logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Bibliografia niektorých kňazov


Výpis článku


Názov časopisu : Smer
Autor : P. Marcel Horniak, SS.
Rok : 1943
Číslo : 4
Názov článku : Radostná katolícka výchova
Text článku : Radostná katolícka výchova.
P. Marcel Horniak, SS.

Obdivovatelia a horlivci výchovných smerov, ktoré sa opierajú len o laické a občianske mravné zásady a všetci tí, čo sa dostali pod ich priamy alebo nepriamy vplyv, často majú čo vyčítať našej katolíckej mravouke a výchove. Raz akúsi zaujatosť a úzkostlivosť, pre ktorú sa im katolícka výchova zdá smerovať k úplnej uzavretosti a to vraj zo strachu aj pred tými najmenšími priestupkami, ktoré bývajú pokladané za hriechy, pre ktoré vyhrážame večným trestom. Inokedy neprestajné napomínanie a vstupovanie do svedomia žiakov zdá sa im neznesiteľné, lebo vraj utvorí v mládeži pochmúrny horizont, ktorý odníma duši oživujúce slnko — radosť — a udusí v nej akýkoľvek tvorivý prejav vôle a chuť do práce.
Takto môžu rozprávať len ľudia, ktorí nemali možnosť presvedčiť sa o tom, že katolícke náboženstvo a jeho svetonáhľad je najradostnejší, lebo vie udržať človeka v stálom jase, a to aj v čase a na miestach mravne a duševne najnebezpečnejších. Náboženstvo katolícke si je povedomé starej pravdy, že náboženstvo, ktoré by nemalo dosť sily a prostriedkov vniesť do ľudských sŕdc radosť, spokojnosť a duševnú rovnováhu a v nich tieto ctnosti aj natrvalo udržať, už samo sa odsúdilo na zánik.
Nikto nespozoroval a nepochopil výchovnú silu radosti a nevyužil ju ako najvďačnejšiu pomôcku tak, ako katolícka Cirkev a jej inštitúcie, najmä výchovné ústavy. Veď ona dobre vie, že nie je ešte jeden kvet, ktorý by bol natoľko heliotropický (ktorý by sa tak obracal za slnkom), ako kvet ľudský: mladá duša. Každý chmúrny spôsob v podávaní náuky býva pre mládež nezáživný, ale aj ten najantipatickejší predmet ochotne prijme a si osvojí, keď bude osvetľovaný lúčmi radosti. Nemyslíme tu na radosť ako na občasný prejav náladovosti, ale na stálu duševnú dispozíciu, ktorá vie utvoriť aj v tesnom školskom ovzduší osviežujúci ozón, vyvierajúci zo spokojnosti duše, čistoty mysle, skutkov aj svedomia.
Takto podložená a presýtená radosť bude význačnou oporou aj v čase pokušenia. Lebo oproti chvíľkovým rozkošiam, ktoré pokušenie a hriech ponúkajú, bude sa vedieť úspešne postaviť na odpor iba tá vôľa, ktorá okúsila radosť, vyvierajúcu z víťazstva ctnosti nad hriechom. A len tá mládež bude vedieť víťaziť nad dorážajúcimi vlnami prebúdzajúcich sa vášní, ktorá si v kritických chvíľach bude môcť pripomenúť neoceniteľnú radosť a blaženosť, ktorú jej zaistilo čisté svedomie a o ktorú by ju olúpil azda aj na dlhší čas hriech a priestupok.
Pri katolíckej výchove umŕtvovanie a sebazaprenie nie je ani nesmie byť cieľom, ale iba prostriedkom. Veď tým večným „to nesmieš, tam to nesmieš",, by sme mládeži odnímali právo aj na najnevinnejšie radosti a zábavy a sotva by sme vedeli dať náhradu za ne. Poukazujme teda radšej na vznešenosť ctnosti, podivné ideály mravnosti, veľkolepé vzory nasledovania hodných postáv, najmä svätých a svätíc, za ktoré sa oduševnia, a uchvátené ich krásou budú sa usilovať osvojiť si ich život a stať sa im podobnými. Vzbudzujme v nich sebadôveru pochvalou, vyvolajme na povrch skryté ambície a vystupňujme ich aj u tých najslabších.
Vychovávateľ bude mať tu vďačnú prácu a to nielen zápornú: karhať a trestať priestupky a poklesky, ale aj kladnú: pomáhať vyhľadávať a používať vhodné a primerané prostriedky na to, aby vzostup k výšinám ideálu bol ľahší, na to potrebná duševná sila bola zaistená, aby sa zbytočne nemárnila pri veciach podradných alebo škodlivých. Uznajú a pociťovať budú potrebu modlitby, svätých sviatostí preto, že okúsia ich blahodarné účinky, z nich vyvierajúcu silu a duševnú radosť. Málokto si uvedomuje, že modlitbou, častým používaním svätých sviatostí, činnou účasťou v náboženských spolkoch (Marianská kongregácia, SKM) utvorí sa také radostné duševné ovzdušie, ktoré je najúčinlivejším prostriedkom na zachovanie mravnej čistoty aj v najkritickejších časoch dospievania. Lebo nové sily, ktoré sa prebúdzajú v mladom organizme, nemôžeme násilne na kolene lámať, ale treba ich využiť a zapojiť do povznášajúcej práce domácej, spolkovej a charitatívnej. Mládež túži po činnosti, chce svoje sily uplatniť, a keď je toto jej úsilie povšimnuté, pochopené, vie pracovať s chuťou, len jej treba dať možnosť. Ináč bude svoju aktivitu vyvíjať škodlivým spôsobom v potulkách, v nebezpečnej spoločnosti, v predčasných bezvýznamných známostiach, ktoré odvrátia jej pozornosť od školských povinností a môžu mať neraz katastrofálne následky pre celú budúcnosť.
Často počuť poznámku, že výchovný ústav odcudzil dieťa rodine, že ono viacej túži po ústave ako po rodine. Výčitka, ktorá však je súčasne pre katolícku výchovu aj pochvalou. Znamená, že dieťa sa tam dobre cíti a prežíva radosti, akých sa mu v rodine aj pri najväčšom hmotnom blahobyte nedostáva. Poslúcha ochotne a radostne bez napomenutia a trestov, vďačne a z lásky k tým, ktorí tak hravo poučujú, s porozumením napomínajú a tak starostlivo preň pracujú. V každej službe vidí len malý skutok lásky voči sebe. Dal by Pán Boh, aby tento prechod a rozdiel medzi výchovou katolíckych ústavov a katolíckych rodín deti nikdy nepocítily, ale aby sa tieto dve výchovy súladne dopĺňaly.