logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Bibliografia niektorých kňazov


Výpis článku


Názov časopisu : Duchovný pastier
Autor : Dr. Matej Hesek,c.kr.vojenský kňaz.
Rok : 1917-1918
Číslo : 6
Názov článku : NA BOŽIE TELO.
Text článku : Ked by prišiel kráľ navštíviť našu dedinu,každý by nechal prácu,obliekol by sa do rúcha sviatočného a išiel by vítať svojho panovníka.Vítaly by ho zvony,
spev,hudba.Každý by napnul oči,aby videl,na akom koči sa doviezol,na akom koni sa doniesol,kto ho sprevádza,v akých šatách je oblečený.Najzvedavejší by však bol každý na to,ako kráľ sám vyzerá.Najmilejší!Keď nášho milovaného kráľa korunovali a on k sv.prijímaniu pristupoval,takto sa modlil:„Pane,nie som
hoden,abys'vošiel do príbytku môjho."A hľa,dnes navštívi obec našu kráľ kráľov,
ktorého aj náš kráľ za svojho pána uznal.Treba teda všetko nechať,vziať rúcho sviatočné a ísť mu v ústrety.Zvony ho budú sprevádzať,spev,hudba,ľud.Je v
zlatej,kvietkami ozdobenej monštrancii.Ponesie ho kňaz pod baldachýnom.Jeho rúcho je malá,biela,tichá hostia.Tvár jeho je skrytá.Reč Jeho je reč nemluvniatka,ktoré nám predsa tak mnoho hovorí.Pozorujte len,čo výprava tá malá,biela,tichá hostia.
1.Sv.hostia je malá.Ježiš Kristus miluje malých.—Nekonečný Boh vzal konečné človečenstvo na seba.Stal sa maľučkým.Narodil sa v malom mestečku,v maštalke.Hľa krvi pochodí z malého národa.Býval v malej chalúpke,rástol v malej rodinke.
Malučkých volal k sebe,bral do náručia,pritisnul ich k srdcu a prisľúbil im kráľovstvo nebeské.Miloval malého Zacheja.Miloval tých,ktorí o sebe málo myslia:
ženu kananejskú,stotníka,publikána.S úľubou prirovnal kráľovstvo nebeské zrnu horčičnému,ktoré je najmenšie zpomedzi všetkých semien.—Ježiš Kristus teda miluje to,čo je malé.To isté dosvedčuje aj sv.Pavel:„Co je svetu nepatrné a nevážené,vyvolí!si Boh,ako i to,čo nie je nič,aby zničil to,čo je niečo.'
(I.Kor.1,28)Že Ježíš Kristus miluje to,čo je malé a nepatrné,to najjasnejšie dokázal tým,keď si vyvolil malučkú hostiu za spôsob,pod ktorým chce s nami zostával.Vo Sviatosti oltárnej sa takrečeno až do prachu uponížil.—lebo aj v odrobinke,ktorá sa odlomí zo sv.hostie,prebýva náš Spasisteľ.Čo nám chce povedal tá malá sv.hostia?Táto nemá hostia hlasité nám privoláva:„Poďte ku mne—a učte sa!"Milujte maľučkých.Svoj malý národ.Svoju malú dedinku.Skromnú chalúpku.
Chudobnú rodinku.Milujte svoje prosté,jednoduché rúcho.Nevyhľadávajte drahé šaty,ktoré ešte nikoho neučinily lepším,avšak hriešnym áno.Teda učí nás tá malá sv.hostia poníženosti.Poníženosť je základná čnosť,na nej spočívajú ostatné.
Poníženosť je základ slávy nebeskej.Vysoký dom požaduje hlboký fundament,nebeská výsosť požaduje poníženosť.Choďme do školy učiť sa k sviatostnému Spasiteľovi,
Aby učinil naše srdce maľučkým,ako to semeno horčičné,ktoré je síce najmenšie zpomedzi všetkých semien,ale keď vyrastie,väčšie býva od všetkých zelenín, ba býva stromom,tak,že vtáctvo nebeské priletuje a prebýva na jeho vetvách."(Mat.
13,32.)
2. Sv.hostia je bielu.Biela,ako sňah alebo ľalija.Ako by nám šepotala:
„Blahoslavení sú čistí.Sviatostný Spasiteľ je vzorom,učiteľom,vychovávateľom panenského života.Vo Sviatosti oltárnej je aj človečenstvo Ježiša Krista prítomné,ale celkom ukryté.Očami nehľadí,ušami nepočúva,jazykom nerozpráva.—Ó,vy,ktorí sa obviňujete,že ste mysleli tak i tak,počuli to i to,hľadeli sem i tam,alebo vypustili z úst niečo nečistého,alebo sa dopustili,—pozrite na tú čistú,nevinnú hostiu!Ona vám povie,že len tak si môžete svoju čistotu zachrá
niť,upevniť alebo nazpät vydobyť,keď budete oči,uši,jazyk svoj prísne varovať.
Slovom:telo s jeho neporiadnymi žiadosťami na uzde držať.Sv.hostia nás nielen to učí,ako máme čistý život viesť,ale ona je i chlieb,ktorý slabých posilňuje,ona je i víno,ktoré plodí panenské duše.Zachar.9,17.Keď by duch nečistý natoľko rozbúril dušu vašu,že mali by ste taký strach,aký mali topiaci sa apoštolovia na rozbúrenom mori,prijmite ho do príbytku svojho a volajte o pomoc:Pane,ratuj nás!On nedovolí,aby vaša loďka utonula.Duša od ducha nečistého pokúšaná nech si často vzdychne:„Ó,svätá,presvätá,bielušká hostia!tebe chcem,tebe chcem podobná byť i ja;keď budem čistotná,bielunká ako ty,viac mi to bude stáť?nad všetky blyskoty."
3. Sv.hostia je tichá.Sbory anjelské;ktoré nad maštaľkou betlehemskou prespevovaly v tichosti sa klaňajú P.Ježišovi v monštrancii prítomnému.Ešte i tá včelička,ktorá okolo kvietkov monštrancie obletúva,je hlasnejšia,ako Ten,ktorý ju stvoril.Neraz vidí sviatostný Spasitel v planých srdciach potupné myšlienky oproti Bohu—a On mlčí.Neraz počuje rúhavé výčitky ľavého lotra:ak si Kristus,
vysloboď seba i nás—a On neodpovedá.Neraz sa ho dotkne nehodná ruka—a On
nesťažuje sa.Neraz ho ľudia nehodne prijímajú tia jazyk—a On mlčí.Zlodeji sa vlámu do chrámu Božieho,ciborium ukradnú,hostie vyhádžu a rozšliapu—a On je ticho.Ticho tak:ako keď ho falošne na smrť odsúdili a potupne na kríž pribili.
Čo ná učí tá tichá hostia?Volá na nás:učte sa odo mňa,lebo som tichá!
Najmilejší!Ked vás ľudia posmievajú,na vás ukazujú,vás na jazyku nosia, vás o česť okrádajú, vaše dobré meno do blata šliapu,hľadajte potěchu a pomoc u sviatostného Spasiteľa.Učte sa od neho trpezlivé mlčať!Alebo,ked si so svojím jazykom rady dať neviete a sto ráz sa spovedáte,že ste zhrešili slovami,prijmite často tú tichunkú hostiu a modlite sa: Munda cor meum et labia mea,qui laiae
prophetae calculo tnundasti ignito—a ona dopomôže vám k víťazstvu.Tak asi myslí a výprava k nám sviatostný Spasiteľ v tichej,malej,bielej hostii.Nie slovom,lež skutkom mluví.Dnes,keď počujete jeho hlas,nezatvrdzujte srdcia vaše(Hebr.4,7.),
ale otvorte ich až do koreňa a hlboko zapíšte do nich:„Blahoslavení tichí,lebo oni budú vládnuť zemou,blahoslavení čistého srdca,lebo oni uvidia Boha;nechajte maľučkých ku mne prichádzať,lebo takých je kráľovstvo nebeské."Amen.