logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Bibliografia niektorých kňazov


Výpis článku


Názov časopisu : Smer
Autor : P. M. Horniak, SS.
Rok : 1943
Číslo : 5
Názov článku : Usporiadaná mariánska úcta
Text článku : Usporiadaná mariánska úcta.

Mesiac máj už od prírody má svoj pôvab a svoje čaro. Milším a radostnejším sa stáva v našich očiach vábivými mariánskymi pobožnosťami. Zúčastňujú sa na nich ešte aj tí, čo obyčajne nemávajú času ani len na nedeľnú svätú omšu. Prilákajú ich lahodné zvuky organa, melodické mariánske piesne, vôňa kvetov, ktorými je okrášlený oltár alebo socha Bohorodičky a žiara sviec, pri ktorých sa ešte pôvabnejšie odráža povzbudzujúci úsmev láskavej Matky Božej.
Otázne je však, či všetci správne chápu mariánsku úctu a či ju vedia využiť v plnej miere na svoj duševný osoh. Neraz je ona oslabená poznámkami kritikov, ktorí sa nebudú síce pretekať pri výzdobe oltárov Panny Márie alebo jej sôch, ale tým horlivejšie posudzovať a odsudzovať tie vonkajšie slávnostné znaky úcty a detinskej oddanosti. Oni ako chladní a vypočítaví osvietenci všetko odmerajú na vážkach rozumu, slušnosti a účelnosti a nepripustia k slovu city milujúcich sŕdc. O pútnické miesta a zázračné uzdravenia na orodovanie Matky Božej vraj nestoja a o nich nevravia; Lourdes pokladajú za bájku, škapuliar za detskú naivnosť, ruženca sa desia a pokladajú ho za bezduchý modlitbový mlynček. Celý ich postoj a všetky náhľady a správanie preziadáza, že nieto v nich lásky oddaných dietok voči milosrdnej Matke. Chlad vypočitavého rozumovania a pochybovania zatlačí city milujúceho dieťaťa.
Azda menej škodlivá a prístupnejšia je skupina úzkostlivcov, ktorí sa obávajú, že úcta Matky Božej uberie z úcty k Pánu Ježišovi. Niektorí vidia priam rozpor a neslučiteľnosť medzi precítenejšou mariánskou úctou a vrúcnejšou pobožnosťou k božskému Srdcu Ježišovmu. Ba dokonca rozlišujú a hodnotia cirkevné ustanovizne podľa toho, či sa venujú viacej alebo menej rozšíreniu prvej alebo druhej úcty a pobožnosti. Že je to nerozumné a katolícke cítenie urážajúce, netreba ani dokazovať. Veď ozajstná úcta a pobožnosť k Panne Márii vždy vedie k Pánu Ježišovi a láska k božskému Spasiteľovi nás pobáda milovať aj jeho panenskú Matku. Tieto dve pobožnosti sú nerozlučiteľné. Základom mariánskej úcty je vtelenie a stredobodom tohto tajomstva je Ježiš Kristus. Preto sa modlíme: „Ukáž nám Ježiša, požehnaný plod svojho života." A pod krížom v rozhodných veľkých chvíľach vykupiteľského diela stojí Panna Mária, aby prijala posledný odkaz svojho umierajúceho Syna: ..Hľa, Syn Tvoj — hľa, Matka tvoja." Toto by malo rozptýliť a zahnať každú pochybnosť a úzkostlivosť.
Pravda, niektorí sú znechutení postojom tých, čo si potrpia na vonkajšiu veľkoleposť úcty voči Panne Márii, ktorá však nie je podložená úprimnými citmi pobožnosti príkladného kresťanského života. Svojimi výstrednosťami pri pobožnosti chcú len pripútať pozornosť iných. Hoci by aj u niektorých nechýbala vnútorná pobožnosť, predsa len odpudzujú svojimi výstrednosťami. Predpoklad úprimnej pobožnosti a mariánskej úcty je život, spravovaný príkazmi a zásadami kresťanskými. Toto sa rozhodne nemôže predpokladať u tých, čo sú len civilne sobášení alebo pred nekatolíckym duchovným a s predstieranou pobožnosťou navštevujú rozličné pútnické miesta; alebo keď rozvedený, žijúci so ženou iného, s najväčšou skrúšenosťou zúčastňuje sa na májovej pobožnosti aj dva razy denne. Nemali by sme právo vyčítať im, keby to robili s úmyslom kajúcnosti a pokánia alebo preto, aby si vyprosili pomoc nebeskej Kráľovnej pre skoré obrátenie. Robia to však obyčajne v tom povedomí, že tak zadosť učinia svojim náboženským povinnostiam, napravia, čo pokazili, a môžu byť spokojní. Duša je tým očistená, lebo veď oni milujú Pannu Máriu a Pána Boha. Že nie sú cirkevne sosobášení, za to nemôžu, to je len vinou kňazov, čo nemajú porozumenie a uznanie a sú takí zaujatí vo veciach manželských ešte aj dnes, v 20. storočí.
Namyslenosťou a prílišnou, ba až opovážlivou dôverčivosťou unášaní mariánski ctitelia pokladajú túto úctu a pobožnosť za plášť na zastretie svojich chýb a pokleskov. Škapuliar, ruženec, medailóniky a iné posvätené predmety ostentatívne používajú ešte aj pri zjavných hriešnych priestupkoch a pokleskoch v domnení, že ich použitím sa im nepripíše za vinu zlý skutok alebo vina sa zmenší alebo nestihne ich zaslúžený trest. Podobajú sa tým, čo sa pred krádežou modlia, prosiac Boha o pomoc, aby sa im krádež podarila a neboli prichytení. Je to čosi takého, ako keď pri prevratových rabovačkách (1918) zvonili napoludnie práve vtedy, keď z výkladu obchodu tovar vynášali. Nachvíľu prestali, pomodlili sa Anjel Pána pri výklade, a potom pokojne vyprázdňovali ho ďalej.
Pretvárka tých, čo sa ukazujú dobrými a pobožnými, aby si tak zaistili dôveru, uznanie a lepšie pozície, skôr sa prezradí, než si myslia. Pobožnosť a mariánska úcta takých býva nestála a neúprimná, lebo ich horlivosť stúpa a klesá podľa toho, aké sú výhľady na úspech a uznanie.
Trochu sebectva sa natíska do modlitieb aj úprimných a pobožných ctiteľov mariánskych, lebo im vhod príde duševná útecha a povznesenie, ktoré od tejto úcty očakávajú. No naša úcta bude pravá a modlitba správne ponímaná, keď nebudeme prosiť najskôr o útechu, oslobodenie od trápení alebo o hmotné potreby, ale keď prvotným cieľom našej modlitby a pobožnosti bude uctiť a zvelebovať Pána Boha a Pannu Máriu, a až potom budeme prosiť o vypočutie svojich prosieb. Touto nezištnou láskou a úctou bez sebeckých záujmov skôr a istejšie upútame pozornosť nebeskej Kráľovnej, než keby sme jej nedočkavou dotieravosťou pripomínali svoje potreby.
Známkou pravej mariánskej úcty je poníženosť, úprimnosť a vytrvalosť bez nádychu sebectva. Má byť podopretá úprimnou snahou chrániť sa hriechov a napredovať deň čo deň v ctnostiach, aby sme sa ňou bližšie dostali k Pánu Ježišovi. Pravda, nebude vždy v našej moci odstrániť každú príležitosť k hriechu; a1e k našej úprimnej snahe a dobrej vôli Panna Mária pridá silu, aby sme ľahšie mohli vyhnúť hriechu a istejšie kráčať po ceste ctnosti a dokonalosti. Vy-, hýbať smrteľným hriechom, starostlivo sa chrániť aj dobrovoľných vedomých všedných hriechov, odvážne bojovať proti obvyklým svojim chybám a úprimné úsilie zavďačiť sa dobrými skutkami Pánu Bohu a Panne Maru, to sú stupne úprimnej a bohumilej marianskej ucty a pobožnosti. P. M. Horniak. SS.