hneď v tom okamžení nastala u apoštolov značná premena. Boli vo viere ochabli, príchodiaci Duch Svätý ich posilnil a ich srdce naplnil neobyčajnou smelosťou. Svätý zápal a oduševnenie zavládne ich bytnosťou, tak že všetko svetské ztratí pred nimi svoju príťažlivosť a horia svätou láskou za šírenie sa kráľovstva božieho na zemi. Obdržia podivuhodnú výmluvnosť, ktorú si ani vo školách, ani vo svete osvojiť nemohli a ohlašujú Ukrižovaného a osláveného Ježiša v rečiach rozličných národov s tak veľkým úspechom, že cirkev Kristova so dňa na deň sa podivne šíri. Národy rozličných jazykov ich počúvajú a porozumejú ich. Bol to dar, ktorý len Boh môže udeliť. Vedia o tomto dvojakom objavení Ducha Svätého aj v prvých stoletiach cirkve svätej a hádky o pôvode Ducha Svätého stále sa opakujú. Veria v Duchu Svätom aj Macedoniáni a ich prívrženci, ale stále zapríčiňujú hádky dotazmi, aký je Duch Svätý, odkiaľ je, či je zrodený alebo stvorený? Duch Svätý nie je zrodený, čo vysvitá z toho, že druhá božská osoba je jednorodeným Synom božím a tak vytvára zrodenie tretej božskej osoby, Ducha Svätého, ale pochádza od Otca i Syna. Čo zretedeľne dokazujú slová Krista Pána: „Pošlem vám od Otca Utešiteľa Ducha pravdy". (Ján I5, 26.) Vytvorené je, Ducha Sv. považovať za stvoreného. Sv. Pavel v liste k Rimanom, VIII. 15. hovorí: „Veď nedostali ste ducha otrockého zase v strachu, ale dostali ste Ducha, ktorý prijíma za synov." Keď Duch Svätý prijíma za synov a činí ľudí synami božími, nemôže byť v sluhovskom postavení. Na inom mieste zase hovorí: „Toto všetko účinkuje jeden a ten istý Duch, ktorý udeľuje každému jako chce" (I. Kor. I2. II .). Kde je dobrovoľné udeľovanie, tam nenie stav služobný. Dostačí nám vedieť, že Duch Svätý je pravá božská osoba, pochádzajúca od Otca i Syna, žriedlo posvätenia, svetlo duší a rozdávač milostí. Tento Duch Svätý posväcuje a nenie posväcovaný; osvetľuje a nenie osvetľovaný. Žiadne ľudské stvorenie nemôže sa dostať do neba bez Ducha Svätého. Aj lono bl. Panny Marie, v ktorom nosila Syna Božieho, bolo Duchom Svätým posvätené. V odpúšťaní hriechov javí sa tiež moc Ducha Svätého. Kristus Pán udeľuje moc hriechy odpúšťať apoštolom len mocou Ducha Svätého. „Prijmite Ducha Svätého, komu odpustíte hriechy, odpúšťajú sa im", hovorí Kristus Pán. Veľkým a slávnym je aj pre nás príchod Ducha Svätého. Ako naplnil apoštolov svojou milosťou a žiarou svätej pravdy, z času na čas naplňuje aj nás. Všetka oduševnenosť za sväté veci, za šírenie sa kráľovstva božieho na zemi, túžba po vlastnom spasení a po spáse iných je vnuknutím, darom Ducha Svätého. I dnes prichádza k nám Duch Svätý osvetľovaním našej mysle a roznietením nášho srdca. Toto je stále pôsobenie Ducha Svätého na nesmrteľné duše. Odstrániť vady, čo prekážajú Ducha Svätého v jeho posväcujúcom účinkovaní v nás, je našou najhlavnejšou povinnosťou. Väčšiu pozornosť venovať Duchu Svätému, lepšie si povšimnúť jeho vnuknutie a Mu neodporovať, neprotiviť sa, má byť našim záujmom, ak chceme dosiahnuť večného posvätenia. Sv. Pavla, apoštola, sv. Augustína, výtečného cirkevného učiteľa, sv. Ignáca, zakladateľa Spoločnosti Ježišovej len žiara milosti božej, len pôsobenie Ducha Svätého priviedlo z bludnej cesty k ohnivej láske k Bohu a k láske nesmrteľných duší. Nám tiež len Duch Svätý osvecuje cestu k dokonálosti. . |