logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Bibliografia niektorých kňazov



Hýroš, Štefan Nikolaj

Tituly:

profesor, špirituál, historik, priekopník dejín umenia, verejný činiteľ

Životopisné dáta:

* 19. augusta 1813, Ružomberok – † 30. decembra 1888, Liptovský Michal, okr. Ružomberok

Životopis:

Narodil sa ako syn ružomberského farbiara. Študoval na gymnáziách v Ružomberku u piaristov, na cirkevnom gymnáziu v Banskej Bystrici, v Gyöngyösi a v Ostrihome. Filozofiu študoval v Spišskej Kapitule a v Jágri, teológiu v Pešti. Kňazské svätenie prijal 22. augusta 1836. Bol kaplánom v Spišskom Hrhove, v rokoch 1837-1838 v Hniezdnom, v Hybiach, od r. 1839 v Liptovskom Trnovci, najprv ako administrátor, neskôr ako farár. Od r. 1845 pôsobil v Spišskej Kapitule ako profesor cirkevných dejín a kanonického práva v kňazskom seminári a špirituál. V r. 1851 sa stal farárom v Hybiach a liptovským archidiakonom. Od r. 1859 bol farárom v Liptovskom Svätom Michale.
Na formovanie jeho národného povedomia počas štúdií v Pešti vplýval Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej, ale osobitne Ján Kollár. Stal sa členom spolku Tatrín. Vo farnostiach, v ktorých pôsobil, vykonával aj ľudovýchovnú prácu. Pre svoju činnosť v slovenskom národnom hnutí musel opustiť miesto profesora na teologickom učilišti aj v učiteľskom ústave v Spišskej Kapitule. V r.1861 sa zúčastnil na memorandovom zhromaždení v Turčianskom Svätom Martine. Bol členom delegácie, ktorá v Pešti odovzdala text memoranda podpredsedovi Uhorského snemu Kolomanovi Tiszovi. Neskôr bol zas účastníkom odovzdania tzv. Viedenského memoranda cisárovi Františkovi Jozefovi I.
Na zhromaždení Liptovskej stolice r. 1861 žiadal zavedenie slovenčiny ako úradného jazyka. V rokoch 1861-1865 kandidoval vo voľbách do Uhorského snemu.
Bol zakladajúcim členom Matice slovenskej i členom jej výboru. Zúčastnil sa pri zakladaní Spolku sv. Vojtecha a stál aj pri zrode patronátneho slovenského katolíckeho gymnázia v Kláštore pod Znievom. V r. 1852 ho poverili vítať cisára Františka Jozefa I., ktorý vtedy cestoval cez Liptov; privítal ho slovenskou básňou. Aby povzbudil literárnu činnosť Slovákov, vypísal r. 1860 odmenu za najlepšie dramatické dielo. Pri príležitosti tisíceho výročia príchodu slovanských apoštolov požiadal Jozefa Božetecha Klemensa, aby namaľoval veľký obraz sv. Cyrila a Metoda, ktorý potom umiestnil na hlavnom oltári kostola v Liptovskom Svätom Michale.
Pôsobil najmä v kultúrnej publicistike. Bol autorom príležitostných prejavov, náboženských článkov, listov a správ. Uverejňoval ich v časopisoch Cyrill a Method, Katolícke noviny, Kazateľňa, Letopis Matice slovenskej, Priateľ školy a literatúry, Slovenský letopis a Sokol. Azda najvýznamnejšou bola jeho historická tvorba. V r.1872 uverejnil v Letopise Matice slovenskej listiny o Ružomberku, o Nemeckej (dnes Partizánskej) Ľupči, o šľachtických rodoch, o privilégiách šoltýsov v Stankovanoch; v Slovenskom letopise publikoval v r. 1881 listiny, ktoré sa vzťahovali na Oravu. Vypracoval a vydal monografiu o likavskom panstve Zámok Lykava a jeho páni (Martin 1876). Menšia monografia Kežmark, jeho páni a okolie vyšla v Letopise Matice slovenskej. V rukopise ostala jeho dvojdielna práca o starých chrámoch Opis starobylých chrámov a malieb. Je to priekopnícke dielo v slovenských dejinách umenia; rukopis je v Literárnom archíve Matice slovenskej v Martine.

Pramene:

Gál-Podďumbiersky, J. a kol.: Spomínajme otcov a osvecovatetov národa 2. Bratislava 1948, s. 132-139; V mene Božom. Pamätnica k výročiu kňazského seminára biskupa J. Vojtaššáka. Spišská Kapitula 2000, s. 35.

Autor kníh

Por. č.ZodpovednosťNázov Rok
571480Hýroš, Štefan NikolajZámok Lykava a jeho páni poťahom na državie, Lyptov a okolie1876