logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Bibliografia niektorých kňazov


Výpis článku


Názov časopisu : Duchovný pastier
Autor : Dr.Matej Hesek.
Rok : 1917-1918
Číslo : 2
Názov článku : NA DRUHÚ NEDEĽU PO ZJAVENÍ PANA.
Text článku : O stolovej modlitbe.

„A pozvali na svadbu i Ježiša."
Ján 2,2.

Pána Ježiša pozvali na hostinu,a on nielen že pozvanie prijal,ale svojou prítomnosťou i posvätil tú hostinu.Chceme-li i my požehnanie Božie si zaslúžiť i pri jedení,musíme naň pozvať P.Ježiša.I môžeme ho pozvať skrze starodávnu nábožnú obyčaj,skrze stolovú modlitbu. Lež,bohužiaľ,táto starodávna nábožná obyčaj za našich časov na mnohých miestach mizne,vychádza z módy.Nebude teda od veci,keď si dnes prehovoríme o stolovej modlitbe a jej spasiteľných účinkoch.A síce:
1.vysvetlím vám,že modlitba stolová privedie nám vysokých a štedrých hostí; 2.poukážem na to,že stolovanie s modlitbou je výborná príprava ku stolu Pánovmu;
3.vysvetlím,že stolovanie s modlitbou je prípravou ku stolu nebeskému.
1.Stolová modlitba privedie nám vysokých a štedrých hostí.—Veľmi blažení boli hostia v Kane Galilejskéj,ale blaženější ešte domáci pán.Ako by aj nie!Ved na ich svadbe bol po prvé prítomný Spasiteľ,Panna Maria,učeníci a pravdepodobne i naposledy.Bolo to zriedkavé šťastie.Ruky si podali s Ježišom Kristom.Pri jednom stole sedeli.Videli ho,slyšali ho—vyprávali sa s ním.Môžeme smelo tvrdiť,že tak veselej svadby nebolo a nebude viac,ako tá v Kane Galilejskej.Istotne ste zvedaví,ako že sa to len stalo,že Ježiš Kristus šiel na tú hostinu?Poviem vám.
Možná vec,i preto,že svadobníci boli mu príbuznými alebo pokrevnými,snád preto,že chcel byť aj ako človek všade prítomný,chcel stav manželský posvätiť.Ale predsa myslím,že by nebol Ježiš Kristus na tú svadbu šiel,keby
ho neboli zavolali.Išli teda mladoženísi alebo rodičia a povolali Ježiša Krista i s jeho Matkou i s učenníkmi na svadbu.Prijal povolanie,šiel,prinesúc podivný dar do vena:svoj prvý zázrak.N.N.!Nezáviďme tým hosťom to šťastie!Aj my môžeme
mať podobné šťastie.Zavolajme aj my Ježiša Krista ku stolu svojmu.Modlievajme sa vrúcne stolovú modlitbu ku nemu(jeho modlitbu Otčenáš)a ku jeho Matičke: Zdrávas!...A prijdú aj ku nám,hoci nebadane.Budú stáť pri nás,hoci ich neuvidíme.Budú sa shovárať s nami,hoci ich nepočujeme.Uvidia,kto chybuje zo zástolia.Uvidia,čo chybuje na stole!Panna Maria poznamená istotne:Pozri len,milý Synu,ako tá rodinka smutne sedí,ako biedne iedia!Pozri na tú matku,na jej od starosti sklonenú a šedivú hlavu,na jej vráskovitú tvár,na jej trasúce sa ruky.Pozri len na tie drobné,bledé,vychudlé dietky,na ich zmodralé a vpadlé očká!...Nemajú čo jesť!. . .A Ježiš Kristus,ktorý prisľúbil,že bude vždy s nami,
nezabudne na tú rodinku v núdzi.Nahradí,čo chybuje,svojou štedrosťou.A poteší opustených svojou sladkou milosťou.
2. Stolovanie s modlitbou je výborná príprava k druhému stolu, k stolu Pánovmu.
Pamätajme na to, že Ježiš Kristus na veľký štvrtok až po večeri vzal chlieb a víno do rúk,a tá predbežná večera bola prípravou ku večeri Pánovej.Pamätajme na
to,že zázračné nasýtenie v pustatine bolo prípravou ku Sviatosti Oltárnej.A tak i naše stolovanie by malo byť predobrazom a prípravou ku stolu Pánovmu.
Keď sme sa pred jedlom modlili,prišli k nám na návštevu Ježiš Kristus a Panna Maria.A ako to medzi priateľmi býva,zasa oni nás volajú k svojmu stolu.Tam je pokrm predrahé telo a krv Ježiša Krista,a vyslúži nás Panna Maria,veď ona nás
obdarila svojím milým Synom.Rozvažme si,koho vidí rád Ježiš Kristus pri svojom stole?!Ponížených!A ten,ktorý všetko od Boha dúfa,je ponížený.Povďačných,a ten,
ktorý za všetko dobrodenie Pánu Bohu ďakuje,je povďačný.Čistých,a ten,ktorý sa pred jedlom vrúcne pomodlí,nebude nečisté reči pri stole vyprávať,nebude len telo napájať a kŕmiť.Nevinných;ten,ktorý sa pred jedlom modlí,nebude pri stole bohorúhavé,bláznivé piesne spievať.Kajúcich,a ten,kto sa pri stole modlieva,keby sa v niečom aj pri stole previnil,oľutuje to.Volá ku svojmu stolu milosrdných,a ten,kto sa pred jedlom a po jedle modlieva,vždy najde odrobinku hladným a kvapku pre smädných Rád vidí svoje dietky,a ten,ktorý sa modlí pred jedlom Otčenáš,je i jeho dieťa,—veď aj on hovoril slovo na začiatku:„Učiňme človeka",veď on nás vykúpil.Z toho vidno,že stolová modlitba môže byť výbornou prípravou ku stolu Pánovmu.
3.Stolová modlitba pozdvihuje myseľ našu ku stolu tretiemu,ku stolu nebeskému.Všetko,čo je na zemi,upomína nás na vlasť nebeskú.Všetko je slabým obrazom,nedokonalým nákresom vlasti nebeskej.Človek je obrazom Božím.Jeho dom je
obrazom domoviny nebeskej.Rodina je obrazom rodiny nebeskej,rodinný bôľ je predobrazom stolu nebeského.Chyba je v tom,že mnohí ľudia na tieto veci nemyslia.Tomu však,ktorý sa obráti pred jedlom a po jedle k Otcu nebeskému,
bezpochyby napadne aj hostina nebeská,lebo mu Duch sv.pozdvihne myseľ
k nej,ku tej hostine,kde je hostiteľom a pokrmom sám Boh,ktorý je jedine v stave nasýtiť,uspokojiť žiadosti srdca nášho.A ten,ktorý je povďačný Pánu Eohu za odrobinky jeho nekonečnej štedrosti pri stole—môže mať nádej,že ho povolá do svojej radosti a nad mnohými ho ustanoví.Pamätajme na to,že nejeden by nebol potrestaný,keby sa bol pred jedlom modlieval!Boh nás všade pozoruje,aj pri stole.Eva istotne by nebola musela opustiť raj,nebola by musela umrieť,keby sa bola pomodlila pred jedlom.Nabuchodonozor sotva sa modlil pri hostine babylonskej,a ešte v tú osudnú noc ztratil svoju moc,bol dorúbaný a jeho krajina rozkúskovaná.Boháč,ktorý prosil Lazara o kvapku vody,tiež sa nemodlieval pri hostinách.A Judáš nebol by zaviedol Židov do záhrady Getsemanskej a nebol by zradil svojho Majstra,keby sa bol pred poslednou večerou vrúcne pomodlil.Keď chceme,aby Boh žehnal nášmu stolu,keď chceme,aby nás vítal Ježiš Kristus u svojho stola,keď chceme,aby sme boli prijatí ku hostine nebeskej,-a keď nechceme,aby sme sa na veky pod stôl dostali—nasledujme Ježiša Krista,ktorý pozdvihol myseľ,oči,ruky k nebesiam,modlil sa napred a až potom lámal a dával chlieb.Amen.