logo
bannermaria

Bibliografia niektorých kňazov


Výpis článku


Názov časopisu : Pútnik cyrilometodejský
Autor : Dr. Stanislav Jurovský
Rok : 1945
Číslo : 3
Názov článku : TRNAVA
Text článku : slovenská, slovanská a svätovojtešská


Na širokej rovine, na západnom obzore ovenčenej modrým pásom Malých Karpát, leží Trnava, „Slovenský Rím".
Vznikla, vraj, kedysi v 7. storočí po Kr. Prvá písomná zmienka o nej je z roku 1075 v kráľovskom dekréte o založení opátstva vo Sv. Beňadiku nad Hronom. V tomto storočí bol v Trnave už kláštor benediktínok; kresťanstvo teda na západnom Slovensku už žiarilo v plnej sile. R. 1238 prišli do Trnavy františkáni; v tom istom roku ju kráľ Belo IV. povýšil na slobodné kráľovské mesto. R. 1240 sa začal stavať kostol a kláštor klarisiek. Až do začiatku 14. storočia prežívala Trnava rušné časy (Tatari, boje Matúša Cáka, pána Váhu a Tatier), potom však vari za plných sto rokov žije v pokoji, nerast,úc len hospodársky, ale vzmáhajúc sa aj ako stredisko politického života: vtedajší kráľ uhorský, Ľudovít Veľký, mal Trnavu rád; tu viedol rokovania a tu uzavrel aj dohodu o priateľstve s českým kráľom Karolom IV.
Idylické doby, keď sa vybudoval františkánsky kostol a kláštor (1363) a prestaval chrám sv. Mikuláša (1380), vystriedaly búrky husitských vojen, v ktorých bola Trnava viac ráz strediskom bojov. Zaujímavé bolo obdobie, v ktorom mal Trnavu v rukách český bojovník Ján Jiskra (1440-1462): vtedy sa mesto zo značnej čiastky zbavilo nemeckého náteru a dostal sa do prostredia domáci slovenský živel.
Veľa utrpelo mesto v náboženských vojnách Bocskayho a Bethlena. Tieto nešťastia zavŕšil veľký oheň v júni 1666, ktorý spustošil celé mesto o-krem dvoch ulíc a dvoch kostolov a ktorý vraj založil turecký vyzvedač, čo sa sem dostal od Nových Zámkov. Obraz ohňa z týchto čias je i dnes vo františkánskom kláštore.
Tieto hrôzy, i keď boly veľké, nevyrovnaly sa tým, ktoré spôsobilý protestantské povstalecké vojská Thôkôlyho. V prvých kuruckých vojnách (1675—1705) tieto oddiely zabraly paulínom a benediktínom kostol a kláštory, jezuitom kolégium vydrancovaly a ich z mesta vyhnaly a mesto samotné, i pritom všetkom, že sľúbilo vernosť a odovzdalo dary, 8. augusta 1683 podpálily; najprv však pozamykaly všetky brány a kľúče vzaly so sebou. Ohňu vtedy padlo za obeť okrem 58 domov a dvoch kostolov celé mesto a asi 4000 ľudí, uzamknutých medzi hradbami. V septembri toho istého roku sa Thôkôlyho vojsko vrátilo rabovať: vzalo mestskú pokladnicu, pečiatku, zlatý pancier, vykladaný drahokamami a perlami, a zlaté a strieborné.kostolné nádoby. V druhej kuruckej vojne (J1703— 1711) mesto tiež utrpelo. Začiatkom 18. storočia vojny už síce Trnave daly pokoj, ale nastúpily na ich miesto hlad a mor. V tých rokoch (presne r. 1740) mesto vysušilo aj rybník, ktorý bol tiež sídlom nákazy; dnešnej Trnave z neho ostalo len meno a veľký trávnik.
V 16., 17., a 18 stor. je však Trnava významná a dôležitá nie ako stredisko politického alebo vojenského života, ale ako kultúrne a duchovné centrum celého vtedajšieho Uhorska. Neustále hroziace a rastúce turecké nebezpečenstvo z juhu nútilo totiž civilné obyvateľstvo, ale najmä u-stanovizne, a úrady, odsťahovať sa do bezpečnejších pášem, na územie dnešného Slovenska, kam hrôzy tureckého bašovania nedoliehaly a ani nedoľahly takou mierou ako v krajoch južnej a strednej časti vtedajšieho Uhorska.
Jedným zo stredísk evakuovaných obyvateľov a inštitúcii, najdôležitejším a najvýznamnejším bola Trnava, kam sa r. 1543 prisťahoval aj ostrihomský arcibiskup so svojou kapitulou, ktorá tu sídlila až do r. 1820. S príchodom kapituly vzrastal aj význam Trnavy. R. 1554 sa tu zriaďuje gymnázium a teologická škola, o štyri roky potom sem prichádzajú jezuiti a r. 1635 arcibiskup Peter Pázmány tu založil aj univerzitu; pri nej sa zriadila aj tlačiareň a hvezdáreň.
Tieto skutočnosti, na prvý pohľad významu len duchovného a kultúrneho, maly aj politické následky. V Trnave sa vyostruje národnostný problém: ku Slovákom a Nemcom pristupujú ako obyvatelia mesta aj Maďari. Slovenskej myšlienke však toto len osoží: v tých časoch sa ukázali Slováci, držiaci pokope, takou výraznou jednotkou, že sa o nich hovorí ako o „slovenskom národe v Trnave" (výrok kardinála Pázmányho z r. 1632), a že boj o svoj bohatý kostolík §v. Michala archanjela, vystavaný r. 1498 kapitánom mesta Pavlom Holým, vedeli i proti nepriateľskej presile maďarských úradov viesť až do r. 1813, keď sa kostolík zbúral a jeho značné majetky pripadly chudobnému farskému kostolu, o ktorý sa maďarskí a nemeckí veriaci priveľmi nestarali.
Kým však tieto boje a výrazy slovenského cítenia obyvateľstva maly len úzky trnavský rámec, trnavské školy s univerzitou a trnavská kníh-tlačiareň rozhýbaly slovenským životom na celom západnom a strednom Slovensku. Cirkevné školstvo, prijímajúce žiakov najviac z chudobných dedinských radov, sblížilo slovenský vidiek a slovenský ľud so vzdelaním,' a trnavská tlačiareň vydávala knihy, pravda, neskôr po svojom založení, aj vo vtedajšej slovenčine — v západoslovenskom nárečí. Ba tu môžeme hovoriť aj o slovanskom význame i škôl, predovšetkým univerzity, i kníhtlačiarne. Na trnavskej univerzite neštudovali a neprednášali totiž len Slováci, Maďari a Nemci; stretli sa tu synovia skoro všetkých slovanských národov,, najmä Česi a Poliaci. A kníh-tlačiareň zas okrem latinských, nemeckých, maďarských a slovenských kníh vydávala aj knihy vo viacerých slovanských rečiach, i rusky (reprodukciu titulnej strany trnavského vydania ruského katechizmu uverejňujeme).
Prvé vyvrcholenie slovenského a slovanského cítenia a, života však prišlo koncom 18. stor., keď r. 1793 sa založila prvá vedecká slovenská spoločnosť, Slovenské Učené Tovaryšstvo, na čele s nadšeným učeným kňazom a veľkým rodoľubom, Antonom Bernolákom, iniciátorom a osnovate-ľom prvého slovenského spisovného jazyka; základ k nemu mu dalo nárečie z okolia Trnavy. V tejto slovenčine písal aj svoje veľké, slávne diela katolícky kňaz Ján Hollý,. prvý veľký slovenský básnik-Samo Tovaryšstvo sa stalo významným činiteľom v našom národnom živote už tou samou skutočnosťou, že vydávalo slovenské a slovenským duchom presiaknuté knihy. Ján Hollý si zasa získal zásluhy aj ako ospevovateľ Slovanstva a šíriteľ slovanskej myšlienky.
Po týchto rokoch vypätia a rozmachu slovenskej nacionálnej myšlienky prišlo v Trnave dlhé obdobie hluchoty, ba úpadku a útlaku. R. 1848 vypravilo mesto dokonca výpravy proti slovenským povstalcom. R. 1831 v Trnave vystavali mestské divadlo; prvé slovenské predstavenie však bolo až roku 1869. Ale radosť z-neho bola aj tak veľká. Niekoľko dní pred predstavením boly lístky rozobrané; v deň predstavenia ponúkali za ne až štvornásobnú cenu. Aj kým povolili Spolok sv. Vojtecha, ušlo 13 rokov a aj potom ho stále znemožňovali („útraty" za omšu pri zakladajúcom valnom shromaždení SSV boly asi 1500 našich korún, valné shromaždenia bývalý vždy pod kontrolou mestského kapitána).
Spolok sv. Vojtecha však aj tak plnil svoje katolícke a slovenské poslanie. Ba stal sa činiteľom i slovanského významu i slovanského zamerania: vznikol v súvislosti s cyrilometodejskými oslavami v minulom storočí a učil — ako aj učí — svojich členov poznávať slovanský svet a jeho kultúru. Spolok sdružil okolo seba viacerých významných mužov, ktorí mocne zasiahli do slovenského národného života. Veď si len spomeňme zo starších čias zakladateľa Spolku Dr. Andreja Radlinského alebo správcu SSV Martina Kollára, ktorý bol ako Slovák r. 1906 zvolený v Trnave aj za poslanca, alebo autora početných ľudových divadiel Ferka Urbánka.
V tom istom roku, v ktorom bol založený Spolok sv. Vojtecha, si v Trnave založili i Besedu slovenskú, ktorá sa starala o slovenské divadlá, prednášky a zábavné večierky. Beseda i všetky slovenské podniky však len živorily.
Trvalo to až do r. 1918.
Vtedy prešla Trnava do slovenských rúk. Vtedy sa začal mohutne rozrastať Spolok sv. Vojtecha. A odvtedy je Trnava taká, aká má byť — slovenská a svätovojtešská.