logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Bibliografia niektorých kňazov


Výpis článku


Názov časopisu : Duchovný pastier
Autor : Dr. Štefan Hesek
Rok : 1917-1918
Číslo : 6
Názov článku : NA DRUHÚ NEDEĽU PO SV. DUCHU.
Text článku : Ako a prečo máme milovať blížneho.

„Synáčkovia moji:Nemilujte slovom,
ani jazykom,ale skutkom a pravdou."
I. Ján 3,18.

V letnom čase roku 1847.zbadal pápež Pius IX.v jednej ulici mesta Ríma jedného starého a bezvládneho človeka na zemi ležať.Šľachetný tenže pápež nechal zastaviť svoj koč a dal sa spýtať,ktože je ten chudobný človek."Hned odznela od
poveď z množstva:to je len židi Pohoršený nad touto bezsrdečnou odpoveďou,
sliezol a vlastno ručne pomohol nevládneho na koč,zaviezol ho do svojho bývania,
hned dal zavolať svojho domáceho lekára a postaral sa o potrebnú opaieru. (Slzb. Ztg. Sept.1847.)Aký to krásny príklad lásky k blížnemu!Či tu nevidíme vyplnenie príkazu k blížnemu?Či tu nevidíme vyplnenie príkazu Ježiša Krista,ktorým príkazom nám predpisuje skutky milosrdenstva,hovoriac o milosrdnom Samaritánovi?„Id,i ty čiň podobne."(Luk.10,37.)Či tu nevidíme vyplnenie príkazu,
ktorým nám za povinnosť predkladá milovať i nepriateľov?,,Milujte svojich nepriateľov,dobre čiňte tým,ktorí vás nenávidia."(Mat.5.44.)O láske k blížnemu hovorí i sv.Ján evanjelista v dnešnom sv.čítaní,keď nás upozorňuje na smutný výsledok nedostatkulásky k blížnemu,hovoriac:,,Kto nemiluje,sotrváva v smrti."
(I.Ján 3,15.)V tomže čítaní nám i naučenie dáva,ako máme milovať blížneho:
„Synáčkovia moji!Nemilujme slovom,ani jazykom,ale skutkom a pravdivé."
Poneváč ale v dneskajšom čase je hlboko zakorenená v srdciach ľudských neporiadna samoláska,ktorá vytvára zo srdca súcit nad nešťastím blížneho,ktorá sa len v závisti,v číhaní po cudzom vyjavuje a je základom zvady,nepokoja,preto
som si umienil na základe dnešného sv.čítania vás,NN.,poučiť,ako a prečo máme milovat blížneho svojho?Keď sa raz jeden zákonník spýtal Pána Ježiša,ktoré je
hlavné prikázanie,On mu odpovedal:„Prvé prikázanie zo všetkých je:Počuj,
Izraelu,Pán Boh tvoj je jediný Boh:a milovať budeš Pána Boha svojho z celého svojho srdca a z celej svojej duše a zo všetkej svojej sily.To je prvé prikázanie.A druhé podobné tomu je:Milovať budeš blížneho svojho,ako seba sa
mého."(Mark.12,28—32.)Hľa,jak veľkú vážnosť pripisuje Ježiš Kristus láske k blížnemu:do jedného radu ju postaví s láskou k Bohu.A prečo to?Preto,NN.,lebo bez lásky k Bohu a k blížnemu naše konanie môže byť na oko i dobré,nemá však
nijakej ceny pred Bohom,lebo kto v srdci svojom neprechováva lásku k blížnemu,
nemôže milovať ani Boha,ktorý nám láska k blížnemu predpisuje.Ako ale môžeme milovať Boha,keď vôľu jeho neplníme?!Tak nás napomína aj miláček Ježiša Krista:
,,A také prikázanie máme od neho,aby ten, kto miluje Boha,miloval i svojho brata."(I.Ján 4.21.)Akáže má byt láska k bližnétnu?V čomže ju máme preukazovať?
Základ lásky k bližnénm je nasledujúci:Čo nechceš,aby tebe dakto učinil,ani ty nečiň druhému.Keď nechceš,aby ti dakto zle prial,teba ohováral,škodu ti robil atď.,ani ty ío nerob druhému.A keď chceš,aby ti tvoj bližný v tvojom nešťastí
na pomoci bol,v chorobe ťa navštívil,v zármutku ťa potešil,aj ty to urob blížnemu svojmu.„Lebo akým súdom budete súdiť,(takým)budete súdení,a jakou mierou budete merať,(takou)nameria sa vám.“(Mat.7,2.)K tomu ale,aby láska k blížnemu pre spásu duše našej záslužná bola,musí byť kresťanskú, t.i.od všetkej sebeckosti odstránená.Nielen za preukázané dobro,alebo pre krásnu postavu,alebo v nádeji svetskej odmeny,ale pre Boha milovať i blížneho:znamená kresťansky milovať.Láska táto nás má najmä k tomu nakloniť,aby sme našim bližným večné blahoslavenstvo priali,a k tomu im na pomoci boli,s dobrým príkladom,
povzbudzovaním k dobrému a hatením zlého...Zapamäjme si dobre,že nie dar jazyka a vedy,nie dar proroctva a zázrakov,lež kresťanská láska k blížnemu delí dietky Božie od detí diabla',hovorí sv.Augustín.(Sv.August.in I.Joan.3.10.)Ale čože by nám osožila láska k blížnemu,keby sa jej naše skutky protivily?„Synáčkovia moji!
Nemilujte len slovom,ani jazykom,ale skutkom a pravdou."Čo ti je osožné,keď cítiš sú strasť nad nešťastím tvojho blížneho,a nepomôžeš mu,hoci by ti to i tvoje hmotné okolnosti dovolily?Nezapominaj,že všetko čo máš,od Boha máš.
Nechovaj sa teda tak,ako keby nadobudnutie majetku,všetky telesné i duševné vlohy tvojou zásluhou boly.Boh ťa ale nie k tvojim sebeckým cieľom obdaril so všetkým,lež aby si to k oslavovaniu Boha,k tvojmu spaseniu a k spaseniu bližného tvojho upotrebil.Počuj len slová Ježiša Krista,ktoré povie pri poslednom súde tým,ktorí budú zľava:..Vzdiaľte sa odo mňa,zlorečenci,do ohňa večného...Lebo
hladný som bol,a nedali ste mi jesť;smädný som bol,a nedali ste mi piť;príchodzí som bol,a nepritúlili ste ma;nahý,a nepriodeli ste ma;nemocný a v žalári,a nenavštívili ste ma.Vtedy odpovedia mu i oni a rieknu:Pane,kedy sme ťa videli hladného,alebo smädného atď?Vtedy odpovie im a riekne:Veru,povedám vám:nakoľko ste toho neučinili jednému z tvchto najmenších,ani mne ste to neučinili."(Mat. 25,41—46.)Teda lásku svoju k blížnemu skutkami musíme preukázať,keď chceme vyhnúť večnému zatrateniu.Včuľ sa nám ale predstaví otázka:Kohože máme milovať?
Snád len našich najbližších pokrvných?Alebo len tých,ktorí nám dajaký dobrý skutok preukázali?Alebo íen tých,od ktorých niečo obsiahnuť úfame?Či tých,ktorí pre neučenosť alebo chudobu pred svetom nie sú nám rovní,nemusíme milovať?No
a o tých snáď ani netreba hovoriť,ktorí nám zle vinšujú,ktorí nás prenasledujú,
okrádajú,slovom,ktorí sá naši nepriatelia?Predstavte si,NN,život nášho láskavého Spasiteľa!Jak láskavé hovorí s boháčmi,jak ponížene so zákonníkmi,jak dobrosrdečný je k chudobným,uzdravuje nemocných,potešuje zarmútených,slovom, každému len dobre chce,každému bez výnimky chce zabezpečiť večné blahoslavenstvo.O,a jak láskavé hovorí k Judášovi,o ktorom dobre vedel,že ho prezradil,len aby ho uistil,že mu je ochotný odpustiť v páde oľutovania.Ba ešte i na kríži sa modlí za tých,ktorí na ňom tú najväčšiu neprávosť spáchali:
„Otče,odpusť im,lebo nevedia,čo činia."A či túto lásku nepreukazuje i teraz?Či ten Ježiš Kristus pod spôsobom chleba skrytý nie je ochotný do srdca každého vstúpiť?Či robí on výnimky medzi chudobným a bohatým?Či on nie je v stave odpustiť i včuľ aj tomu najväčšiemu hriešnikovi?Prečo ale tak činil a činí náš milý Spasiteľ?Preto,aby nám príklad dal,aby nám ukázal cestu do večného blahoslavenství.Chceme-li teda tenže cieľ obsiahnuť,musíme nasledovať Ježiša Krista.K tomu nás i sv.Pavel napomína,hovoriac:„Buďte teda nasledovníkmi Božími,ako najmilší synovia,a žite v láske,ako i Kristus miloval nás a vydal seba samého za nás,ako dar a obetu Bohu na ľúbeznú vôňu."(Efez.5,1—2.)Ale
nielen že nám dal príklad svojím chovaním ku bližným,ako máme každého milovať,lež nám to i výslovne prikázal.„Toto je moje prikázanie,aby ste sa milovali vospolok,ako som(ja) miloval vás."(Ján 15,12.)že ale Ježiš Kristus nevyníma ani našich nepriateľov z počtu našich blížnych,o tom nás presvedčia zase jeho slová:,,Milujte svojich nepriateľov,dobre čiňte tým,ktorí vás prenasledujú a osočujú,aby ste boli dietkami vášho Otca,ktorý je na nebesiach." (Mat.5,44—45.)Čo inšieho sa modlíš v modlitbe„Otče náš"?„...Odpusť nám naše viny,ako aj my odpúšťame našim vinníkom..."Nepriateľom našim odpúšťať,im dobrepriať,za nich sa modliť,im dobré skutky preukázať je našou povinnosťou.„Pozri na tvojho učiteľa a voditeľa,a vid.jak mnoho dobrého činil svojim nepriateľom,si-li ty zo školy Kristovej;prečože teda nenasleduješ
tvojho Majstra?"(Sv. Chrisosom,hom.1.de David et Saul.)Ja viem,že ti to ťažko padne,podať ruku tomu,ktorý tebe na cti ublížil,ktorý teba okradol,na chudobu priviedol.Pozriale toho utrápeného,ukrižovaného Spasiteľa a rozmysli si,že
to tvoje hriechy ho tak utrápily,ukrižovaly,a on predsa ti je v stave odpustiť,
len jedno si žiada od teba,aby si i ty odpustil tvojim vinníkom.Jedna dobrosrdečná francúzska gróíka,ktorá vždy s tým najväčším súcitom sa chovala oproti biednym,navštívila raz nemocnicu v meste Lyon.V jednej sieni od veľkej boľasti stonajúci a strašne preklínajúci starec vzbudil grófkinu pozornosť.Ked sa boľasti nemocného trošku zmiernily,pristúpila k nemu tá šľachetná,chcejúc ho ti teč im obdariť.Láskavé sa spýtala na jeho meno,a dostala odpoveď:„Moje meno je:Ján Miehelin."Počujúc to meno,zbľadla a bezvládne padla do náručia svojich
spríevodčích.Keď ku sebe prišla,dopytovali sa jej,čo bolo príčinou jej zamdletia.Ona ale nič neodpovedala,lež nechala zavolať kňaza,dala mu veľký obnos peňazí pre chorého starca,a sľúbila,že i na budúce bude mať starosť o jeho veľkú a biednu rodinu.Ten podivný starec bol vrahom jej otca i matky,ako i dvoch sestier.Jedine ona bola od smrti zachránená.—Aký krásny to príklad lásky oproti nepriateľom!Zle jej to padlo,počujúc meno vraha rodičov svojich i sestier svojich,ale sa nepomstila,lež ešte za ten veľký bôľ a žiaľ,ktorý jej tenže vrah
zapríčinil,dobrým skutkom sa mu odplatila.Nasledujme tento príklad,zaštepiac si do srdca slová sv.Pavla:„Nepomstite sa,najmilší,ale ustúpte hnevu,ako je na
písané:Moja je pomsta,ja odplatím,povedá Pán."(Rim.12.17.a19.)Než by som dokončil kázeň,ešte ťa chcem,N.,na niečo upozorniť.Ty,ktorý pod ťarchou tejto ukrutnej vojny stones,ba snád ztráta tvojho syna,manžela alebo príbuzného už i k rúhaniu otvorila ústa tvoje,vyčituješ tým,ktorí tú vojnu vedú,že už by mohli mať dosť toho krviprelievania,už by sa mohli smilovať nad biednym národom a mohli by už raz uzavrieť ten túžobne očakávaný pokoj.Máš pravdu!Ale si si ešte nepomyslel,že to,čo tým tam vyčituješ,t.j.závisť,v tvojom srdci ešte v tej najväčšej miere zúri.Že ty pre kúsok zeme,pre krivé slovo si v stave roky a roky sa súdiť a žiť v hneve.Chceš teda,aby Boh dobrotivý prosbu tvoju za pokoj vyslyšal,začni uzavierať tenže pokoj v tvojom srdci,s tvojimi hnevníkmi,obnov samého seba,a vtedy s tou najväčšou nádejou môžeš prosiť Boha o smierenie.Lebo jedine láska k blížnemu môže byť opravdivým základom stáleho pokoja.A keď budeš čisté rúcho lásky kresťanskej na sebe mať,nielen na tomto svete budeš užívať pokoj čistého svedomia,lež ťa i Pán s radosťou prijme k stolu večného
pokoja.Amen.