Bibliografia niektorých kňazov
Výpis článku
| Názov časopisu : | Smer |
| Autor : | Univ.Prof.Dr.Jozef Búda |
| Rok : | 1943 |
| Číslo : | 2 |
| Názov článku : | Očisťovanie |
| Text článku : | Očisťovanie. Univ. prof. Dr. Jozef Búda. Vždy ma dojalo, keď matky po pôrode prvý raz prichádzaly do kostola. Cirkev svätá ich vtedy osobitným obradom uvádza do chrámu. A hoci obrad nepredpisuje, že matka má tam prísť aj s novonarodeniatkom, zriedkakedy príde matka bez neho. Málokedy sa vie matka tak vrúcne modliť pred oltárom, ako vtedy. Predtým už dávnejšie nebola v kostole, teraz ďakuje Pánovi, že zase môže kľačať pred jeho oltárom. Ďakuje, že jej pomohol zniesť ťažké pôrodné bolesti, že ju vytrhol z nebezpečenstva, že sa všetko tak dobre skončilo. A prosí. Najmä za novonarodeniatko prosí. Matka už vtedy myslí na celú, takú neistú budúcnosť dieťatka. Čo z neho bude? Čo z neho spraví svet? Nuž je pochopiteľné, že sa matka vtedy vie naozaj pobožné modliť. Už prvý príchod starozákonných matiek po pôrode do chrámu mal akýsi slávnostný ráz. Starozákonné predpisy hľadia na pohlavný život veľmi prísne. Hádam pre neobyčajnú náruživosť národa, ktorého činy maly usmerňovať. I také pohlavné zjavy, ktoré nezanechávaly mravnú škvrnu, ktoré teda neboly hriešne, zanechávaly podľa spomenutých predpisov určitú škvrnu rituálnu: znečisťovaly človeka. Tak nesmel až po nasledujúci večer vkročiť do chrámu muž, ktorý obcoval so svojou manželkou, nesmela do chrámu vstúpiť žena, ktorá mala svoju obvyklú chorobu. A nakoľko telesný stav matky po pôrode bol podobný, ani ona nesmela za určitý čas ísť do chrámu. Zaujímavé je, že panoval zvláštny názor, podľa ktorého sa telesné očisťovanie (aj hojenie) matky po pôrode dievčaťa dialo oveľa pomalšie než po pôrode chlapca. Podobným starovekým názorom sa niet čo čudovať, veď ešte v stredoveku sa domnievali napríklad, že plod v živote matky začne žiť až štyridsiateho dňa po počatí, ak je to chlapec; ak je to dievča až osemdesiateho dňa. Domnieke, že matky sú po pôrode dievčat dlhšie nečisté, prispôsobil sa aj starozákonný predpis, ktorý nariaďoval, že matka, keď porodila chlapčeka, smela do chrámu prísť na štyridsiaty deň po pôrode; keď porodila dievčatko, smela prísť až na osemdesiaty deň. Zákon predpisoval tiež, že matka pri prvej návšteve chrámu má priniesť ako obetu dve zvieratká: baránka ako celopal (obeta, keď sa spálilo celé obetné zviera) a holúbä alebo hrdličku ako obetu za hriech. Ak matka bola chudobná, smela miesto baránka obetovať ešte jedného holuba alebo hrdličku. Toto je prvý predpis zákona, ktorému chcela zadosť učiniť preblahoslavená Panna. Porodila chlapčeka, preto išla do chrámu na štyridsiaty deň. Bola chudobná, preto neobetovala baránka, ale len dve hrdličky alebo dve holúbätá. Obetovanie zemských baránkov pomaly aj tak muselo prestať, veď do chrámu prvý raz vkročil Baránok Boží. Je jasné, že Panna Mária splnila tento predpis len z dojímavej poslušnosti a preto, aby mohla obetovať Pánovi svoje dieťatko. Veď o nejakom skutočnom „očisťovaní" u nej nemôže byť reč. Starý zákon ho predpisoval, lebo počatie dieťatka, aj keď nebolo spojené s hriechom, bolo spojené s náruživosťou, žiadostivosťou, a táto je následkom hriechu. No preblahoslavená Panna počala panensky a panensky aj porodila. Ale Panna Mária ešte jednému predpisu chcela vyhovieť, keď s Ježiškom išla do chrámu. Netýkal sa už matky, ale dieťatka. Svätý Lukáš to opisuje takto:Keď sa naplnily dni jeho očisťovania (alebo podľa niektorých gréckych kódexov: „dni ich očisťovania"), priniesli ho do Jeruzalema, aby ho obetovali Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone: Všetko mužské, ktoré otvorí život, má sa pokladať za zasvätené Pánovi." Evanjelista teda nesporne hovorí o očisťovaní dieťatka alebo aspoň aj o jeho očisťovaní, a nielen o očisťovaní Panny Márie. Prvorodení boli Pánovi zasvätení z viacerých príčin: 1. Všetky prvotiny patrily Pánovi. Tým človek uznával, že všetko, čo požíva, požíva z dobrotivosti Pánovej. Preto Pánovi obetovali aj prvotiny z plodín zeme. Napríklad na Veľkú noc v chráme obetovali obilné snopy. Boly to prvé snopy ročnej žatvy, pred ich obetovaním sa žatva nesmela začať. 2. Z osobitnej príčiny boly Bohu zasvätené prvotiny živých tvorov: zvierat a ľudí. Pred východom z Egypta usmrtil Boh všetko, čo bolo v Egypte prvorodené aj z ľudí aj zo zvierat. No vo svojom národe zachránil prvorodených a to pre krv veľkonočného baránka, ktorý bol obrazom Vykupiteľovým.1 Týmto si však Boh prisvojil prvorodených. Prvorodené zviera, ktoré smelo prísť na oltár (domáci rožný dobytok ovce a kozy), museli obetovať; nebolo možne ich vymeniť. Ktoré nemohli dostať na oltár museli vymeniť iným, obetným zvieraťom a museli ho priniesť ako obetu. Ľudské obeť Písmo čo najprísnejšie zakazuje. Preto prvo rodených chlapčekov museli vymeniť peňažitou obetou: museli za nich v chráme zaplatiť1/sup> strieborných šeklov. Šekel mal v rozličných čs soch rozličnú hodnotu. Len po zaplatení tohto výkupného patril prvorodený syn svojmu otcovi. Toto očistenie od dlhu volá grécke Písmo sväté niekedy očisťovaním (katharsis). A preto hovorí aj svätý Lukáš o „očisťovaní" Ježišovom.2/sup> 3. Pre prvorodených chlapcov bola ešte osobitná príčina, preto ich bolo treba vymeniť. V časoch patriarchálnych prvorodený syn dedil po otcovi hodnosť patriarchu, a s ňou bola spojená aj hodnosť kňazská. Až po sinajské zákonodarstvo národ nemal osobitných kňazov, boli nimi prvorodení. Keď Boh k svojej službe určil osobitný kmeň, kmeň Leviho, museli prvorodených vymeniť. Národ dal za každého prvorodeného jedného Levitu. Nakoľko však prvorodených bolo o 273 viacej než Levitov, za prebytočných bolo treba ako výkupné zaplatiť po 5 strieborných šeklov. Nuž Panna Mária aj tomuto chcela zadosť učiniť. Chcela za svojho prvorodeného zaplatiť výkupné. Ale zasa len z poníženosti, lebo Pána Ježiša nebolo treba vykupovať. Veď: 1. Po zaplatení výkupného chlapček patril svojmu otcovi. Otcom Ježiškovým však bol len Otec nebeský; po zaplatení výkupného patril teda zasa len jemu ako aj pred zaplatením (myšlienka Willamova). 2. Za Pána Ježiša nebolo treba zaplatiť výkupné, lebo sa neskoršie Otcu nebeskému obetoval na oltári kríža. Vykonal teda to, zpod čoho bolo treba ostatných prvorodených vymieňať. Toto bola jediná ľudská obeta, ktorú Boh schválil a prijal. 3. Od kňazského úradu Pána Ježiša tiež nebolo treba vykupovať, veď ostal kňazom naveky: „Ty si kňaz naveky podľa obradu Melchisedechovho. 4. Kedysi, pred východom z Egypta si Boh prisvojil prvorodených krvou veľkonočného baránka. Pán Ježiš je sám Veľkonočným baránkom, ktorý vykúpil nielen prvorodených jedného národa, ale všetkých ľudí. Chcel som podať len historické pozadie hlavného sviatku mesiaca februára. A tiež niekoľko myšlienok na rozjímanie o ňom. Smeristi si už sami budú vedieť tieto body trocha rozvinúť. 1Porovn. Smer I,111. 2Cirkevná liturgia tiež nepokladá Hromnice len za sviatok mariánska. Pri svätej omši napríklad nečíta sa prefácia mariánska, ale vianočná. |